{"guid": "ussr:9beff455-e6ee-4d27-8d2b-3103b7af0b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 359/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/2013 z 10. 12. 2013", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. decembra 2013, sp. zn. III. ÚS 359/2013", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2013-12-10", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9beff455-e6ee-4d27-8d2b-3103b7af0b7d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9beff455-e6ee-4d27-8d2b-3103b7af0b7d", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:9beff455-e6ee-4d27-8d2b-3103b7af0b7d", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:9beff455-e6ee-4d27-8d2b-3103b7af0b7d/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 359/2013-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2013\nv senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika\nprerokoval sťažnosť L. V., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária,\nK., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu\n\nKošice\n\nI v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 21 P 58/2008 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo L. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 58/2008 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému\n\nsúdu\n\nKošice\n\nI\n\nprikazuje\n\nsp. zn. 21 P 58/2008 konať bez zbytočných prieťahov.\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod\n\n3. L. V. p r i z n á v a\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom\n\ndvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť L. V. trovy konania v sume\n331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jej právnej zástupkyne\nJUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2013\ndoručená sťažnosť L. V., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 58/2008.\n1. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 12. júna 2007 doručila matka\nv tom čase maloletej sťažovateľky Okresnému súdu Košice II návrh na začatie\nkonania o zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Okresný súd Košice II uznesením\nč. k. 25 P 106/2007-10 z 20. septembra 2007 preniesol na okresný súd príslušnosť\nna rozhodnutie v predmetnej veci, ktorej bola pridelená sp. zn. 21 P 58/2008.\nSťažovateľka\n\nv sťažnosti\n\nstručne\n\nrekapituluje\n\npriebeh\n\nkonania.\n\nZ\n\nňou\n\nsumarizovaného prehľadu úkonov okresného súdu vo veci vyplýva, že okresný súd vo veci\nsamej rozhodol dvakrát (rozsudok z 23. júna 2009 a rozsudok zo 17. januára 2012). Každý\nz uvedených rozsudkov bol doplnený dopĺňacími rozsudkami, keďže okresný súd zakaždým\nopomenul rozhodnúť o celom predmete konania. V poradí druhý rozsudok vo veci samej\nbol navyše opravený opravným uznesením. Oba rozsudky vo veci samej v spojení\n\n2\n\ns dopĺňacími rozsudkami, resp. v spojení s opravným uznesením boli na základe opravných\nprostriedkov žalujúcej strany preskúmavané Krajským súdom v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“). V oboch prípadoch krajský súd rozsudkom čiastočne zmenil a čiastočne\nzrušil meritórne rozsudky okresného súdu.\nV čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (17. júna 2013) nebolo žalované konanie\nprávoplatne ukončené v celom jeho predmete.\nSťažovateľka v sťažnosti konštatuje, že „sporná vec je súčasťou štandardnej agendy\nvšeobecných súdov... v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.\n21P/58/2008 dochádza k prieťahom. Vec nemožno považovať za skutkovo ani právne\nzložitú... Matka sťažovateľky podala návrh na začatie konania už dňa 12. 6. 2007.\nSťažovateľka v čase podania návrhu mala 16 rokov a navštevovala 2. ročník Gymnázia...\nV súčasnosti má sťažovateľka 22 rokov a po skončení gymnázia nastúpila na Filozofickú\nfakultu... na 3-ročné bakalárske štúdium, čím sa zvýšili náklady nielen na jej základné\nživotné potreby, ale aj ostatné výdavky. Od podania návrhu na začatie konania dňa\n12. 6. 2007 do dňa 14. 12. 2011 bolo nariadených 10 pojednávaní, avšak odo dňa\n18. 11. 2010 do dňa 15. 11. 2011 odporca vo veci neurobil žiadny úkon. Odo dňa\n15. 11. 2011 kedy bola podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu v konaní\ndo dňa 17. 1. 2012 boli nariadené 3 pojednávania, no vec ešte stále nie je právoplatne\nskončená...“.\nPodľa sťažovateľky okresný súd „nepostupoval dostatočne dôrazne, nevyužíval\nopatrenia, ktoré má k dispozícii na to, aby zabezpečil plynulosť konania a jeho efektívnosť,\nkeďže návrh na začatie konania bol podaný dňa 12. 6. 