{"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. decembra 2007, sp. zn. IV. ÚS 301/07", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Luby", "sudca_id": 1069, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jan-luby-1069", "datum_vydania": "2007-12-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-4", "nazov": "čl. 26 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-2", "nazov": "čl. 1 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9/text", "citacie_n": 258, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 301/07-33\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2007\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s., so sídlom B., zastúpenej\nadvokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného\nsúdu Bratislava V sp. zn. 11 C 161/96 z 26. júla 2004 a namietaného porušenia jej\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n8 Co 242/04 zo 7. júna 2005 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1.1 Obchodná spoločnosť R., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), v sťažnosti doručenej\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) telefaxom 12. decembra\n2005 a následne predložením originálu 14. decembra 2005 namietala, že uznesením\nOkresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 161/96 z 26. júla 2004\n(ďalej aj „namietané uznesenie“ alebo „napadnuté uznesenie“) boli porušené jej základné\npráva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a právo podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), a taktiež\nnamietala, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n8 Co 242/04 zo 7. júna 2005 (ďalej aj „namietaný rozsudok“) boli porušené jej základné\npráva podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru a podľa čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového protokolu.\n1.2 Sťažovateľka bola žalovanou v spore o ochranu osobnosti a zaplatenie\nnemajetkovej ujmy, v ktorom okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 11 C 161/96\nz 31. marca 2004 tak, že čiastočne vyhovel návrhu žalobcu, ktorý voči nej uspel s nárokom\nna uverejnenie ospravedlnenia, avšak v časti nároku na priznanie nemajetkovej ujmy žalobu\nzamietol. Zároveň okresný súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 69 911 Sk.\nSťažovateľka napadla označený rozsudok okresného súdu v časti vyhovenia návrhu\nna uverejnenie ospravedlnenia a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania odvolaním\ntvrdiac, že na uložení povinnosti uverejniť ospravedlnenie už neexistuje právny záujem\nz dôvodu veľkého časového odstupu od vykonania zásahu do práva žalobcu na ochranu\nosobnosti. Odvolanie vo vzťahu k trovám konania odôvodnila sťažovateľka tým, že\n„Súd v danom prípade aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie § 142 O. s. p. a toto\naj nesprávne vyložil“. Prvostupňový rozsudok napadol odvolaním smerujúcim proti výroku\n\n2\n\no nepriznaní nemajetkovej ujmy a proti výroku o trovách konania aj žalobca namietajúc ich\nnesprávnosť.\nKrajský súd rozsudkom sp. zn. 8 Co 242/04 zo 7. júna 2005 na základe odvolania\nsťažovateľky potvrdil prvostupňový rozsudok, pokiaľ ide o výrok o uložení povinnosti\nuverejniť ospravedlnenie, a zároveň zmenil výrok o trovách konania tak, že žiadnemu\nz účastníkov náhradu trov konania nepriznal.\nPorušenie\n\noznačených\n\npráv\n\nnamietaným\n\nrozsudkom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nvidí\n\nsťažovateľka v tom, že krajský súd sa podľa jej názoru nevysporiadal s jej námietkami proti\nuloženiu povinnosti uverejniť ospravedlnenie a o trovách konania rozhodol spôsobom\nnezlučiteľným s ustanoveniami čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru v spojení s čl. 20 ústavy\na čl. 10 dohovoru.\nSťažovateľka vo svojom odvolaní proti výroku prvostupňového súdu o uložení\npovinnosti uverejniť ospravedlnenie dôvodila najmä tým, že:\n„Práva podľa čl. 13 ods. 1 ObčZ sa nepremlčujú (§ 100 ods. 2 ObčZ a contrario).\nTo však neznamená, že právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia v nepeňažnej\nforme možno uplatniť kedykoľvek bez ohľadu na plynutie času. Súd je vždy povinný skúmať\nexistenciu právneho záujmu na požadovanom ospravedlnení, nakoľko platí, že na každej\nžalobe musí existovať právny záujem (R 65/72). Právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR totiž v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd\ngarantuje, že nezávislý a nestranný tribunál rozhodne iba o spore, ktorý je skutočný a vážny\n(rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva so sídlom v Strasbourgu vo veciach\nLe Compte, Von Leuven a De Meyere c/a Belgicko z roku 1981, Fayed c/a Spojené\nkráľovstvo z roku 1994 alebo Masson a Van Zon c/a Holandsko z roku 1995). Ak účastník\npredloží súdu spor, ktorý je fiktívny alebo iluzórny, ide o zneužitie práva, ktorému čl. 46\nods. 1 Ústavy SR nemôže poskytnúť ochranu, nakoľko v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR\nv spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy SR sa chráni iba výkon (nie zneužitie) základných práv\na slobôd.\n\n3\n\nNeexistencia právneho záujmu môže byť teda dôvodom na zamietnutie návrhu\nna uloženie povinnosti uverejniť ospravedlnenie (mutatis mutandis Švestka, J. a kol.:\nOchrana osobnosti, LINDE Praha, a. s., 1996, str, 162, 163).\nV danom prípade bola predmetná fotografia uverejnená dňa 21. 02. 1995, teda viac\nako pred deviatimi rokmi. Obsahom ospravedlnenia je skutočnosť, že žalovaný uverejnil\nfotografiu bez súhlasu osoby, ktorá je na nej vyobrazená. Obsah ospravedlnenia však\nnevyvracia homosexuálnu orientáciu žalobcu (ktorú žalobca navyše popiera), čo\nnaznačovala fotografia a ktorá mala byť údajne dôvodom posmeškov na adresu žalobcu,\nurážok a osočovania. Z uvedených dôvodov podľa nášho názoru na uverejnení\nospravedlnenia nie je daný právny záujem vzhľadom na časový odstup, nakoľko\ns pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou si čitatelia denníka N. na uverejnenú fotografiu\npamätať nebudú. Právny záujem nie je daný aj z dôvodu, že ospravedlnenie nemôže plniť\núčel vo vzťahu k osobám, ktoré sa žalobcovi posmievali, urážali ho alebo ho osočovali\npre jeho údajnú homosexuálnu orientáciu.\nŽalobca mohol uplatniť primerané zadosťučinenie v inej forme, napríklad sa mohol\ndomáhať určenia neoprávnenosti zásahu do jeho osobnostných práv alebo požadovať\nuloženie povinnosti zaslať ospravedlňujúci list za neoprávnené použitie fotografie žalobcu\na pod.