C-298/23 – Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 8. 9. 2026

Text rozhodnutia

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 8. septembra 2026 (*1)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochranné známky – Nariadenie (EÚ) 2017/1001 – Článok 9 ods. 2 písm. c) – Smernica (EÚ) 2015/2436 – Článok 10 ods. 2 písm. c) – Článok 10 ods. 6 – Práva z ochrannej známky – Pojem ‚používanie označenia v obchodnom styku v súvislosti s tovarmi alebo službami‘ – Pojem ‚náležitý dôvod‘ – Charta základných práv Európskej únie – Vyváženie základných práv – Článok 11 Charty základných práv – Sloboda prejavu – Článok 17 tejto Charty – Vlastnícke právo – Právo majiteľa ochrannej známky s dobrým menom namietať proti používaniu označenia zhodného s ochrannou známkou alebo jej podobného treťou osobou – Používanie takéhoto označenia treťou osobou v rámci politickej kampane“

Vo veci C-298/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nederlandstalige ondernemingsrechtbank Brussel (Holandskojazyčný obchodný súd Brusel, Belgicko) zo 4. mája 2023 a doručený Súdnemu dvoru 8. mája 2023, ktorý súvisí s konaním:

Inter IKEA Systems BV

proti

Algemeen Vlaams Belang VZW,

Vrijheidsfonds VZW,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr F. Biltgen, K. Jürimäe, L. Arastey Sahún, I. Ziemele, J. Passer a O. Spineanu-Matei (spravodajkyňa), sudcovia S. Rodin, D. Gratsias, M. Gavalec, Z. Csehi, B. Smulders, N. Fenger a R. Frendo,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: R. Stefanova-Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. júna 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Inter IKEA Systems BV, v zastúpení: J. Janssen, D. Noesen a F. Petillion, advocaten,

– Vrijheidsfonds VZW, v zastúpení: J. Muyldermans, advocaat,

– Európska komisia, v zastúpení: P. Němečková, J. Samnadda, M. ter Haar a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 13. novembra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1), ako aj článku 10 ods. 2 písm. c) a článku 10 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 336, 2015, s. 1).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Inter IKEA Systems BV (ďalej len „Inter IKEA“) na jednej strane a politickou stranou Algemeen Vlaams Belang VZW, fyzickými osobami S, T, U a V a združením Vrijheidsfonds VZW vo veci žaloby pre porušenie práv z ochranných známok Beneluxu a Európskej únie, ktorých majiteľkou je Inter IKEA.

Právny rámec

Právo Únie

Charta

3 Podľa článku 11 Charty, nazvaného „Sloboda prejavu a právo na informácie“:

„1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.

2. Rešpektuje sa sloboda a pluralita médií.“

4 Článok 17 Charty s názvom „Vlastnícke právo“ stanovuje:

„1. Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. …

2. Duševné vlastníctvo je chránené.“

5 V článku 52 Charty s názvom „Rozsah a výklad práv a zásad“ sa uvádza:

„1. Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

…

3. V rozsahu, v akom táto charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd [podpísanom v Ríme 4. novembra 1950, ďalej len ‚EDĽP‘], zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv.

…“

Smernica 2015/2436

6 Odôvodnenie 27 smernice 2015/2436 znie takto:

„Výlučné práva z ochrannej známky by nemali oprávňovať majiteľa zakázať tretím osobám používanie označení alebo údajov, ktoré sa používajú oprávnene, a teda v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. … Majiteľ by navyše nemal mať právo brániť oprávnenému a čestnému používaniu známky na účely identifikácie alebo uvádzania tovarov alebo služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa. … Používanie ochrannej známky tretími osobami na účely umeleckého prejavu by sa malo považovať za oprávnené, pokiaľ je zároveň v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. Okrem toho by sa táto smernica mala uplatňovať tak, aby sa zabezpečilo úplné dodržiavanie základných práv a slobôd, a najmä slobody prejavu.“

7 Článok 10 tejto smernice, nazvaný „Práva z ochrannej známky“, znie takto:

„1. Zápisom ochrannej známky nadobúda majiteľ výlučné práva k nej.

2. Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté predo dňom podania alebo dňom práva prednosti zapísanej ochrannej známky, má majiteľ uvedenej zapísanej ochrannej známky právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami akékoľvek označenie, ak:

…

c) označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, alebo sú im podobné alebo nepodobné, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tejto ochrannej známky, alebo im je na ujmu.

3. Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:

a) umiestňovať označenie na tovary alebo na ich obal;

b) ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh alebo ich na tieto účely skladovať pod týmto označením alebo ponúkať či poskytovať takto označené služby;

c) dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;

d) používať označenie ako obchodný názov, názov spoločnosti alebo ako súčasť obchodného názvu alebo názvu spoločnosti;

e) používať označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame;

f) používať označenie v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore so smernicou [Európskeho parlamentu a Rady] 2006/114/ES [z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 21)].

…

6. Odseky 1, 2, 3 a 5 nemajú vplyv na ustanovenia členského štátu, ktoré sa týkajú ochrany proti inému používaniu označenia, než je používanie na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb, ak používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo im je na ujmu.“

Nariadenie 2017/1001

8 Odôvodnenie 21 nariadenia 2017/1001 stanovuje:

„Výlučné práva z ochrannej známky EÚ by nemali oprávňovať majiteľa zakázať tretím osobám používanie označení alebo údajov, ktoré sa používajú oprávnene, a teda v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. … Používanie ochrannej známky tretími osobami na účely umeleckého prejavu by sa malo považovať za oprávnené, pokiaľ je zároveň v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. Okrem toho by sa toto nariadenie malo uplatňovať tak, aby sa zabezpečilo úplné dodržiavanie základných práv a slobôd, a najmä slobody prejavu.“

9 Článok 9 tohto nariadenia, nazvaný „Práva z ochrannej známky EÚ“, stanovuje:

„1. Zápisom ochrannej známky EÚ nadobúda majiteľ výlučné práva k nej.

2. Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ, má majiteľ uvedenej ochrannej známky EÚ právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami akékoľvek označenie, ak:

…

c) označenie je zhodné s ochrannou známkou EÚ alebo je jej podobné bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka EÚ zapísaná, ktoré im sú podobné alebo ktoré im nie sú podobné, ak má ochranná známka EÚ v Únii dobré meno a ak používanie uvedeného označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky EÚ alebo im je na ujmu.

3. Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:

a) umiestňovať označenie na tovary alebo na obal uvedených tovarov;

b) ponúkať takto označené tovary, uvádzať ich na trh alebo ich na tieto účely skladovať, alebo ponúkať či poskytovať takto označené služby;

c) dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;

d) používať označenie ako obchodný názov, názov spoločnosti alebo ako súčasť obchodného názvu alebo názvu spoločnosti;

e) používať označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame;

f) používať označenie v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore so smernicou [2006/114].

…“

Dohovor štátov Beneluxu

10 Článok 2.20 Dohovoru štátov Beneluxu v oblasti duševného vlastníctva (ochranné známky a vzory) z 25. februára 2005, podpísaného v Haagu Belgickým kráľovstvom, Luxemburským veľkovojvodstvom a Holandským kráľovstvom, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „dohovor štátov Beneluxu“), nazvaný „Práva z ochrannej známky“, stanovuje

„1. Zápis ochrannej známky podľa článku 2.2 udeľuje jej majiteľovi výlučné právo k tejto ochrannej známke.

2. Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania alebo dňom práva prednosti zapísanej ochrannej známky a bez toho, aby bolo dotknuté prípadné uplatňovanie všeobecného práva občianskoprávnej zodpovednosti, majiteľ uvedenej zapísanej ochrannej známky má právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby používali označenie, ak:

…

c. označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, alebo sú im podobné alebo nepodobné, ak má táto ochranná známka na území Beneluxu dobré meno a ak používanie tohto označenia v obchodnom styku bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tejto ochrannej známky, alebo im je na ujmu;

d. označenie sa používa na iné účely ako na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb, ak by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neprávom ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by im bolo na ujmu.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

11 Inter IKEA je majiteľkou týchto štyroch ochranných známok (ďalej spoločne len „ochranné známky spoločnosti IKEA“):

– slovná ochranná známka Beneluxu IKEA, zapísaná 29. januára 1971 pre výrobky patriace do triedy 20 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedá tomuto opisu: „Nábytok“,

– slovná ochranná známka Beneluxu IKEA zapísaná 12. októbra 1976 pre výrobky triedy 11, triedy 24 a triedy 27, ktoré zodpovedajú najmä týmto opisom: „Osvetlenie“, „Textil“ a „Koberce“,

– čiastočne obrazová ochranná známka Beneluxu, zobrazená nižšie, zapísaná 27. februára 1987 pre veľmi rozsiahly súbor tovarov a služieb:

– slovná ochranná známka Európskej únie IKEA, zapísaná 1. októbra 1998 pre veľmi rozsiahly súbor tovarov a služieb.