2007 a k prvému výsluchu otca\nsťažovateľky došlo až na pojednávaní uskutočnenom dňa 23. 6. 2009. Z uvedeného vyplýva,\nže odporcovi trvalo viac ako 2 roky zabezpečiť prítomnosť otca sťažovateľky na\npojednávaní za účelom jeho výsluchu. Sťažovateľka je presvedčená o tom, že konanie\nodporcu nesmeruje k odstráneniu jej právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu\nsporu, ale súd svojim postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodne predlžuje\na odďaľuje tým poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľke. Neprimeraná\ndĺžka konania pritom nie je odôvodnená právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo\n\n3\n\nsprávaním sťažovateľky. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že sťažovateľka musela, okrem\niného, podať aj 2 návrhy na vydanie dopĺňacích rozsudkov, v ktorých žiadala, aby odporca\ndoplnil chýbajúci výrok o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti.“.\nSťažovateľka „využila možnosť obrátiť sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní\nna predsedu Okresného súdu Košice I dňa 15. 11. 2011,... Dňa 12. 12. 2011 bolo právnej\nzástupkyni sťažovateľky doručené Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti na prieťahy\nv konaní sp. zn. 21P/58/2008..., v ktorom predseda Okresného súdu Košice I uviedol,\nže sťažnosť bola dôvodná, keďže súd od 18. 11. 2010 do 15. 11. 2011 neurobil žiaden úkon.\nPodstatné je to, že v konaní do dnešného dňa, teda po viac ako 6 rokoch od jeho začatia,\nnedošlo k náprave uvedeného protiprávneho stavu.“.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 359/2013-17 z 28. augusta 2013 prijal\npodľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšie\nkonanie.\n3. Následne 24. septembra 2013 vyzval ústavný súd okresný súd prostredníctvom\njeho predsedu na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného\nsúdneho spisu a na oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti.\nOkresný súd doručil ústavnému súdu svoje vyjadrenie spolu s požadovaným súdnym\nspisom 22. októbra 2013. Vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti a predložil tento chronologicky usporiadaný prehľad procesných úkonov\nv namietanej veci:\n„Zákonná zástupkyňa sťažovateľky, B. V., podala dňa 12.6.2007 na Okresný súd Košice II\nnávrh na začatie konania o zvýšenie výživného na mal. dieťa L. V.\n\n4\n\nOkresný súd Košice II uznesením č. k. 25P/106/2007-10 zo dňa 20.9.2007,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 5.4.2008, preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd\nKošice I.\nDňa 9.4.2008 bol predmetný spis doručený Okresnému súdu Košice I. Vec bola\npridelená na rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu Mgr. G. P.\nDňa 7.5.2008 súd začal s prípravou pojednávania, odporcovi zaslal opis návrhu\nna začatie konania, výzvy a poučenia podľa § 114 O. s. p. a taktiež výzvy a poučenia\npodľa § 114 O. s. p. navrhovateľke. Ďalej si súd vyžiadal správy od Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny v Košiciach a vyzval odporcu na oznámenie presnej adresy jeho\nzamestnávateľa.\nPrvé pojednávanie vo veci súd nariadil na 7.10.2008. Na tomto pojednávaní súd\nvypočul navrhovateľku a jej zákonnú zástupkyňu. Na pojednávanie sa nedostavil odporca.\nPojednávanie bolo odročené na 29.10.2008.\nPojednávanie určené na 29.10.2008 bolo odročené na neurčito na žiadosť právnej\nzástupkyne navrhovateľky. Taktiež nebolo vykázané doručenie predvolania na toto\npojednávanie pre odporcu.\nNásledne súd zisťoval adresu pobytu odporcu. Keďže sa nepodarilo zistiť adresu\npobytu odporcu, súd uznesením č. k. 21P/58/2008-48 zo dňa 4.5.2009 ustanovil odporcovi\nopatrovníka v osobe JUDr. D. H., vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Košice-okolie.\nĎalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené do 19.5.2009. Toto pojednávanie bolo\nbez prejednania veci odročené na 23.6.2009 na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľky\na to z dôvodu neprítomnosti navrhovateľky a jej zákonnej zástupkyne.\nĎalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené na 23.6.2009. Na tomto pojednávaní súd\ndoplnil dokazovanie výsluchom odporcu a vo veci aj meritórne rozhodol. Proti rozsudku\nč. k. 21P/58/2008-73 zo dňa 23.6.2009 podala odvolanie navrhovateľka. Spis bol dňa\n16.9.2009 spolu s opravným prostriedkom predložený Krajskému súdu v Košiciach.\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 8CoP/281/2009-112 zo dňa 10.2.2010\nzmenil rozsudok prvostupňového súdu a vo výroku o dlžnom výživnom zrušil rozsudok a vec\nvrátil na ďalšie konanie.