“\nArgumentácia sťažovateľky v citovanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu\nbola teda založená na tom, že ospravedlnenie sa žalobcovi vzhľadom na značný časový\nodstup od vykonania zásahu už nebude plniť svoj účel, a preto uloženie tejto povinnosti\nnebude spĺňať atribút legitímnosti a primeranosti. Podľa sťažovateľky ospravedlnenie\nsmeruje k odstráneniu dôsledkov zásahu u verejnosti. Predpokladom splnenia tejto funkcie\nje však to, že si verejnosť zásah pamätá a keďže od zásahu do rozhodnutia okresného súdu\nuplynulo už viac než desať rokov, je tento predpoklad iba iluzórny. Preto zásah do slobody\nprejavu a práva na informácie môže byť legitímny a primeraný iba za predpokladu, že je\nspôsobilý splniť svoj účel. Poukazujúc na zásadu vigilantibus iura, ako aj na to, že\ndispozícia s návrhom je vecou žalobcu, sťažovateľka zdôraznila, že bolo na žalobcovi, aby\nsi zvolil prostriedky ochrany, ktoré sú s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu\nprimerané, t. j. spĺňajú zákonné a ústavné podmienky. V súvislosti s tým dala do pozornosti\n\n4\n\nokolnosť, že sám žalobca upustil v priebehu konania od domáhania sa náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch.\nS odvolaním sa na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva sťažovateľka\ndospela k názoru, že námietka zásahu do práva na slobodu prejavu a práva na informácie\nuložením povinnosti, ktorá nie je vzhľadom na konkrétne okolnosti primeraná a legitímna,\nje námietkou relevantnou, ktorú súd nemôže opomenúť a musí sa s ňou vysporiadať.\nOpomenutím vysporiadať sa s uvedenou relevantnou námietkou došlo v danom\nprípade podľa názoru sťažovateľky zo strany krajského súdu k porušeniu čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základných práv podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy\na práva podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru. Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd\ndeklaroval porušenie jej označených práv krajským súdom, avšak nežiada zrušenie výroku,\nktorým bola potvrdená povinnosť uverejniť ospravedlnenie uložená jej okresným súdom.\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka odôvodňuje, v čom vidí namietané porušenie\njej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového protokolu namietaným rozsudkom\nkrajského súdu. Uvádza, že krajský súd nepriznal v danom prípade podľa § 142 ods. 3\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „OSP“) náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov a v súvislosti s tým tvrdí, že\n„aplikoval diskrečné oprávnenie podľa čl. 142 ods. 3 O. s. p. spôsobom nezlučiteľným\ns vyššie citovanými ustanoveniami Ústavy SR a Dohovoru“.\nZ uvedeného sťažovateľka vyvodzuje, že výrok napadnutého rozsudku o náhrade\ntrov konania nemal právny základ a v konečnom dôsledku došlo k tomu, že krajským\nsúdom jej nebola poskytnutá garancia náhrady tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej\nsúvislosti s konaním musela zaplatiť, a pritom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo\nkonanie pred všeobecným súdom.\n\n5\n\nAj pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, sťažovateľka uviedla, že krajský súd\nani tento výrok vo vzťahu k ňou uplatneným námietkam neodôvodnil.\nUvedené dôvody podľa sťažovateľky sa vzťahujú aj na namietané uznesenie\nokresného súdu, ktorým pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil konanie o odvolaní\nžalobcu proti výroku rozsudku okresného súdu sp. zn. 11 C 161/96 z 31. marca 2004\no nepriznaní nemajetkovej ujmy a proti výroku o trovách konania. Sťažovateľka poukázala\nna to, že sa o uznesení okresného súdu sp. zn. 11 C 161/96 z 26. júla 2004 dozvedela\naž z odôvodnenia rozsudku krajského súdu sp. zn. 8 Co 242/04 zo 7. júna 2005 a nemá ho\nk dispozícii. V spojitosti s týmto uznesením sťažovateľka vyjadruje názor, že „V danom\nprípade súd prvého stupňa opomenul aplikovať § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., podľa\nktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť\njeho trovy. I toto uznesenie porušuje vyššie označené práva sťažovateľa z rovnakých\ndôvodov.\nVzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave rozhodol o náhrade trov konania\nan block, náprava sa nedosiahne iba zrušením jeho rozhodnutia, ale iba vtedy, ak dôjde\nk zrušeniu aj uznesenia súdu prvého stupňa“.\n1.3 Vzhľadom na tieto dôvody sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej\nsťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Bratislave porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu\na spravodlivý proces podľa č1. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a právo\nsťažovateľa na slobodu prejavu a právo na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 2, 4 Ústavy SR\na čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru tým, že odôvodnení rozsudku sp. zn. 8 Co 242/04 zo dňa\n07. 06. 2005 sa nevysporiadal s námietkami sťažovateľa proti uloženiu povinnosti uverejniť\nospravedlnenie.\n2. Krajský súd v Bratislave porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu\na spravodlivý proces podľa č1. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a právo\nsťažovateľa na majetok podľa čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR a čl. 1 ods. 1, 2 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru tým, že v rozsudku sp. zn. 8 Co 242/04 zo dňa 07. 06. 2005 v poradí\n\n6\n\ndruhým výrokom mu nepriznal náhradu trov konania vo veci návrhu na priznanie náhrady\nnemajetkovej ujmy a tým, že tento výrok neodôvodnil.\n3. V poradí druhý výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 242/04\nzo dňa 07. 06. 2005 sa zrušuje v rozsahu, v akom sťažovateľovi nebola priznaná náhrada\ntrov konania vo veci návrhu na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.\n4. Okresný sód Bratislava V uznesením sp. zn. 11 C 161/96 zo dňa 26. 07.2004\nporušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a právo sťažovateľa na majetok podľa čl. 20 ods. 1, 4\nÚstavy SR a čl. 1 ods. 1, 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru tým, že mu nepriznal\nnáhradu trov konania vo veci návrhu na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.\n5. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 11 C 161/96 zo dňa 26. 07. 2004\nsa v časti výroku o náhrade trov konania zrušuje.\n6. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“\n1.4 Keďže ústavný súd považoval za potrebné oboznámiť sa so stanoviskom\nokresného súdu aj krajského súdu k prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie, obrátil sa výzvami\nzo 14. augusta 2007 na predsedov uvedených súdov. Vyjadrenie krajského súdu k sťažnosti\nbolo ústavnému súdu doručené 24. augusta 2007 a doplňujúce vyjadrenie 6. septembra\n2007. Krajský súd však k meritu veci neuviedol nič relevantné odvolávajúc sa na to, že\nnemá k dispozícii súvisiaci súdny spis. Okresný súd vo svojom vyjadrení doručenom\nústavnému\n\nsúdu\n\n27. septembra 2007\n\noznačil\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľky\n\nza\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú. Ďalej poukázal na to, že „Súd uznesením zo dňa 26. 7. 