12 Politická strana Vlaams Belang 14. novembra 2022 verejne predstavila na tlačovej konferencii svoj politický plán s názvom „IKEA-PLAN – Immigratie Kan Echt Anders“ („IKEA-plán – imigrácia sa skutočne dá riešiť inak“), ktorého cieľom je reforma azylovej a prisťahovaleckej politiky v Belgicku. Počas tejto prezentácie rečník uviedol, že tento plán neznamená „Ingvar Kamprad Elmtaryd a Agunnaryd[, čo je] skutočný význam skratky IKEA“. Uvedený plán obsahoval pätnásť návrhov politík, ktoré boli opísané ako pripravené na „zmontovanie“ belgickou vládou. K týmto návrhom boli pripojené ilustrácie obsahujúce označenia zodpovedajúce ochranným známkam IKEA, ako aj postavy podobné tým, ktoré sú uvedené v pokynoch na montáž výrobkov spoločnosti IKEA. Túto tlačovú konferenciu a uvedenú prezentáciu dopĺňal podrobnejší politický plán, ktorý bol k dispozícii iba v elektronickej podobe na internetovom sídle strany Vlaams Belang. Uvedená tlačová konferencia bola spomenutá na kanáloch sociálnych médií tejto politickej strany.

13 IKEA podala 22. novembra 2022 na Nederlandstalige ondernemingsrechtbank Brussel (Holandskojazyčný obchodný súd Brusel, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu pre porušenie práv z ochranných známok IKEA proti Algemeen Vlaams Belang a Vrijheidsfonds, dvom neziskovým združeniam, ako aj proti fyzickým osobám zastupujúcim stranu Vlaams Belang. Predkladajúci vnútroštátny súd vyhlásil túto žalobu za prípustnú iba vo vzťahu k združeniu Vrijheidsfonds, ktoré viedlo kampaň strany Vlaams Belang v mene a na účet tejto politickej strany alebo jej predstaviteľov.

14 Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že združenie Vrijheidsfonds uznáva, že používalo ochranné známky IKEA bez súhlasu ich majiteľky, a že toto združenie sa zaviazalo ukončiť toto používanie až do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa ukončí konanie vo veci samej. Tento súd spresňuje, že uvedené združenie použilo dobré meno týchto ochranných známok na posilnenie svojho posolstva a zvýšenie jeho dosahu, pričom sa domnievalo, že toto predstavuje „náležitý dôvod“ v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001, ako aj článku 10 ods. 2 písm. c) a článku 10 ods. 6 smernice 2015/2436.

15 V tejto súvislosti sa predkladajúci vnútroštátny súd domnieva, že výlučné právo majiteľa ochrannej známky je vlastníckym právom zaručeným v článku 17 ods. 2 Charty, ale toto výlučné právo nie je absolútne.

16 Výkon uvedeného výlučného práva je totiž obmedzený na situácie, keď používanie dotknutej ochrannej známky treťou osobou zasahuje do jej funkcií. Konkrétne vzhľadom na to, že funkcia ochrannej známky spočívajúca v garancii pôvodu tovaru alebo služieb je spojená so zásadou špeciality, táto funkcia môže byť ohrozená len v prípade existencie pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní spotrebiteľa, pokiaľ ide o pôvod tovaru alebo služby označenej touto ochrannou známkou. Možnosť zásahu do investičnej funkcie ochrannej známky prichádza do úvahy len vtedy, ak predmetné používanie treťou osobou podstatne sťažuje používanie tejto ochrannej známky jej majiteľom na účely získania alebo zachovania dobrej povesti spôsobilej pritiahnuť alebo zaviazať si spotrebiteľov. Zásah do reklamnej funkcie ochrannej známky by oprávňoval majiteľa zakázať jej dotknuté používanie treťou osobou len vtedy, ak toto používanie zasahuje do ochrannej známky ako prvku podpory predaja alebo ako nástroja obchodnej stratégie jej majiteľa.

17 Okrem toho pojem „náležitý dôvod“, na ktorý sa môže odvolávať tretia osoba, by sa mal vykladať spôsobom, ktorý je v súlade so základným právom na slobodu prejavu, zaručeným článkom 10 EDĽP a článkom 11 Charty, pričom ani toto právo nie je absolútne.

18 Sloboda prejavu by totiž mohla byť obmedzená s cieľom chrániť iné záujmy. Obmedzenia tejto slobody, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutnými opatreniami v demokratickej spoločnosti, okrem iného ochrana dobrej povesti alebo práv iných osôb, medzi ktoré podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcej sa najmä článku 10 EDĽP patria práva priemyselného vlastníctva, najmä práva z ochrannej známky, by teda boli legitímne.

19 Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu sa teda prejednávaná vec týka konfliktu medzi základnými právami rovnakej váhy, a to právom vlastniť majetok a právom na slobodu prejavu, pričom úlohou daného súdu je tieto práva vyvážiť.

20 Na úvod tento súd uvádza, že podľa viacerých prameňov sa má výlučné právo majiteľa ochrannej známky vykladať spôsobom, ktorý plne rešpektuje slobodu prejavu.

21 V tejto súvislosti uvedený súd v prvom rade odkazuje na vzťah medzi právom majiteľa ochrannej známky vlastniť majetok a právom tretej osoby na slobodu prejavu, ktoré sú v podobnom znení uznané tak v odôvodnení 27 smernice 2015/2436, ako aj v odôvodnení 21 nariadenia 2017/1001, ako to zdôraznil Súdny dvor v rozsudku z 27. februára 2020, Constantin Film Produktion/EUIPO (C-240/18 P, EU:C:2020:118, bod 56).

22 Judikatúra Súdneho dvora okrem toho vychádza zo širokého výkladu slobody prejavu, čo vyplýva najmä z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro v spojených veciach Google France a Google (C-236/08 až C-238/08, EU:C:2009:569, body 102 a 103), ako aj z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci L’Oréal a i. (C-324/09, EU:C:2010:757, bod 48).

23 Napokon predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že počas legislatívneho postupu, ktorý predchádzal prijatiu smernice 2015/2436, Európsky parlament navrhol prijatie výnimky z výlučného práva v prospech akéhokoľvek parodického používania tejto ochrannej známky, pričom tento návrh však nebol prijatý.

24 V druhom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd domnieva, že výlučné právo majiteľa ochrannej známky nemá automaticky prednosť pred slobodou prejavu. Podľa judikatúry Súdneho dvora je naopak potrebné v každom jednotlivom prípade a vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci dospieť k spravodlivej rovnováhe medzi právom vlastniť majetok a slobodou prejavu, ktoré majú rovnakú váhu. Tento súd v tejto súvislosti odkazuje na judikatúru Súdneho dvora v oblasti autorského práva.

25 V treťom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd domnieva, že hoci okolnosti, ktoré môžu spadať pod pojem „náležitý dôvod“, pokiaľ ide o paródiu ochrannej známky, ešte nie sú definované, Súdny dvor v rozsudku zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries (C-65/12, EU:C:2014:49, body 45 a 46), upustil od reštriktívneho výkladu tohto pojmu. Tento súd uvádza, že Súdny dvor uviedol, že uvedený pojem sa môže vzťahovať aj na subjektívne záujmy tretích osôb používajúcich označenie zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobné, že ten istý pojem má za cieľ „nachádza[ť] rovnováhu medzi predmetnými záujmami“, takže „odvolanie sa treťou osobou na náležitý dôvod pri používaní označenia podobného ochrannej známke s dobrým menom nevedie k uznaniu práv spojených so zapísanou ochrannou známkou v jej prospech, ale zaväzuje majiteľa ochrannej známky s dobrým menom strpieť používanie podobného označenia“.

26 Okrem toho uvedený súd poznamenáva, že pojem „náležitý dôvod“ viedol v belgickej a holandskej judikatúre k rozdielnym výkladom. Belgické súdy predovšetkým vykladajú tento pojem veľmi reštriktívne. Právna náuka na účely harmonizácie navrhla rôzne kritériá, akými sú povaha alebo účel vyjadreného názoru, rozsah ujmy spôsobenej majiteľovi v dôsledku vyjadreného názoru, trvania alebo frekvencie vyjadrenia názoru, rozsah dobrého mena dotknutej ochrannej známky, existencia samoúčelného zásahu do dobrej povesti tejto ochrannej známky alebo tiež súvislosť medzi majiteľom uvedenej ochrannej známky a vyjadreným názorom vo vnímaní verejnosti.

