{"guid": "ussr:fc0c8289-e949-43f4-8b06-3daed3c8b7cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/2011 z 9. 6. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. júna 2011, sp. zn. I. ÚS 177/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2011-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50", "nazov": "čl. 50 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fc0c8289-e949-43f4-8b06-3daed3c8b7cc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc0c8289-e949-43f4-8b06-3daed3c8b7cc", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:fc0c8289-e949-43f4-8b06-3daed3c8b7cc", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:fc0c8289-e949-43f4-8b06-3daed3c8b7cc/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 177/2011-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť M. Z., t. č. vo väzbe, zastúpenej advokátom JUDr. J. F., G.,\na M. Z., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátmi JUDr. J. F., G., a JUDr. M. K., .N., vo veci\nnamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 50 Ústavy\nSlovenskej republiky uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 33 Tp 29/2011\nz 19. marca 2011, ako aj uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2 Tpo 8/2011\nz 23. marca 2011 a jemu predchádzajúcim postupom a takto\nrozhodol:\nSťažnosť M. Z.a M. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2011\ndoručená sťažnosť M. Z., t. č. vo väzbe, zastúpenej advokátom JUDr. J. F., G., a M. Z., t. č.\nvo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“; spolu len „sťažovatelia“), zastúpeného advokátmi JUDr.\nJ. F., G., a JUDr. M. K., N., v ktorej namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl.\n\n17 ods. 2 a 5 a čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením\nOkresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Tp 29/2011 z 19. marca 2011\n(ďalej len „uznesenie z 19. marca 2011“), ako aj uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 2 Tpo 8/2011 z 23. marca 2011 (ďalej len „uznesenie z 23. marca\n2011“) a jemu predchádzajúcim postupom.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Úradu boja proti\norganizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010\nz 8. marca 2009 bolo proti sťažovateľom vznesené obvinenie pre zločin neodvedenia dane\na poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 4 Trestného zákona s poukazom na\n§ 138 písm. i) Trestného zákona.\nSťažovatelia boli vzatí do väzby uznesením okresného súdu z 19. marca 2011\nz dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, proti ktorému podali\nsťažnosť priamo do zápisnice o výsluchu. Okresný súd predložil spis v predmetnej veci na\nrozhodnutie o podanej sťažnosti sťažovateľov krajskému súdu, avšak bez toho, aby mal\npreukázané doručenie písomne vypracovaného uznesenia okresného súdu z 19. marca 2011\nich obhajcovi. Krajský súd v predmetnej veci rozhodol uznesením z 23. marca 2011, ktorým\nsťažnosť sťažovateľov zamietol ako nedôvodnú, pričom v rámci jeho odôvodnenia uviedol,\nže písomné odôvodnenie sťažnosti sťažovateľov mu nebolo do času konania neverejného\nzasadnutia krajského súdu doručené. Samotné písomné vyhotovenie uznesenia okresného\nsúdu z 19. marca 2011 však bolo obhajcovi sťažovateľov doručené až 24. marca 2011.\nKrajský súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľov bez toho, aby bral do úvahy ich\npísomné dôvody, ktoré mu boli zaslané obhajcom sťažovateľov v rámci plynutia zákonnej\nlehoty na podanie sťažnosti.\nSťažovatelia v sťažnosti taktiež namietali, že bolo porušené ich právo zúčastniť sa\nneverejného zasadnutia súdu rozhodujúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa\n§ 302 ods. 2 Trestného poriadku. Realizácia tohto práva bola im aj ich obhajcovi krajským\n\n2\n\nsúdom znemožnená, pretože termín konania nariadeného neverejného zasadnutia mu nebol\noznámený.