2004 odvolacie\nkonanie zastavil z dôvodu, že odvolateľ v určenej lehote nezaplatil súdny poplatok, čo bolo\nv tom čase v súlade so zák. č. 71/1992 Zb. (§ 5 ods. 1 p, a, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1).\nV tomto rozhodnutí zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo\nna náhradu trov konania, čo odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 p, c, O. s. p. bez ďalšej\nkompletizácie. Zastávam názor, že súd nepochybil ani neukrátil účastníka na svojich\nprávach. V danom prípade rozhodnutie o náhrade trov konania sa týkalo len odvolacieho\nkonania, nie konania celého a preto aj odôvodnenie je dostatočné“.\n\n7\n\nSťažovateľka, ktorej ústavný súd zaslal na vyjadrenie citované stanovisko okresného\nsúdu, ho v podaní z 18. októbra 2007 označila za nesprávne. Nesúhlasila s názorom\nokresného súdu, ktorý dôvodil tým, že napadnutým uznesením zastavil iba odvolacie\nkonanie o odvolaní žalobcu pre nezaplatenie súdneho poplatku, a preto rozhodol len\nohľadne trov odvolacieho konania. Mohlo by to tak byť iba za predpokladu, že by to\nexpressis verbis vyplývalo z výroku predmetného uznesenia. Ústavnou a zákonnou\npožiadavkou na výrok akéhokoľvek rozhodnutia je totiž požiadavka, aby bol určitý.\nSťažovateľka vyslovila zároveň názor, že na daný prípad mal okresný súd aplikovať\nustanovenie § 146 ods. 1 OSP, a pretože okresný súd aplikoval ustanovenie, ktoré sa\nna daný prípad nevzťahuje, zakladá to svojvoľnosť a arbitrárnosť namietaného uznesenia.\nZastavenie konania pritom zavinil žalobca tým, že nezaplatil súdny poplatok.\nII.\nZákladné východiská ústavného súdu na rozhodovanie\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti\n2.1 Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu\n\n8\n\nbez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n2.2 Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné\nuviesť, že nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové\nzistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní zákonov\nvytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí. Ústavný súd nepreskúmava, či v konaní\nvedenom všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, pretože to je\nv právomoci všeobecných súdov v rámci konaní o opravných prostriedkoch.\nÚstavnou kompetenciou ústavného súdu je v prípadoch napadnutia rozhodnutí\n(opatrení alebo iných zásahov) všeobecných súdov kontrola zlučiteľnosti účinkov\ninterpretácie a aplikácie právnych noriem a postupu, ktorý im predchádzal, s ústavou,\nprípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.\nPreskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní vedenom ústavným súdom má\nopodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím\n(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej\nslobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\na zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne\nI. ÚS 20/03, IV. ÚS 252/04).\nAk nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov,\nústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzi označenými základnými\nprávami alebo slobodami a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov a postupom, ktorý\n\n9\n\nim predchádzal. V takom prípade ústavný súd považuje sťažnosti za zjavne neopodstatnené\na podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ich odmietne. Zjavná neopodstatnenosť teda\nznamená, že už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistí žiadnu reálnu\nmožnosť porušenia základného práva alebo základnej slobody napadnutým rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom, prípadne postupmi, ktoré im predchádzali v konaní\nvedenom orgánmi verejnej moci, osobitne v konaní vedenom všeobecnými súdmi.\n2.3 Podľa ustanovenia čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\nVlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa\nzaručuje.\nPodľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva\nje možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona\na za primeranú náhradu.\nPodľa čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická\nosoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku\ns výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,\ntlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\nidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu\nkonaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.\nPodmienky ustanoví zákon.\n\n10\n\nPodľa čl. 10 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa\nslobodu\n\nzastávať\n\nnázory\n\na prijímať\n\na\n\nrozširovať\n\ninformácie\n\nalebo\n\nmyšlienky\n\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice (ods. 1). Výkon týchto slobôd,\npretože zahŕňa aj povinnosti, aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám,\npodmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti\nalebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority\na nestrannosti súdnej moci (ods. 2).\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa\nmôže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo (...) prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý\nrozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nÚstavný súd už uviedol, že: „Predpokladom uplatnenia práva na spravodlivý proces,\nktoré sa zaručuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je nezávislosť a nestrannosť súdu. Formuláciou\nuvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej\nrepubliky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom\nsúdnej ochrany podľa dohovoru“ (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto\npráv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.\n\n11\n\nIII.\nZávery a rozhodnutie ústavného súdu\nvo vzťahu k namietaným porušeniam základných práv\n3.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1\nústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového\nprotokolu uznesením okresného súdu sp. zn. 11 C 161/96 z 26. júla 2004\nZ obsahu sťažnosti a z vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného súdu vyplýva, že\nv právnej veci žalobcu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy rozhodol okresný\nsúd rozsudkom sp. zn. 11 C 161/96 z 31. marca 2004, ktorým vyhovel žalobe žalobcu\nv časti, ktorou sa domáhal uložiť sťažovateľke povinnosť uverejniť ospravedlnenie po tom,\nako dospel k záveru, že zverejnením fotografie žalobcu v sťažovateľkou (resp. jej právnou\npredchodkyňou) vydávanom denníku došlo k závažnému zásahu do osobnostného práva\nžalobcu, a to práva na intimitu. Zároveň týmto rozsudkom okresný súd zamietol žalobu\nv časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako\nnedôvodnú. Napokon okresný súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 OSP zaviazal\nsťažovateľku na náhradu trov konania.