27 Predkladajúci vnútroštátny súd tiež poznamenáva, že Súdny dvor Beneluxu v rozsudku zo 14. októbra 2019, Moët Hennessy Champagne Service (MHCS)/Cedric Art (vec A 2018/1/8) rozhodol, že „sloboda umeleckého výkonu predstavuje náležitý dôvod v zmysle [článku 2.20 ods. 2 písm. d) dohovoru štátov Beneluxu] na používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, na iné účely ako na účely odlíšenia tovarov alebo služieb, ak je umelecké vyjadrenie originálnym výsledkom tvorivej činnosti, ktorá nemá poškodiť ochrannú známku alebo jej majiteľa“. Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že podľa tohto veľmi širokého výkladu pojmu „náležitý dôvod“ by bol takýto dôvod vylúčený len vtedy, ak má tretia osoba v úmysle poškodiť majiteľa dotknutej ochrannej známky. Tento rozsudok bol predmetom kritiky v právnej náuke, najmä preto, že odkazuje len na slobodu umeleckého prejavu bez toho, aby vymenoval kritériá umožňujúce dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi právom vlastniť majetok, ktoré ochranná známka zabezpečuje pre jej majiteľa, a slobodou prejavu tretích osôb, a že zostáva otázkou, či sa na slobodu politického prejavu majú uplatniť iné kritériá než takýto úmysel poškodiť.

28 Za týchto okolností Nederlandstalige ondernemingsrechtbank Brussel (Holandskojazyčný obchodný súd Brusel), rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Môže sloboda prejavu, ktorú zaručuje článok 10 [EDĽP] a článok 11 [Charty] vrátane zásady slobody politického prejavu a politickej paródie predstavovať ‚náležitý dôvod‘ na použitie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo je jej podobné, v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia [2017/1001], ako aj článku 10 ods. 2 písm. c) a článku 10 ods. 6 smernice [2015/2436]?

Aké kritériá musí vnútroštátny súd prípadne zohľadniť pri posúdení rovnováhy medzi týmito základnými právami a aký význam treba pripísať konkrétnym kritériám?

Môže vnútroštátny súd zohľadniť predovšetkým nasledujúce kritériá a/alebo existujú ešte ďalšie kritériá:

– miera, v akej má prejav obchodnú povahu alebo obchodný účel,

– miera, v akej zohrávajú úlohu dôvody súťaže medzi účastníkmi,

– miera, do akej je prejav vo verejnom záujme, spoločensky relevantný alebo vyvoláva diskusiu,

– vzťah medzi uvedenými kritériami,

– stupeň všeobecnej známosti uvádzanej ochrannej známky,

– rozsah neoprávneného použitia, jeho intenzita a systematickosť, ako aj miera šírenia podľa územia, času a rozsahu, a to s prihliadnutím na rozsah, v akom to súvisí s posolstvom prejavu,

– miera, do akej prejav a okolnosti s ním súvisiace, ako napríklad označenie prejavu a jeho propagácia, ovplyvňujú dobré meno, rozlišovaciu spôsobilosť a imidž uplatnených ochranných známok (‚reklamná funkcia‘),

– miera, do akej prejav predstavuje vlastný originálny príspevok, a miera, do akej sa vynakladá snaha vyhnúť sa zámene alebo asociácii s dotknutými ochrannými známkami alebo dojmu, že medzi prejavom a vlastníkom ochrannej známky existuje obchodné alebo iné spojenie (‚funkcia označenia pôvodu‘), a to aj s ohľadom na spôsob, akým si majiteľ ochrannej známky vybudoval určitý imidž a dobré meno v oblasti reklamy a komunikácie[?]“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

29 Inter IKEA v písomných pripomienkach uvádza, že podala odvolanie proti rozsudku, ktorý viedol k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru, a že v dôsledku toho predkladajúci vnútroštátny súd stratil právomoc vo veci samej z dôvodu devolutívneho účinku tohto odvolania. V tejto súvislosti Inter IKEA okrem toho s odkazom na uznesenie z 24. marca 2009, Nationale Loterij (C-525/06, EU:C:2009:179, body 10 a 11) tvrdí, že aj v prípade, že by tento návrh na začatie prejudiciálneho konania nebol vzatý späť, nie je potrebné odpovedať na položenú otázku, keďže zdôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba spojená s efektívnym riešením sporu. Okrem toho predkladajúci vnútroštátny súd neposkytol všetky potrebné informácie a konkrétne nevysvetlil, v čom je odpoveď na prejudiciálnu otázku užitočná a objektívne nevyhnutná pre konanie vo veci samej.

30 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, o ktorých rozhodujú [pozri rozsudok z 1. decembra 1965, Schwarze, 16/65, EU:C:1965:117, s. 1094; uznesenie z 26. januára 1990, Falciola, C-286/88, EU:C:1990:33, bod 7, a rozsudok z 15. apríla 2021, État belge (Okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí o odovzdaní), C-194/19, EU:C:2021:270, bod 21].

31 V rámci tejto spolupráce prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na účely prijatia svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť [pozri rozsudky z 8. novembra 1990, Gmurzynska-Bscher, C-231/89, EU:C:1990:386, bod 20, a z 25. februára 2025, Alphabet a i., C-233/23, EU:C:2025:110, bod 26, ako aj citovanú judikatúru].

32 Z toho vyplýva, že pri prejudiciálnej otázke týkajúcej sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o takejto otázke len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad právneho predpisu Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázku, ktorá mu bola položená [rozsudok z 25. februára 2025, Alphabet a i., C-233/23, EU:C:2025:110, bod 27, ako aj citovaná judikatúra].

33 Navyše pokiaľ ide o súdny orgán, ktorého rozhodnutia môžu byť predmetom opravných prostriedkov vnútroštátneho práva, článok 267 ZFEÚ nebráni tomu, aby v prípade rozhodnutí takéhoto súdneho orgánu, ktorý sa obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, mohli byť podané zvyčajné opravné prostriedky stanovené vnútroštátnym právom. V záujme jasnosti a právnej istoty však Súdny dvor musí vychádzať z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktoré musí mať príslušné právne účinky, kým nebolo vzaté späť (rozsudky z 12. februára 1974, Rheinmühlen-Düsseldorf, 146/73, EU:C:1974:12, bod 3, a zo 16. decembra 2008, Cartesio, C-210/06, EU:C:2008:723, bod 89).

34 V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd uviedol, že odvolanie, ktoré Inter IKEA podala proti rozsudku, ktorým bol na Súdny dvor podaný tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, bolo medzičasom zamietnuté ako neprípustné. Okrem toho tento súd nezrušil návrh na začatie prejudiciálneho konania, keďže sa domnieval, že prináleží Súdnemu dvoru, aby rozhodol o prejudiciálnej otázke, čo navyše Inter IKEA nespochybňuje.

35 Na rozdiel od veci, v ktorej bolo vydané uznesenie z 24. marca 2009, Nationale Loterij (C-525/06, EU:C:2009:179, body 8 až 11), ktorá sa týkala sporu, o ktorom rozhodol odvolací súd a zmenil rozhodnutie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a teda prevzal zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania práva Únie, tak o spore vo veci samej naďalej rozhoduje predkladajúci vnútroštátny súd, pričom tento spor zostáva nevyriešený.

36 Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, že spor vo veci samej sa týka otázky zákonnosti používania označenia, ktoré je zhodné s ochrannými známkami Beneluxu a Európskej únie s dobrým menom alebo im podobné, treťou osobou z dôvodu, že toto používanie bez súhlasu majiteľa týchto ochranných známok údajne predstavuje formu slobody prejavu tejto tretej osoby. V tejto súvislosti sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na výklad pojmu „náležitý dôvod“ v prípade používania označenia zhodného s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobného v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001, ako aj článku 10 ods. 2 písm. c) a článku 10 ods. 6 smernice 2015/2436, najmä pokiaľ ide o to, či sloboda prejavu vrátane slobody vyjadrovať politické názory a politickej paródie môže predstavovať takýto náležitý dôvod.

37 Tento súd navyše uvádza presné dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby sa opýtal na výklad týchto ustanovení a aby považoval za potrebné predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku.

