Text rozhodnutia
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
zo 16. júla 2026 (*1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Disciplinárne sankcie v oblasti športu – Dočasný zákaz výkonu určitých profesionálnych činností uložený národným športovým zväzom dvom funkcionárom profesionálneho futbalového klubu – Porušenie spočívajúce v urobení alebo schválení nepravdivých finančných a účtovných vyhlásení – Vnútorný trh – Články 45 a 56 ZFEÚ – Prekážka voľného pohybu pracovníkov a slobody poskytovať služby – Odôvodnenie – Legitímny cieľ všeobecného záujmu – Riadny priebeh športových súťaží – Dodržiavanie zásady proporcionality – Vymedzenie sankcií – Existencia transparentných, objektívnych, nediskriminačných, primeraných a preskúmateľných kritérií – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Účinná súdna ochrana – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Právo na účinný prostriedok nápravy – Existencia účinného súdneho preskúmania – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca príslušnému súdu na účely incidenčného preskúmania zákonnosti týchto sankcií priznať sankcionovaným osobám náhradu škody, ale nie zrušiť alebo pozastaviť uvedené sankcie“
V spojených veciach C-424/24 a C-425/24,
ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko) zo 6. júna 2024 a doručené Súdnemu dvoru 17. júna 2024, ktorý súvisí s konaniami:
ZD (C-424/24),
MI (C-425/24)
proti
Federazione Italiana Giuoco Calcio (FIGC),
Comitato Olimpico Nazionale Italiano (CONI),
Procura federale presso la Federazione Italiana Giuoco Calcio (FIGC) (C-424/24),
Collegio di garanzia dello sport presso il Comitato Olimpico Nazionale Italiano (CONI) (C-424/24),
Corte federale d’appello presso la Federazione Italiana Giuoco Calcio (FIGC) (C-424/24),
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer (spravodajca), D. Gratsias, B. Smulders a N. Fenger,
generálny advokát: D. Spielmann,
tajomník: E. Sartori, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. septembra 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– ZD, v zastúpení: V. Angiolini, G. Gomitoni a S. Invernizzi, avvocati,
– MI, v zastúpení: N. Paolantonio, avvocato,
– Federazione Italiana Giuoco Calcio (FIGC), v zastúpení: G. Viglione, avvocato,
– Comitato Olimpico Nazionale Italiano (CONI), v zastúpení: A. Angeletti, S. Fidanzia a A. Gigliola, avvocati,
– talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Cherubini a L. D’Ascia, avvocati dello Stato,
– portugalská vláda, v zastúpení: C. Alves a P. Barros da Costa, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: S. Baches Opi, G. Conte a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. decembra 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článkov 6 a 19 ZEÚ, článkov 45, 49, 56, 101 a 102 ZFEÚ, ako aj článkov 47 až 49 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov, z ktorých prvý sa vedie medzi ZD a Federazione Italiana Giuoco Calcio (Taliansky futbalový zväz) (FIGC), Comitato Olimpico Nazionale Italiano (Taliansky národný olympijský výbor) (CONI), Procura federale presso la Federazione Italiana Giuoco Calcio (Prokuratúra zväzu pri FIGC, ďalej len „prokuratúra zväzu“), Collegio di garanzia dello sport presso il Comitato Olimpico Nazionale Italiano (Garančná rada pre šport pri CONI, ďalej len „Garančná rada pre šport“), ako aj Corte federale d’appello presso la Federazione Italiana Giuoco Calcio (Odvolací súd zväzu pri FIGC, ďalej len „Odvolací súd zväzu“), a druhý medzi MI a FIGC a CONI na strane druhej, vo veci rozhodnutí, ktorými Odvolací súd zväzu uložil ZD a MI sankciu spočívajúcu v dočasnom zákaze výkonu profesionálnych činností v rámci FIGC.
Právny rámec
Talianske právo
Ústava
3 Podľa článku 18 prvého odseku Costituzione della Repubblica Italiana (Ústava Talianskej republiky, ďalej len „Ústava“):
„Občania majú právo slobodne sa združovať bez povolenia na účely, ktoré jednotlivcom nezakazuje trestný zákon.“
4 Článok 24 prvý odsek Ústavy stanovuje:
„Každý môže konať pred súdom na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“
5 Článok 103 prvý odsek Ústavy stanovuje:
„Le Consiglio di Stato [(Štátna rada, Taliansko)] a ostatné orgány správneho súdnictva majú právomoc zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov a v osobitných veciach stanovených zákonom aj subjektívnych práv voči verejnej správe.“
6 Článok 113 Ústavy znie takto:
„Proti aktom verejnej správy je vždy prípustná súdna ochrana práv a oprávnených záujmov na všeobecných alebo správnych súdoch. Túto súdnu ochranu nemožno vylúčiť ani obmedziť na osobitné opravné prostriedky alebo na určité kategórie aktov. Zákon určuje súdne orgány, ktoré môžu zrušiť akty verejnej správy v prípadoch a s účinkami, ktoré stanovuje zákon.“
Správny súdny poriadok
7 Článok 1 ods. 1 codice del processo amministrativo (Správny súdny poriadok) stanovuje:
„Správne súdnictvo zaručuje úplnú a účinnú ochranu podľa zásad vyplývajúcich z Ústavy a európskeho práva.“
8 Článok 30 ods. 6 tohto poriadku stanovuje:
„Správny súd má výlučnú právomoc rozhodovať o všetkých návrhoch na náhradu škody vyplývajúcej z porušenia oprávnených záujmov alebo, v oblastiach, ktoré patria do jeho výlučnej pôsobnosti, subjektívnych práv.“
9 Podľa článku 133 ods. 1 tohto poriadku:
„Ak zákon neustanovuje inak, správny súd má výlučnú právomoc rozhodovať:
…
z) spory týkajúce sa aktov [CONI] alebo športových zväzov, ktoré nie sú vyhradené orgánom športového súdnictva, s výnimkou sporov týkajúcich sa majetkových vzťahov medzi klubmi, zväzmi a športovcami.
…“
Zákon č. 280/2003
10 Články 1 až 3 decreto-legge č. 220 – Disposizioni urgenti in materia di giustizia sportiva (zákonný dekrét č. 220 o naliehavých ustanoveniach v športovom súdnictve) z 19. augusta 2003 (GURI č. 192 z 20. augusta 2003, s. 4), zmenený na zákon v znení zmien prostredníctvom legge n. 280 (zákon č. 280) zo 17. októbra 2003 (GURI č. 243 z 18. októbra 2003, s. 4) (ďalej len „zákon č. 280/2003“), znie takto:
„Článok 1 – Všeobecné zásady
1. Republika uznáva a podporuje autonómiu národného športového poriadku ako výrazu medzinárodného športového poriadku na čele s Medzinárodným olympijským výborom.
2. Vzťahy medzi športovým poriadkom a právom Republiky sa riadia zásadou autonómie, s výnimkou prípadov, keď sú subjektívne situácie súvisiace so športovým poriadkom relevantné pre právny poriadok Republiky.
Článok 2 – Autonómia športového poriadku
1. V súlade so zásadami uvedenými v článku 1 vyplýva úprava týchto otázok výhradne zo športového poriadku:
a) dodržiavanie a uplatňovanie regulačných ustanovení, organizačných ustanovení a ustanovení stanov národného športového poriadku a jeho súčastí s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie športových činností;
b) správanie patriace do disciplinárnej oblasti a ukladanie a uplatňovanie príslušných športových disciplinárnych sankcií.
2. Vo veciach uvedených v odseku 1 sú kluby, asociácie, pridružené subjekty a členovia povinní obracať sa v súlade s ustanoveniami stanov a predpismi [CONI] a športových zväzov na orgány športového súdnictva…
…
Článok 3 – Pravidlá pôsobnosti a prechodné ustanovenia
1. Po vyčerpaní všetkých stupňov športového súdnictva a bez toho, aby bola dotknutá právomoc všeobecných súdov v majetkových vzťahoch medzi klubmi, asociáciami a športovcami, sa všetky ostatné spory týkajúce sa aktov [CONI] alebo športových zväzov, ktoré nepatria od výlučnej právomoci orgánov športového súdnictva podľa článku 2, riadia Správnym súdnym poriadkom. Tým nie sú dotknuté ustanovenia prípadných rozhodcovských doložiek obsiahnutých v stanovách a predpisoch [CONI] a športových zväzov v zmysle článku 2 ods. 2…
…“
Kódex športového súdnictva FIGC
11 Predpisom, podľa ktorého boli uložené sankcie, o ktoré ide vo veci samej, je Codice di giustizia sportiva della FIGC (Kódex športového súdnictva FIGC).
12 Podľa článku 2 ods. 1 tohto kódexu sa tento kódex vzťahuje okrem iného na „funkcionárov“, ktorí vykonávajú profesionálnu činnosť v oblasti športu.
13 Článok 4 uvedeného kódexu, nazvaný „Záväznosť všeobecných ustanovení“, stanovuje:
„1. Subjekty uvedené v článku 2 sú povinné dodržiavať Stanovy, Kódex, vnútorné organizačné pravidlá FIGC a ostatné predpisy zväzov a zásady fair-play, korektnosti a bezúhonnosti vo všetkých vzťahoch súvisiacich so športovou činnosťou.
2. V prípade porušenia povinností uvedených v odseku 1 sa uplatňujú sankcie stanovené v článku 8 ods. 1 písm. a), b), c) a g) ako aj v článku 9 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), g) a h).
…“
14 Medzi sankciami uvedenými v tomto článku 4 ods. 2, článok 9 ods. 1 písm. f) kódexu odkazuje na „diskvalifikáciu na určitú dobu v rámci FIGC s možnosťou požiadať o jej rozšírenie na [Úniu európskych futbalových zväzov (UEFA)]“.
15 Článok 31 Kódexu športového súdnictva FIGC s názvom „Porušenia v oblasti riadenia a hospodárenia“ uvádza v odseku 1:
„Nepredloženie, pozmeňovanie alebo hoci aj čiastočné falšovanie pravosti listín alebo pravosti obsahu listín, ktoré požadujú orgány športového súdnictva, Commissione di vigilanza sulle società di calcio professionistiche [Komisia pre dohľad nad profesionálnymi futbalovými klubmi, Taliansko] a iné dozorné orgány zväzu, ako aj orgány príslušné na vydávanie licencií UEFA a FIGC, alebo poskytnutie nepravdivých, neúplných alebo čiastočných informácií, predstavuje správny delikt. Správnym deliktom je tiež konanie, ktoré má akýmkoľvek spôsobom obchádzať predpisy zväzov v oblasti riadenia a hospodárenia, ako aj nevykonanie rozhodnutí príslušných orgánov zväzov v tejto súvislosti. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie prísnejších sankcií stanovených predpismi UEFA v oblasti vydávania licencií alebo inými osobitnými predpismi, ako aj prísnejších sankcií, ktoré možno uložiť za ostatné skutky uvedené v tomto článku, sa klub, ktorý sa dopustí skutkov podľa tohto odseku, potrestá pokutou s napomenutím.“
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
16 ZD a MI sú v uvedenom poradí bývalým prezidentom a bývalým členom správnej rady spoločnosti Juventus Football Club SpA, ktorá je profesionálnym futbalovým klubom so sídlom v Taliansku (ďalej len „Juventus“). Je nesporné, že v danom postavení boli „funkcionármi“ vykonávajúcimi profesionálnu činnosť v oblasti športu v zmysle článku 2 ods. 1 Kódexu športového súdnictva FIGC.