\nUvedeným postupom súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci došlo\npodľa sťažovateľov k porušeniu ich „základného práva na kontradiktórne konanie“, ako aj\nprincípu rovnosti zbraní, pretože nemali možnosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi\na vyjadriť sa k nim na rozdiel od druhej strany v konaní – prokurátora, a ich vyjadrenia\nobsiahnuté v podaní, ktorým písomne svoju sťažnosť odôvodnili, neboli krajským súdom\nvzaté do úvahy pri jeho rozhodovaní.\nNa základe uvedeného sťažovatelia ústavný súd požiadali, aby vydal nález, v ktorom\nvysloví, že „Krajský súd v Nitre opomenutím oznámenia o konaní neverejného zasadnutia\nobhajcovi obvinených M. Z... a M. Z... porušil právo M. Z... a M. Z... na obhajobu podľa čl.\n50 Ústavy Slovenskej republiky.\nKrajský súd v Nitre uznesením zo dňa 23. 03. 2011 taktiež porušil právo M. Z... a M.\nZ... na obhajobu podľa čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky.\nRuší sa uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. 03. 2011, sp. zn.\n2 Tpo 8/2011.“.\nPrávny zástupca sťažovateľa JUDr. M. K. doplnil sťažnosť sťažovateľov podaním\ndoručeným ústavnému súdu z 19. mája 2011, v ktorom opätovne opísal skutkové okolnosti\ndanej veci a s poukazom na ustanovenie čl. 17 ods. 2 ústavy a jeho výklad uviedol: «V\npredmetnej veci k obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa nedošlo procesné zákonným\nspôsobom, ktoré ustanovuje Trestný poriadok a jeho právo na spravodlivý proces bolo\nporušené.\nOkresný súd v Nitre vo veci konal a rozhodol procesne nesprávne, keď o väzbe\nsťažovateľa nerozhodol podľa ust. § 72 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku (zákon\nč. 301/2005 Z. z. o v znení neskorších predpisov) ale podľa ust. § 71 ods. 1 písm. b) písm. c)\nTrestného poriadku. Uvedená skutočnosť vyplýva tak zo zápisnice o výsluchu obvineného zo\ndňa 19. 03. 2011 ako aj z písomného vyhotovenia uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn.\n33Tp/29/2011 zo dňa 19. 03. 2011. V predmetnej veci tak nie sú kvalifikovane naplnené\n\n3\n\nformálno-procesné podmienky rozhodnutia o pozbavení osobnej slobody sťažovateľa. Súd\nrozhodujúci o tak zásadnom zásahu do ústavne garantovanej osobnej slobody jednotlivca\nmusí vo zvýšenej miere dbať na to, aby rozhodnutie bolo v prvom rade zákonné\na presvedčivé. Zákonný podklad pre procesný postup je zakotvený výlučne v ustanovení §\n72 Trestného poriadku, ktorý zákonodarca označil rubrikou „Rozhodnutie o väzbe.“ Súd\nv danom prípade nemôže konať a rozhodnúť podľa ust. § 71 Trestného poriadku, nakoľko\ntento paragraf pojednáva o dôvodoch väzby. Zákonné podmienky a postup súdu pri\nrozhodovaní o väzbe upravuje výlučne § 72 Trestného poriadku. Toto procesné pochybenie\nnebolo napravené ani rozhodnutím nadriadeného súdu – Krajského súdu v Nitre, ktorý\nrozhodoval o sťažnosti obvineného a vo veci rozhodol svojim uznesením zo dňa 23. 03.\n2011, sp. zn. 2Tpo/8/2011. Pozbavenie osobnej slobody sťažovateľa sa tak udialo na\nzáklade procesného pochybenia, ktoré má za následok nezákonné rozhodnutie...\nNa základe vyššie uvedeného sťažovateľ zásadným a dôvodným spôsobom vyvrátil\na spochybnil oprávnenosť väzby, a preto navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky\nvo svojom výroku nálezu okrem iného zrušil právoplatné rozhodnutie Okresného\na Krajského súdu v Nitre z dôvodu, že týmto oba súdy definitívne popreli základné ústavné\ngarancie sťažovateľa.»\nNásledne právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,\nv ktorom vysloví, že uznesením okresného súdu z 19. marca 2011 a uznesením krajského\nsúdu z 23. marca 2011 boli porušené základné práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy, uvedené uznesenia zruší a prikáže súdom zúčastneným na rozhodovaní v tejto veci\nprepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu a zaviaže okresný súd uhradiť mu trovy právneho\nzastúpenia.