38 Za týchto podmienok sa zdá, že požadovaný výklad uvedených ustanovení súvisí s existenciou a predmetom sporu vo veci samej a že odpoveď Súdneho dvora na položenú otázku je užitočná na jeho vyriešenie.

39 Návrh na začatie prejudiciálneho konania je teda prípustný.

O prejudiciálnej otázke

40 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. V tomto smere Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené. Okrem toho môže Súdny dvor vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení otázky neodvolával (pozri rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85, EU:C:1986:143, bod 9, a z 1. augusta 2025, Alace a Canpelli, C-758/24 a C-759/24, EU:C:2025:591, bod 44).

41 Za týchto podmienok treba konštatovať, že predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001, článok 10 ods. 2 písm. c) a článok 10 ods. 6 smernice 2015/2436 v spojení s článkom 11 a článkom 17 ods. 2 Charty majú vykladať v tom zmysle, že ak tretia osoba používa označenie zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobné, sloboda prejavu – vrátane slobody vyjadrovať politické názory a politickej paródie – môže predstavovať „náležitý dôvod“ jednak v zmysle tohto článku 9 ods. 2 písm. c) a článku 10 ods. 2 písm. c) a jednak v zmysle uvedeného článku 10 ods. 6 Okrem toho sa tento súd pýta na kritériá, ktoré má vnútroštátny súd prípadne zohľadniť pri posudzovaní rovnováhy medzi dotknutými základnými právami a na význam, ktorý treba každému z týchto kritérií pripísať.

Úvodné pripomienky

42 Na úvod treba uviesť, že ochranné známky IKEA pozostávajú z jednej ochrannej známky Európskej únie, ktorá je upravená nariadením 2017/1001 a z troch ochranných známok Beneluxu, ktoré patria do systému ochrany Dohovoru štátov Beneluxu prijatého na základe prvej smernice Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (89/104/EHS) (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), zrušenej smernicou 2015/2436, ktorá stanovuje režim, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje na tieto ochranné známky.

43 Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vo veci samej nie je sporné, že ochranné známky IKEA majú dobré meno v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) a článku 10 ods. 6 smernice 2015/2436 a že používanie ochranných známok IKEA zo strany združenia Vrijheidsfonds sa uskutočnilo bez súhlasu spoločnosti Inter IKEA, ich majiteľky.

44 Ako vyplýva z článku 9 ods. 1 nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 1 smernice 2015/2436, zápis ochrannej známky Únie alebo národnej ochrannej známky priznáva jej majiteľovi výlučné právo k tejto ochrannej známke. Toto právo umožňuje majiteľovi ochrannej známky chrániť svoje špecifické záujmy ako majiteľa ochrannej známky, teda zabezpečiť, aby mohla plniť svoje funkcie. Preto výkon uvedeného práva musí byť vyhradený pre prípady, v ktorých používanie označenia treťou osobou zasahuje alebo môže zasiahnuť do niektorej z funkcií ochrannej známky. Medzi tieto funkcie patrí základná funkcia ochrannej známky, ktorou je zaručiť spotrebiteľom pôvod predmetných tovarov alebo služieb, ako aj funkcia zaručenia kvality týchto tovarov a služieb, či komunikačná, investičná a reklamná funkcia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2011, Interflora a Interflora British Unit, C-323/09, EU:C:2011:604, body 37 a 38, a zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer et de Vries, C-65/12, EU:C:2014:49, bod 30).

45 Článok 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článok 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 určujú rozsah ochrany priznanej majiteľom ochranných známok s dobrým menom. Podľa týchto ustanovení je majiteľ takejto zapísanej ochrannej známky oprávnený zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami označenie, ktoré je zhodné s touto ochrannou známkou alebo je jej podobné, bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je uvedená národná známka alebo ochranná známka Európskej únie zapísaná, ak takéto používanie bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tej istej ochrannej známky alebo by bolo na ujmu tejto rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrému menu. Táto ochrana výlučného práva majiteľa ochrannej známky Európskej únie alebo národnej ochrannej známky je plne harmonizovaná.

46 Naopak článok 10 ods. 6 smernice 2015/2436 umožňuje členským štátom za určitých podmienok stanoviť alebo zachovať vo svojom vnútroštátnom práve dodatočnú ochranu výlučného práva majiteľa národnej ochrannej známky. Podľa tohto ustanovenia totiž odseky 1, 2, 3 a 5 nemajú vplyv na ustanovenia členského štátu, ktoré sa týkajú ochrany proti inému používaniu označenia, než je používanie na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb, ak používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo im je na ujmu. Pokiaľ ide o ochranné známky Beneluxu, takáto ochrana je stanovená v článku 2.20 ods. 2 písm. d) dohovoru štátov Beneluxu.

47 Na rozdiel od článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 tak článok 10 ods. 6 tejto smernice nevyžaduje, aby k používaniu predmetného označenia treťou osobou došlo v obchodnom styku, a stanovuje, že používanie označenia treťou osobou sa uskutočňuje na iné účely, než je rozlíšenie tovarov alebo služieb. K tomuto používaniu teda môže dôjsť v obchodnom styku alebo mimo neho, ale v žiadnom prípade nie v súvislosti s tovarmi alebo službami, a teda nie ako ochranná známka.

48 V prejednávanej veci návrh na začatie prejudiciálneho konania neumožňuje určiť, či k používaniu ochranných známok IKEA zo strany združenia Vrijheidsfonds došlo v obchodnom styku a v súvislosti s tovarmi alebo službami, pričom v takomto prípade by sa na toto používanie vzťahovali článok 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článok 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436, alebo či k tomuto používaniu došlo na iné účely, než je rozlíšenie tovarov alebo služieb, čo je prípad, v ktorom by sa naň vzťahoval tento článok 10 ods. 6 Konkrétne tento návrh neobsahuje ani prvky analýzy, ani závery v tejto súvislosti. Skutočnosť, že predkladajúci vnútroštátny súd žiada o výklad všetkých týchto ustanovení zrejme naznačuje, že tento súd ešte nedospel k záveru o tom, ktorý z týchto dvoch prípadov sa uplatní v spore vo veci samej, alebo že sa prikláňa k názoru, že na tento spor sa môžu vzťahovať oba uvedené prípady.

49 Hoci prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby vykonal potrebné posúdenia s prihliadnutím na okolnosť, že k uvedenému použitiu došlo zo strany neziskového združenia v rámci politickej kampane, ktorú toto združenie viedlo v mene a na účet politickej strany, Súdny dvor môže tomuto súdu na účely poskytnutia užitočnej odpovede uviesť informácie týkajúce sa výkladu práva Únie, na základe ktorých bude môcť uvedený súd vykonať tieto posúdenia.

50 V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry k používaniu označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou Európskej únie alebo je jej podobné, dochádza „v obchodnom styku“, ak sa uskutočňuje v kontexte obchodnej činnosti, ktorej cieľom je hospodárska výhoda, a nie v súkromnej oblasti [pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2002, Arsenal Football Club, C-206/01, EU:C:2002:651, bod 40, a z 25. januára 2024, Audi (Nosič pre logo na mriežke chladiča), C-334/22, EU:C:2024:76, bod 34].

51 Okrem toho výraz „tovary alebo služby“ uvedený v týchto ustanoveniach sa v zásade týka tovarov alebo služieb tretej osoby, ktorá používa označenie zhodné s ochrannou známkou alebo jej podobné. Takisto sa môže týkať tovarov alebo služieb inej osoby, na účet ktorej tretia osoba koná [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. apríla 2019, ÖKO-Test Verlag, C-690/17, EU:C:2019:317, bod 29 a citovanú judikatúru, a z 30. apríla 2020, A (Porušenie spôsobené dovozom guľôčkových ložísk), C-772/18, EU:C:2020:341, bod 27 a citovanú judikatúru]. Okrem toho článok 9 ods. 3 nariadenia 2017/1001 a článok 10 ods. 3 smernice 2015/2436 demonštratívnym spôsobom uvádzajú druhy používania, ktoré môže majiteľ zakázať podľa odseku 1 týchto článkov.

52 V prejednávanej veci je Vrijheidsfonds neziskovým združením, pričom z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že toto združenie vykonáva hospodársku činnosť, čo však prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že používanie ochrannej známky neziskovým združením patrí do obchodného života, avšak pod podmienkou, že toto združenie koná ako hospodársky subjekt (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. decembra 2008, Verein Radetzky-Orden, C-442/07, EU:C:2008:696, body 16 až 19, a z 12. júla 2011, L’Oréal a i., C-324/09, EU:C:2011:474, bod 54). Združenie Vrijheidsfonds vo svojich písomných pripomienkach uviedlo, že hoci k predmetnému používaniu došlo v hospodárskej sfére, jeho cieľom nebolo dosiahnuť obchodnú výhodu, ale otvoriť politickú diskusiu bez toho, aby to súviselo s predajom tovarov alebo služieb. Na pojednávaní však združenie Vrijheidsfonds v odpovedi na otázky Súdneho dvora uviedlo, že toto používanie nepatrí do súkromnej oblasti, ale do obchodného života, keďže sledovaným cieľom je získať hospodársku výhodu.