17 FIGC je súkromnoprávne združenie so sídlom v Taliansku. Jeho cieľom je podpora ako aj regulácia profesionálneho a amatérskeho futbalu v tomto členskom štáte. Je členom Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) a UEFA.
18 CONI je zase verejnoprávna organizácia so sídlom v Taliansku. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu je táto organizácia poverená koordináciou činností rôznych talianskych športových zväzov.
19 Dňa 1. apríla 2022 prokuratúra zväzu, ktorá je orgánom FIGC príslušným vo veciach disciplinárneho stíhania, podala na Tribunale federale nazionale presso la Federazione Italiana Giuoco Calcio, sezione disciplinare (Súd národného zväzu pri FIGC, disciplinárny senát, Taliansko) (ďalej len „súd zväzu“) žalobu proti viacerým talianskym profesionálnym futbalovým klubom, vrátane Juventusu, ako aj proti ich viacerým funkcionárom, obviňujúc ich okrem iného z porušenia zásad fair-play, korektnosti a bezúhonnosti uvedených v článkoch 4 a 31 Kódexu športového súdnictva FIGC. Funkcionárom ZD a MI tento orgán vytýkal konkrétne v podstate to, že sa zúčastnili na zavedení systému fiktívnych výnosov v celkovej výške viac ako 60 miliónov eur tým, že v účtovných výkazoch a súvahách Juventusu za roky 2020 a 2021 urobili alebo schválili vyhlásenia, ktoré súbor prestupov hráčov nepravdivo prezentovali ako nezávislé transakcie, hoci v skutočnosti išlo o výmenné transakcie s cieľom vyhnúť sa uplatneniu medzinárodného účtovného štandardu, ktorý sa na ne vzťahuje, a v konečnom dôsledku vykázať lepšie výsledky a väčší majetok, ako sú skutočné výsledky a majetok klubov zúčastnených na tomto systéme.
20 Rozhodnutím z 22. apríla 2022 súd zväzu, ktorý je orgánom FIGC príslušným okrem iného vo veciach disciplinárnych sankcií, oslobodil všetky fyzické a právnické osoby, na ktoré sa táto žaloba vzťahovala.
21 Prokuratúra zväzu podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Odvolací súd zväzu.
22 Rozhodnutím z 27. mája 2022 Odvolací súd zväzu potvrdil rozhodnutie súdu zväzu.
23 Dňa 24. novembra 2022 boli prokuratúre zväzu doručené od procura della Repubblica presso il Tribunale di Torino (štátny prokurátor pri súde v Turíne, Taliansko) kópie dokumentov nachádzajúcich sa v spise trestného konania, ktoré paralelne začala štátna prokuratúra vo veci skutkov, na ktoré sa vzťahuje žaloba uvedená v bode 19 tohto rozsudku. Po doručení týchto dokumentov sa prokuratúra zväzu domnievala, že tieto dokumenty odôvodňujú podanie návrhu na preskúmanie na Odvolací súd zväzu.
24 V januári 2023 prijal Odvolací súd zväzu rozhodnutie, v ktorom vyhovel tomuto návrhu na preskúmanie. Týmto rozhodnutím okrem iného uložil ZD a MI disciplinárnu sankciu spočívajúcu v zákaze výkonu profesionálnej činnosti v rámci FIGC na dobu 24 mesiacov, spolu s požiadavkou o rozšírenie tohto zákazu na UEFA a FIFA. Tento zákaz, ktorý v praxi zahŕňa výkon akejkoľvek profesionálnej činnosti v oblasti, ktorá je v pôsobnosti FIGC, teda v oblasti profesionálneho alebo amatérskeho futbalu v Taliansku, neskôr disciplinárna komisia FIFA rozšírila na úroveň celého sveta.
25 Uvedené rozhodnutie napadli ZD a MI na Garančnej rade pre šport.
26 Rozhodnutím z 8. mája 2023 Garančná rada pre šport zamietla odvolania, ktoré podali ZD a MI.
27 Dňa 25. mája 2023 bolo v trestnom konaní uvedenom v bode 23 tohto rozsudku vydané uznesenie o zastavení konania.
28 ZD a MI následne podali na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu proti rozhodnutiam, ktoré postupne prijali Odvolací súd zväzu a Garančná rada pre šport v rozsahu, v akom sa tieto rozhodnutia vzťahujú na nich.
29 V návrhoch na začatie prejudiciálneho konania predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, v prvom rade, že ZD a MI v žalobách navrhujú hlavne, aby bola pozastavená a zrušená disciplinárna sankcia, ktorú im uložil Odvolací súd zväzu, a až subsidiárne, aby bola nariadená náhrada škody, ktorú im táto disciplinárna sankcia spôsobila. Podľa platných talianskych právnych predpisov tak, ako ich vykladá Corte costituzionale (Ústavný súd, Taliansko), je však predkladajúci vnútroštátny súd povinný tieto dve žaloby zamietnuť ako „neprípustné pre nedostatok právomoci“ v rozsahu, v akom sa v nich navrhuje pozastavenie a zrušenie tejto disciplinárnej sankcie.
30 V dvoch rozsudkoch zo 7. februára 2011 a zo 17. apríla 2019 totiž Corte costituzionale (Ústavný súd) v podstate rozhodol, že články 2 a 3 zákona č. 280/2003 sa majú vykladať v tom zmysle, že priznávajú „orgánom športového súdnictva“ (ďalej len „rozhodovacie orgány v rámci športového poriadku“), ktorými sú súd zväzu, Odvolací súd zväzu a Garančná rada pre šport, výlučnú právomoc rozhodovať o návrhoch na pozastavenie a zrušenie disciplinárnych sankcií uložených právnickým alebo fyzickým osobám, ktoré sú členmi alebo pridruženými subjektmi rôznych talianskych športových zväzov. Vnútroštátne správne súdy majú zase podľa článku 133 ods. 1 písm. z) Správneho súdneho poriadku výlučnú právomoc na rozhodovanie sporov týkajúcich sa aktov CONI a talianskych športových zväzov, ktoré nie sú vyhradené rozhodovacím orgánom v rámci športového poriadku, medzi ktoré patria žaloby, v ktorých osoby, ktorým boli uložené takéto disciplinárne sankcie, navrhujú po „vyčerpaní všetkých stupňov športového súdnictva“, aby bola incidenčne preskúmaná ich zákonnosť s cieľom získať súdnu ochranu, ktorá môže mať iba formu peňažnej náhrady škody spôsobenej týmto osobám.
31 Ako vyplýva z týchto rozsudkov, Corte costituzionale (Ústavný súd) zakladá výklad rôznych ustanovení zákona č. 280/2003, o ktoré ide, a výklad Správneho súdneho poriadku na zistení, že tieto ustanovenia sú výsledkom „racionálneho vyváženia“, ktoré vykonal taliansky zákonodarca v článku 1 tohto zákona medzi zásadou účinnej a úplnej súdnej ochrany zakotvenou v článkoch 24, 103 a 113 Ústavy na jednej strane a potrebou zachovať autonómiu športového poriadku, ktorá je chránená podľa článkov 2 a 18 Ústavy, na druhej strane. Súdna ochrana dotknutých osôb je tak účinne zabezpečená „športovým súdnictvom“, ktoré je osobitným výrazom „zväzového súdnictva“ v súvislosti s takými právnymi situáciami, ako sú tie, ktoré vyplývajú z ukladania disciplinárnych sankcií, ktoré sú relevantné pre „odvetvový právny poriadok“, ktorým je „športový poriadok“, ale nie pre „všeobecný právny poriadok“. Súčasne je účinná súdna ochrana „subjektívnej právnej situácie“ týchto osôb z hľadiska „všeobecného právneho poriadku“ naďalej zabezpečovaná vnútroštátnymi súdmi patriacimi do správneho súdnictva.
32 V druhom rade predkladajúci vnútroštátny súd považuje za potrebné požiadať Súdny dvor o výklad práva Únie, aby mohol rozhodnúť tak o prípustnosti žalôb, ktoré naň podali ZD a MI, ako aj o ich dôvodnosti.
33 V treťom a poslednom rade predkladajúci vnútroštátny súd v podstate uvádza, že má pochybnosti o súlade zákona č. 280/2003 s právom Únie z dôvodov, ktoré možno zhrnúť do troch okruhov.
34 V tejto súvislosti sa najprv pýta, či tento zákon nie je v rozpore s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a článkom 47 Charty. Uvedený zákon totiž ukladá osobám, ktorým národné športové zväzy uložili disciplinárne sankcie, ktoré môžu mať závažný represívny účinok, ako sú zákazy výkonu profesionálnych činností, o ktoré ide vo veci samej, povinnosť obrátiť sa na rozhodovacie orgány v rámci športového poriadku, aby dosiahli ich zrušenie. Zároveň ich zbavuje akejkoľvek možnosti obrátiť sa na tento účel na súdy v zmysle práva Únie, ktoré poskytujú požadované záruky nezávislosti a nestrannosti a disponujú všetkými právomocami potrebnými na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany jednotlivcov, vrátane predbežnej ochrany. Z hľadiska podstaty veci samej môže byť práve vyváženie, ktoré vykonal Corte costituzionale (Ústavný súd), medzi požiadavkou súdnej ochrany stanovenej Ústavou na jednej strane a zásadou autonómie športového poriadku na druhej strane, v rozpore s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ. Toto vyváženie by totiž mohlo mať za následok, že jednotlivci by boli zbavení časti práva na účinnú súdnu ochranu, ktorú im zaručuje právo Únie, a príslušný vnútroštátny súd by bol zbavený časti právomocí potrebných na zabezpečenie dodržiavania tohto práva. Zatiaľ čo takéto vyváženie prichádza do úvahy pri čisto športových otázkach, na ktoré sa nevzťahuje právo Únie, nemusí to nevyhnutne platiť v prípade disciplinárnych sankcií, ktoré sú uložené v súvislosti s výkonom hospodárskych činností súvisiacich so športom a ktoré ako také patria do pôsobnosti práva Únie, ktoré má prednosť pred vnútroštátnym právom a pred jeho výkladom vnútroštátnymi súdmi, hoci aj ústavnými.