\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažovatelia v sťažnosti namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 50\nústavy uznesením krajského súdu z 23. marca 2011 a jemu predchádzajúcim postupom.\nPrávny zástupca sťažovateľa navyše v podaní – doplnenie sťažnosti z 18. mája 2011\nnamietal taktiež porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy uznesením okresného súdu z 19. marca\n2011. K porušeniu uvedeného práva sťažovateľov malo dôjsť v dôsledku toho, že:\n- krajský súd o sťažnosti sťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu z 19. marca\n2011 rozhodol na neverejnom zasadnutí uznesením z 23. marca 2011 ešte pred uplynutím\nzákonnej lehoty na podanie sťažnosti oprávnenými subjektmi, a tým im zabránil v tomto\nkonaní predložiť ich argumentáciu,\n- obhajcovi sťažovateľov nebol oznámený dátum konania neverejného zasadnutia\nkrajského súdu, na ktorom rozhodol o ich sťažnosti, a\n- formálnym nedostatkom rozhodnutia okresného súdu z 19. marca 2011\nspočívajúcim v tom, že v zápisnici o výsluchu z 19. marca 2011, ako aj v samotnom\nuznesení z uvedeného dňa okresný súd nesprávne uviedol, že rozhodoval podľa § 71 ods. 1\npísm. b) a c) Trestného poriadku, ktorý ustanovuje dôvody väzby [správne mal uviesť, že\nrozhodoval podľa § 72 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku].\n\n5\n\nÚstavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Tento prístup ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiam\nvšeobecných súdov je dôsledkom toho, že všeobecné súdy vychádzajú pri prerokúvaní\na rozhodovaní vecí patriacich do ich právomoci zo zákonnej úpravy a vlastnej interpretácie\nzákonov a podzákonných úprav. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho\norgánu ochrany ústavnosti však vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných\nsúdov v prípade, ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd je oprávnený a povinný posúdiť\nneústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach, v ktorých niet iného\nsúdu, aby prerokoval a rozhodol o tom, či bolo, alebo nebolo porušené základné právo alebo\nsloboda účastníka konania pred všeobecným súdom (m. m. I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02,\nIII. ÚS 60/04, II. ÚS 83/06). Rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí\npredchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania\nv zmysle príslušných ustanovení ústavy a tiež príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských\nprávach a základných slobodách.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nII.A K námietkam sťažovateľov týkajúcim sa predčasného rozhodovania krajského\nsúdu o ich sťažnosti\n\n6\n\nZo spisového materiálu v tejto veci vyplýva, že uznesením okresného súdu\nz 19. marca 2011 bolo rozhodnuté o vzatí sťažovateľov do väzby z dôvodov podľa § 71\nods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Sťažovatelia podali proti uzneseniu okresného súdu\nz 19. marca 2011 ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť priamo do zápisnice, ktorú písomne\nodôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu až podaním z 30. marca 2011 doručeným\nkrajskému súdu 4. apríla 2011. Sťažnosť sťažovateľov ich obhajca odôvodnil takto:\n„M. Z. jednoznačne vysvetlil, z čoho má príjem a akú podnikateľskú činnosť vyvíja a\npreto nie je možné prijať záver, že finančné prostriedky vo výške 200 000,- Eur zaistené pri\ndomovej prehliadke, pochádzajú z trestnej činnosti. Táto skutočnosť nevyplýva ani z\nuznesenia o vznesení obvinenia, kde v rámci uvedených dvanástich konkrétnych skutkov nie\nsú uvedené sumy, ktoré mali byť vyplatené a ktoré by dosahovali takúto výšku. Z uvedených\ndôvodov som teda toho názoru, že dôvod preventívnej väzby u obv. M. Z. neexistuje, pretože\ndoteraz neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli odôvodňovali obavu z pokračovania\ntrestnej činnosti. Obv. M. Z. je podnikateľ, svoj predmet podnikania netají a žiadnej trestnej\nčinnosti sa v tejto súvislosti nedopustil.