53 Pokiaľ ide o otázku, či združenie Vrijheidsfonds používalo ochranné známky IKEA v súvislosti s tovarmi alebo službami, je nesporné, že toto používanie bolo vykonané na podporu politického programu. Ako pritom v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 74 až 76 návrhov, hoci takýto program sám osebe nepredstavuje ani tovar, ani službu, určité používanie ochrannej známky v súvislosti s organizáciou politických stretnutí alebo aj s podporou takéhoto programu, ako je umiestňovanie tejto ochrannej známky na propagačné predmety alebo jej používanie v propagačnom obsahu online možno považovať za používanie v súvislosti s tovarmi alebo službami. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či to v prejednávanej veci skutočne bolo tak.

54 V prípade, že by tento súd konštatoval, že používanie ochranných známok IKEA, o ktoré ide vo veci samej, zo strany združenia Vrijheidsfonds sa neuskutočnilo v obchodnom styku a v súvislosti s tovarmi alebo službami, musel by preskúmať spor vo veci samej, pokiaľ ide len o ochranné známky Beneluxu, z hľadiska ustanovení dohovoru štátov Beneluxu, ktorými sa vykonáva článok 10 ods. 6 smernice 2015/2436.

55 Naopak, ak by uvedený súd dospel k záveru, že používanie ochranných známok IKEA, o ktoré ide vo veci samej, zo strany združenia Vrijheidsfonds sa uskutočnilo – alebo uskutočnilo aj – v obchodnom styku v súvislosti s tovarmi alebo službami, toto používanie by sa muselo preskúmať z hľadiska článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a ustanovení dohovoru štátov Beneluxu, ktorými sa prebral článok 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436.

O článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436

56 Ak tretia osoba používa v obchodnom styku v súvislosti s tovarmi alebo službami označenie, ktoré je podobné alebo zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal, či toto používanie umožnilo neoprávnene ťažiť z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tejto ochrannej známky alebo bolo tejto rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrému menu na ujmu v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436, alebo či existuje vážne riziko, že v budúcnosti dôjde aspoň k jednému z týchto zásahov, pričom dôkazné bremeno v tejto súvislosti znáša majiteľ uvedenej ochrannej známky s dobrým menom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C-252/07, EU:C:2008:655, bod 39).

57 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že k poškodeniu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ktorá má dobré meno (oslabeniu, spotrebovaniu alebo rušeniu) dochádza oslabením spôsobilosti tejto známky identifikovať tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná, zatiaľ čo k poškodeniu dobrého mena ochrannej známky (očierňovaniu alebo degradácii) dochádza vtedy, keď tovary alebo služby, pre ktoré tretia osoba používa zhodné alebo podobné označenie, môžu byť vnímané verejnosťou tak, že atraktívnosť ochrannej známky by sa znížila (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2011, Interflora a Interflora British Unit, C-323/09, EU:C:2011:604, bod 73, ako aj citovaná judikatúra).

58 Pokiaľ ide o pojem „neoprávnene ťaženie z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky“ (parazitovanie alebo „free-riding“), zahŕňa najmä prípad, keď sa tretia osoba používaním tejto ochrannej známky snaží nadviazať na túto ochrannú známku s cieľom ťažiť z jej príťažlivosti, dobrého mena a prestíže a bez finančnej náhrady využiť obchodné úsilie vynaložené majiteľom ochrannej známky na vytvorenie a udržanie jej imidžu. Toto ťaženie sa neviaže na poškodenie ochrannej známky, ale na výhodu získanú treťou osobou používaním označenia, ktoré je s touto ochrannou známkou zhodné alebo podobné. Z toho vyplýva, že sa môže ukázať ako neoprávnené, aj keď použitie zhodného alebo podobného označenia nespôsobuje ujmu dobrému menu uvedenej ochrannej známky, ani všeobecnejšie jej majiteľovi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C-487/07, EU:C:2009:378, body 41, 43 a 50, a z 22. septembra 2011, Interflora a Interflora British Unit, C-323/09, EU:C:2011:604, bod 74).

59 Ak majiteľ ochrannej známky s dobrým menom preukázal existenciu takéhoto skutočného a bezprostredného zásahu do tejto ochrannej známky alebo, ak to nie je možné, vážne riziko, že k takémuto zásahu dôjde v budúcnosti, prináleží tretej osobe, ktorá používala označenie zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobné, preukázať, že toto používanie má náležitý dôvod v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 alebo článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C-252/07, EU:C:2008:655, bod 39).

O pojme „náležitý dôvod“

60 Keďže sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či článok 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článok 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 v spojení s článkom 11 a článkom 17 ods. 2 Charty možno vykladať v tom zmysle, že sloboda prejavu môže predstavovať takýto náležitý dôvod, treba uviesť, že akty práva Únie v oblasti ochranných známok nedefinujú pojem „náležitý dôvod“, a preto sa tento pojem má vykladať s prihliadnutím na všeobecnú štruktúru a ciele systému, ktorého je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C-65/12, EU:C:2014:49, body 27 a 28).

61 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na práva majiteľa ochrannej známky sa vzťahuje článok 17 Charty, ktorý zaručuje právo vlastniť majetok a v ktorého odseku 2 sa uvádza duševné vlastníctvo. Okrem toho pri výklade tohto článku 17 treba zohľadniť judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa článku 1 protokolu č. 1 k EDĽP, ktorý zakotvuje ochranu vlastníckeho práva, ako úroveň minimálnej ochrany [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C-235/17, EU:C:2019:432, bod 72 a citovanú judikatúru]. Európsky súd pre ľudské práva pritom už rozhodol, že táto ochrana sa vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva vrátane ochranných známok (rozsudok ESĽP, 11. januára 2007, Anheuser-Busch Inc. v. Portugalsko, CE:ECHR:2007:0111JUD007304901, bod 72).

62 Právo duševného vlastníctva zakotvené v článku 17 ods. 2 Charty však nie je absolútne, ale musí sa vyvážiť s ostatnými základnými právami, medzi ktoré patrí okrem iného sloboda prejavu, ktorá je zaručená v článku 11 ods. 1 Charty [rozsudok zo 14. apríla 2026, Pelham (Pojem pastiš), C-590/23, EU:C:2026:290, bod 46 a citovaná judikatúra].

63 Platí teda, že hoci zápis ochrannej známky, či už ide o ochrannú známku Európskej únie alebo národnú ochrannú známku, priznáva jej majiteľovi výlučné právo k tejto ochrannej známke, toto výlučné právo nie je absolútne, keďže normotvorca Únie naopak presne vymedzil rozsah tohto práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. apríla 2019, ÖKO-Test Verlag, C-690/17, EU:C:2019:317, bod 39).

64 Cieľom tak nariadenia 2017/1001, ako aj smernice 2015/2436 je totiž všeobecným spôsobom vyvážiť na jednej strane záujem majiteľa ochrannej známky zabezpečiť jej funkcie a na druhej strane záujem ostatných hospodárskych subjektov disponovať označeniami, ktoré môžu označiť ich tovary a služby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C-65/12, EU:C:2014:49, bod 41).

65 Z toho vyplýva, že ochrana práv, ktoré majiteľovi ochrannej známky vyplývajú z tohto nariadenia alebo tejto smernice, nie je bezpodmienečná, keďže sa táto ochrana s cieľom vyváženia týchto dvoch súborov záujmov najmä obmedzuje na prípady, keď sa tento majiteľ ukáže byť dodatočne ostražitý tým, že namieta proti používaniu označení, ktoré môžu porušiť práva z ochrannej známky, zo strany iných subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C-65/12, EU:C:2014:49, bod 42).

66 Záujem tretích osôb používať v obchodných veciach označenie zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobné je zohľadnený najmä prostredníctvom možnosti pre používateľa uvedeného označenia odvolať sa na „náležitý dôvod“ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C-65/12, EU:C:2014:49, bod 43), ktorý je vyjadrením všeobecného cieľa uvedeného v bode 64 tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. mája 2018, Tsujimoto/EUIPO, C-85/16 P a C-86/16 P, EU:C:2018:349, bod 90).