\nProti\n\noznačenému\n\nrozsudku\n\nokresného\n\nsúdu\n\npodali\n\nodvolanie\n\nžalobca\n\naj sťažovateľka. Žalobca napadol prvostupňový rozsudok v jeho zamietajúcej časti, teda\nohľadne výroku týkajúceho sa nepriznania nemajetkovej ujmy, ako aj proti výroku\no náhrade trov konania, resp. nesprávne určenej sumy trov. Odvolanie sťažovateľky\nsmerovalo proti výroku, ktorým okresný súd vyhovel žalobe, a tiež proti výroku o náhrade\ntrov konania.\n3.2 Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie jej označených práv uznesením\nokresného súdu sp. zn. 11 C 161/96 z 26. júla 2004, ústavný súd zistil, že namietaným\nuznesením okresný súd v právnej veci žalobcu o jeho odvolaní proti rozsudku okresného\nsúdu sp. zn. 11 C 161/96 z 31. marca 2004 rozhodol tak, že odvolacie konanie zastavil\n\n12\n\na zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo a náhradu trov konania. Okresný súd\ntakto rozhodol s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov účinnom v relevantnom čase, t. j. z dôvodu nezaplatenia súdneho\npoplatku žalobcom v určenej lehote, a to ani napriek výzve a poučení o možných\nnásledkoch nezaplatenia poplatku.\nK sťažovateľkou vytýkanému pochybeniu okresného súdu, ktoré malo spočívať\nv tom, že jej nebolo doručené uznesenie okresného súdu sp. zn. 11 C 161/96 z 26. júla 2004,\nústavný súd poznamenáva, že na rozdiel od rozsudku, uznesenie súd podľa § 168 ods. 2\nOSP doručí účastníkom, len ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania\npotrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť. Zákon\nteda neukladá súdu povinnosť doručiť účastníkom každé uznesenie.\nUznesenie o zastavení konania o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozsudku\na nepriznaní náhrady trov konania účastníkom z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku je\nuznesením, ktorým sa rozhodlo o procesnom úkone účastníka, ktorý odvolanie podal, a boli\nním dotknuté iba práva a povinnosti tohto účastníka. V súvislosti s tým je tiež potrebné\npripomenúť, že právo podať odvolanie prináleží iba tomu z účastníkov, ktorému bola\nrozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. Ústavný súd z obsahu spisu nezistil, že by\nsťažovateľke bola v súvislosti s konaním o odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu\nsp. zn. 11 C 161/96 z 31. marca 2004 spôsobená nejaká ujma alebo by jej vznikli nejaké\ntrovy. Okresný súd ani nezaslal sťažovateľke žalobcom podané odvolanie na vyjadrenie,\na preto o ňom nemala až do doručenia namietaného rozsudku krajského súdu vedomosť.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd pri doručovaní\nnamietaného uznesenia postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 168 ods. 2 OSP.\nVzhľadom na uvedené nepovažuje ústavný súd za potrebné zaoberať sa podrobnejšie\nargumentáciou sťažovateľky, pokiaľ ide o vytýkané nedostatky namietaného uznesenia.\nHoci okresný súd naozaj vo výroku, ktorým žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok\n\n13\n\nna náhradu trov konania a expressis verbis neuviedol, že rozhodol len ohľadne trov\nodvolacieho konania, vyplýva to zjavne z kontextu namietaného uznesenia.\nAj keď možno prisvedčiť názoru sťažovateľky vyslovenom v jej podaní z 18. októbra\n2007, označenom ako „Vyjadrenie k stanovisku odporcov“, podľa ktorého zastavením\nodvolacieho konania došlo v skutočnosti aj „k zastaveniu celého konania, a to ohľadne\nuplatneného (samostatného) nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, pretože ohľadne tohto nároku sa v dôsledku uznesenia o zastavení konania\nkonať už nemalo a nemohlo“, neznamená to však zároveň, a ústavný súd nevidí ani žiadnu\nopodstatnenosť pre akceptáciu jej úsudku, že v dôsledku toho došlo vo vzťahu k nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch k rozhodnutiu o trovách celého konania.\nO náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa, ako aj o náhrade trov odvolacieho\nkonania o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 11 C 161/96\nz 31. marca 2004 bolo rozhodnuté rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Co 242/04 zo 7. júna\n2006.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd nezistil žiaden dôvod na prijatie záveru, že by\nnamietané uznesenie akokoľvek vyznelo v neprospech sťažovateľky, resp. že by bola týmto\nuznesením priamo dotknutá, a vzhľadom na to nebol na jej strane splnený ani základný\nsubjektívny predpoklad, ktorý by u nej zakladal možnosť na to, aby proti nemu mohla podať\nodvolanie.\nTieto skutočnosti neumožnili ústavnému súdu zistiť vyžadovanú priamu súvislosť\nmedzi namietaným porušením práva sťažovateľky na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením okresného súdu, resp. možnosť ich porušenia.\nMožnosť porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a práva\npodľa čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového protokolu odvodzuje sťažovateľka vo väzbe na porušenie\njej práva podľa čl. 6 ods.1 dohovoru a základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Keďže\nústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo byť porušené jej právo\n\n14\n\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ani základné právo na súdnu ochranu\n(prístup k súdu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, neprichádza do úvahy ani možnosť porušenia\nzákladného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového\nprotokolu. Absencia porušenia ústavnoprocesných princípov totiž zásadne vylučuje\nzaloženie sekundárnej zodpovednosti všeobecného súdu za porušenie práv sťažovateľky\nhmotnoprávneho charakteru upraveného v označenom článku ústavy (m. m. II. ÚS 201/04,\nIV. ÚS 184/05, IV. ÚS 189/07). Ústavný súd totiž v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(napr. II. ÚS 78/05) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym\nporušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva\nz toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46\naž čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVychádzajúc z týchto právnych záverov ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti\nako zjavne neopodstatnenú už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\n3.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 26 ods. 1,\n2 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru a podľa\nčl. 1 a 2 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Co 242/04 zo 7. júna\n2005\nPorušenie označených práv vidí sťažovateľka okrem iného v tom, že podľa jej\ntvrdenia krajský súd opomenul v odôvodnení uvedeného rozsudku vysporiadať sa s jej\nnámietkou, že zásah do práva na slobodu prejavu a práva na informácie uložením\npovinnosti, ktorá nie je vzhľadom na konkrétne okolnosti legitímna a primeraná, je\nnámietkou, ktorá je relevantná. Sťažovateľka túto námietku opiera o to, že inkriminovaná\nfotografia žalobcu bola uverejnená pred takmer desať a pol rokom. Na uverejnení\nospravedlnenia, ktoré mala sťažovateľka na základe súdneho rozhodnutia uverejniť,\nnemohol byť vzhľadom na značný časový odstup právny záujem, a preto ospravedlnenie\npo toľkých rokoch nebude plniť svoj účel.