\nZ návrhu prokurátora na vzatie obvinenej M. Z. do väzby nie je vôbec jasné, aké\nkonkrétne skutočnosti by mali nasvedčovať tomu, že obv. M. Z. akým spôsobom\novplyvňovala iných svedkov. Ide len o všeobecné tvrdenia prokurátora, že práve obv. M. Z.\na obv. M. Z. by mali riadiť nejakú hierarchicky usporiadanú skupinu. Toto tvrdenie\nprokurátora nevyplýva zo žiadneho dôkazného materiálu. Obv. M. Z. taktiež vyvíjala\npodnikateľskú činnosť a v rámci nej aktivity potrebné na realizovanie podnikateľského\nzámeru. Samotná skutočnosť, že M. Z. je synom M. Z., nemôže byť dôkazom svedčiacim o\nriadení nejakej organizovanej skupiny. Ďalej chcem poukázať na skutočnosť, že neexistujú\nžiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že obvinená dlhodobo páchala\ntrestnú činnosť, aby si tak získala finančný prospech.\nZ uvedených dôvodov žiadam súd, aby predmetné uznesenie o vzatí obvinených do\nväzby zrušil a obvinených – obv. M. Z. a obv. M. Z.prepustil na slobodu, nakoľko dôvody\nväzby neexistujú.“\n\n7\n\nZ uvedeného vyplýva, že obhajca sťažovateľov svoju argumentáciu v sťažnosti proti\nuzneseniu okresného súdu z 19. marca 2011 založil predovšetkým na tom, že\nu sťažovateľov neboli naplnené materiálne podmienky väzby, resp. neexistujú žiadne\nkonkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa skutkov, pre ktoré je proti nim\nvedené trestné stíhanie, dopustili.\nÚstavný súd dôsledne preskúmal uznesenie krajského súdu z 23. marca 2011, ktorým\ntento súd sťažnosť sťažovateľov zamietol. V rámci odôvodnenia sa krajský súd na viacerých\nmiestach odvoláva na odôvodnenie uznesenia okresného súdu z 19. marca 2011. Vo vzťahu\nk odôvodneniu sťažnosti sťažovateľov krajský súd uviedol, že „písomné odôvodnenie\nsťažností obvinených M. Z., M. Z... do času konania neverejného zasadnutia nadriadenému\nsúdu doručené neboli“.\nV rámci odôvodnenia uznesenia z 23. marca 2011 krajský súd ďalej vo vzťahu\nk splneniu formálnych a materiálnych podmienok väzby uviedol: „Ako to vyplýva\nz predloženého spisového materiálu, vyšetrovateľka Prezídia Policajného zboru, úradu boja\nproti organizovanej kriminalite odbor Západ, oddelenie vyšetrovania, vysunuté pracovisko\nNitra uznesením zo dňa 8. 3. 2011 pod ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010, vzniesla obvinenie\nobvineným M. Z., M. Z., V. L., J. Č., M. Š. a F. K. za zločin neodvedenia dane a poistného\npodľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák...\nTak, ako to uviedol súd I. stupňa v napadnutom uznesení, z doteraz zistených\nskutočností vyplýva, že skutok, pre ktorý bolo voči horeuvedeným obvineným začaté trestné\nstíhanie a vznesené im obvinenie, bol spáchaný. Tento skutok má znaky trestného činu,\nv danom prípade zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/,\nods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a vzhľadom na doposiaľ zabezpečené\ndôkazy, najmä výpovede ďalších spoluobvinených F. K., A. K., P. B., Mgr. D. D., N. K. a\ntiež svedecké výpovede najmä P. P., Z. P., L. G., Z. B., listinné dôkazy vrátane obsahu\nutajovanej prílohy je tu dôvodné podozrenie, že tento skutok mali spáchať obvinení M. Z.,\nM. Z., V. L., J. Č., M. Š., F. K., s ďalšími osobami.\nZároveň aj podľa názoru nadriadeného súdu je daná dôvodná obava, že obvinení M.\nZ., M. Z., M. Š., J. Č. a V. L. budú v prípade ponechania na slobode pokračovať v páchaní\n\n8\n\ntrestnej činnosti, pre ktorú im bolo vznesené obvinenie, a to predovšetkým s poukazom na\ndobu, po ktorú mali túto trestnú činnosť páchať, spôsob jej vykonania – rozdelenie úloh\njednotlivých obvinených, ako aj ďalšie konkrétne skutočnosti, na ktoré podrobne poukázal v\nodôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa, ktoré si nadriadený súd ako vecne\nsprávne a zákonné osvojil a preto v podrobnostiach na ne len poukazuje.