Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224337 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413224337.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. Z., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O.. M. Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. Č.. XX, B., otec - O. Z.t, nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X.. Č.. XX, N., t.č. bytom Č. X.. Č.. X, N., zastúpený: Matejka Friedmannová s.r.o., IČO: 47 248 998, Svätoplukova ul. č. 28, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16. decembra 2013, č. k. 13P/334/2013 - 15, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým predbežne upravil styk matky s maloletou W. Z., narodenou XX. XX. XXXX tak, že je oprávnená sa stretávať s dieťaťom každý nepárny víkend od piatka 18.00 hod. do nedele 16.00 hod. s tým, že si maloletú prevezme od otca v mieste bydliska maloletej v uvedený deň a hodinu a v uvedený deň a hodinu matka otcovi maloletú vráti na tom istom mieste a zároveň uložil otcovi povinnosť, maloletú na styk riadne pripraviť a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala úpravy styku počas sviatkov, dní pracovného pokoja a prázdnin a zároveň uloženia povinnosti otcovi kedykoľvek ju na jej žiadosť informovať písomne alebo v elektronickej podobe o zdravotnom stave maloletej a o mieste, kde sa nachádza, ako aj v časti petitu, ktorým matka žiadala zrušiť predbežné opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. augusta 2013, č. k. 25P/242/2013-34, zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť vyživovaciu povinnosť vo výške 80 eur mesačne, zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 6, 8, § 76 ods. 1 písm. a), § 102 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že po oboznámení sa s návrhom, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a listinnými dôkazmi založenými v spise Okresného súdu Bratislava IV, vedenom pod sp. zn. 25P/242/2013 dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a sú dané podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, spočívajúceho v úprave styku matky s maloletou W., keďže rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a nakoľko sa maloletá nachádza vo faktickej starostlivosti otca, matka sa nemôže podieľať na sústavnej starostlivosti o ňu, pričom podľa vyjadrenia matky v otázke styku vznikajú medzi rodičmi nezhody, a preto bolo potrebné zasiahnuť do práv účastníkov formou nariadeného predbežného opatrenia, aby bol do vzájomných vzťahov účastníkov vnesený určitý režim a pravidelnosť. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že nakoľko doposiaľ nie je právoplatne skončené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, je v jej záujme, aby sa s matkou pravidelne stretávala a aby sa ich väzby nepretrhli a dospel k záveru, že rozsah styku matky s dieťaťom počas každého nepárneho víkendu od piatka 18.00 hod. do nedele 16.00 hod. je dostatočný na to, aby citové väzby medzi matkou a maloletou zostali zachované a zároveň je primeraný veku dieťaťa. Zamietnutie návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia v časti úpravy styku s maloletou počas sviatkov a dní pracovného pokoja a v časti informačnej povinnosti otca odôvodnil vecne tým, že matka dostatočne neodôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré je nevyhnutným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia, ako i tým, že predbežné opatrenie má len dočasný charakter a má sa ním nastoliť len predbežná a nevyhnutná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Vytkla súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní o zamietnutí jej návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. augusta 2013, č. k. 25P/242/2013-34, ktorým bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca a jej uložená povinnosť predbežne prispievať na výživu dieťaťa sumou 80 eur mesačne neprihliadol na skutočnosť, že otec vykazuje známky hrubého správania a agresivity, ktorého bola svedkom aj maloletá W. s tým, že počas ich spolužitia bola z jeho strany veľakrát fyzicky napadnutá, vyhrážal sa jej bitkou, zabitím, podpálením bytu, auta, ako i tým, že jej zoberie dieťa, čo sa mu vďaka nášmu právnemu systému aj podarilo. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletej svoju násilnícku povahu prejavil v minulosti aj voči iným osobám, vrátane jeho blízkych rodinných príslušníkov, ktorí na neho podali viacero trestných oznámení a dokonca bol aj právoplatne odsúdený za napadnutie pracovníčky ŠOI a aj momentálne je voči nemu vedené vyšetrovanie vo veci ublíženia na zdraví a vo veci poškodzovania osobného majetku v sume nad 5.000 eur s tým, že otec nevedie usporiadaný spôsob života, má finančné problémy, je proti nemu vedených niekoľko exekúcií, nemá v banke žiadny účet, nemá trvalé bydlisko a neplatí si ani zdravotné poistenie. Uviedla, že otec jej od začiatku augusta 2013 bráni v styku s dieťaťom, s ktorým bola iba dva víkendy s tým, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť, či je toto správanie zrelého a normálneho človeka, ktorý by mal vychovávať neplnoleté dieťa a mal nariadiť psychologické, či psychiatrické vyšetrenie otca. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým upravil jej styk s dieťaťom v rozsahu každý nepárny víkend, nakoľko určený rozsah je nedostatočný a nepostačuje na udržanie citových väzieb medzi matkou a dcérou s tým, že vzhľadom na prístup otca, zneužívajúceho svoje momentálne postavenie, je nevyhnutné upraviť jej styk s dieťaťom aj počas sviatkov a dní pracovného pokoja, nakoľko v zmysle nariadeného predbežného opatrenia napadnutým uznesením bude mať v roku 2014 možnosť byť s dcérou počas jarných prázdnin dva dni z deviatich, počas veľkonočných prázdnin, ktoré nepripadnú na nepárny týždeň sa s dcérou vôbec nestretne, obdobne ako na Vianoce a Silvestra a v lete to budú len 4 dni počas prvého a 6 dní počas druhého mesiaca školských prázdnin z 9 dní. Otec maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti s tým, že odvolanie matky nespĺňa náležitosti zákonného ustanovenia § 205 O. s. p., nakoľko neobsahuje konkrétny odvolací dôvod a nie je z neho vôbec zrejmé, či je podané zo skutkových alebo právnych dôvodov. Nesúhlasil s tvrdením matky v podanom odvolaní, že jej bráni sa s dieťaťom stretávať s poukazom na skutočnosť, že matka o svoju dcéru nejaví v skutočnosti taký záujem, ako vo svojich podaniach tvrdí, nakoľko jej dieťa odovzdá vždy, keď ho o to požiada, a v prípade, ak to nie je v kolízii s bežným programom maloletej, čo vyplýva aj z potvrdení o prevzatí a odovzdaní maloletej, ktoré preukazujú, že si matka maloletú prevzala dňa 26. 