\n\n15\n\nZa zákonné právo účastníka konania zaručené ústavou považuje sťažovateľka aj to,\naby bolo súdne rozhodnutie riadne odôvodnené. Poukazuje na to, že dostatočné\nodôvodnenie verdiktu súdu je esenciálnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia\na účastník má právo na to, aby sa súd vysporiadal s jeho argumentmi.\nK namietanému porušeniu označených práv došlo podľa sťažovateľky aj tým, že\nkrajský súd nepriznal v danom prípade podľa § 142 ods. 3 OSP žiadnemu z účastníkov\nnáhradu trov konania. Krajský súd nezohľadnil, že predmetom konania boli dve samostatné\nveci, a to uplatnené právo na zadosťučinenie podľa čl. 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka\n(návrh na uverejnenie ospravedlnenia) a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch\npodľa čl. 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s tým sťažovateľka ďalej uviedla:\n„Samostatnosť nárokov je daná tým, že, oba nároky mohli byť uplatnené\nv samostatnom konaní, a v takom prípade sa úspech alebo neúspech pri každom\nuplatnenom nároku posudzuje samostatne. Predpokladom aplikácie § 142 ods. 3 O. s. p. je\nčiastočný úspech účastníkov konania vo veci. Nie je však možné považovať za čiastočný\núspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne\nsa zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa\nplný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by\nináč mohol byť samostatne uplatnený (...)\nAplikácia § 142 ods. 3 O. s. p. preto vôbec neprichádzala do úvahy, pretože každý\nz účastníkov mal plný úspech vo veci.\nPotom však platí, že navrhovateľovi mala byť priznaná náhrada trov konania\nohľadne úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia a žalovanému\nnáhrada trov konania ohľadne úspechu vo veci náhrady nemajetkovej ujmy. Takúto\naplikáciu § 142 ods. 1 O. s. p. považujeme za spravodlivú (§ 1 O. s. p.), nakoľko vzhľadom\nna návrhový charakter konania bolo na navrhovateľovi, aby odôvodnil, navrhol dôkazy\na uniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie zákonných podmienok priznania náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch.“\nZ týchto dôvodov nemá výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania podľa\nsťažovateľky právny základ a krajský súd jej neposkytol garanciu náhrady tých trov\n\n16\n\nkonania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela vynaložiť. Aj výrok\nnamietaného rozsudku krajského o náhrade trov konania považuje sťažovateľka vo vzťahu\nk ňou uplatneným námietkam za neodôvodnený.\nSťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil, že rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 8 Co 242/04 zo 7. júna 2005 boli porušené jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4,\nčl. 26 ods. 1, 2 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2\ndohovoru a podľa čl. 1 a 2 dodatkového protokolu.\n3.4 Výhrady sťažovateľky smerujú v prvom rade proti nedostatočnému odôvodneniu\nnapadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku ukladajúcemu jej povinnosť ospravedlniť sa\nžalobcovi, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Tým malo dôjsť podľa\nsťažovateľky k porušeniu jej základných práv podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a čl. 46 ods. 1\nústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru.\nPodľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah\nprednesov (čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný),\nstručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,\nz ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo\nnevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení,\nktoré použil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nToto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvykladať a uplatňovať so zreteľom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, § 26) tak, že\nrozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah\ntejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle\nokolností každej veci. Z citovaných článkov ústavy a dohovoru však nemožno vyvodzovať,\nže dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý\n\n17\n\nz účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu (mutatis\nmutandis I. ÚS 56/01).\nZ odôvodnenia podstatnej časti napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že:\n„Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vychodí, že odporca dňa\n21. 2. 1995 uverejnil v denníku N. článok pod názvom „Bratislavskí homosexuáli a lesbičky\ndostali do vienka nový útulný klub“ s podtitulom „Tolerantný Apollon\", s fotografiou,\nna ktorej bol navrhovateľ odfotený nahý. Fotografiu použil odporca bez súhlasu\nnavrhovateľa.\nFyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,\nobčianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy (§ 11 Obč. zák.).\nPísomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové\nzáznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť\nalebo použiť len s jej privolením (§ 12 ods. 1 Obč. zák.).\nPrivolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne,\nobrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona\n(§ 12 ods. 2 Obč. zák.).\nPodobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia\nfyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké\núčely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však\nnesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby (§ 12 ods. 3 Obč. zák.).\nPojem podobizeň v sebe zahŕňa hmotné zachytenie podoby človeka rôznymi\ntechnickými prostriedkami, napr. obrazmi, kresbami, fotografiami, filmom, videozáznamom\na pod. Obsahom práva k obrazovej snímke je užívacie a dispozičné právo subjektu\nvo vzťahu k podobizni. Toto právo zahŕňa oprávnenie používať akýmkoľvek spôsobom\npodobizeň sám, ako aj udeľovať súhlas na jej použitie iným subjektom, alebo, povedané\ninak, oprávnenie brániť sa proti neoprávnenému použitiu podobizne (obrazovej snímky).\nPrávo zobrazenej osoby udeľovať súhlas na použitie, prípadne rozširovanie podobizne,\nči iných obrazových snímok, zákon neviaže na žiadnu predpísanú formu; k udeleniu súhlasu\ntak môže dôjsť aj konkludentne (mlčky). Zásadne však platí, že súhlas so zachytením podoby\n\n18\n\ntreba odlišovať od súhlasu s použitím a rozširovaním podobizne. Zo samotného udelenia\nsúhlasu zachytenia podobizne nemožno automaticky vyvodzovať aj danie súhlasu\nna použitie a rozširovanie podobizne. Bez ohľadu na to, či súhlas na použitie\n(a rozširovanie) bol daný výslovne alebo konkludentne, možno udelený súhlas vzťahovať\nvždy len na také použitie a rozširovanie, ktorého spôsob a rozsah oprávnený subjekt\nv okamihu udelenia súhlasu poznal (prípadne poznať musel) a ku ktorému teda jeho prejav\nvôle v podobe privolenia smeroval a smerovať vôbec mohol.