Text rozhodnutia
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 10. septembra 2026 (*1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Článok 102 ZFEÚ – Zneužitie dominantného postavenia – Pojem ‚hospodárska činnosť‘ – Rozhodnutie, ktoré je súčasťou výkonu výsadných práv verejnej moci – Udelenie práva na poskytovanie služby nakladania s komunálnym odpadom obcou – Poskytovateľ služieb v čiastočnom vlastníctve obce“
Vo veci C-11/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko) z 8. januára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 9. januára 2025, ktorý súvisí s konaním:
Jelgavas valstspilsētas pašvaldība
proti
Konkurences padome,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, sudcovia I. Ziemele, A. Kumin, S. Gervasoni (spravodajca) a M. Bošnjak,
generálny advokát: M. Campos Sánchez-Bordona,
tajomník: M. Aleksejev, vedúci oddelenia,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. decembra 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Jelgavas valstspilsētas pašvaldība, v zastúpení: Z. Norenberga, juriste,
– Konkurences padome, v zastúpení: A. Eglons, juridiskā departamenta direktors, I. Lapiņa, juridiskā departamenta galvenā juriste tiesvedībās, a M. Spička, izpildinstitūcijas vadītājs,
– lotyšská vláda, v zastúpení: J. Davidoviča, K. Pommere a S. Zellis, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Martínez Navarro a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. marca 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 102 ZFEÚ.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Jelgavas valstspilsētas pašvaldība (samospráva mesta Jelgava, Lotyšsko) a Konkurences padome (Rada pre hospodársku súťaž, Lotyšsko) vo veci rozhodnutia, ktorým uvedená rada skonštatovala, že toto mesto sa dopustilo zneužitia dominantného postavenia z hľadiska vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže.
Právny rámec
Právo Únie
Zmluva o FEÚ
3 Článok 102 ZFEÚ stanovuje:
„Akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikmi sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom, ak sa tým môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä:
…
b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov;
…“
Smernica 75/442/EHS
4 Smernica Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, 1975, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „smernica 75/442“) v článku 4 prvom odseku stanovovala, že členské štáty musia prijať potrebné opatrenia na zaistenie toho, aby sa odpad zhodnocoval alebo zneškodňoval bez ohrozenia ľudského zdravia a bez použitia postupov či metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie.
5 V súlade s článkom 6 tejto smernice mali členské štáty vytvoriť alebo poveriť príslušný orgán alebo orgány zodpovedné za vykonávanie tejto smernice.
Lotyšské právo
6 Ustanovenie § 13 Konkurences likums (zákon o hospodárskej súťaži) zo 4. októbra 2001 (Latvijas Vēstnesis, 2001, č. 151) stanovuje:
„1. Každému hospodárskemu subjektu sa zakazuje akýmkoľvek spôsobom zneužívať svoje dominantné postavenie na lotyšskom území. Zneužitie dominantného postavenia môže zahŕňať aj:
…
2. obmedzovanie objemu výroby alebo predaja tovaru, odbytu alebo technického rozvoja bez objektívne opodstatneného dôvodu na úkor spotrebiteľa.“
7 Ustanovenie § 15 Likums „Par pašvaldībām“ (zákon o obecnom zriadení) z 19. mája 1994 (Latvijas Vēstnesis, 1994, č. 61) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovovalo:
„Obce majú túto funkčnú autonómiu:
1. organizovať verejnoprospešné služby (vodovod a kanalizácia, dodávky tepla, nakladanie s komunálnym odpadom, zber, odvádzanie a čistenie odpadových vôd) pre obyvateľstvo nezávisle od vlastníctva nehnuteľností.
…“
8 Ustanovenie § 9 Atkritumu apsaimniekošanas likums (zákon o nakladaní s odpadom) zo 14. decembra 2000 (Latvijas Vēstnesis, 2000, č. 473/476) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o nakladaní s odpadom“) stanovovalo:
„1. Obce, väčšie územné celky a mestá na svojom správnom území:
1. organizujú nakladanie s komunálnym odpadom vrátane nebezpečného odpadu v súlade s plánmi odpadového hospodárstva.