35 Predkladajúci vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či je prípustné uložiť disciplinárne sankcie, o aké ide vo veci samej, v prípade porušenia spočívajúceho v porušení „zásad fair-play, korektnosti a bezúhonnosti“ uvedených v článkoch 4 a 31 Kódexu športového súdnictva FIGC. Má totiž pochybnosti o tom, či takéto porušenie, ktoré treba podľa tohto súdu považovať za „trestné“ v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim zo zásady zákonnosti trestných činov a trestov zakotvenej v článku 49 Charty.
36 Napokon sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či sa takéto disciplinárne sankcie a všeobecnejšie existencia a výkon právomoci uložiť ich osobám, ktoré patria do pôsobnosti národného športového zväzu, akým je FIGC, nemajú posudzovať z hľadiska slobôd pohybu zaručených článkami 45, 49 a 56 ZFEÚ, ako aj pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 101 a 102 ZFEÚ. Na žiadosť tohto zväzu by totiž UEFA a FIFA mohli tieto disciplinárne sankcie rozšíriť na európsku a celosvetovú úroveň. Okrem toho mali preukázaný vplyv na výkon profesionálnych činností funkcionárov, ktorým boli uložené, a v dôsledku toho na hospodárske činnosti podnikov, ktoré riadia, ako je v prejednávanej veci Juventus.
37 Za týchto okolností vo veci C-424/24 Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa právo Únie, a najmä články 6 a 19 ZEÚ, vykladané s ohľadom na článok 47 [Charty] a článok 6 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“)] vo vzťahu k zásade účinnej súdnej ochrany vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátne právo členského štátu, ako je ustanovenie článku 2 [zákona č. 280/2003] tak, ako ho vykladá talianska judikatúra, vylučovalo po vyčerpaní všetkých stupňov národného športového súdnictva využitie formy súdnej ochrany priznávajúcej vnútroštátnemu súdu (v prejednávanej veci ide o správny súd) právomoc zrušiť športovú disciplinárnu sankciu a jej budúce účinky, ako aj predbežným opatrením pozastaviť účinky tejto sankcie, čím sa právomoc vnútroštátneho súdu v prípade, ak sa preukáže, že výkon disciplinárnej právomoci bol v konkrétnom prípade nezákonný, obmedzuje len na náhradu škody peňažnou formou?
2. Má sa právo Únie, a najmä články 6 a 19 ZEÚ, vykladané s ohľadom na články 47, 48 a 49 [Charty] a články 6 a 7 [EDĽP], vykladať v tom zmysle, že s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady zákonnosti, zásady nullum crimen sine lege certa, ako aj zásady spravodlivého procesu bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava, ako je ustanovenie článku 2 [zákona č. 280/2003] tak, ako ho vykladá talianska judikatúra, pri uplatnení zásady autonómie športového poriadku v súlade s tým, ako sa zakotvuje vo vnútroštátnom práve a vykladá v talianskej judikatúre, umožňovala [rozhodovacím orgánom] v rámci športového poriadku uložiť funkcionárovi športového klubu disciplinárnu sankciu spočívajúcu v zákaze výkonu profesionálnej činnosti v dôsledku porušenia pravidla [FIGC (článok 4 ods. 1 Kódexu športového súdnictva FIGC)], ktorý prostredníctvom všeobecného a neurčitého ustanovenia stanovuje, že všetci členovia a funkcionári sú povinní dodržiavať okrem stanov a iných predpisov zväzu aj zásady fair-play, korektnosti a bezúhonnosti?
3. Má sa právo Únie, a najmä články 45, 49, 56, 101 a 102 ZFEÚ a článok 47 [Charty], vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava, ako je ustanovenie článku 2 [zákona č. 280/2003], umožňovala športovým orgánom uložiť disciplinárnu sankciu vo forme zákazu, ktorou sa vrcholovému funkcionárovi športového klubu pôsobiaceho na nadnárodnej úrovni zakazuje výkon profesionálnej činnosti na národnej a nadnárodnej úrovni na obdobie 24 mesiacov?“
38 Za rovnakých okolností vo veci C-425/24 Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa právo Únie, a najmä články 6 a 19 ZEÚ, vykladané s ohľadom na článok 47 [Charty] a článok 6 [EDĽP] vykladať v tom zmysle, že s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásad účinnej a úplnej súdnej ochrany bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je ustanovenie článku 2 [zákona č. 280/2003] tak, ako ho vykladá talianska judikatúra, ktorá po vyčerpaní všetkých stupňov národného športového súdnictva obmedzuje právomoc vnútroštátnych súdov (v prejednávanej veci ide o správny súd) rozhodovať o športových disciplinárnych sankciách len v rozsahu náhrady škody peňažnou formou, pričom vylučuje právomoc zrušiť tieto sankcie a predbežným opatrením pozastaviť ich účinky?
2. Má sa právo Únie, a najmä [články 6] a 19 ZEÚ, vykladané s ohľadom na články 47, 48 a 49 [Charty] a články 6 a 7 [EDĽP], vykladať v tom zmysle, že s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady zákonnosti, zásady nullum crimen sine lege certa, ako aj zásady spravodlivého procesu bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je ustanovenie článku 2 [zákona č. 280/2003] tak, ako ho vykladá talianska judikatúra, ktorá umožňuje [rozhodovacím orgánom] športového poriadku uložiť športovému funkcionárovi disciplinárnu sankciu spočívajúcu v zákaze výkonu profesionálnej činnosti v dôsledku porušenia pravidla [FIGC (článok 4 ods. 1 Kódexu športového súdnictva FIGC)], ktorý prostredníctvom všeobecného a neurčitého ustanovenia stanovuje, že všetci športoví funkcionári a členovia sú povinní dodržiavať okrem stanov a iných predpisov zväzu aj zásady fair-play, korektnosti a bezúhonnosti?
3. Má sa právo Únie, a najmä články 45, 49, 56, 101 a 102 ZFEÚ a článok 47 [Charty], vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava, ako je ustanovenie článku 2 [zákona č. 280/2003], umožňovala športovým orgánom uložiť disciplinárnu sankciu vo forme zákazu, ktorou sa funkcionárovi športového klubu zakazuje výkon profesionálnej činnosti na národnej a nadnárodnej úrovni na obdobie 24 mesiacov?“
O prejudiciálnych otázkach
39 Prvá otázka, ktorú predkladajúci vnútroštátny súd kladie Súdnemu dvoru v každej z týchto spojených vecí, má Súdnemu dvoru umožniť vyjadriť sa k súladu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje prostriedky nápravy zabezpečujúce súdnu ochranu jednotlivcov v súvislosti so sankciami, ktoré im môže uložiť národný športový zväz, s právom Únie.
40 Druhá a tretia otázka, ktoré tento súd kladie Súdnemu dvoru v každej z týchto spojených vecí, majú Súdnemu dvoru umožniť vyjadriť sa k súladu tejto vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie v rozsahu, v akom táto právna úprava vopred umožňuje takému zväzu ukladať uvedené sankcie.
41 S prihliadnutím na jednotlivé predmety týchto otázok je potrebné odpovedať v prvom rade a spoločne na tieto druhé a tretie otázky a následne, v druhom rade, na prvé otázky v uvedených veciach.
O druhej a tretej otázke položenej v každej z vecí C-424/24 a C-425/24
42 Druhou a treťou otázkou v každej z týchto spojených vecí sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má sa právo Únie, a najmä článok 6 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, články 45, 49, 56, 101 a 102 ZFEÚ ako aj článok 47 Charty vykladané s ohľadom na článok 48 a 49 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave tak, ako ju vykladajú príslušné vnútroštátne súdy, ktorá umožňuje národnému športovému zväzu, vzhľadom na právnu autonómiu, ktorá mu bola priznaná vnútroštátnym právom, uložiť športovým funkcionárom sankciu spočívajúcu v dočasnom zákaze výkonu profesionálnych činností patriacich do pôsobnosti tohto zväzu z dôvodu nepravdivých finančných a účtovných vyhlásení vykonaných v rozpore so zásadami fair-play, korektnosti a bezúhonnosti, ktorých dodržiavanie sa od týchto športových funkcionárov vyžaduje na základe predpisov, ktoré je tento zväz oprávnený uplatňovať.
O prípustnosti
43 Vzhľadom na ustanovenia práva Únie, na ktoré odkazuje predkladajúci vnútroštátny súd, ako aj na písomné a ústne pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložili účastníci konania vo veci samej, dotknuté vlády a Európska komisia, treba v prvom rade pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, vnútroštátny súd je povinný v samotnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vysvetliť skutkový a právny rámec sporu vo veci samej a poskytnúť potrebné vysvetlenia týkajúce sa dôvodov výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ako aj súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na spor, o ktorom rozhoduje (rozsudok zo 16. októbra 2025, Anesar-CV a i., C-718/23 až C-721/23 a C-60/24, EU:C:2025:797, bod 28, ako aj citovaná judikatúra).
44 Tieto kumulatívne požiadavky na návrh na začatie prejudiciálneho konania, sú výslovne uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý má predkladajúci vnútroštátny súd v rámci spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ poznať a ktorý je povinný dôsledne dodržiavať. Navyše sú pripomenuté v bodoch 13, 15 a 16 odporúčaní Súdneho dvora Európskej únie pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania (Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1), ktoré sú teraz uvedené v bodoch 13, 15 a 16 odporúčaní Súdneho dvora Európskej únie pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania (Ú. v. EÚ C, C/2024/6008).
45 Uvedené kumulatívne požiadavky platia najmä v oblastiach, ktoré sa vyznačujú zložitými skutkovými a právnymi situáciami, akou je hospodárska súťaž (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, bod 59 a citovaná judikatúra, a zo 4. októbra 2024, FIFA, C-650/22, EU:C:2024:824, bod 63).
46 V prejednávanej veci však predkladajúci vnútroštátny súd v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania dostatočne nevysvetľuje ani dôvody, pre ktoré žiada Súdny dvor o výklad článkov 49, 101 a 102 ZFEÚ, ani súvislosť, ktorú vidí medzi slobodou usadiť sa, zákazom kartelov a zákazom zneužitia dominantného postavenia, ktoré sú zakotvené v týchto troch článkoch, a na druhej strane spormi vo veci samej, ako aj vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou na tieto spory, na ktorú sa pýta. Tieto rozhodnutia predovšetkým neumožňujú pochopiť dôvody, pre ktoré by sankcie uložené funkcionárom, ktorí sú žalobcami vo veci samej, mohli mať na jednej strane vplyv na možnosť futbalových klubov, v rámci ktorých títo funkcionári vykonávali alebo by mohli vykonávať svoje profesionálne činnosti, usadiť sa v inom členskom štáte, než je Talianska republika, a na druhej strane na možnosť týchto klubov vzájomne si konkurovať.