\nTo znamená, že ak oprávnený subjekt (zobrazená osoba) dala súhlas na zverejnenie\njeho fotografie, nemožno z tohto súhlasu vyvodzovať privolenie k tomu, aby bola fotografia\nuverejnená opätovne aj niekde inde, či už tým istým alebo iným subjektom. Ani vtedy, keď\nsúhlas zobrazenej osoby na použitie a rozširovanie podobizne vzhľadom na okolnosti bol\nvšeobecnej povahy, nemožno tento súhlas vzťahovať aj na také spôsoby a rozsah použitia\na rozširovania podobizne, s ktorými zobrazená osoba v čase vydania súhlasu nepočítala\na ani počítať nemohla a k čomu teda prejav jej vôle nemohol smerovať.\nAj v prípade práva k podobizni (obrazovej snímke) poskytuje občiansky zákonník\nprávnu ochranu len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Dôvody vylučujúce\nneoprávnenosť zásahu stanovuje Občiansky zákonník v ust. § 12 ods. 2, 3 úpravou\ntzv. zákonnej licencie, a síce pre použitie podobizne a obrazovej snímky k úradným účelom\nna základe zákona (§ 12 ods. 2 Obč. zák.), ďalej pre účely spravodajstva a na účely vedecké\na umelecké (§ 12 ods. 3 obč. zák.). Zákonná licencia predstavuje výnimku z inak platnej\nzásady, že na zachytenie či použitie podobizne zobrazenej osoby je potrebný jej súhlas.\nNutno ešte zdôrazniť, že pokiaľ ide o použitie podobizne a obrazovej snímky, je z hľadiska\nneoprávnenosti zásahu bez významu, či má použitie zároveň difamujúci charakter.\nV riešenej právnej veci bolo dokazovaním preukázané, že navrhovateľ bol\nna fotografii opoznaný svojimi príbuznými a známymi, čo vyplynulo zo svedeckých výpovedí\nV. F. a M. P. V konaní nebolo sporné, že odporca fotografiu, na ktorej bol zachytený\nnavrhovateľ, uverejnil bez jeho vedomia a súhlasu, o udelenie ktorého napokon navrhovateľ\nani nežiadal. Skutočnosť, ktorá vyplynula z výpovede samotného navrhovateľa, totiž že akty\nnafotil dobrovoľne a nenamietal proti ich použitiu na letákoch pre účely informačnej\nkampane proti AIDS, neznamená, že odporca mohol fotografiu z letáku voľne použiť,\nbez toho, aby si od navrhovateľa pre jej zamýšľané použitie najprv vyžiadal súhlas.\n\n19\n\nK zvolenému postupu odporcu neoprávňovala ani tzv. zákonná licencia pre účely\nspravodajstva, na ktorú sa odvolával; o prípad uvedenej zákonnej licencie sa totiž v danej\nveci nejedná - predmetnú fotografiu nezhotovil odporca a nebola zhotovená pri príležitosti\nakcie, o ktorej odporca informoval v dotknutom článku, ale, ako bolo už spomenuté vyššie,\nvyhotovil ju fotograf S. S. a nie v súvislosti s otvorením klubu, o ktorej udalosti v článku\nreferovali noviny vydávané odporcom.\nZ uvedených skutočností je potom nutné uzavrieť, že k uverejneniu fotografie,\nna ktorej je zobrazený navrhovateľ, chýbal odporcovi navrhovateľov súhlas, s tým, že\nna zverejnenie obrazovej snímky navrhovateľa sa nevzťahovala žiadna zo zákonných\nlicencií v zmysle § 12 ods. 2, 3 obč. zák. Odporca teda uverejnením predmetnej fotografie\n(bez privolenia navrhovateľa) zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa, konkrétne\ndo jeho práva na podobizeň (§ 11, § 12 ods. 1 Obč. zák.). Bolo pritom vedľajšie, či si\nodporca neoprávnenosti svojho konania bol alebo nebol vedomý.\nV dôsledku neoprávneného zásahu odporcu do osobnostných práv navrhovateľa\nutrpel navrhovateľ nemajetkovú ujmu (§ 13 Obč. zák.); jeho návrh na uloženie povinnosti\nodporcovi uverejniť text ospravedlnenia, t. j. na zadosťučinenie vo forme morálnej\nsatisfakcie bol preto dôvodný a aj postačujúci (napokon navrhovateľ na priznaní peňažnej\nsatisfakcie v ďalšom konaní netrval).\nOdvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej\n-vyhovujúcej - časti vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 219 O. s. p.), hoci\nčiastočne z iných právnych dôvodov.“\nPokiaľ sťažovateľka v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu vo vzťahu\nk povinnosti uverejniť ospravedlnenie argumentovala tým, že ospravedlnenie sa žalobcovi\nvzhľadom na značný časový odstup od vykonania zásahu už nebude plniť svoj účel, a preto\nuloženie tejto povinnosti už nebude spĺňať atribút legitímnosti a primeranosti, vychádzala\nz toho, že predpokladom splnenia tejto funkcie je to, že si verejnosť zásah pamätá. Tento\nnázor sťažovateľka založila na premise, že uverejnenie ospravedlnenia smeruje\nk odstráneniu dôsledkov zásahu vo vzťahu k verejnosti.\n\n20\n\nZ citovaného odôvodnenia napadnutého rozsudku však vyplýva, že hoci ním bol\npotvrdený rozsudok súdu prvého stupňa „v napadnutej - vyhovujúcej - časti vo veci samej\nako vecne správny“, stalo sa tak v nie nepodstatnej miere na základe iných právnych\ndôvodov, než o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie. Ospravedlnenie v zmysle\ndôvodov napadnutého rozsudku sa už nevzťahovalo výlučne na odstránenie dôsledkov\nzásahu u verejnosti, ako to bolo v zmysle dôvodov, na ktorých založil svoje rozhodnutie\nprvostupňový súd, ale v rozhodujúcej časti plnilo úlohu morálnej satisfakcie voči žalobcovi\nza zásah do jeho osobnostných práv v dôsledku uverejnenia inkriminovanej fotografie\nbez jeho privolenia. V takejto situácii stratilo opodstatnenie, aby sa odvolací súd musel\nosobitne vysporiadať s tou časťou odôvodnenia odvolania sťažovateľky, ktorú považovala\nza podstatnú pre svoju argumentáciu. Citované odôvodnenie je preto v okolnostiach danej\nveci podľa názoru ústavného súdu postačujúce aj vo vzťahu k námietke sťažovateľky\ntýkajúcej sa legitímnosti a primeranosti zásahu vo väzbe na slobodu prejavu a práva\nna informácie.\nOdôvodnenie namietaného rozsudku by bolo možné považovať za nepreskúmateľné,\niba ak by v daných súvislostiach nebolo odôvodnené vôbec, resp. keby použité odôvodnenie\nvecne nesmerovalo k podstate posudzovanej otázky. Za arbitrárne by ho bolo možné\npokladať za predpokladu, že by bolo v zrejmom rozpore s platným právom.\nO žiaden z uvedených prípadov však v danej veci nejde a ústavný súd konštatuje, že\nv zásadných otázkach krajský súd zaujal zrozumiteľné a jasné stanovisko a vysporiadal sa\ns nimi ústavne dostatočne konformným spôsobom.\nÚstavný súd v tejto spojitosti dodáva, že nejde o porušenie základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv\núčastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade\ns objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi. Právo na spravodlivý proces je\nnaplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový\nstav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že\n\n21\n\nskutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom\nomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\nPodľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajského súdu takéto\nnedostatky nevykazuje. Vzhľadom na uvedené neexistuje taká súvislosť medzi obsahom\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a základným právom na súdnu ochranu, ako\naj právom na spravodlivý proces podľa označených článkov ústavy a dohovoru, ktorá by\numožnila vysloviť záver o ich porušení.