\nTieto skutočnosti možno vyvodiť aj z výpovede obvinenej Mgr. D. D., podľa ktorej\nboli v danom prípade na daňovom úrade uplatňované nadmerné odpočty dane z pridanej\nhodnoty na základe vyhotovených fiktívnych faktúr, z fiktívnych obchodov, pričom\núčtovníctvo obchodných spoločností mala robiť podľa pokynov obvineného M. Z. Faktúry\nna vstupe aj výstupe, ktoré mala vystavovať na pokyn tohto obvineného, mali byť\nvyhotovené len z toho dôvodu, že bolo podané daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty.\nObvinená Mgr. D. D. sa vo svojej výpovedi vyjadrovala aj ku skutočnostiam týkajúcich sa\nvystavovania faktúr firiem obvinených J. Č., F. K., V. L., M. Š. a ďalších, z ktorých v danom\nštádiu trestného stíhania možno vyvodiť záver o naplnení tak formálnych ako aj\nmateriálnych podmienok preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u\nobvinených M. Z., M. Z., M. Š., J. Č. a V. L.\nPokiaľ ide o obvinených M. Z. a M. Z., s poukazom na skutočnosti uvádzané\nsvedkami P. P. a Z. P. je aj podľa názoru nadriadeného súdu daná dôvodná obava, že budú\nna slobode pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, čím sú u nich dané dôvody kolúznej\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por..\nSúd I. stupňa správne preto rozhodol, keď obvinených M. Z., M. Z., J. Č., V. L. a M.\nŠ. vzal do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a\nobvinených M. Z. a M. Z. aj z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por..\nRovnako správne rozhodol súd I. stupňa o určení začiatku lehoty trvania väzby\nu všetkých obvinených, ktorú určil momentom obmedzenia ich osobnej slobody...\nVzhľadom na uvedené, nadriadený súd nepovažoval sťažnostné námietky obvineného\nM. Š., ani sťažnosti obvinených M. Z., M. Z., V. L. a J. Č. za dôvodné...\nPokiaľ ide o aplikovanie jednotlivých zásad trestného konania, v danom prípad\nnadriadený súd nezistil ich porušenie tak vo vzťahu k obvinenému M. Š., ani k ostatným\nhoremenovaným obvineným. Na základe predloženého spisového materiálu možno záverom\nkonštatovať, že v danom prípade existujú relevantné dôvody väzby a orgány činné v\n\n9\n\ntrestnom konaní i súd konajú vo veci plynule, prednostne, s osobitnou starostlivosťou a\nurýchlením, čo vyplýva z obsahu jednotlivých procesných úkonov.\nKeďže ani v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu nadriadený súd\nnezistil žiadne nesprávnosti, sťažnosti obvinených M. Z., M. Z., V. L., J. Č. a M. Š. ako\nnedôvodné zamietol.“\nV rámci odôvodnenia uznesenia z 23. marca 2011 sa krajský súd na viacerých\nmiestach odvoláva na odôvodnenie uznesenia okresného súdu z 19. marca 2011, preto\nústavný súd v tomto rozsahu preskúmal aj toto uznesenie. Podľa zistenia ústavného súdu\nokresný súd vo vzťahu k argumentácii sťažovateľov týkajúcej sa nesplnenia materiálnych\npodmienok jeho väzby v odôvodnení uznesenia z 19. marca 2011 uviedol: „Súd po\noboznámení sa s predloženým rozsiahlym vyšetrovacím spisom, jeho utajovanými prílohami\na s návrhom Krajského prokurátora na vzatie obvinených do väzby a po výsluchu všetkých\npiatich obvinených dospel k záveru, že u všetkých boli splnené ako materiálne, tak\ni formálne podmienky väzby.\nAj podľa názoru súdu doteraz zistené, skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre\nktorý bolo začaté trestne stíhanie, bol spáchaný vykazuje znaky zločinu neodvedenia dane\na poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 4 Trestného zákona s\npoukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona a sú dané dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchali obvinení M. Z., M. Z., V. L., J. Č. a M. Š. ako členovia organizovanej\nskupiny.