\nĎalšie pojednávanie vo veci bolo určené na 4.8.2010. Súd doplnil dokazovanie\na pojednávanie odročil na 14.9.2010 za účelom pripojenia spisu Okresného súdu Košice II.\n\n5\n\nPojednávanie určené na 14.9.2010 sa neuskutočnilo z dôvodu neospravedlnenej\nneprítomnosti navrhovateľky a jej právnej zástupkyne.\nĎalšie pojednávanie sa uskutočnilo 29.9.2010. Toto pojednávanie bolo po\nprejednaní veci odročené na 19.10.2010 za účelom výsluchu svedkov.\nPojednávanie dňa 19.10.2010 sa neuskutočnilo na žiadosť právnej zástupkyne\nnavrhovateľky.\nĎalšie pojednávanie bolo určené na 4.11.2010. Po prejednaní veci bolo odročené\nza účelom doplnenia dokazovania na 18.11.2010. Toto pojednávanie sa však z dôvodu\npráceneschopnosti sudkyne neuskutočnilo.\nĎalšie pojednávanie bolo určené na 15.11.2011 a ďalšie na 14.12.2011.\nNa pojednávaní dňa 17.1.2012 súd vo veci opätovne rozhodol. Proti rozsudku\nč. k. 21P/58/2008-218 zo dňa 17.1.2012 podala odvolanie navrhovateľka. Spis bol\npredložený Krajskému súdu v Košiciach 7.8.2012. Krajský súd v Košiciach rozsudkom\nč. k. 8CoP/321/2012-264 zo dňa 27.3.2013 čiastočne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa\na v časti vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania zrušil rozsudok súdu\nprvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nĎalší termín pojednávania súd určil na 9.7.2013, kedy vo veci aj opakovane\nrozhodol. Proti rozsudku č. k. 21P/58/2008-280 zo dňa 9.8.2013 (správne malo byť\n9. 7. 2013, pozn.) podal odvolanie odporca. Spis bol dňa 1.10.2013 predložený Krajskému\nsúdu v Košiciach.“\nOkresný súd ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že „po právnej stránke sa\npredmetná vec nejaví ako zložitá, tvorí štandardnú súčasť agendy prvostupňových súdov.\nUrčitú mieru zložitosti predstavuje skutková stránka veci. K dĺžke konania prispeli však aj\núčastníci konania. Niekoľko pojednávaní súd odročil na žiadosť navrhovateľky a taktiež\ndlhodobo súd nevedel doručiť návrh, výzvy a poučenia odporcovi, nakoľko súdu nebola\nznáma adresa jeho pobytu. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo odvolacím súdom\ndvakrát zmenené a čiastočne zrušené, nasvedčuje to, že postup súdu nebol efektívny a určitú\nčasť zodpovednosti za dĺžku konania má aj súd.“. Okresný súd súčasne uviedol, že\npožadovaný súdny spis nemôže ústavnému súdu doručiť, pretože sa nachádza na krajskom\nsúde z dôvodu podaného opravného prostriedku odporcu.\n\n6\n\n5. Ústavný súd 5. novembra 2013 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej\nzástupkyni sťažovateľky s možnosťou zaujať k nemu stanovisko a so žiadosťou\no vyjadrenie sa k otázke možného upustenia od ústneho pojednávania vo veci. Súčasne\nústavný súd požiadal krajský súd o doručenie súdneho spisu okresného súdu v predmetnej\nveci.\n6. Krajský súd doručil ústavnému súdu požadovaný súdny spis 14. novembra 2013.\n7. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručila ústavnému súdu\n26. novembra 2013 stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom v prvom rade\nsúhlasila s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Súčasne poukázala na viaceré\nnedostatky v postupe okresného súdu, ktorými podľa jej názoru bolo porušené jej základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ide o nesústredený postup\npri rozhodovaní okresného súdu v merite (dopĺňanie rozsudku dopĺňacími rozsudkami,\nzrušenie týchto rozsudkov krajským súdom pre procesné pochybenia okresného súdu),\nako aj o kratšie trvajúce obdobia nečinnosti (nariadenie pojednávania 4. augusta 2010, teda\npo šiestich mesiacoch od predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu o odvolaní, obdobie\nod 18. novembra 2010 do 15. novembra 2011). Napokon si vo svojom stanovisku\nsťažovateľka uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby v sume\n496,74 €.\n8. Keďže účastníci konania vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania,\nústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania,\n\npretože\n\npo\n\noboznámení\n\nsa\n\nso\n\nstanoviskami\n\núčastníkov\n\nkonania\n\nk opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\n\n7\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie\nústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval\n(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty.\n\n8\n\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup žalovaného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.\n1. Základnými kritériami hodnotenia veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná\nprávna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci (II. ÚS 26/95).\nPokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho\nspisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde ide o zvýšenie výživného na maloleté\ndieťa. Návrhy uvedeného typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov a ich metodika pri rozhodovaní o týchto návrhoch je dostatočne jasná a podopretá ich\nstabilizovanou judikatúrou, čo potvrdil i samotný okresný súd vo svojom vyjadrení\ndoručenom ústavnému súdu 22. októbra 2013. V ňom tiež okresný súd konštatuje,\nže „určitú mieru zložitosti predstavuje skutková stránka veci“, nijako však toto tvrdenie\nnezdôvodnil. Ústavný súd konštatuje, že vec v zásade nie je právne ani skutkovo zložitá.\nVychádzajúc zo spisového materiálu možno uzavrieť, že dokazovanie sa v konaní sústredilo\nna objasňovanie skutočností nevymykajúcich sa z rámca štandardných faktov podstatných\npre rozhodnutie o uplatnenom nároku na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa.\nNemožno opomenúť, že okresný súd v počiatočnej fáze konania mal problémy\ns doručovaním písomností na adresu otca sťažovateľky, čo okrem iného spôsobilo,\nže uznesenie Okresného súdu Košice II z 20. septembra 2007 o prenesení príslušnosti\nna okresný súd nadobudlo právoplatnosť až 5. apríla 2008. Následne sa pojednávanie\nnariadené na 7. október 2008 uskutočnilo napriek nevykázanému doručeniu predvolania\notcovi sťažovateľky, keďže okresný súd sa rozhodol, že „podľa ust. § 101 ods. 2 bude...\npojednávať v jeho neprítomnosti“. Ďalšie pojednávanie nariadené na 29. október 2008 bolo\npotrebné\n\nodročiť\n\nna\n\nneurčito\n\nnielen\n\n9\n\npre\n\nneprítomnosť\n\notca\n\nsťažovateľky,\n\nale aj pre ospravedlnenú\n\nneprítomnosť\n\núčastníkov\n\nna\n\nstrane\n\nnavrhovateľa.\n\nV nadchádzajúcom období okresný súd zisťoval adresu pobytu otca sťažovateľky\na v dôsledku neúspechu mu uznesením č. k. 21 P 58/2008-48 zo 4. mája 2009 ustanovil\nopatrovníka na zastupovanie v konaní. Od pojednávania 23. júna 2009 sa však už otec\nsťažovateľky nariadených pojednávaní riadne zúčastňoval.\nIsté spomalenie postupu v konaní teda bolo vyvolané ťažkosťami s doručovaním\nsúdnych zásielok otcovi sťažovateľky. K tomu ústavný súd uvádza, že zložitosť veci\nzbavuje súd zodpovednosti za pretrvávanie právnej neistoty účastníka vtedy, ak súd\npriebežne robí úkony prispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti veci (napr. II. ÚS 33/99).\nV období od 29. októbra 2008 do 23. júna 2009 okresný súd adresoval Registru obyvateľov\nSlovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže i príslušnému útvaru Policajného\nzboru žiadosti o oznámenie aktuálnej adresy pobytu otca sťažovateľky. Zároveň žiadal\nMestskú políciu Košice o doručenie zásielky na známu adresu trvalého pobytu. Posledná\nodpoveď od dožiadaných orgánov bola okresnému súdu doručená 13. januára 2009. Keďže\nzisťovanie adresy aktuálneho miesta pobytu otca sťažovateľky bolo aj tak bezúspešné,\nokresný súd mu potom 4. mája 2009 ustanovil opatrovníka.\n2. Pri posudzovaní druhého kritéria hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov\nv konaní dospel ústavný súd po preskúmaní vyžiadaného súdneho spisu k záveru, že\nsťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 27. júla 2009 zmenila vzhľadom\nna zmenu pomerov na jej strane (prijatie na vysokoškolské štúdium) návrh vo veci samej.\nOkresný súd navrhovanú zmenu povolil uznesením z 29. septembra 2010. Využitie\nmožností daných sťažovateľke procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jej\npráv v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho\nvšak kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).\nStrane navrhovateľa treba tiež pričítať isté spomalenie konania spôsobené ich\nneúčasťou na nariadených pojednávaniach (29. októbra 2008 – ospravedlnená neúčasť,\n19. mája 2009 – ospravedlnená neúčasť, 14. septembra 2010 – neospravedlnená neúčasť,\n19. októbra 2010 – ospravedlnená neúčasť).\n\n10\n\n3. Postup okresného súdu ako tretie kritérium pri posúdení porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup,\nktorý vykazoval zbytočné prieťahy. Vychádzal pritom z porovnania prehľadu úkonov súdu\nvo veci obsiahnutého vo vyjadrení predsedu okresného súdu a z vlastných zistení\nz vyžiadaného súdneho spisu.\nOkresný súd totiž v chronologickom prehľade svojich úkonov v žalovanej veci\nopomenul uviesť nasledujúce, pre rozhodovanie ústavného súdu podstatné skutočnosti.