47 Okrem toho predkladajúci vnútroštátny súd neuvádza dostatočne jasne a presne dôvody, pre ktoré sa domnieva, že by sa mal preskúmať súlad článku 2 zákona č. 280/2003 s článkom 6 ZEÚ v spojení s článkami 47 až 49 Charty. Navyše tento súd nevysvetľuje súvislosť, ktorú sa snaží vyvodiť medzi týmito ustanoveniami práva Únie a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou na spory vo veci samej.
48 Pokiaľ ide o tieto dva aspekty, jeho návrhy na začatie prejudiciálneho konania teda nespĺňajú požiadavky článku 94 písm. c) rokovacieho poriadku.
49 V dôsledku toho sú druhá a tretia otázka v každej z týchto spojených vecí neprípustné v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu článkov 49, 101 a 102 ZFEÚ, ako aj výkladu článku 6 ZEÚ v spojení s článkami 47 až 49 Charty.
50 V druhom rade, ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa voľného pohybu pracovníkov, slobody usadiť sa, slobody poskytovať služby a voľného pohybu kapitálu sa neuplatňujú na situácie, v ktorých sa všetky aspekty obmedzujú na územie jedného členského štátu, s výhradou určitých osobitných prípadov, v ktorých návrh na začatie prejudiciálneho konania poukazuje na existenciu konkrétnych skutočností umožňujúcich preukázať, že požadovaný výklad je nevyhnutný na vyriešenie sporu z dôvodu súvislosti medzi predmetom alebo okolnosťami tohto sporu a článkom 45, 49, 56 alebo 63 ZFEÚ v súlade s požiadavkami článku 94 rokovacieho poriadku (rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA, C-650/22, EU:C:2024:824, bod 70 a citovaná judikatúra).
51 V prejednávanej veci sa však spory vo veci samej netýkajú situácií, v ktorých sa všetky aspekty obmedzujú na územie jedného členského štátu v zmysle tejto judikatúry a ktoré by v dôsledku toho nemali cezhraničnú povahu, na rozdiel od toho, čo tvrdia najmä žalovaní vo veci samej, talianska vláda a Komisia. Z tvrdení v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania uvedených v bodoch 14 a 24 tohto rozsudku totiž jasne vyplýva, že sankcie dočasného zákazu výkonu profesionálnych činností, ktoré boli uložené funkcionárom, ktorí sú žalobcami vo veci samej, patriace do pôsobnosti príslušného národného športového zväzu, teda FIGC, boli na základe právomocí zverených tomuto zväzu doplnené o žiadosti o rozšírenie tohto zákazu na UEFA a FIFA. Z toho vyplýva, že tieto sankcie mohli mať vzhľadom na samotný ich obsah a povahu vplyv na výkon slobody pohybu týmito funkcionármi, či už ako zamestnancami, na ktorých sa vzťahuje článok 45 ZFEÚ, alebo ako poskytovateľmi služieb, na ktorých sa vzťahuje článok 56 ZFEÚ. Zo spisov, ktorými disponuje Súdny dvor, navyše vyplýva, že FIFA následne vyhovela žiadosti o rozšírenie, ktorú jej zaslal uvedený zväz.
52 V dôsledku toho sú druhá a tretia otázka v každej z týchto spojených vecí prípustné v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu článkov 45 a 56 ZFEÚ.
53 V treťom a poslednom rade vzhľadom na jednotlivé predmety druhej a tretej otázky v každej zo spojených vecí na jednej strane a prvej otázky v každej zo spojených vecí na druhej strane, ako boli spresnené v bodoch 39 a 40 tohto rozsudku, treba konštatovať, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, podľa ktorého „členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany“, je relevantný iba pre odpoveď na prvé otázky v každej zo spojených vecí.
54 Z toho vyplýva, že treba konštatovať, že uvedenou druhou a treťou otázkou v každej z týchto spojených vecí sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta len na to, či sa články 45 a 56 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, tak, ako ju vykladajú príslušné vnútroštátne súdy, ktorá umožňuje národnému športovému zväzu, vzhľadom na právnu autonómiu, ktorá mu bola priznaná vnútroštátnym právom, uložiť športovým funkcionárom sankciu spočívajúcu v dočasnom zákaze výkonu profesionálnych činností patriacich do pôsobnosti tohto zväzu z dôvodu nepravdivých finančných a účtovných vyhlásení vykonaných v rozpore so zásadami fair-play, korektnosti a bezúhonnosti, ktorých dodržiavanie sa od týchto športových funkcionárov vyžaduje na základe predpisov, ktoré je tento zväz oprávnený uplatňovať.
O veci samej
– O uplatniteľnosti základných slobôd pohybu na športové zväzy
55 Vzhľadom na obsah druhej a tretej otázky v každej zo spojených vecí, ako aj na predmet vnútroštátnej právnej úpravy, na ktorý tieto otázky odkazujú, treba v prvom rade pripomenúť, že dodržiavanie základných slobôd pohybu zakotvených v Zmluve o FEÚ je záväzné nielen pre vnútroštátne orgány verejnej moci, ale aj v prípade, keď orgán, združenie alebo iná právnická osoba, na ktorú sa nevzťahuje vnútroštátne verejné právo, disponuje právnou autonómiou alebo právomocou, ktorá im umožňuje podriadiť jednotlivcov podmienkam narúšajúcim výkon týchto slobôd (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2000, Ferlini, C-411/98, EU:C:2000:530, bod 50, ako aj z 13. júna 2019, TopFit a Biffi, C-22/18, EU:C:2019:497, bod 39). Odstránenie prekážok voľného pohybu osôb a slobodného poskytovania služieb medzi členskými štátmi by totiž bolo ohrozené, ak by odstránenie bariér štátnej povahy mohlo byť zmarené prekážkami vyplývajúcimi z výkonu takejto právnej autonómie alebo takejto právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, EU:C:1995:463, bod 83, ako aj z 13. júna 2019, TopFit a Biffi, C-22/18, EU:C:2019:497, bod 38).
56 Dodržiavanie článkov 45 a 56 ZFEÚ je záväzné pre národné alebo nadnárodné športové zväzy, na ktoré sa vzťahuje súkromné právo, v prípade, ak prijímajú pravidlá týkajúce sa závislej práce alebo poskytovania služieb profesionálnych alebo poloprofesionálnych hráčov, ako aj v širšom zmysle pravidlá, ktoré síce formálne neupravujú túto prácu alebo poskytovanie služieb, ale majú na uvedenú prácu alebo uvedené poskytovanie služieb priamy vplyv (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, bod 85 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C-650/22, EU:C:2024:824, bod 77). Rovnako sa takáto povinnosť dodržiavania vzťahuje na tieto zväzy aj vtedy, keď prijímajú pravidlá týkajúce sa závislej práce alebo poskytovania služieb iných kategórií osôb než hráčov, ktoré ale vykonávajú hospodárske činnosti súvisiace s výkonom športu, ako je to v prejednávanej veci v prípade funkcionárov, akými sú žalobcovia vo veci samej.
57 Otázka, či sa na národné športové zväzy, ktoré majú právomoc prijímať a uplatňovať predpisy, o ktoré ide vo veci samej, vzťahuje vnútroštátne verejné právo, ako je to zrejme v prípade CONI, alebo vnútroštátne súkromné právo, ako je to zrejme v prípade FIGC, teda nemá vplyv ani na výklad článkov 45 a 56 ZFEÚ, o ktorý žiada predkladajúci vnútroštátny súd, ani na uplatnenie týchto článkov, ktoré bude musieť tento súd vykonať s ohľadom na tento výklad v rámci sporov vo veciach samých.
58 Rovnako nemá vplyv na uvedený výklad ani na uplatnenie týchto článkov okolnosť, že právna autonómia, ktorou disponujú tieto zväzy, bola uznaná vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom majú sídlo, ako je to v prejednávanej veci. Bez ohľadu na právnu silu, ktorú toto právo takémuto uznaniu priznáva, uvedené uznanie nemôže mať v žiadnom prípade za právny alebo praktický následok vyňatie uvedených zväzov z povinnosti dodržiavania základných slobôd pohybu stanovených Zmluvou o FEÚ, a to s ohľadom na podstatu judikatúry pripomenutej v bode 55 tohto rozsudku.
59 Bez ohľadu na to, či je takéto uznanie priznané alebo nie, preto národné športové zväzy, hoci disponujú právnou autonómiu, ktorá im umožňuje prijímať a uplatňovať určité pravidlá, akými sú pravidlá týkajúce sa organizovania súťaží v príslušnej disciplíne, riadneho priebehu týchto súťaží a účasti športovcov na nich, pravidlá ustanovujúce využitie nariadeného rozhodcovského konania alebo aj pravidlá zamerané na kolektívnu organizáciu závislej práce a poskytovania služieb osobami patriacimi do ich pôsobnosti, nemôžu týmto konaním obmedzovať výkon práv a slobôd, ktoré jednotlivcom priznáva právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudku z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, bod 75 a citovanú judikatúru, ako aj z 1. augusta 2025, Royal Football Club Seraing, C-600/23, EU:C:2025:617, bod 95).
– O existencii prekážky voľného pohybu pracovníkov a slobody poskytovania služieb
60 Pokiaľ ide v druhom rade o existenciu prípadnej prekážky základných slobôd pohybu stanovených Zmluvou o FEÚ, z ustálenej judikatúry na jednej strane vyplýva, že článok 45 ZFEÚ, ktorý má priamy účinok, bráni každému opatreniu, či už je založené na štátnej príslušnosti alebo sa uplatňuje nezávisle od nej, ktoré je spôsobilé znevýhodniť štátnych príslušníkov Únie, ktorí chcú vykonávať hospodársku činnosť na území iného členského štátu, než je ich členský štát pôvodu, tým, že im bráni opustiť štát pôvodu alebo ich od toho odrádza (rozsudky z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C-680/21, EU:C:2023:1010, bod 136 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. októbra 2024, FIFA, C-650/22, EU:C:2024:824, bod 86).