67 Z toho vyplýva, že pojem „náležitý dôvod“ v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 nezahŕňa len objektívne naliehavé dôvody, ale môže sa vzťahovať aj na subjektívne záujmy tretích osôb používajúcich označenie zhodné alebo podobné s ochrannou známkou s dobrým menom (rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C-65/12, EU:C:2014:49, bod 45).

68 Pokiaľ ide konkrétnejšie o otázku, či sa na slobodu prejavu, ktorá je zaručená v článku 11 ods. 1 Charty, môže vzťahovať pojem „náležitý dôvod“ v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436, treba konštatovať, že ani toto nariadenie, ani táto smernica neobsahujú spresnenia v tejto súvislosti.

69 Tak odôvodnenie 21 nariadenia 2017/1001, ako aj odôvodnenie 27 smernice 2015/2436 však zdôrazňujú potrebu uplatňovať toto nariadenie a túto smernicu tak, aby sa zabezpečilo úplné dodržiavanie základných práv a slobôd, a najmä slobody prejavu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2020, Constantin Film Produktion/EUIPO, C-240/18 P, EU:C:2020:118, bod 56).

70 Za týchto podmienok treba konštatovať, že práva majiteľa ochrannej známky chránené článkom 17 ods. 2 Charty, najmä výlučné právo majiteľa k jeho ochrannej známke s dobrým menom, môžu byť obmedzené potrebou chrániť slobodu prejavu tretej osoby zakotvenú v článku 11 Charty. Táto sloboda preto v zásade môže predstavovať náležitý dôvod v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436.

71 Podľa článku 52 ods. 3 Charty, v rozsahu, v akom Charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v EDĽP, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v EDĽP. Toto ustanovenie však nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv. Z toho vyplýva, že na účely výkladu článku 11 Charty musí Súdny dvor zohľadniť zodpovedajúce práva zaručené článkom 10 EDĽP, ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva, ako úroveň minimálnej ochrany (rozsudok zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol, C-633/22, EU:C:2024:843, bod 52 a citovaná judikatúra).

72 Podľa článku 11 ods. 1 Charty má každý právo na slobodu prejavu, ktoré zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.

73 Uvedený článok 11 ods. 1 sa v rozsahu, v akom sa týka „každého“, vzťahuje aj na právnické osoby a spoločnosti založené s cieľom dosahovať zisk, vykonávajúce obchodnú činnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 8. júla 2025, Google LLC a i. v. Belgicko, CE:ECHR:2025:0708JUD003702722, bod 63).

74 Uvedený článok 11 ods. 1 zaručuje najmä výmenu kultúrnych, politických a spoločenských myšlienok a názorov všetkého druhu, ktorá je pre demokratickú spoločnosť nevyhnutná (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 22. októbra 2007, Lindon, Otchakovsky-Laurens a July v. Francúzsko, CE:ECHR:2007:1022JUD002127902, bod 47). Sloboda prejavu sa neuplatňuje iba na „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré sú prijímané pozitívne alebo sa považujú za neškodné alebo nepodstatné, ale aj na informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú alebo rozrušujú. Takto to vyžaduje pluralizmus, tolerancia a duch otvorenosti, bez ktorých by neexistovala demokratická spoločnosť (rozsudok ESĽP, 8. júla 1986, Lingens v. Rakúsko, CE:ECHR:1986:0708JUD000981582, bod 41).

75 Hoci však práva a slobody zakotvené v článku 11 Charty predstavujú jeden zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti, ktorý je súčasťou hodnôt, na ktorých je v súlade s článkom 2 ZEÚ založená Únia, nie sú ani absolútnymi výsadami. Charta, ako vyplýva z jej článku 52 ods. 1, totiž pripúšťa obmedzenia výkonu týchto práv a slobôd, pokiaľ sú tieto obmedzenia stanovené zákonom, rešpektujú podstatu uvedených práv a slobôd a za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe chrániť práva a slobody iných. V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že zásahy do práv a slobôd zaručených týmto článkom 11 sa preto musia obmedziť na to, čo je striktne nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol, C-633/22, EU:C:2024:843, body 47 až 49).

76 Ako vyplýva z vysvetliviek k Charte, týkajúcim sa jej článku 11, ktoré treba zohľadniť pri výklade tohto článku 11, obmedzenia, ktoré sa môžu vzťahovať na právo na slobodu prejavu, nesmú prekročiť tie, ktoré sú ustanovené v článku 10 ods. 2 EDĽP, ktorý zodpovedá uvedenému článku 11 Charty [rozsudok z 26. februára 2026, Komisia/Maďarsko (Právo poskytovať mediálne služby v rozhlasovom systéme), C-92/23, EU:C:2026:108, bod 361].

77 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem „náležitý dôvod“ v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 má za cieľ nájsť rovnováhu medzi dotknutými právami a záujmami tým, že v špecifickom kontexte týchto ustanovení, ako aj vzhľadom na širokú ochranu, ktorú požíva ochranná známka s dobrým menom, zohľadní nielen práva a záujmy majiteľa tejto ochrannej známky, ale aj práva a záujmy tretej osoby používajúcej označenie, ktoré je zhodné s touto ochrannou známkou alebo jej podobné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C-65/12, EU:C:2014:49, bod 46).

78 V tomto kontexte, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 107 svojich návrhov, skutočnosť, že tretia osoba, ktorá takto uvedené označenie používa, sa odvolá na svoje právo na slobodu prejavu, sama osebe nestačí na preukázanie náležitého dôvodu v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436. Ak by to tak totiž bolo, bol by ohrozený potrebný účinok týchto ustanovení a pojem „náležitý dôvod“ by bol zbavený svojej podstaty, pretože akékoľvek používanie označenia zhodného alebo podobného s ochrannou známkou s dobrým menom treťou osobou by tak mohlo byť odôvodnené tým, že táto tretia osoba sa odvoláva na svoju slobodu prejavu, čo by bolo v rozpore s potrebou zabezpečiť spravodlivú rovnováhu, ktorú majú uvedené ustanovenia dosiahnuť.

79 Tretia osoba, ktorá používa označenie zhodné alebo podobné s ochrannou známkou s dobrým menom, musí preto uviesť konkrétne dôvody tohto používania spojené s výkonom svojej slobody prejavu a preukázať, že tieto dôvody prevažujú nad právami a záujmami majiteľa tejto ochrannej známky.

O vyvážení práv a záujmov majiteľa ochrannej známky s dobrým menom a tretej osoby používajúcej označenie, ktoré je zhodné s touto ochrannou známkou alebo je jej podobné

80 Na účely určenia, či sa používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo je jej podobné treťou osobou, zakladá na náležitom dôvode, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vyvážil na jednej strane právo majiteľa tejto ochrannej známky vlastniť majetok a jeho záujmy, najmä vzhľadom na funkcie uvedenej ochrannej známky, ktoré musia byť zachované, teda jej základnú funkciu, ako aj jej ostatné funkcie pripomenuté v bode 44 tohto rozsudku, a na druhej strane právo na slobodu prejavu uvádzané treťou osobou a jej záujmy na používaní označenia zhodného s uvedenou ochrannou známkou alebo jej podobného, pričom žiadne z týchto dvoch práv nie je absolútne.

81 V rámci tohto vyvažovania musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci.

82 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pri vyvažovaní kolidujúcich základných práv zakotvených v EDĽP je kľúčovou otázkou, ktorú treba vyriešiť, otázka relatívnej váhy, ktorú treba vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu pripísať každému z týchto dvoch práv, ktoré si v zásade vyžadujú rovnakú úctu. Takéto vyváženie si vyžaduje posúdenie relatívneho významu týchto práv v ich konkrétnych aspektoch, nevyhnutnosti obmedziť alebo chrániť každé z nich a proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP z 15. októbra 2015, Perinçek v. Švajčiarsko, CE:ECHR:2015:1015JUD002751008, bod 228).

83 Pri analýze špecifických okolností veci samej musí vnútroštátny súd v prvom rade zohľadniť úmysel tretej osoby, ktorá používa označenie zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobné.

84 V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd najmä overiť, či sa toto používanie neriadi úmyslom tretej osoby poškodiť ochrannú známku s dobrým menom alebo jej rozlišovaciu spôsobilosť alebo jediným cieľom, ktorým je nadviazať na ochrannú známku s dobrým menom. Ako totiž v podstate uviedol generálny advokát v bode 116 svojich návrhov, úmysel tretej osoby dosiahnuť výsledok, ktorého zákaz je cieľom článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436, t. j. neoprávnene ťažiť z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky Európskej únie alebo im spôsobiť ujmu, nemôže predstavovať náležitý dôvod.