\n3.1 Okresný súd rozsudkom č. k. 21 P 58/2008-73 z 23. júna 2009 zvýšil výživné\notca na maloletú sťažovateľku na sumu 49,79 € mesačne od 12. júna 2007 do 30. septembra\n2007 a od 1. októbra 2007 do budúcnosti na sumu 66,39 €. Zároveň dlžné výživné,\nktoré vzniklo zvýšením za obdobie od 12. júna 2007 do 31. júla 2009, v sume 1 044,94 €\npovolil otcovi splácať spolu s bežným výživným. Takto však nerozhodol o celom predmete\nkonania vymedzenom v žalobnom návrhu žalujúcej strany, a preto na základe návrhu\nsťažovateľky z 21. júla 2009 okresný súd dopĺňacím rozsudkom č. k. 21 P 58/2008-92\nz 30. júla 2009 návrh vo veci samej v prevyšujúcej časti zamietol.\nNa odvolanie sťažovateľky krajský súd rozsudkom č. k. 8 CoP 281/2009-112\nz 10. februára 2010 čiastočne zmenil prvostupňový rozsudok v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom a čiastočne ho zrušil, a to vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku\no zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti od 1. septembra 2009 do budúcna, vo výroku\no dlžnom výživnom od 1. septembra 2009 do budúcna, vo výroku o trovách konania\na v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa krajského súdu\n„skutkový základ zistený súdom prvého stupňa v ďalšom priebehu konania sa zmenil tak,\nže právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od 1.9.2009“, preto „je\nnevyhnutné, aby súd prvého stupňa potom, čo rozhodne o zmene návrhu, vykonal\ndokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu od 1.9.2009\ndo budúcna...“.\n\n11\n\nOkresný súd teda z dôvodu odvolania podaného sťažovateľkou nedisponoval spisom\nod 16. septembra 2009 do 19. februára 2010 (5 mesiacov). Následne až 16. júla 2010\n(5 mesiacov) nariadil pojednávanie na 4. august 2010.\nPo doplnení dokazovania okresný súd rozsudkom č. k. 21 P 58/2008-218\nzo 17. januára 2012 určil výživné otca pre sťažovateľku v sume 35 € mesačne\nod 1. septembra 2009 do budúcna, dlžné výživné za obdobie od 1. septembra 2009\ndo 31. januára 2011 v sume 1 015 € povolil otcovi sťažovateľky splácať spolu s bežným\nvýživným a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.\nOpravným uznesením č. k. 21 P 58/2008-226 z 1. februára 2012 okresný súd opravil\nprvé dva výroky svojho rozsudku zo 17. januára 2012 tak, že zvýšil výživné otca\npre sťažovateľku zo sumy 23,24 € mesačne na sumu 35 € mesačne od 1. septembra 2009\ndo budúcnosti a dlžné výživné v sume 1 015 € za obdobie od 1. septembra 2009\ndo 31. januára 2011 povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným.\nDopĺňacím rozsudkom č. k. 21 P 58/2008-228 z 1. februára 2012 okresný súd doplnil\nvýrok rozsudku zo 17. januára 2012 o výrok: „...tým sa mení výška výživného určená\nrozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 17C/316/02-42 zo dňa 18.12.2002.“\nNa základe návrhu sťažovateľky okresný súd ďalším dopĺňacím rozsudkom\nč. k. 21 P 58/2008-243 z 2. apríla 2012 doplnil prvostupňový rozsudok zo 17. januára 2012\no výrok: „V prevyšujúcej miere návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.“\nNa odvolanie sťažovateľky krajský súd rozsudkom č. k. 8 CoP 321/2012-264\nz 27. marca 2013 čiastočne zmenil rozsudok okresného súdu zo 17. januára 2012 v spojení\ns opravným uznesením i dopĺňacími rozsudkami a čiastočne ho zrušil, a to vo výroku\no dlžnom výživnom, vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Zrušujúci výrok založil na zistenej nedostatočnosti odôvodnenia\nvýroku o dlžnom výživnom.\nAk sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniam\no týchto vzťahoch majú príslušné súdy venovať mimoriadnu starostlivosť, pretože dĺžka\n\n12\n\nnapadnutého konania závažne ovplyvňuje zabezpečenie základných životných potrieb\ntýchto detí (napr. I. ÚS 194/03, III. ÚS 24/09, IV. ÚS 277/2012).\nAj z judikatúry ESĽP vyplýva, že v špecifických prípadoch pri posudzovaní doby\nkonania pred súdnymi orgánmi treba brať do úvahy nielen celkovú zložitosť prípadu, postup\núčastníka súdneho konania a postup príslušného súdu, ale tiež samotný predmet konania,\nt. j. čo je pre účastníka konania v tomto konaní v stávke – „at stake“ (rozsudok z 31. marca\n1987, X. v. Francúzsko, rozsudok z 20. marca 1989, Bock v. Germany, rozsudok\nz 31. marca 1992, X. v. Francúzsko, rozsudok z 26. apríla 1994, Vallée v. Francúzsko,\nrozsudok z 8. februára 1996, A. and others v. Dánsko a iné). Medzi tie veci, u ktorých sa\npri posudzovaní dĺžky konania zohľadňuje aj predmet konania, judikatúra štrasburských\norgánov zaradila aj vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, takže konaniu o nich majú\npríslušné súdne orgány venovať mimoriadnu starostlivosť, pretože akékoľvek procesné\nomeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej\nsúdu (rozsudok z 8. júla 1987, H. v. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie, § 85).\n3.2 Vo svetle formulovaných požiadaviek sa podstatne mení aj pohľad na posúdenie\nprieťahov v predmetnej veci vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej\nneistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis II. ÚS 66/02).\nPodľa názoru ústavného súdu viaceré nedostatky v postupe okresného súdu svedčia\nv prospech záveru, že okresný súd nevenoval v celom priebehu žalovaného konania\nmimoriadnu starostlivosť rozhodovaniu o návrhu sťažovateľky na zvýšenie výživného tak,\nako to vyžaduje uvedená rozhodovacia prax ESĽP.\nV úvodnom štádiu konania si okresný súd zaobstaral potrebné písomné podklady\ndo 27. mája 2008. Avšak až 7. októbra 2008, teda po viac ako štyroch mesiacoch, uskutočnil\nprvé pojednávanie vo veci. Z vyžiadaného spisu pritom nevyplýva žiadna prekážka,\nktorá by v tom čase okresnému súdu bránila nariadiť pojednávanie aj skôr (v tom čase\nnevznikali ani problémy s doručovaním písomností otcovi sťažovateľky, keďže tento návrh\nna začatie konania s výzvou na vyjadrenie riadne osobne prevzal). Štandardným postupom\n\n13\n\nprvostupňových súdov v počiatočnom štádiu konania je zaslanie návrhu na začatie konania\ndruhej sporovej strane na vyjadrenie už so súčasným nariadením prvého pojednávania. V tu\nposudzovanom prípade okresný súd zaslal návrh na začatie konania otcovi sťažovateľky\ns výzvou na vyjadrenie sa k nemu a až dva mesiace po doručení vyjadrenia (28. júla 2008)\nnariadil pojednávanie na 7. október 2008.\nĎalšie kratšie obdobie nečinnosti vykazovalo žalované konanie od 13. januára 2009\ndo 4. mája 2009 (takmer štyri mesiace). Okresnému súdu nič nebránilo, aby skôr ustanovil\notcovi sťažovateľky opatrovníka na účel plynulého pokračovania v konaní.\nPo vrátení veci z krajského súdu (19. februára 2010) a následnom doručení\nodvolacieho rozsudku krajského súdu účastníkom konania (8. marca 2010 a 11. marca\n2010) okresný súd až 16. júla 2010 nariadil pojednávanie na 4. august 2010. Žalované\nkonanie teda opätovne vykazovalo kratšie, avšak ničím neodôvodnené spomalenie\nv rozsahu štyroch mesiacov.\nPodstatným obdobím bezdôvodnej procesnej pasivity okresného súdu bol časový\núsek od 4. novembra 2010 (pojednávanie) do 15. novembra 2011 (pojednávanie). Okresný\nsúd bol v tomto prípade nečinný viac ako rok bez existencie akejkoľvek procesnej prekážky.\nVo vzťahu k skutočnostiam rekapitulovaným v predchádzajúcom texte ústavný súd\nkonštatuje, že procesný postup okresného súdu v žalovanom konaní sa nevyznačoval\nrozsiahlymi obdobiami bezdôvodnej procesnej pasivity. Ústavný súd však už vyslovil,\nže závažnosť doby nečinnosti súdu sa zvyšuje, keď po nej nasledujú jednoduché\núkony, ktoré si nevyžadovali dlhodobé štúdium alebo inú prípravu (III. ÚS 101/01,\nIII. ÚS 192/2013). O takýto prípad išlo pri nariaďovaní prvého pojednávania na 7. október\n2008 a na 4. august 2010, ako aj pri ustanovovaní opatrovníka otcovi sťažovateľky.\nPreto aj identifikované štvormesačné obdobia nečinnosti považuje ústavný súd s osobitným\nprihliadnutím na predmet konania a jeho význam pre sťažovateľku za vadné z pohľadu\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n\n14\n\nNavyše, nemožno opomenúť viac než ročné obdobie úplnej procesnej pasivity\nokresného súdu (od 4. novembra 2010 do 15. novembra 2011), ktoré je v konaní vo veci\nstarostlivosti o maloletého ústavne neakceptovateľné.\nBezdôvodnou nečinnosťou sa teda okresný súd podieľal na celkovej dĺžke konania\nv rozsahu dvoch rokov.\n3.3 Ústavný súd ku skutočnostiam uvedeným okresným súdom v jeho vyjadrení\ni zisteným z vyžiadaného súdneho spisu ďalej uvádza, že aj keď správanie štátneho orgánu\nspôsobujúce zbytočné prieťahy sa obvykle prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou\nkonať o veci, pre splnenie účelu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nprávne významné akékoľvek správanie štátneho orgánu. To znamená, že aj nesprávna\nčinnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2, ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty\ntýkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci\nrozhodol (I. ÚS 17/99, II. ÚS 33/99, III. ÚS 24/09).