12. 2013 a mohla ju mať podľa dohody s otcom až do 05. 01. 2014, ale pri odovzdávaní sa matka vyjadrila, že maloletá bude počas uvedeného obdobia so svojim starými rodičmi. Otec vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nepravdivosť matkiných tvrdení preukázal v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 11CoP/490/2013 s tým, že nakoľko matke nikdy v styku s dcérou nebránil, s napadnutým prvostupňovým uznesením sa stotožňuje s poukazom na skutočnosť, že vymedzený styk matky s maloletou je v konečnom dôsledku stanovený v menšom rozsahu, ako tomu bolo doteraz, čo je v prvom rade na škodu maloletej. Kolízny opatrovník maloletej sa k odvolaniu matky nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu matky nie je možné priznať úspech. Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p), ako i po začatí konania v súlade s ust. § 102 ods. 1 O. s. p. dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné, alebo ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné osvedčiť, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. Predbežné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, čo však neznamená, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov a neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter a preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by bol totožný s výrokom vo veci samej. Úspešné uplatnenie a teda nariadenie predbežného opatrenia, t. j. predbežná, resp. dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi konania vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery účastníkov, t. j. ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, ako aj naliehavú potrebu takejto dočasnej úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže táto je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. V posudzovanej veci Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 30. augusta 2013, č. k. 25P/242/2013-34, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. októbra 2013, č. k. 11CoP/490/2013-67, nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 10. 2013 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletú W. dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 80 eur mesačne, k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že matka je oprávnená sa stretávať s maloletou neobmedzene. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi, v posudzovanej veci teda na otcovi dieťaťa. Unesenie dôkazného bremena predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. V konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je účelom predbežného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých. Nariadenie predbežného opatrenia je potom na mieste zásadne len vtedy, ak situácia na strane maloletého, ktorého sa konanie týka, je natoľko vážna, že vyžaduje okamžitý zásah práve nariadením predbežného opatrenia, nakoľko v prípade nenariadenia predbežného opatrenia, hrozí maloletému vznik vážnej ujmy. Ústava SR v článku 41 zaručuje právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň. Dieťaťu rovnako zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je preto potrebné vychádzať z toho, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva vychovávať dieťa je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. Právo styku bude tomuto rodičovi poskytovať priestor na to, aby zabezpečoval výchovu dieťaťa tak, ako mu to ukladá zákon o rodine. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým matka žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, určiť vyživovaciu povinnosť otca, stanoviť mu informačnú povinnosť splnené neboli, keďže matka právne relevantným spôsobom nepreukázala, že dieťa, ktoré je predbežne zverené do osobnej starostlivosti otca (vyššie uvedeným právoplatným predbežným opatrením), je vážne a bezprostredné ohrozené na živote, zdraví, či v inej oblasti, ako ani skutočnosť, že na jej strane hrozí vznik vážnej ujmy, keďže zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, je ochrana práv dieťaťa, kedy je možné predbežným opatrením nariadiť podľa § 76 ods. 1 písm. b) O. s. p. odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča alebo v prípade, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená, je možné nariadiť predbežné opatrenie (§ 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), ktorým súd povinnému rodičovi uloží povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z obsahu spisu vyplýva, že na Okresnom súde Galanta je vedené pod sp. zn. 13P/262/2013, konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej a o úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k dieťaťu, t. j. v tomto konaní bude rozhodnuté o zverení dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, o výške vyživovacej povinnosti toho rodiča, ktorému dieťa zverené do osobnej starostlivosti nebude a v prípade, ak sa rodičia dieťaťa nebudú schopní dohodnúť na styku s dieťaťom, bude o styku rodiča povinný rozhodnúť súd vo svojom rozhodnutí. Súd prvého stupňa preto rozhodol vecne správne, keď návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia vo zvyšku zamietol, nakoľko v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým matka žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, určiť výživné otca vo výške 80 eur mesačne a zrušiť predbežné opatrenie, ktorým je maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca, jej uložená povinnosť predbežne prispievať na výživu dieťaťa v sume 80 eur, ako i v časti návrhu, ktorým žiadala upraviť jej styk s maloletou počas sviatkov a dní pracovného pokoja a uložiť otcovi informačnú povinnosť, splnené neboli, nakoľko zo žiadnych skutočností, ktoré boli osvedčené a vyšli v konaní najavo nevyplýva potreba zmeniť dočasne upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej navrhovaným spôsobom s tým, že i podľa názoru odvolacieho súdu je rozsah styku matky s dieťaťom upravený napadnutým uznesením dostatočný na to, aby citové väzby medzi matkou a dieťaťom zostali zachované. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.