\nNa základe toho ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti týkajúcej sa namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n3.5 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy\na práva podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru ústavný súd považuje za potrebné opätovne\npripomenúť (pozri bod 3.2 odôvodnenia tohto uznesenia) svoju stabilizovanú judikatúru,\npodľa ktorej všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných\npráv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd\nsúčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až 48 ústavy. V opačnom\nprípade by sa ústavný súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom a nie súdnym\norgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný\nsúd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach\nvšeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom toho, aby sa\nvytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod právne\nnormy (II. ÚS 78/05).\nÚstavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani žiadna vecná súvislosť medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a označenými základnými právami podľa čl. 26\nods. 1, 2 a 4 ústavy a právom podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru.\n\n22\n\nPreto je sťažnosť aj v tomto rozsahu zjavne neopodstatnená podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n3.6 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1\nústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového\nprotokolu došlo podľa sťažovateľky aj tým, že „krajský súd nepriznal náhradu trov konania\nžiadnemu z účastníkov, a to podľa § 142 ods. 3 O. s. p.“. V súvislosti s tým sťažovateľka\nvytýka krajskému súdu, že opomenul, že predmetom konania boli dve samostatné veci, a to\nnávrh na uverejnenie ospravedlnenia a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nV nadväznosti na to sťažovateľka vyslovuje názor, že aplikácia § 142 ods. 3 OSP\nneprichádzala v danom prípade vôbec do úvahy, pretože každý z účastníkov mal vo veci\nplný úspech, pričom predpokladom aplikácie tohto zákonného ustanovenia je čiastočný\núspech účastníkov konania vo veci.\nÚstavný súd predovšetkým uvádza, že v odvolacom konaní krajský súd „Rozsudok\nprvostupňového súdu v časti výroku o trovách konania (...) zmenil podľa § 220 ods. 1\nO. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2\nO. s. p. (...). Navrhovateľovi by tak vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142\nods. 3 O. s. p. len za predpokladu, že by mu bola priznaná aspoň čiastočná finančná\nsatisfakcia nemajetkovej ujmy, čo sa však nestalo“.\nVzhľadom na to, že ustanovenie § 142 ods. 3 OSP nebolo v odvolacom konaní vôbec\naplikované, je námietka sťažovateľky týkajúca sa jeho nesprávnej aplikácie zjavne\nneopodstatnená.\nNapadnutý postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru\nohľadom nepriznania trov konania v danej veci nemožno navyše považovať za zjavne\nneodôvodnený alebo arbitrárny. Nemožno sa predovšetkým stotožniť s tvrdením\nsťažovateľky, že každý z účastníkov mal vo veci plný úspech. Ústavný súd považuje\nza podstatné to, že oba nároky, ktoré boli predmetom konania (a to návrh na uverejnenie\n\n23\n\nospravedlnenia a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch), boli založené\nna identickom skutkovom základe a je toho názoru, že žalobca uspel v tom, čo bolo v danej\nveci kľúčové (morálne zadosťučinenie). Súd mu totiž dal v plnej miere za pravdu, že bolo\nneprípustným spôsobom zasiahnuté do jeho osobnostných práv tým, že sťažovateľka\nbez jeho súhlasu uverejnila fotografiu, na ktorej bol zobrazený, a na zverejnenie tejto\nsnímky sa nevzťahovala žiadna z tzv. zákonných licencií podľa § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho\nzákonníka. Ak krajský súd oprel výrok o náhrade trov konania o ustanovenie § 142 ods. 2\nOSP, rozhodol v súlade s výsledkom konania (žalobca mal vo veci čiastočný úspech),\na preto jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť ani k ústavnoprávnemu pochybeniu, na ktoré by\nbolo potrebné reagovať zrušením napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov\nkonania, ako to požadovala sťažovateľka.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu a najmä\nrozsahom odôvodnenia nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti tohto odôvodnenia. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa\nnázoru ústavného súdu interpretácia § 142 ods. 2 OSP a jeho odôvodnenie krajským súdom\nv danej veci takéto nedostatky nevykazuje.\nK tomu možno navyše dodať, že vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom napokon nie je chrániť občana pred skutkovými a právnymi\nomylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nKeďže ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným porušením základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým rozsudkom krajského súdu neexistuje priama príčinná\nsúvislosť, nemohlo v nadväznosti na to dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľkou\noznačených práv.\n\n24\n\nZ uvedených skutočností vyplýva, že ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačených základných práv, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie, a preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde aj v tejto časti odmietol, tak ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. decembra 2007\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e1e33a9-42d2-4d9d-aee3-5252454787ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 189/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 189/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e1e33a9-42d2-4d9d-aee3-5252454787ce"}, {"guid": "ussr:0f680757-0ee5-4101-9ebe-863110e7b510", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 184/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 184/05 z 4. 7. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-07-04", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f680757-0ee5-4101-9ebe-863110e7b510"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:7fb2ce6f-30b1-478b-97e0-5f4ea14a7157", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7fb2ce6f-30b1-478b-97e0-5f4ea14a7157"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c2ea740f-f55b-489c-9914-977cd7f5f171", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.507.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 507/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 507/2024 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.507.2024.1"}, {"guid": "ussr:de892a1c-0d7e-46cf-ae52-eca73124ed32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.685.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 685/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 685/2022 z 8. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.685.2022.1"}, {"guid": "ussr:ecacdbe5-c5f9-4f08-babc-1bc454785c6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.633.