\nPo preštudovaní vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že postup okresného\nsúdu sa v niektorých prípadoch vyznačoval aj nesústredenosťou. Priamym dôkazom\nformulovaného záveru sú dopĺňacie rozsudky, ktoré bolo vo vzťahu k obom doteraz\nvyhláseným rozsudkom vo veci samej potrebné vydať, lebo okresný súd bezdôvodne\nzakaždým opomenul rozhodnúť o celom predmete konania. Navyše, v poradí druhý\nrozsudok vo veci samej (zo 17. januára 2012) musel okresný súd vo výroku opravovať\nopravným uznesením.\nDôkazom\n\nnesústredenosti\n\nrelevantnej\n\nz hľadiska\n\npožiadaviek\n\nplynúcich\n\nzo základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je aj odvolací\nrozsudok krajského súdu č. k. 8 CoP 321/2012-264 z 27. marca 2013, ktorým tento v časti\nprvostupňový rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením a s dopĺňacími\nrozsudkami musel zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie pre nedostatočné\nodôvodnenie nerešpektujúce § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Krajský súd zdôraznil, že okresný súd\n\n15\n\n„vôbec neodôvodnil výrok o dlhu na výživnom napriek tomu, že mu krajský súd vo svojom\nzrušujúcom uznesení z 10.2.2010 č. k. 8CoP/281/2009-17 priamo uložil, aby v odôvodnení\ndôsledne uviedol, ako za určité obdobie dospel k sume predstavujúcej dlh na výživnom...“.\nÚstavný súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že v dôsledku\npopísaných\n\npochybení\n\nokresného\n\nsúdu\n\na nevyhnutnosti\n\nich\n\nnáslednej\n\nkorekcie\n\nrozhodnutiami krajského súdu v odvolacom konaní došlo k takému predĺženiu namietaného\nkonania, že to so zreteľom najmä na povahu danej veci (zvýšenie výživného) považuje\nz ústavného hľadiska za neudržateľné.\n4. Kratšie obdobia procesnej pasivity pred vykonaním jednoduchých úkonov spojené\ns rok trvajúcou nečinnosťou od 4. novembra 2010 do 15. novembra 2011 a opakovaná\nnesústredenosť konajúceho súdu pri rozhodovaní o predmete konania predstavujú\npodľa názoru ústavného súdu faktory, ktoré sa svojím kumulatívnym pôsobením\nrozhodujúcim spôsobom podpísali pod skutočnosť, že ani po takmer šesť a pol roku nie je\nžalované konanie v celom jeho predmete právoplatne ukončené. Formulovaný záver platí\naj napriek popísaným problémom s doručovaním súdnych písomností otcovi sťažovateľky\na štvornásobnej neúčasti strany navrhovateľa na nariadených pojednávaniach. Dôvodom\ntakéhoto hodnotenia je predovšetkým charakter konania a jeho význam pre sťažovateľku.\nZistený postup okresného súdu v posudzovanom konaní nesvedčí o tom, že by svoju\nčinnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola\nvec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. To napokon viedlo aj k nedodržaniu zákonnej\nlehoty určenej podľa § 176 ods. 3 OSP na rozhodnutie vo veci starostlivosti o maloletú.\nÚstavný súd dospel k záveru, že zistená dĺžka nečinnosti okresného súdu i charakter\nnesústredenosti jeho postupu v pomere k celkovej dĺžke posudzovaného konania zakladá\nprávomoc na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy i práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n\n16\n\n5. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nSťažovateľka v petite svojej sťažnosti navrhla takéto rozhodnutie a z obsahu vyžiadaného\nspisu vyplýva, že po rozhodnutí krajského súdu ako súdu odvolacieho bude zo strany\nokresného súdu potrebné vykonať ďalšie relevantné procesné úkony voči účastníkom\nkonania (minimálne doručiť účastníkom konania rozhodnutie odvolacieho súdu tak,\naby konanie mohlo byť právoplatne ukončené). Ústavný súd preto prikázal okresnému súdu\nkonať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPretože\n\nústavný súd rozhodol\n\no porušení\n\nzákladného práva\n\nsťažovateľky\n\ngarantovaného jej čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nzaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia.\nSťažovateľka navrhla priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €,\nčo zdôvodnila poukazom na skutočnosť, že „predmetom konania je zvýšenie výživného\npre sťažovateľku, ktoré je potrebné na zabezpečenie jej nevyhnutných životných potrieb.\nS prihliadnutím na to, že to bol práve okresný súd, orgán, ktorého úlohou je ochrana\nzákonnosti a zmyslom činnosti, ktorého je postupovať v súdnom konaní tak, aby ochrana\npráv bola rýchla a účinná, je dôsledok – pocit márnosti, snahy dovolať sa spravodlivosti,\nktorý sťažovateľka nezvratne nadobudla, neospravedlniteľný.“.\nÚstavný súd stabilne judikuje, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie\nochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu\ndošlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie\nkonanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 289/09).