61 Na druhej strane, článok 56 ZFEÚ, ktorý zakotvuje slobodu poskytovať služby tak v prospech poskytovateľov, ako aj v prospech príjemcov takýchto služieb, bráni akémukoľvek opatreniu, aj keď sa uplatňuje bez rozdielu, ktoré môže brániť výkonu tejto slobody tým, že zakazuje, obmedzuje alebo robí menej príťažlivou činnosť týchto poskytovateľov v iných členských štátoch, než sú členské štáty, v ktorých sú usadení (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, bod 247 a citovaná judikatúra).
62 V tomto prípade opatreniami, o ktoré ide vo veci samej, ako to vyplýva zo znenia otázok položených predkladajúcim vnútroštátnym súdom, ako aj z vyjadrení tohto súdu, ktoré sú pripomenuté v bode 51 tohto rozsudku, sú dve sankcie spočívajúce v zákaze výkonu profesionálnych činností patriacich do pôsobnosti národného športového zväzu majúceho za cieľ podporu a reguláciu profesionálneho a amatérskeho futbalu, na obdobie 24 mesiacov, spolu so žiadosťami o rozšírenie zákazu na FIFA a UEFA, ktoré boli uložené dvom funkcionárom futbalového klubu, ktorí porušili zásady fair-play, korektnosti a bezúhonnosti, ktorých dodržiavanie je pre nich záväzné na základe predpisov, ktoré je tento zväz oprávnený uplatňovať, a to tým, že urobili alebo schválili nepravdivé finančné a účtovné vyhlásenia.
63 V tejto súvislosti treba uviesť, že vzhľadom na to, že právna autonómia, ktorou disponujú právnické osoby, akými sú národné športové zväzy, ktoré sú žalovanými vo veci samej, umožňuje týmto právnickým osobám prijať určité pravidlá, a najmä pravidlá zamerané na kolektívnu organizáciu závislej práce a poskytovanie služieb osobami patriacimi do ich pôsobnosti, ktoré sú uvedené v bode 59 tohto rozsudku, uvedené právnické osoby sú tiež oprávnené prijať doplňujúce ustanovenia zamerané na zabezpečenie účinnosti týchto pravidiel, a osobitne ustanovenia stanovujúce ukladanie sankcií v prípade ich porušenia. V dôsledku toho prijatie takýchto ustanovení nemožno samo osebe považovať za odporujúce článkom 45 a 56 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, body145 a 146, ako aj citovanú judikatúru).
64 Naopak v danom prípade môže uloženie sankcie jednotlivcovi na základe takýchto ustanovení v závislosti od jej právnej ako aj praktickej povahy a rozsahu predstavovať prekážku základnej slobody pohybu, ktorú požíva tento jednotlivec, či už ide o voľný pohyb pracovníkov zakotvený v článku 45 ZFEÚ, alebo o slobodu poskytovať služby zakotvenú v článku 56 ZFEÚ. Platí to najmä v prípade sankcie, akou sú dočasné zákazy výkonu určitých profesionálnych činností, o ktoré ide vo veci samej, ktoré môžu byť zo strany UEFA a FIFA uplatňované na území všetkých členských štátov, a to vzhľadom na žiadosť o rozšírenie zákazu na európsku a celosvetovú úroveň adresovanú týmto športovým zväzom.
65 Samotným cieľom tejto sankcie, a nie iba jej možným dôsledkom, je totiž zakázať osobe, ktorej bola uložená, výkon dotknutej profesionálnej činnosti, teda hospodárskej činnosti, nielen v jej členskom štáte pôvodu, ale aj v iných štátoch, vrátane všetkých ostatných členských štátov.
66 V prejednávanej veci z toho vyplýva, že sankcie, o ktoré ide vo veci samej, môžu brániť voľnému pohybu pracovníkov alebo slobode poskytovať služby funkcionárom, ktorým boli tieto sankcie uložené, v závislosti od právneho režimu, v rámci ktorého môžu títo funkcionári vykonávať profesionálnu činnosť v iných členských štátoch než v Talianskej republike.
– O existencii prípadného odôvodnenia
67 V treťom a poslednom rade, z ustálenej judikatúry vyplýva, že opatrenia neštátneho pôvodu môžu byť prípustné, aj keď sú takej povahy, že obmedzujú základnú slobodu pohybu zakotvenú v Zmluve o FEÚ, ak sa preukáže, po prvé, že ich prijatie sleduje legitímny cieľ všeobecného záujmu zlučiteľný s touto Zmluvou, teda cieľ inej ako čisto hospodárskej povahy, a po druhé, že dodržiavajú zásadu proporcionality, čo znamená, že sú spôsobilé zaručiť dosiahnutie tohto cieľa a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné. Pokiaľ ide konkrétnejšie o podmienku týkajúcu sa vhodnosti takých opatrení, treba pripomenúť, že ich možno považovať za vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedajú úsiliu dosiahnuť ho konzistentne a systematicky (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, bod 251, a zo 4. októbra 2024, FIFA, C-650/22, EU:C:2024:824, bod 95).
68 Rovnako ako v prípade opatrení štátneho pôvodu, prináleží autorovi týchto opatrení neštátneho pôvodu, aby preukázal, že tieto dve kumulatívne podmienky sú splnené (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, bod 252, a zo 4. októbra 2024, FIFA, C-650/22, EU:C:2024:824, bod 96).
69 V prejednávanej veci teda prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby určil, či sankcie, o ktoré ide vo veci samej, spĺňajú uvedené kumulatívne podmienky, a to vzhľadom na tvrdenia a dôkazy predložené účastníkmi konania. Vzhľadom na tieto tvrdenia a tieto dôkazy mu však Súdny dvor môže poskytnúť nasledujúce usmernenia.
70 Pokiaľ ide po prvé o existenciu jedného alebo viacerých legitímnych cieľov všeobecného záujmu zlučiteľných so Zmluvou o FEÚ, treba uviesť, že táto existencia sa musí posudzovať, ak je to potrebné, s prihliadnutím na špecifiká športovej disciplíny patriacej do pôsobnosti zväzu, ktorého predpisy alebo konanie sú predmetom sporu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, body 105 a 106), ako aj na ciele sledované týmto zväzom, tak ako vyplývajú z jeho stanov alebo prípadne z osobitných úloh, ktoré mu zverili orgány verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA, C-650/22, EU:C:2024:824, body 99 a 100).
71 V prejednávanej veci z vyjadrení predkladajúceho vnútroštátneho súdu vyplýva, že sankcie, o ktoré ide v sporoch vo veciach samých, boli uložené funkcionárom, ktorí sú žalobcami vo veci samej, z dôvodu, že porušili zásady fair-play, korektnosti a bezúhonnosti, ktoré sú povinní dodržiavať ako funkcionári vykonávajúci profesionálnu činnosť v oblasti futbalu, tým, že sa podieľali na zavedení systému fiktívnych výnosov, konkrétne urobením alebo schválením finančných a účtovných vyhlásení, ktoré súbor prestupov hráčov nepravdivo prezentovali ako nezávislé transakcie, hoci v skutočnosti išlo o výmenné transakcie s cieľom vyhnúť sa uplatneniu medzinárodného účtovného štandardu, ktorý sa na ne vzťahuje, a v konečnom dôsledku vykázať lepšie výsledky a väčší majetok, ako sú skutočné výsledky a majetok klubu, ktorý riadia.
72 V tejto súvislosti, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 67 a 68 návrhov, treba pripustiť, že pravidlá, ktorých cieľom je prostredníctvom disciplinárnych sankcií zabezpečiť účinné dodržiavanie finančných a účtovných noriem uplatniteľných na futbalové kluby, ako aj presnosť a pravdivosť finančných a účtovných vyhlásení urobených alebo schválených funkcionármi týchto klubov, možno považovať za pravidlá sledujúce legitímny cieľ všeobecného záujmu spočívajúci v zabezpečení riadneho priebehu športových súťaží, akými sú futbalové súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. októbra 2024, FIFA, C-650/22, EU:C:2024:824, body100 a 101, ako aj z 30. apríla 2026, CD Tondela a i., C-133/24, EU:C:2026:361, bod 96).
73 Tieto súťaže sa totiž okrem iného vyznačujú tým, že hoci je účasť na nich vyhradená družstvám, ktoré dosiahli určité športové výsledky, a ich priebeh je založený na súboji a postupnom vyraďovaní týchto družstiev, teda na športových zásluhách, ich riadne fungovanie, udržateľnosť a úspech spočívajú aj v zachovaní určitej športovej a finančnej rovnováhy, ako aj určitej rovnosti príležitostí medzi profesionálnymi futbalovými klubmi, ktoré sa na nich zúčastňujú, vzhľadom na vzťah vzájomnej závislosti medzi nimi (rozsudok z 30. apríla 2026, CD Tondela a i., C-133/24, EU:C:2026:361, bod 60, ako aj citovaná judikatúra).
74 Táto finančná rovnováha, a teda v konečnom dôsledku športová rovnováha, ako aj riadny priebeh športových súťaží, ku ktorým prispieva, by však mohla byť skreslená alebo dokonca narušená, ak by sa funkcionári, ktorí vykonávajú profesionálnu činnosť v oblasti futbalu, mohli beztrestne dopúšťať takých účtovných a finančných postupov, aké sú opísané v bodoch 19 a 71 tohto rozsudku. Platí to o to viac v prípade, ak sa takéto finančné a účtovné postupy, ako je to v prejednávanej veci, týkajú prestupov hráčov, teda transakcií majúcich priamy vplyv na zloženie družstiev, ktoré predstavuje jeden zo základných parametrov súťaží, v ktorých proti sebe nastupujú profesionálne futbalové kluby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C-680/21, EU:C:2023:1010, bod 61, ako aj z 30. apríla 2026, CD Tondela a i., C-133/24, EU:C:2026:361, bod 33).
75 Pokiaľ ide po druhé o dodržiavanie zásady proporcionality, treba uviesť, že prijatie ustanovení umožňujúcich uložiť sankcie, o aké ide vo veci samej, predstavuje samo osebe vhodný prostriedok na zabezpečenie dosiahnutia cieľa uvedeného v bode 72 tohto rozsudku.
76 Je to tak najmä v prípade prijatia ustanovení umožňujúcich ukladať sankcie, akými sú zákazy výkonu profesionálnych činností v rámci FIGC na dobu určitú, ktoré môžu byť uložené funkcionárom, akými sú žalobcovia vo veci samej, ktoré predpisy CONI presnejšie kvalifikujú ako „diskvalifikáciu na určitú dobu v rámci FIGC s možnosťou požiadať o jej rozšírenie na [UEFA]“ v prípade takého konania, aké je uvedené v bodoch 71 a 74 tohto rozsudku, ktoré tieto predpisy kvalifikujú ako „správny delikt“„v oblasti hospodárenia a riadenia“, ako to vyplýva z bodov 12 až 15 tohto rozsudku.