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 633/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 633/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.633.2021.1"}, {"guid": "ussr:96f680b9-dfb9-4bb9-9669-de1a1a894920", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.110.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 110/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 110/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.110.2020.1"}, {"guid": "ussr:56f5c26b-a4b1-433e-bffa-4172565c5722", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.585.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 585/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 585/2021 z 16. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.585.2021.1"}, {"guid": "ussr:3e647c37-8ae0-43b8-a93d-8c6674fb5972", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.582.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 582/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 582/2021 z 16. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.582.2021.1"}, {"guid": "ussr:50544d47-9f6c-4bfa-9208-ae2748e7aa3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.501.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 501/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 501/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.501.2021.1"}, {"guid": "ussr:a7fb074c-5f86-4a8d-bb2a-779f690d7ac5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.83.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.83.2021.1"}, {"guid": "ussr:682be725-9388-458b-99e0-4f5588449d5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.576.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 576/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 576/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.576.2020.1"}, {"guid": "ussr:64c74f28-ea23-4c9b-999b-ed0ea26c87ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.539.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 539/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 539/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.539.2020.1"}, {"guid": "ussr:3f5c55cf-b4fd-43f2-9e80-6bd117699ba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.25.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 25/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.25.2020.1"}, {"guid": "ussr:2e638e44-6872-4fba-9864-5b76b90fa1c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.286.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 286/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 286/2019 z 2. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.286.2019.1"}, {"guid": "ussr:7eb999ef-92a7-4828-b6b2-6c5bda21c025", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.454.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 454/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.454.2018.1"}, {"guid": "ussr:0e8ea4ea-aae2-4830-8e2d-1d4eabe7328f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.570.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 570/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 570/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.570.2018.1"}, {"guid": "ussr:bfe3e0f9-4e81-49a8-8bea-78c52f721b5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.502.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 502/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 502/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.502.2018.1"}, {"guid": "ussr:eade5468-4f7c-4309-a8f9-d640fcd9846b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.375.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.375.2018.1"}, {"guid": "ussr:c5f3273a-f934-4513-a160-c57463da0471", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.531.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 531/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 531/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.531.2018.1"}, {"guid": "ussr:b4e260a7-7aa3-45c9-8292-ae39b5e76d34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 292/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1"}, {"guid": "ussr:b63e4db1-9d84-4b1e-b89e-b28d0e99bb15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.386.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 386/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 386/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.386.2018.1"}, {"guid": "ussr:e87a9b4b-4c37-4636-9169-cc94db90bb10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.100.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 100/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 100/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.100.2018.1"}, {"guid": "ussr:3bdd87b7-8262-4c00-b8cc-30146b76bf9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.576.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 576/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 576/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.576.2017.1"}, {"guid": "ussr:42871f18-a9ec-44f1-99da-308fac715495", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1"}, {"guid": "ussr:0f35b7fb-362f-4c65-a253-c24ed0f1beef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.412.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 412/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 412/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.412.2017.1"}, {"guid": "ussr:2aa8b4b6-6ff9-4638-992f-e7c363ae7db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.348.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.348.2017.1"}, {"guid": "ussr:035983be-36c3-4919-af41-c4229f606f5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.129.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 129/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/2017 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.129.2017.1"}, {"guid": "ussr:943fc796-e18f-423e-868f-3f288d909842", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2017 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:a7d732a3-9c19-424f-b3fa-9f9e656747d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.109.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 109/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.109.2017.1"}, {"guid": "ussr:e6019c0c-36d8-4639-9beb-27b9fbecb39b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.880.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 880/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 880/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.880.2016.1"}, {"guid": "ussr:80532ea1-2d87-428c-8229-2438f399e75f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.741.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 741/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 741/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.741.2016.1"}]}