85 Okrem toho musí vnútroštátny súd vo všeobecnosti určiť, či tretia osoba používala označenie zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobné v dobrej viere. Používanie uskutočnené v zlej viere totiž nemôže byť súčasťou zdravej a spravodlivej hospodárskej súťaže, ani nemôže byť kvalifikované ako „náležité“.

86 Z toho vyplýva, že používanie označenia zhodného s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobného treťou osobou, ktorá sa odvoláva na svoje právo na slobodu prejavu na účely odôvodnenia tohto používania, sa musí riadiť cieľom tejto tretej osoby vykonávať toto právo v dobrej viere. Tak je to najmä v prípade, keď sa uvedené používanie uskutočňuje na vyjadrenie myšlienky alebo názoru, ktoré súvisia s ochrannou známkou s dobrým menom ako takou, majiteľom tejto ochrannej známky, jeho obchodnými praktikami, tovarmi alebo službami, alebo ak sa toto používanie uskutočňuje na začatie alebo podporu diskusie vo všeobecnom záujme, alebo ak je to z iných dôvodov, ako je jazykový význam určitého prvku uvedenej ochrannej známky alebo skutočnosť, že sa stala verejným kultúrnym odkazom alebo časťou bežného jazyka, ktorá je v danom kontexte potrebná na výkon tejto slobody.

87 V druhom rade pri vyvažovaní vlastníckeho práva so slobodou prejavu musí vnútroštátny súd na jednej strane zohľadniť, či používanie predmetnej ochrannej známky prispieva k diskusii vo všeobecnom záujme. V tejto súvislosti členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri úprave slobody prejavu v obchodnej oblasti, pričom rozsah tejto slobody sa musí relativizovať, ak nejde o striktne „obchodný“ prejav jednotlivca, ale o jeho účasť na diskusii týkajúcej sa verejného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 10. januára 2013, Ashby Donald a i. v. Francúzsko, CE:ECHR:2013:0110JUD003676908, bod 39). Výnimky, ktorým podlieha sloboda prejavu, sa totiž majú vykladať reštriktívne a článok 11 Charty ponecháva len malý priestor pre obmedzenia slobody prejavu v oblasti politickej diskusie a v oblasti otázok všeobecného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol, C-633/22, EU:C:2024:843, bod 53 a citovanú judikatúru).

88 Okrem toho Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre týkajúcej sa oblasti prejavu a politickej diskusie venuje pozornosť aj forme vyjadrenia a jeho prípadnej satirickej povahe, pričom zdôrazňuje, že satira je formou umeleckého prejavu a spoločenského komentára, ktorej prirodzeným cieľom je prostredníctvom preháňania a skreslenia reality, ktorými sa vyznačuje, provokovať a rozrušovať a že treba s mimoriadnou pozornosťou preskúmať každý zásah do práva umelca alebo akejkoľvek inej osoby vyjadriť sa týmto spôsobom (rozsudok ESĽP, 14. marca 2013, Eon v. Francúzsko, CE:ECHR:2013:0314JUD002611810, bod 60), pričom paródia je jednou z foriem satiry.

89 Na druhej strane pri vyvažovaní dotknutých práv a záujmov musí vnútroštátny súd zohľadniť dôsledky, ktoré môže mať používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobné, treťou osobou pre majiteľa tejto ochrannej známky, alebo samotnú podstatu výlučného práva priznaného zápisom tejto ochrannej známky, aby posúdil, či je toto používanie primerané vo vzťahu k závažnosti zásahu do práv a záujmov majiteľa, ktorý z tohto používania vyplýva.

90 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odvolanie sa treťou osobou na náležitý dôvod pri používaní označenia zhodného s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobného nevedie k uznaniu práv spojených so zapísanou ochrannou známkou v jej prospech, ale zaväzuje majiteľa ochrannej známky s dobrým menom strpieť používanie podobného označenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. mája 2018, Tsujimoto/EUIPO, C-85/16 P a C-86/16 P, EU:C:2018:349, bod 91, ako aj citovanú judikatúru). V situácii, keď sa tretej osobe podarí preukázať, že má náležitý dôvod na používanie označenia zhodného s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobného, tak majiteľ tejto ochrannej známky musí akceptovať toto používanie, a teda strpieť určitú ujmu vyplývajúcu aspoň z jedného zo zásahov stanovených v článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a v článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436.

91 Tomuto majiteľovi však nemožno uložiť povinnosť strpieť používanie, ktoré by mu mohlo spôsobiť neprimeranú ujmu, či dokonca zasiahnuť do samotnej podstaty výlučného práva priznaného zápisom tejto ochrannej známky.

92 V rámci posúdenia, ktoré musí vnútroštátny súd takto vykonať, sú relevantnými kritériami najmä intenzita používania označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo je jej podobné treťou osobou, rozsah tohto používania a spôsob zvolený na tento účel, intenzita dobrého mena tejto ochrannej známky, ako aj stupeň podobnosti tohto označenia a uvedenej ochrannej známky.

93 Okrem toho je relevantným kritériom aj skutočnosť, že používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo je jej podobné treťou osobou, môže vyvolať dojem, že majiteľ tejto ochrannej známky súhlasí s vyjadreným politickým posolstvom alebo šírenými politickými myšlienkami, alebo ich nejakým spôsobom podporuje, hoci hodnoty, ku ktorým sa tento majiteľ hlási, sú založené na neutralite voči všetkým politickým stranám alebo sú nezlučiteľné s týmto politickým posolstvom.

94 V prejednávanej veci treba uviesť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že slovný prvok ochranných známok IKEA tvorí akronym, ktorý majiteľka týchto známok vytvorila z vlastných podstatných mien. Nejde teda o slovný prvok so sémantickým významom, ktorý by odôvodňoval potrebu jeho používania treťou osobou v obchodnom styku v súvislosti s tovarmi alebo službami. Okrem toho sa nezdá, že by sa tieto ochranné známky stali verejným kultúrnym odkazom alebo časťou bežného jazyka.

95 Z tohto návrhu tiež vyplýva, že používanie ochranných známok IKEA s dobrým menom zo strany združenia Vrijheidsfonds sa neuskutočnilo na účely otvorenia alebo podpory diskusie týkajúcej sa majiteľky týchto ochranných známok alebo jej výrobkov alebo služieb, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.

96 Treba však konštatovať, že používanie ochranných známok IKEA s dobrým menom zo strany združenia Vrijheidsfonds sa uskutočnilo v kontexte diskusie o azylovej a prisťahovaleckej politike. Okrem toho zo znenia prejudiciálnej otázky vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd zrejme zastáva názor, že toto používanie predstavuje formu „politickej paródie“. Hoci diskusiu o azylovej a prisťahovaleckej politike možno považovať za diskusiu vo všeobecnom záujme, zdá sa, s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom, že táto diskusia nijako nesúvisí s ochrannými známkami IKEA s dobrým menom ako takými, keďže používanie týchto ochranných známok v rámci uvedenej diskusie sa obmedzuje na nadviazanie na uvedené ochranné známky.

97 V každom prípade treba uviesť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že združenie Vrijheidsfonds používalo označenia, ktoré sú veľmi podobné, či dokonca zhodné s ochrannými známkami IKEA. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu združenie Vrijheidsfonds použilo viacero vizuálnych prvkov, ktoré jasne odkazujú na ochranné známky IKEA, pričom použilo podobnú typografiu a farebnú paletu, ako sa používajú v prípade čiastočne obrazovej ochrannej známky Beneluxu Inter IKEA. Toto združenie sa tak neobmedzilo na používanie slovného prvku tejto ochrannej známky.

98 Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že toto používanie zo strany združenia Vrijheidsfonds nebolo vykonané len raz na tlačovej konferencii, ale že išlo o opakované používanie, ktoré sa šírilo aj na internete, a teda sa dotklo potenciálne neobmedzenej verejnosti. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či z tohto dôvodu bolo možné ľahšie vytvoriť súvislosť medzi označením používaným združením Vrijheidsfonds a ochrannými známkami IKEA vo vnímaní verejnosti v širšom zmysle.