77 V tejto súvislosti prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby overil, či prijatie ustanovení umožňujúcich uložiť také sankcie, aké sú uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch tohto rozsudku, skutočne zodpovedá úsiliu dosiahnuť konzistentne a systematicky cieľ uvedený v bode 72 tohto rozsudku. Na tento účel mu prináleží najmä overiť, či rôzne sankcie, ktoré môžu byť uložené v prípade takéhoto „správneho deliktu v oblasti hospodárenia a riadenia“, predstavujú koherentný a ucelený systém prostriedkov umožňujúcich nielen ukončiť rôzne kategórie konaní, ktoré môžu predstavovať toto porušenie, akými sú nepredloženie dokumentov, čiastočné predloženie dokumentov, predloženie nejasných alebo zavádzajúcich dokumentov, prípadne predloženie sfalšovaných dokumentov, ale aj zabrániť opakovaniu sa takýchto konaní.
78 Okrem toho prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby na jednej strane overil, či sa vymedzenie týchto sankcií v každom jednotlivom prípade riadi transparentnými, objektívnymi a nediskriminačnými kritériami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, bod 257, a zo 4. októbra 2024, FIFA, C-650/22, EU:C:2024:824, bod 111).
79 Tieto kritériá musia na druhej strane zároveň zaručiť, aby bolo možné zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ktoré charakterizujú každý konkrétny prípad, a najmä povahu, dĺžku trvania, ako aj závažnosť konštatovaného porušenia. Je teda potrebné, aby orgán, ktorý je poverený uplatňovaním týchto kritérií v každom jednotlivom prípade a uskutočnením takéhoto vymedzenia, disponoval určitou mierou voľnej úvahy, ktorej použitie musí byť samo osebe predmetom účinného súdneho preskúmania vnútroštátnym súdom s ohľadom na tie isté kritériá, ako aj na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, bod 151, a zo 4. októbra 2024, FIFA, C-650/22, EU:C:2024:824, body 106 a 111, ako aj citovanú judikatúru).
80 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú a tretiu otázku v každej z týchto spojených vecí odpovedať tak, že články 45 a 56 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, tak, ako ju vykladajú príslušné vnútroštátne súdy, ktorá umožňuje národnému športovému zväzu, vzhľadom na právnu autonómiu, ktorá mu bola priznaná vnútroštátnym právom, uložiť športovým funkcionárom sankciu spočívajúcu v dočasnom zákaze výkonu profesionálnych činností patriacich do pôsobnosti tohto zväzu z dôvodu nepravdivých finančných a účtovných vyhlásení vykonaných v rozpore so zásadami fair-play, korektnosti a bezúhonnosti, ktorých dodržiavanie sa od týchto športových funkcionárov vyžaduje na základe predpisov, ktoré je tento zväz oprávnený uplatňovať, pod podmienkou, že:
– prijatie ustanovení, ktoré tomu istému zväzu umožňujú ukladať takúto sankciu, sleduje jeden alebo viacero legitímnych cieľov všeobecného záujmu, ktoré sú v súlade so Zmluvou o FEÚ a nemajú čisto hospodársku povahu, a že
– tieto ustanovenia dodržiavajú zásadu proporcionality, čo znamená, že sú spôsobilé zaručiť dosiahnutie tohto cieľa alebo cieľov konzistentne a systematicky, a že vymedzenie sankcií, ktoré stanovujú, sa v každom jednotlivom prípade riadi transparentnými, objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ktoré umožňujú zohľadniť všetky relevantné okolnosti a môžu podliehať účinnému súdnemu preskúmaniu.
O prvej otázke v každej z vecí C-424/24 a C-425/24
81 Prvou otázkou v každej z týchto spojených vecí sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa právo Únie, konkrétne článok 6 ZEÚ a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ vykladané s ohľadom na článok 47 Charty, má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave tak, ako ju vykladajú príslušné vnútroštátne súdy, ktorá obmedzuje právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý má preskúmať sankciu uloženú národným športovým zväzom „po vyčerpaní všetkých stupňov národného športového súdnictva“, len na právomoc spočívajúcu v priznaní náhrady škody, ak usúdi, že táto sankcia je nezákonná, s vylúčením právomocí, ktoré spočívajú na jednej strane v nariadení predbežných opatrení až do vydania rozhodnutia vo veci samej a na druhej strane v zrušení uvedenej sankcie, ako aj v pozastavení jej účinkov.
82 Na úvod treba konštatovať, že z dôvodov obdobných ako sú dôvody uvedené v bodoch 47 až 49 tohto rozsudku sú tieto otázky neprípustné v rozsahu, v akom sa týkajú článku 6 ZEÚ. V dôsledku toho treba na ne odpovedať iba s ohľadom na článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, pričom treba pripomenúť, že článok 47 Charty sa musí riadne zohľadniť na účely výkladu tohto článku 19 ods. 1 druhého pododseku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. apríla 2021, Repubblika, C-896/19, EU:C:2021:311, body 44 a 45, ako aj z 1. augusta 2025, Royal Football Club Seraing, C-600/23, EU:C:2025:617, bod 70).
83 Na tento účel je v prvom rade potrebné spresniť rozsah povinnosti prináležiacej členským štátom podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, a to vo všeobecnosti zabezpečiť účinnú súdnu ochranu jednotlivcom v prípade, ak orgán patriaci do ich súdneho systému má v rámci svojich právomocí preskúmať, z hľadiska práva Únie a v postavení „súdu“ v zmysle tohto práva, sankcie, ktoré týmto jednotlivcom uložili športové zväzy. V druhom rade bude potrebné spresniť kritériá umožňujúce určiť vnútroštátny súd, ktorý má právomoc vykonať toto preskúmanie, najmä v osobitnom prípade, keď má takýto vnútroštátny súd, ako je to v prejednávanej veci, vykonať uvedené preskúmanie „po vyčerpaní všetkých stupňov národného športového súdnictva“.
O rozsahu súdneho preskúmania sankcií uložených jednotlivcom športovými zväzmi
84 Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ ukladá členským štátom povinnosť ustanoviť pre osoby podliehajúce súdnej právomoci v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie ich práva na účinnú súdnu ochranu. Zásada účinnej súdnej ochrany práv a slobôd, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, na ktorú odkazuje toto ustanovenie, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie vychádzajúcu z ústavných tradícií spoločných členským štátom, zakotvenú okrem iného v článku 47 Charty, z ktorého vyplýva, že každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2021, Randstad Italia, C-497/20, EU:C:2021:1037, body 56 a 57, ako aj citovanú judikatúru, a zo 16. októbra 2025, PROFIL-COPY 2002, C-510/24, EU:C:2025:795, bod 38).
85 Z judikatúry Súdneho dvora v prvom rade vyplýva, že podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku v spojení s uvedeným článkom 47 jednotlivci, ktorí v rámci sporu týkajúceho sa výkonu hospodárskej činnosti na území Únie tvrdia, že aktom, opatrením alebo konaním boli porušené práva alebo slobody, ktoré im priznáva právo Únie, musia mať k dispozícii prostriedok nápravy, ktorý im umožní napadnúť tento akt, opatrenie alebo konanie z hľadiska tohto práva, či už priamo alebo v rámci incidenčného konania, a dosiahnuť zo strany vnútroštátneho súdu účinné súdne preskúmanie uvedeného aktu, opatrenia alebo konania z hľadiska uvedeného práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Royal Football Club Seraing, C-600/23, EU:C:2025:617, body 75, 76 a 82, ako aj citovanú judikatúru).
86 Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 55 a 56 tohto rozsudku teda jednotlivci musia mať takýto prostriedok nápravy najmä v prípade, ak v rámci sporu súvisiaceho s výkonom hospodárskej činnosti na území Únie tvrdia, že sankcia, ktorá im bola uložená športovým zväzom, porušila jednu alebo viaceré základné slobody pohybu, ktoré im priznáva právo Únie, ako je v prejednávanej veci voľný pohyb pracovníkov zakotvený v článku 45 ZFEÚ a sloboda poskytovať služby zakotvená v článku 56 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Royal Football Club Seraing, C-600/23, EU:C:2025:617, body 71 a 108).
87 V druhom rade požiadavka účinného súdneho preskúmania, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou účinnej súdnej ochrany, ktorú majú členské štáty povinnosť zabezpečiť jednotlivcom v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ, predovšetkým znamená, že vnútroštátny súd, na ktorom jednotlivci môžu napadnúť sankciu uloženú športovým zväzom, musí mať právomoc preskúmať všetky právne a skutkové otázky relevantné na vyriešenie sporu, ktorý mu bol predložený, v prípade potreby po tom, čo sa obrátil na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania o akejkoľvek otázke týkajúcej sa výkladu práva Únie alebo platnosti aktu práva Únie za podmienok stanovených v článku 267 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Royal Football Club Seraing, C-600/23, EU:C:2025:617, body 75, 77 a 83, ako aj citovanú judikatúru).
88 Konkrétne musí mať príslušný vnútroštátny súd možnosť preskúmať dôvodnosť, z hľadiska práva Únie, na jednej strane právnych a skutkových dôvodov, pre ktoré takáto sankcia bola uložená takémuto jednotlivcovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Royal Football Club Seraing, C-600/23, EU:C:2025:617, body 86 a 101) a, na druhej strane, samotnej tejto sankcie, ako vyplýva z bodu 79 tohto rozsudku. Toto posledné uvedené preskúmanie sa môže samo osebe, v závislosti od dôvodov, ktorými sa príslušný vnútroštátny súd musí zaoberať, týkať podmienok, za ktorých bola uvedená sankcia uložená, jej odôvodnenia, ako aj jej vymedzenia.
89 Príslušný vnútroštátny súd sa následne nemôže obmedziť na prípadné konštatovanie existencie porušenia práva Únie, ale v zásade musí mať tiež možnosť vyvodiť v rámci svojich právomocí a v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi ustanoveniami všetky právne dôsledky, ktoré vyplývajú z takéhoto konštatovania, tak, aby sa zabránilo ďalšiemu pretrvávaniu tohto porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Royal Football Club Seraing, C-600/23, EU:C:2025:617, body 102 a 103).
90 Najmä v prípade, ak ide o porušenie jednej alebo viacerých základných slobôd pohybu stanovených Zmluvou o FEÚ, tento súd musí mať možnosť na návrh dotknutého jednotlivca nielen konštatovať toto porušenie a nariadiť náhradu škody, ktorú tomuto jednotlivcovi spôsobilo, ale v prípade potreby aj ukončiť konanie, ktoré zakladá uvedené porušenie, alebo ak ide o akt, zrušiť tento akt (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Royal Football Club Seraing, C-600/23, EU:C:2025:617, bod 104 a citovanú judikatúru).