\nZ konania obvinených, konkretizovaného v uznesení o vznesení obvinenia je\nnepochybne zrejmá protiprávnosť ich konania a z pripojeného vyšetrovacieho spisu, najmä\nz výpovedí spoluobvinených F. K., P. B., A. K., N. K. a Mgr. D. D. ako aj z výpovede\ndoposiaľ vypočutých svedkov L. G., P. P. a Z. P. a ešte Z. B. , ako aj z ďalších doposiaľ\nzadovážených listinných dôkazov vyplynulo, že obvinení sa mali najmenej od januára 2010\nopakovane, pravidelne a viacerými čiastkovými útokmi dopúšťať skutku uvedeného v\nuznesení o vznesení obvinenia, a to ako skupina najmenej jedenástich osôb, ktorá mala byť\nhierarchicky usporiadaná, mala mať presne rozdelené úlohy a prepracovaný systém ako\nrealizovať jednotlivé kroky, vedúce k eliminovaniu rizika odhalenia a k zvýšeniu\npravdepodobnosti úspechu zameraného na získanie neoprávneného a veľkého finančného\n\n10\n\nprofitu prostredníctvom uplatnených a uplatňovaných nárokov na vrátenie dane z pridanej\nhodnoty.\nZ vyšetrovacieho spisu ďalej súd zistil, že vo vzťahu k jednotlivým obchodným\nspoločnostiam, ktoré mali byť založené z podnetu obvinených M. Z. a M. Z., pričom v nich\nfigurovali ako štatutárne orgány jednotliví spoluobvinení... alebo svedkovia, boli začaté\nalebo už zrealizované daňové kontroly a stále sa vedú daňové konania, z priebežných alebo\nkonečných výsledkov z ktorých vyplynulo, že všetci piati obvinení sa mali spolupodieľať na\nvytvorení siete obchodných spoločností, medzi ktorými sa formálne deklarovali realizácie\nfiktívnych obchodov, slúžiace ako podklad k následnému uplatneniu nadmerných odpočtov\ndane z pridanej hodnoty.\nOkrem už uvedeného súd ďalej z výpovedí spoluobvinených... zistil, že činnosť\nskupiny mali koordinovať a riadiť obvinení M. Z. a M. Z. Z výpovede svedkov... vyplynulo,\nže tento svedok sa na pokyn obvineného M. Z. dva a pol týždňa ukrýval v obci M. pred\npríslušníkmi finančnej polície, a to z dôvodu, že oznámil obvinenému, že ho polícia\nkontaktovala kvôli obchodnej spoločnosti P., s. r. o., ktorú svedok založil na podnet a návrh\nobvineného a obvinený si neželal, aby svedok s políciou hovoril skôr, ako zistí prečo je\nzablokovaný bankový účet tejto spoločnosti v U. banke a zriadi jeho odblokovanie. Na\nschovávaní svedka sa mal podieľať aj obvinený J. Č. Obaja svedkovia tiež uviedli, že po\ntom, ako svedok P. P. vybral peniaze z už odblokovaného bankového účtu tejto spoločnosti,\nskrývali sa v meste N. a v tom čase vybuchli v mieste ich trvalého bydliska ako aj v mieste\nbydliska im príbuzných osôb nástražné výbušné systémy, ktoré tam mal pomáhať umiestniť\nobvinený J. Č.\nĎalší spoluobvinení vo výpovediach uviedli, že obvinení V. L. sa mal dlhodobo a\naktívne podieľať na vymýšľaní fiktívnych obchodov a úzko spolupracovať na tieto účely s\nobvineným M. Z., pričom mal sprevádzať jednotlivých nastrčených konateľov konkrétnych\nobchodných spoločností na výsluchy prebiehajúce na Daňovom úrade v G. Ako to vyplynulo\nz výpovede obvineného F. K., obvinený M. Š. ho mal tiež najmenej jedenkrát sprevádzať pri\nvýbere väčšej sumy peňazí z bankového účtu spoločnosti D., s. r. o., ktorej bol obvinený F.\nK. konateľom.\n\n11\n\nNavyše, uvedené konkrétne skutočnosti tiež vyplynuli z obsahu prepisov telefonických\nhovorov, zaznamenaných v kritickom období medzi jednotlivými spoluobvinenými a tiež\nsvedkami a ktoré tvoria obsah utajovaných príloh vyšetrovacieho spisu.\nZ vyššie uvedených a konkrétne rozpísaných dôvodov mal Okresný súd Nitra za to, že\nje potrebné vyhovieť návrhu Krajského prokurátora v Nitre a vziať obvinených do väzby,\npretože dospel k záveru, že u všetkých piatich obvinených je daná dôvodná obava, že\nv prípade ich ponechania na slobode budú obvinení pokračovať v trestnej činnosti, ktorej sa\njednak mali dopúšťať premyslene, organizovane, po dlhší čas a vo veľkom rozsahu,\nprípadne vykonajú trestné činy (ďalšie čiastkové útoky), ktoré pripravovali. Súd v tejto\nsúvislosti vzal do úvahy, že obvinení mali páchať rozsiahlu majetkovú trestnú činnosť po\ndlhšiu dobu, a to opakovaním činov napĺňajúcich znaky rovnakej skutkovej podstaty\ntrestného činu formou pokračovania, a to až do ich zadržania, čím je u nich jednoznačne\ndaný dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.