99 V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že Inter IKEA na pojednávaní tvrdila, že diskusia o azylovej a prisťahovaleckej politike, ktorá viedla k používaniu označení zo strany združenia Vrijheidsfonds, je v rozpore s jej politickou neutralitou. Ako je uvedené v bode 12 tohto rozsudku, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že na tlačovej konferencii rečník uviedol, že tento plán neznamenal „Ingvar Kamprad Elmtaryd a Agunnaryd[, čo je] skutočný význam skratky IKEA“. S výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom však nemožno vylúčiť, že toto používanie by mohlo u príslušnej skupiny verejnosti, na ktorú cielia ochranné známky IKEA, vyvolať dojem, že ich majiteľka sa hlási k šírenému politickému odkazu alebo propagovaným politickým myšlienkam, alebo ich dokonca akýmkoľvek spôsobom podporuje.

100 Treba teda konštatovať, že v prejednávanej veci ide o používanie označení, ktoré sú veľmi podobné, či dokonca zhodné s ochrannými známkami IKEA, ktoré z dôvodu svojej intenzity, rozsahu a zvoleného spôsobu môže výrazne poškodiť dobré meno týchto ochranných známok a záujmy ich majiteľky.

101 Za týchto podmienok sa nezdá, že by používanie ochranných známok IKEA, o ktoré ide vo veci samej, vykonávané združením Vrijheidsfonds s jediným cieľom ťažiť z dobrého mena týchto ochranných známok na posilnenie svojho politického posolstva a zvýšenie miery jeho šírenia, prevažovalo nad právami a záujmami majiteľky týchto ochranných známok, a že by teda mohlo byť kvalifikované ako náležitý dôvod v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436, čo však prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu vzhľadom na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, najmä tie, ktoré sú uvedené v bodoch 83 až 99 tohto rozsudku.

O článku 10 ods. 6 smernice 2015/2436

102 Ako bolo uvedené v bode 54 tohto rozsudku, za predpokladu, že by predkladajúci vnútroštátny súd konštatoval, že používanie ochranných známok IKEA, o ktoré ide vo veci samej, zo strany združenia Vrijheidsfonds sa neuskutočnilo v obchodnom styku a v súvislosti s tovarmi alebo službami, bude musieť preskúmať spor vo veci samej, len pokiaľ ide o ochranné známky Beneluxu, a to vzhľadom na vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa vykonáva tento článok 10 ods. 6, t. j. článok 2.20 ods. 2 písm. d) Dohovoru štátov Beneluxu.

103 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že možnosť členských štátov uvedená v článku 10 ods. 6 smernice 2015/2436 stanoviť alebo zachovať vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia týkajúce sa dodatočnej ochrany národných ochranných známok s dobrým menom proti používaniu tretími osobami na iné účely než na rozlíšenie tovarov alebo služieb podlieha podmienke, že používanie bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží alebo poškodzuje rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno národnej ochrannej známky alebo im je na ujmu.

104 Keďže možnosť takejto ochrany stanovená v článku 10 ods. 6 smernice 2015/2436 je teda podmienená pojmami, ktoré sú tiež uvedené v článku 10 ods. 2 písm. c) tejto smernice, ako je najmä pojem „náležitý dôvod“, tieto pojmy sa musia vykladať rovnako. Preto treba predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu poskytnúť spresnenia, pokiaľ ide o rozsah toho istého článku 10 ods. 6.

105 V tejto súvislosti najmä z bodu 80 tohto rozsudku vyplýva, že na účely posúdenia existencie náležitého dôvodu v zmysle článku 10 ods. 6 smernice 2015/2436, ak tretia osoba používa označenie zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobné na šírenie politických názorov, vnútroštátny súd musí vyvážiť dve základné práva, ktorými sú právo na duševné vlastníctvo majiteľa tejto ochrannej známky s dobrým menom a právo tejto tretej osoby na slobodu prejavu.

106 Pri tomto vyvažovaní musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, medzi ktoré patria okolnosti uvedené v bodoch 83 až 93 tohto rozsudku.

107 Vnútroštátny súd musí osobitne zohľadniť skutočnosť, že výkon slobody prejavu založený na používaní označenia treťou osobou mimo obchodnej sféry môže podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva požívať širšiu ochranu, než je ochrana týkajúca sa výlučne „obchodného“ prejavu (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 10. januára 2013, Ashby Donald a i. v. Francúzsko, CE:ECHR:2013:0110JUD003676908, bod 39), ako je to v rámci článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 alebo článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001.

108 Preto vo všeobecnosti výsledok uvedeného vyváženia nemusí byť nevyhnutne rovnaký ako výsledok vyváženia vykonaného v rámci týchto posledných uvedených ustanovení.

109 V prejednávanej veci sa však vzhľadom na okolnosti uvedené v bodoch 94 až 100 tohto rozsudku nezdá, že by skutočnosť, že používanie, preskúmané v rámci článku 10 ods. 6 smernice 2015/2436, bolo uskutočnené na iné účely, než je rozlíšenie tovarov alebo služieb, mohla ovplyvniť úvahu uvedenú v bode 107 tohto rozsudku, čo však prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.

110 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001, článok 10 ods. 2 písm. c) a článok 10 ods. 6 smernice 2015/2436 v spojení s článkom 11 a článkom 17 ods. 2 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že ak tretia osoba používa označenie zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobné, sloboda prejavu tejto tretej osoby vrátane slobody vyjadrovať politické názory a politickej paródie môže predstavovať náležitý dôvod v zmysle týchto ustanovení pod podmienkou, že táto sloboda v rámci vyváženia dotknutých práv preváži nad výlučným právom majiteľa tejto ochrannej známky. Pri tomto vyvažovaní, ktorého výsledok nemusí byť nevyhnutne rovnaký ako výsledok vyvažovania v rámci článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 alebo článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 na jednej strane a článku 10 ods. 6 tejto smernice na druhej strane, musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, medzi ktoré patria najmä

– úmysel tretej osoby, pričom predmetné používanie sa musí riadiť cieľom tejto tretej osoby vykonávať svoju slobodu prejavu v dobrej viere, ako je to najmä v prípade, keď sa uvedené používanie uskutočňuje na vyjadrenie myšlienky alebo názoru, ktoré súvisia s ochrannou známkou s dobrým menom ako takou, majiteľom tejto ochrannej známky, jeho obchodnými praktikami, tovarmi alebo službami, alebo ak sa toto používanie uskutočňuje na začatie alebo podporu diskusie vo všeobecnom záujme, alebo ak je to z iných dôvodov, ako je jazykový význam určitého prvku uvedenej ochrannej známky alebo skutočnosť, že sa stala verejným kultúrnym odkazom alebo časťou bežného jazyka, ktorá je v danom kontexte potrebná na výkon tejto slobody,

– otázka, či predmetný prejav prispieva k diskusii vo verejnom záujme a či tento výraz patrí alebo nepatrí do čisto obchodného kontextu,

– dôsledky, ktoré môže mať používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobné treťou osobou pre majiteľa ochrannej známky s dobrým menom alebo pre samotnú podstatu výlučného práva vyplývajúceho zo zápisu tejto ochrannej známky, berúc do úvahy najmä intenzitu, rozsah a spôsob tohto používania, intenzitu dobrého mena uvedenej ochrannej známky, stupeň podobnosti používaného označenia a tejto ochrannej známky, ako aj prípadne skutočnosť, že uvedené použitie môže vzbudzovať dojem, že tento držiteľ sa hlási k šírenému politickému posolstvu alebo propagovaným politickým myšlienkam, alebo ich akýmkoľvek spôsobom podporuje, hoci jeho hodnoty sú založené na neutralite vo vzťahu ku všetkým politickým stranám alebo sú nezlučiteľné s týmto politickým posolstvom.

O trovách

111 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 9 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie a článok 10 ods. 2 písm. c) a článok 10 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, v spojení s článkom 11 a článkom 17 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

ak tretia osoba používa označenie zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo jej podobné, sloboda prejavu tejto tretej osoby vrátane slobody vyjadrovať politické názory a politickej paródie môže predstavovať náležitý dôvod v zmysle týchto ustanovení pod podmienkou, že táto sloboda v rámci vyváženia dotknutých práv preváži nad výlučným právom majiteľa tejto ochrannej známky.

Pri tomto vyvažovaní, ktorého výsledok nemusí byť nevyhnutne rovnaký ako výsledok vyvažovania v rámci článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 alebo článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 na jednej strane a článku 10 ods. 6 tejto smernice na druhej strane, musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, medzi ktoré patria najmä

– otázka, či predmetný prejav prispieva k diskusii vo verejnom záujme a či tento výraz patrí alebo nepatrí do čisto obchodného kontextu,

Podpisy

(*1) Jazyk konania: holandčina.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-298/23 z 8. 9. 2026

Text rozhodnutia