91 Platí to predovšetkým vtedy, ak opatrením, ktoré je zaťažené takýmto porušením práva Únie, je sankcia, akou je zákaz výkonu profesionálnych činností uložený jednotlivcovi. V takom prípade je totiž zrušenie aktu, ktorý ukladá túto sankciu, v rozsahu potrebnom na odstránenie uvedenej sankcie z právneho poriadku, ako aj na ukončenie jej účinkov, nevyhnutné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany dotknutého jednotlivca tým, že sa mu umožní opätovne získať možnosť vykonávať svoje slobody, a teda profesionálnu činnosť, čo by mu nebolo umožnené v prípade absencie takéhoto zrušenia.
92 Napokon príslušný vnútroštátny súd musí mať možnosť nariadiť predbežné opatrenia až do rozhodnutia vo veci samej. V prípade neexistencie takejto možnosti by totiž nebolo možné zabezpečiť plnú účinnosť takéhoto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Royal Football Club Seraing, C-600/23, EU:C:2025:617, body 105 a 106, ako aj citovanú judikatúru).
93 Pravdou je, že v situácii, keď k rekonfigurácii frekvenčného pásma muselo dôjsť pred stanoveným dátumom v súlade s aktom sekundárneho práva Únie a keď zrušenie aktov týkajúcich sa pridelenia práv na používanie určitých rádiových frekvencií, ktoré prijali príslušné vnútroštátne orgány s cieľom umožniť túto rekonfiguráciu, mohlo ohroziť nielen ciele všeobecného záujmu sledované zákonodarcom Únie, ale aj práva tretích strán konajúcich v dobrej viere, Súdny dvor rozhodol, že právo Únie nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na jednej strane obmedzuje účinky žalôb podaných hospodárskymi subjektmi proti takýmto aktom na poskytnutie finančnej náhrady a na druhej strane obmedzuje rozsah ochranných opatrení, ktoré možno nariadiť až do preskúmania takýchto žalôb, na zaplatenie preddavku (rozsudok z 11. septembra 2025, Cairo Network a i. (C-764/23 až C-766/23, EU:C:2025:691, body 73 až 86).
94 Situácia osôb, ktorým športový zväz uložil sankciu zasahujúcu do slobôd pohybu, ktoré im priznáva právo Únie, však nepatrí medzi takéto prípady. K odlišnému záveru nemôže viesť ani tvrdenie uvedené talianskou vládou na pojednávaní, podľa ktorého by prípadné zrušenie sankcií, ktoré boli uložené žalobcom vo veci samej, mohlo viesť k zrušeniu sankcií vo forme pokutových bodov v rámci národnej futbalovej súťaže, ktoré boli uložené futbalovému klubu zamestnávajúcom týchto žalobcov, a vytvoriť tak situáciu dlhodobej neistoty s ohľadom na konečné poradie v tejto súťaži. V tejto súvislosti stačí uviesť, že otázky položené v prejednávaných spojených veciach sa týkajú výlučne situácie uvedených žalobcov a nie situácie futbalového klubu, v ktorom vykonávali svoju činnosť, ani zákonnosti prípadných sankcií uložených tomuto klubu.
O určení vnútroštátneho súdu príslušného na preskúmanie sankcií uložených športovými zväzmi jednotlivcom
95 V prvom rade treba pripomenúť, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch, najmä zriadenie, zloženie, právomoci a fungovanie vnútroštátnych súdov, patrí do právomoci týchto štátov, tieto štáty sú pri výkone tejto právomoci povinné plniť povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie, a najmä z článku 19 ZEÚ [rozsudky z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), C-204/21, EU:C:2023:442, bod 63 a citovaná judikatúra, ako aj z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 44].
96 Ako bolo pripomenuté v bode 84 tohto rozsudku, podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, členské štáty ustanovia pre osoby podliehajúce súdnej právomoci v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie ich práva na účinnú súdnu ochranu. Členským štátom teda prináleží, aby vytvorili systém prostriedkov nápravy a postupov zabezpečujúcich účinné súdne preskúmanie v uvedených oblastiach (rozsudky z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C-558/18 a C-563/18, EU:C:2020:234, bod 32 a citovaná judikatúra, ako aj z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 34).
97 Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa má uplatniť najmä voči všetkým vnútroštátnym orgánom spôsobilým rozhodovať ako „súdny orgán“ v zmysle práva Únie v otázkach týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania tohto práva, a teda spadajúcich do oblastí, na ktoré sa vzťahuje uvedené právo (rozsudky z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C-558/18 a C-563/18, EU:C:2020:234, bod 34 a citovaná judikatúra, ako aj z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 36).
98 Členské štáty teda musia podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ zabezpečiť, aby všetky orgány, ktoré majú v zmysle práva Únie ako „súdne orgány“ rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu tohto práva a ktoré tak patria do jeho systému prostriedkov nápravy v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje uvedené právo, spĺňali všetky požiadavky na účinnú súdnu ochranu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C-430/21, EU:C:2022:99, bod 40 a citovanú judikatúru, ako aj z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 47].
99 Medzi týmito požiadavkami je po prvé požiadavka nezávislosti súdov, ktorá je inherentnou súčasťou výkonu úlohy rozhodovať a patrí do podstaty práva na účinnú súdnu ochranu a základného práva na spravodlivý proces, majúcich zásadný význam ako záruky ochrany všetkých práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie, a zachovania spoločných hodnôt členských štátov uvedených v článku 2 ZEÚ, najmä hodnoty právneho štátu [rozsudky z 15. júla 2021, Komisia/Poľsko (Disciplinárny režim sudcov), C-791/19, EU:C:2021:596, bod 58 a citovanú judikatúru, ako aj z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 49].
100 Táto požiadavka nezávislosti má dva aspekty. Prvé, vonkajšie, hľadisko vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje úlohy úplne samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal alebo nebol podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia [rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C-585/18, C-624/18 a C-625/18, EU:C:2019:982, bod 121, ako aj z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 50].
101 Druhé, vnútorné, hľadisko súvisí s pojmom „nestrannosť“ a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Toto hľadisko vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu [rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C-585/18, C-624/18 a C-625/18, EU:C:2019:982, bod 122, ako aj z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 51].
102 Tieto záruky nezávislosti a nestrannosti vyžadujú existenciu pravidiel týkajúcich sa najmä zloženia dotknutého orgánu, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto orgánu z vonkajšieho hľadiska a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom [rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C-585/18, C-624/18 a C-625/18, EU:C:2019:982, bod 123, ako aj z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 52].
103 V tejto súvislosti je dôležité, aby sudcovia boli chránení pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť. Pravidlá týkajúce sa postavenia sudcov a výkonu ich sudcovskej funkcie musia predovšetkým umožniť vylúčiť nielen akýkoľvek priamy vplyv vo forme pokynov, ale aj formy vplyvu, ktoré sú viac nepriame a ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutia dotknutých sudcov, a tým vylúčiť absenciu dojmu nezávislosti alebo nestrannosti týchto sudcov, ktorá by mohla narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci [rozsudky z 15. júla 2021, Komisia/Poľsko (Disciplinárny režim sudcov), C-791/19, EU:C:2021:596, bod 60 a citovaná judikatúra, ako aj z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 53].
104 Hoci „vonkajšia“ zložka nezávislosti má v podstate za cieľ zachovať nezávislosť súdov od zákonodarnej a výkonnej moci v súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, túto zložku treba chápať tak, že jej cieľom je aj ochrana sudcov pred zásahmi, tlakmi alebo vplyvmi, či už priamymi alebo nepriamymi, napríklad v súvislosti s ich vymenúvaním alebo s prejednávaním vecí, o ktorých majú rozhodnúť, ktoré by mohli pochádzať z iných vonkajších zdrojov, ako sú napríklad športové zväzy, ktorých rozhodovacie orgány v rámci športového poriadku sa môžu ocitnúť v situácii, keď preskúmavajú určité akty alebo určité situácie.
105 Po druhé vzhľadom na neoddeliteľné väzby, ktoré existujú medzi zárukami nezávislosti a nestrannosti sudcov, ako aj prístupom k súdu vopred zriadeného zákonom, článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ vyžaduje tiež existenciu súdu vopred zriadeného zákonom. Tento výraz, ktorý odráža najmä zásadu právneho štátu, sa týka nielen právneho základu samotnej existencie dotknutého súdu, ale aj zostavenia rozhodovacieho zloženia zasadajúceho v každej veci (rozsudok z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 55 a citovaná judikatúra).
106 Výraz „vopred zriadený zákonom“ má za cieľ najmä zabrániť tomu, aby organizácia súdneho systému bola ponechaná na voľnú úvahu výkonnej moci, a zabezpečiť, aby táto oblasť bola upravená zákonom. Okrem toho v krajinách kodifikovaného práva nemožno organizáciu súdneho systému ponechať ani na voľnú úvahu samotných súdnych orgánov, aj keď to neznamená, že by súdy nemali vlastný priestor na výklad vnútroštátnych ustanovení v danej oblasti (rozsudok z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 56 ako aj citovaná judikatúra).
107 O to viac platí, že organizáciu súdneho systému nemožno ponechať na voľnú úvahu profesijných orgánov, a to vrátane tých, ktoré sú zriadené podľa súkromného práva, hoci Súdny dvor už viackrát rozhodol, že takéto profesijné orgány môžu predstavovať „súdne orgány“ v zmysle práva Únie, pokiaľ spĺňajú požiadavky stanovené relevantnou judikatúrou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 1981, Broekmeulen, 246/80, EU:C:1981:218, body 3, 4, 9 a 17, ako aj z 13. januára 2022, Minister Sprawiedliwości, C-55/20, EU:C:2022:6, bod 61 a citovanú judikatúru). Na to, aby sa za také mohli považovať profesijné orgány alebo určité orgány zriadené pri nich, je teda najmä nevyhnutné, aby ich existencia, zloženie a organizácia boli vopred zriadené zákonom.
108 Okrem toho pojem „súd vopred zriadený zákonom“ je charakterizovaný svojou súdnou funkciou, ktorá spočíva v rozhodovaní, na základe právnych noriem a na základe organizovaného konania, o akejkoľvek otázke, ktorá patrí do jeho právomoci. Takýto orgán teda musí okrem nezávislosti a nestrannosti svojich členov spĺňať aj ďalšie podmienky, najmä podmienku týkajúcu sa existencie záruk poskytovaných v konaní pred ním (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 57, ako aj citovanú judikatúru).