\n\n17\n\nÚstavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä\ncharakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky, jej správanie počas\npredmetného konania, a aj tú skutočnosť, že ústavný súd vo veci zistil porušenie základného\npráva.\nÚstavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu berúc do úvahy spomenuté\ndeterminanty považuje za primerané priznať sťažovateľke sumu 2 500 € (bod 3 výroku\nnálezu). Pri určovaní finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo záujmu ochrany\nústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera ESĽP, keď priznáva spravodlivé\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľka v petite svojej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie náhrady trov\nkonania v sume 496,74 €, a to za tri úkony právnej služby.\nÚstavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov za dva úkony právnej služby,\na to za prevzatie a prípravu zastupovania a za písomné podanie (sťažnosť). Stanovisko\ndoručené ústavnému súdu 26. novembra 2013 vyhodnotil ústavný súd ako neprinášajúce\nnové skutkové tvrdenia alebo právnu argumentáciu, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť\nzáverečný úsudok ústavného súdu o predmete konania. Sťažovateľka v tomto podaní\nv podstate iba rekapitulovala námietky voči postupu okresného súdu, ktoré už boli vznesené\nv samotnej sťažnosti.\nÚkony právnej služby boli vykonané v roku 2013.\nPodľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom\nv čase vykonania úkonov právnej služby (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná\ntarifa podľa § 11 ods. 3 vyhlášky 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky,\nt. j. zo sumy 781 € pre úkony v roku 2013), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2013\n\n18\n\nodmenu v sume 130,16 €. Režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje 7,81 € za každý\núkon právnej pomoci.\nS poukazom na výsledok konania má sťažovateľka nárok na náhradu trov konania\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013. Základná sadzba tarifnej odmeny\nteda predstavuje sumu 260,32 €.\nK tejto sume bolo potrebné pripočítať režijný paušál v sume 15,62 € (dvakrát\n7,81 €). Náhrada trov právneho zastúpenia sťažovateľky je 275,94 €. Takto vyčíslenú sumu\nbolo potrebné zvýšiť o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže sťažovateľka preukázala, že jej\nprávna zástupkyňa je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Spolu teda náhrada trov právneho\nzastúpenia predstavuje sumu 331,13 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Okresný súd je povinný\nzaplatiť ju na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. decembra 2013\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21P/58/2008", "guid": "5ca913d2-cdd8-43c0-a464-ee8304ab4755:9e7ec2aa-daae-4947-9cce-13f6a9f55237", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a53c0434-0635-479d-8c19-7dac76caf024", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/2013 z 12. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a53c0434-0635-479d-8c19-7dac76caf024"}, {"guid": "ussr:41420197-f366-45b7-8138-9ec53e121712", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/2012 z 15. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-15", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41420197-f366-45b7-8138-9ec53e121712"}, {"guid": "ussr:f29cee19-4ce9-4f5e-92e1-c5dba0f09ed0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 289/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 289/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f29cee19-4ce9-4f5e-92e1-c5dba0f09ed0"}, {"guid": "ussr:c6d26085-ef04-47d8-ad4f-b75fbef9c134", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/09 z 26. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c6d26085-ef04-47d8-ad4f-b75fbef9c134"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:b22d84dd-2656-44ef-900d-d5cfe087462b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 194/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b22d84dd-2656-44ef-900d-d5cfe087462b"}, {"guid": "ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/02 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:487a06fb-e661-4a92-ab8f-af7b13b771a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 101/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/01 z 1. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-01", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:487a06fb-e661-4a92-ab8f-af7b13b771a0"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": []}