\nK tomu u obvinených M. Z. a M. Z. je daná dôvodná obava, že by v prípade\nponechania na slobode mohli ovplyvňovať výpovede svedkov a spoluobvinených (ktorí sú\nstíhaní na slobode) obdobných spôsobom, ako tomu bolo vo vzťahu k svedkovi P. P.\n(ukrývanému na nevyhnutný čase na účely zamedzenia jeho kontaktu s finančnou políciou)\nalebo iným spôsobom, ako to vyplynulo z doposiaľ zadovážených dôkazov, tvoriacich obsah\nutajovanej prílohy. Týmto je u oboch obvinených daný dôvod väzby podľa § 71 odsek 1\npísmeno c) Trestného poriadku.“\nPodľa zistenia ústavného súdu obsah argumentácie obhajcu sťažovateľov predloženej\nv konaní pred okresným súdom a v konaní o ich sťažnosti pred krajským súdom je\nobsahovo identický a smeruje k spochybneniu splnenia materiálnych podmienok väzby\nsťažovateľov. Napriek tomu, že možno prisvedčiť k námietkam sťažovateľov týkajúcim sa\nprocesného postupu krajského súdu pri rozhodovaní o ich sťažnosti proti uzneseniu\nokresného súdu z 19. marca 2011, podľa ústavného súdu z pohľadu materiálnej ochrany\npráva k dotknutiu práv sťažovateľov dôjsť nemohlo, pretože súdy rozhodujúce v predmetnej\nveci dostatočne popísali i vyhodnotili zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že skutok, pre\nktorý bolo proti sťažovateľom začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného\nčinu a existuje dôvodné podozrenie založené na konkrétnych okolnostiach, že tento skutok\n\n12\n\nspáchali sťažovatelia, ako aj skutočnosti svedčiace o dôvode väzby a ich závery nemožno\npovažovať za arbitrárne.\nVo vzťahu k argumentácii sťažovateľov, podľa ktorej v predmetnom prípade skutok,\npre ktorý bolo proti nim vznesené obvinenie, nie je trestným činom, je potrebné navyše\nuviesť, že rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine obvinených. Vzhľadom\nna to sa všeobecné súdy pri rozhodovaní o vzatí obvinených do väzby nemali zamerať na\nhodnotenie viny obvinených, obhajoby obvinených alebo dôkazov spôsobom upraveným\nv § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ale len na materiálne a formálne podmienky rozhodnutia\no väzbe.\nVzhľadom na všetky uvedené dôvody dospel ústavný súd k záveru, že porušenie práv\nsťažovateľov napriek procesnému pochybeniu v konaní nenadobudlo takú intenzitu, ktorou\nby zasiahlo do ich ústavou chránených práv.\nII.B K námietkam sťažovateľov týkajúcim sa neoznámenia dátumu konania\nneverejného zasadnutia krajského súdu v predmetnej veci ich obhajcovi\nSťažovatelia v sťažnosti taktiež namietali, že krajský súd porušil ich základné právo\npodľa čl. 50 ústavy, pretože rozhodol o ich sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\nz 19. marca 2011 bez prítomnosti ich obhajcu.\nPodľa judikatúry ústavného súdu musí mať obvinený v prípadoch väzobného\ntrestného stíhania možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu\nvo väzbe, ako aj možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti\na zákonnosti. Musí mu byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora)\no odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich (kontradiktórnosť konania). Procesný postup\nsúdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému v týchto smeroch poskytnutá rozumná\npríležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne\nnevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“) (obdobne\nnapr. I. ÚS 330/08).\n\n13\n\nV zmysle § 302 ods. 2 Trestného poriadku predseda senátu pri rozhodovaní\no sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže umožniť účasť na neverejnom zasadnutí aj\nprokurátorovi, obvinenému a jeho obhajcovi.\nPodstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní“ v prípade konania\no preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody na strane väzobne stíhanej osoby je,\naby väzobne stíhaná osoba mala možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu\nponechaniu vo väzbe, ako aj možnosť reagovať na „protiargumenty“ zástupcu štátu –\nprokurátora. Podľa názoru ústavného súdu nevyhnutnosť osobnej prítomnosti obvineného\npred súdom v takomto konaní treba posudzovať vždy individuálne podľa okolností\nkonkrétneho prípadu.\nVo veci X. c. Švajčiarsko z roku 1981 Európska komisia pre ľudské práva vyslovila\nnázor, že čisto písomné konanie o sťažnosti obvineného proti rozhodnutiu o väzbe pred\nodvolacím súdom je v súlade s čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ak ani štátny zástupca nebol prítomný na zasadnutí súdu.\nZo sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovatelia, ako aj ich obhajca mali možnosť\npredložiť pred súdom svoje argumenty aj osobne v rámci konania pred okresným súdom.\nMožno teda konštatovať, že v danom prípade súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci\nsťažovateľom možnosť osobného vypočutia neodopreli. Krajský súd uskutočnil neverejné\nzasadnutie v tejto veci 23. marca 2011, na ktorom rozhodoval o sťažnosti sťažovateľov proti\nuzneseniu z 19. marca 2011 bez účasti ktorejkoľvek zo strán konania, t. j. aj bez účasti\nokresného prokurátora. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s ustanovením § 302\nods. 2 Trestného poriadku, ktoré v konaní o sťažnosti proti väzbe dáva súdu možnosť, avšak\nnie povinnosť uskutočniť neverejné zasadnutie aj za prítomnosti prokurátora, obvineného\na jeho obhajcu.\nII.C K námietke sťažovateľa týkajúcej sa formálneho nedostatku uznesenia\nokresného súdu z 19. marca 2011\n\n14\n\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa, podľa ktorej k porušeniu jeho základných práv\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy malo dôjsť uznesením okresného súdu z 19. marca 2011\na uznesením krajského súdu z 23. marca 2011 v dôsledku toho, že krajský súd v uvedenom\nuznesení nenapravil formálny nedostatok uznesenia okresného súdu z 19. marca 2011\nspočívajúci v nesprávnom uvedení ustanovenia Trestného poriadku, podľa ktorého\nrozhodoval.\nVzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd\no individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich\nzákladných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej správy (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je vo\nvzťahu k preskúmaniu uznesenia okresného súdu z 19. marca 2011 daná právomoc\nústavného súdu.\nKeďže formálny nedostatok uznesenia z 19. marca 2011 spočívajúci iba v zrejmej\nnesprávnosti špecifikácie ustanovenia Trestného poriadku, podľa ktorého okresný súd\nrozhodoval, ktorá nebola krajským súdom v uznesení z 23. marca 2011 napravená,\nnepopiera samotný fakt, že okresný súd mal právomoc v predmetnej veci rozhodnúť podľa\n§ 72 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, a z pohľadu materiálnej ochrany ústavnosti tento\nnedostatok uznesenia nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť oprávnenosť či dôvodnosť\nväzby sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené bola sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá ako zjavne\nneopodstatnená.\nII.D Záver\nNa základe už uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n\n15\n\nPodľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k rozhodnutiu pripája odlišné\nstanovisko sudcu Milana Ľalíka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2011\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ef975825-23ee-4fe9-b445-fcec5cfd0d51", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 330/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 330/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ef975825-23ee-4fe9-b445-fcec5cfd0d51"}, {"guid": "ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 83/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}], "citovane_v": []}