109 Medzi tieto záruky patrí zásada kontradiktórnosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces a účinnú súdnu ochranu. Z tejto zásady najmä vyplýva, že účastníci konania sa môžu v rámci kontradiktórnosti vyjadriť ku všetkým skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania (rozsudok z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 58, ako aj citovaná judikatúra).
110 Po tretie dotknutý orgán musí byť v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ spôsobilý vykonávať účinné súdne preskúmanie aktov, opatrení alebo konaní, ktoré je v rámci svojich právomocí oprávnený prejednávať, ako to vyplýva z bodov 87 až 92 tohto rozsudku.
111 V druhom rade zásada účinnej súdnej ochrany, ako je teraz zakotvená v článku 47 Charty, ktorá, ako bolo uvedené v bode 82 tohto rozsudku, musí byť riadne zohľadnená na účely výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, sa vzťahuje na právo na prístup k súdu, a nie na právo na prístup k dvojinštančnému súdnemu konaniu (rozsudky z 28. júla 2011, Samba Diouf, C-69/10, EU:C:2011:524, bod 69; zo 17. júla 2014, Sánchez Morcillo a Abril García, C-169/14, EU:C:2014:2099, bod 36, a z 21. decembra 2023, Scuola europea di Varese, C-431/22, EU:C:2023:1021, bod 93).
112 V dôsledku toho, hoci právo Únie nebráni tomu, aby členské štáty zaviedli dvojinštančné súdne konanie, ktoré môže posilniť účinnú súdnu ochranu jednotlivcov, či už všeobecne, alebo v určitej konkrétnej oblasti, neukladá im ani povinnosť tak urobiť.
113 Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 111 tohto rozsudku treba v treťom a poslednom rade uviesť, že v situácii, o akú ide vo veci samej, iba za predpokladu, ak by sa ukázalo, že žiadny z orgánov pôsobiacich v rôznych „stupňoch národného športového súdnictva“, ktoré uvádza predkladajúci vnútroštátny súd v otázkach, nespĺňa kumulatívne požiadavky vyplývajúce z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ako sú pripomenuté v bodoch 98 až 110 tohto rozsudku, by tento súd mal mať podľa práva Únie možnosť vykonať účinné súdne preskúmanie, v zmysle spresnenom v bodoch 87 až 92 uvedeného rozsudku, sankcií, ktoré športové zväzy môžu uložiť jednotlivcom.
114 Ak by sa totiž ukázalo, že aspoň rozhodovací orgán v rámci športového poriadku, ktorý rozhoduje v poslednom stupni, spĺňa tieto kumulatívne požiadavky, teda ak ho možno kvalifikovať ako „súdny orgán“ poskytujúci požadované záruky nezávislosti a nestrannosti, ak jeho existencia, zloženie a organizácia sú vopred zriadené zákonom, ak skutočne plní súdnu funkciu, ak konanie vedené pred ním poskytuje požadované záruky, najmä tie, ktoré sa týkajú dodržiavania práva na obhajobu, ako aj dodržiavania zásady kontradiktórnosti, a ak môže vykonávať účinné súdne preskúmanie, prípadne tým, že sa obráti na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, už by existoval prostriedok nápravy zabezpečujúci účinnú súdnu ochranu jednotlivcov v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 101 návrhov.
115 V dôsledku toho prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby určil, či aspoň rozhodovací orgán v rámci športového poriadku, ktorý rozhoduje v poslednom stupni, skutočne spĺňa uvedené kumulatívne požiadavky s prihliadnutím na nasledujúce usmernenia.
116 Pokiaľ ide po prvé o požiadavky nezávislosti a nestrannosti, treba konštatovať, že hoci ich účastníci konania vo veci samej a niektoré z dotknutých vlád obšírne spomínali pred Súdnym dvorom, predkladajúci vnútroštátny súd ich v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania uviedol len okrajovo a ojedinele. V dôsledku toho tento súd nepredložil Súdnemu dvoru dostatočné informácie, ktoré by mu umožnili poskytnúť mu v tejto súvislosti usmernenia. Uvedenému súdu preto prináleží, aby vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, ktorá je pripomenutá v bodoch 99 až 104 tohto rozsudku, určil, či sú tieto požiadavky splnené.
117 Pokiaľ ide po druhé o požiadavku, aby boli dotknuté orgány vopred zriadené zákonom, treba na jednej strane konštatovať, že túto požiadavku nemožno považovať za splnenú len z dôvodu, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, uvádza, že dotknuté osoby sú „povinné obracať sa na [rozhodovacie orgány v rámci športového poriadku] v súlade s ustanoveniami stanov a predpismi [CONI] a športových zväzov“. Takýto všeobecný a nekonkretizovaný odkaz na stanovy a predpisy dotknutých národných športových zväzov totiž neumožňuje konštatovať, že okrem samotného právneho základu existencie dotknutých orgánov sú ich zloženie, organizácia, súdna funkcia a záruky vymedzujúce konanie, ktoré sa má pred nimi viesť, stanovené zákonom tak, aby neboli ponechané na voľnú úvahu výkonnej moci, súdnej moci alebo o to viac samotných národných športových zväzov.
118 Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu teda prináleží určiť, či sú tieto rôzne náležitosti stanovené iným zákonom, než je vnútroštátna právna úprava, v súvislosti s ktorou sa pýta. V tejto súvislosti treba spresniť, že hoci predpisy prijaté národným športovým zväzom sami osebe nepredstavujú takýto zákon vzhľadom na ich pôvod a povahu, nevyhnutne to nevylučuje, že v určitých situáciách ich možno za takýto zákon považovať, ako v prípade, keď sú schválené zákonom za primeraných podmienok.
119 Na druhej strane, pokiaľ je splnená požiadavka uvedená v predchádzajúcich dvoch bodoch tohto rozsudku, prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby overil, či dotknuté orgány plnia skutočne súdnu funkciu, na rozdiel napríklad od funkcie disciplinárnej. Ak sa ukáže, že je to tak, prináleží mu okrem iného určiť, či je táto funkcia plnená v rámci konania obsahujúceho všetky záruky vymenované v bodoch 108 a 109 tohto rozsudku.
120 Pokiaľ ide po tretie o súdne preskúmanie, ktoré môžu takéto orgány vykonať v prípade sankcií, o aké ide vo veci samej, aj v prípade absencie informácií v spisoch, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, ako aj informácií v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, prináleží iba predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby určil, či toto preskúmanie spĺňa požiadavky pripomenuté v bodoch 87 až 92 tohto rozsudku.
121 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku v každej zo spojených vecí odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave tak, ako ju vykladajú príslušné vnútroštátne súdy, ktorá obmedzuje právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý má preskúmať sankciu uloženú národným športovým zväzom „po vyčerpaní všetkých stupňov národného športového súdnictva“, len na právomoc spočívajúcu v priznaní náhrady škody, ak usúdi, že táto sankcia je nezákonná, s vylúčením právomocí, ktoré spočívajú na jednej strane v nariadení predbežných opatrení až do vydania rozhodnutia vo veci samej a na druhej strane v zrušení uvedenej sankcie, ako aj v pozastavení jej účinkov, pod podmienkou, že aspoň orgán patriaci do „národného športového súdnictva“, ktorý rozhoduje v poslednom stupni:
– predstavuje „súdny orgán“ v zmysle práva Únie, ktorý poskytuje požadované záruky nezávislosti a nestrannosti,
– bol vopred zriadený zákonom, pokiaľ ide o jeho existenciu, zloženie a organizáciu,
– plní súdnu funkciu,
– vedie konanie, ktoré poskytuje požadované záruky, najmä tie, ktoré sa týkajú dodržiavania práva na obhajobu, ako aj dodržiavania zásady kontradiktórnosti, a
– je spôsobilý vopred vykonať účinné súdne preskúmanie tejto sankcie.
O trovách
122 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
1. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú a tretiu otázku v každej zo spojených vecí odpovedať tak, že články 45 a 56 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave tak, ako ju vykladajú príslušné vnútroštátne súdy, ktorá umožňuje národnému športovému zväzu, vzhľadom na právnu autonómiu, ktorá mu bola priznaná vnútroštátnym právom, uložiť športovým funkcionárom sankciu spočívajúcu v dočasnom zákaze výkonu profesionálnych činností patriacich do pôsobnosti tohto zväzu z dôvodu nepravdivých finančných a účtovných vyhlásení vykonaných v rozpore so zásadami fair-play, korektnosti a bezúhonnosti, ktorých dodržiavanie sa od týchto športových funkcionárov vyžaduje na základe predpisov, ktoré je tento zväz oprávnený uplatňovať, pod podmienkou, že:
– prijatie ustanovení, ktoré tomu istému zväzu umožňujú ukladať takúto sankciu, sleduje jeden alebo viacero legitímnych cieľov všeobecného záujmu, ktoré sú v súlade so Zmluvou o FEÚ a nemajú čisto hospodársku povahu, a že
– tieto ustanovenia dodržiavajú zásadu proporcionality, čo znamená, že sú spôsobilé zaručiť dosiahnutie tohto cieľa alebo cieľov konzistentne a systematicky, a že vymedzenie sankcií, ktoré stanovujú, sa v každom jednotlivom prípade riadi transparentnými, objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ktoré umožňujú zohľadniť všetky relevantné okolnosti a môžu podliehať účinnému súdnemu preskúmaniu.
2. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave tak, ako ju vykladajú príslušné vnútroštátne súdy, ktorá obmedzuje právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý má preskúmať sankciu uloženú národným športovým zväzom „po vyčerpaní všetkých stupňov národného športového súdnictva“, len na právomoc spočívajúcu v priznaní náhrady škody, ak usúdi, že táto sankcia je nezákonná, s vylúčením právomocí, ktoré spočívajú na jednej strane v nariadení predbežných opatrení až do vydania rozhodnutia vo veci samej a na druhej strane v zrušení uvedenej sankcie, ako aj v pozastavení jej účinkov, pod podmienkou, že aspoň orgán patriaci do „národného športového súdnictva“, ktorý rozhoduje v poslednom stupni:
– predstavuje „súdny orgán“ v zmysle práva Únie, ktorý poskytuje požadované záruky nezávislosti a nestrannosti,
– bol vopred zriadený zákonom, pokiaľ ide o jeho existenciu, zloženie a organizáciu,
– plní súdnu funkciu,
– vedie konanie, ktoré poskytuje požadované záruky, najmä tie, ktoré sa týkajú dodržiavania práva na obhajobu, ako aj dodržiavania zásady kontradiktórnosti, a
– je spôsobilý vopred vykonať účinné súdne preskúmanie tejto sankcie.
Podpisy
(*1) Jazyk konania: taliančina.