…“
9 Ustanovenie § 4 Likums „Par iepirkumu valsts vai pašvaldību vajadzībām“ (zákon o verejnom obstarávaní pre potreby štátu alebo obcí) z 5. júla 2001 (Latvijas Vēstnesis, 2001, č. 110) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní pre potreby štátu alebo obcí“) znelo:
„1. Verejný obstarávateľ neuplatní tento zákon v prípade zadania zákazky na:
…
6. službu poskytovanú orgánom zriadeným na účely výkonu funkcií verejného obstarávateľa, ktorý podlieha úplnej kontrole verejného obstarávateľa alebo mu je podriadený a ktorý poskytuje svoje služby hlavne (v rozsahu viac ako 80 % ich peňažnej hodnoty) verejnému obstarávateľovi a v celom rozsahu plní zákonné požiadavky vo svojich vzťahoch s tretími osobami.
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
10 Jelgavas komunālie pakalpojumi SIA (ďalej len „Jelgava SIA“) je spoločnosť založená podľa lotyšského práva, ktorej predmetom činnosti je zber a spracovanie odpadu. Spoločne ju vlastnia mesto Jelgava, ktoré vlastní 51 % jej základného imania, a Kulk SIA, právnická osoba založená podľa súkromného práva, ktorá vlastní zvyšných 49 %.
11 Toto mesto sa rozhodlo zveriť spoločnosti Jelgava SIA nakladanie s komunálnym odpadom. Dňa 1. novembra 2004 uzavrelo s touto spoločnosťou zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti nakladania s odpadom a zhodnocovania, ako aj propagácie systému nakladania s odpadom na správnom území mesta Jelgava, ktorej platnosť bola stanovená do 31. decembra 2029. Táto zmluva o poskytovaní služieb bola uzavretá podľa interného postupu, konkrétne bez predchádzajúceho vyhlásenia verejného obstarávania, a to na základe výnimky stanovenej vo vnútroštátnom práve v § 4 ods. 1 bode 6 zákona o verejnom obstarávaní pre potreby štátu alebo obcí.
12 Dňa 22. júla 2021 Rada pre hospodársku súťaž prijala rozhodnutie, ktorým uložila mestu Jelgava pokutu za porušenie § 13 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži. Najprv definovala relevantný trh ako trh zberu a prepravy komunálneho odpadu na správnom území mesta Jelgava. Ďalej usúdila, že mesto Jelgava tým, že sa rozhodlo zveriť poskytovanie služby nakladania s odpadom spoločnosti Jelgava SIA a podieľalo sa na činnostiach tejto spoločnosti, konalo ako „podnik“, a tak musí byť takéto rozhodnutie predmetom kontroly z hľadiska zákona o hospodárskej súťaži. V tejto súvislosti Rada pre hospodársku súťaž konštatovala, že toto mesto a Jelgava SIA majú dominantné postavenie na relevantnom trhu z dôvodu výlučného práva spoločnosti Jelgava SIA poskytovať dotknuté služby. Napokon dospela k záveru, že uvedené mesto sa dopustilo zneužitia dominantného postavenia tým, že spoločnosti Jelgava SIA udelilo podľa interného postupu výlučné právo poskytovať službu nakladania s komunálnym odpadom, hoci to isté mesto nevykonávalo úplnú kontrolu nad spoločnosťou Jelgava SIA, čím z dotknutého trhu vylúčilo iných potenciálnych poskytovateľov služieb.
13 Mesto Jelgava podalo proti tomuto rozhodnutiu žalobu na príslušný správny súd. Tvrdilo, že zadaním zákazky spoločnosti Jelgava SIA nekonalo ako „podnik“, ale ako právnická osoba, ktorá sa spravuje verejným právom.
14 Dňa 28. júna 2022 Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) túto žalobu zamietol, keďže usúdil, že mesto Jelgava uzavretím zmluvy so spoločnosťou Jelgava SIA, ktorej bolo akcionárom, konalo ako „podnik“ v zmysle zákona o hospodárskej súťaži.
15 Mesto Jelgava podalo proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.
16 Tento súd usudzuje, že uplatniteľnosť zákazu zneužitia dominantného postavenia stanoveného v § 13 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži predpokladá, že mesto Jelgava vykonáva hospodársku činnosť, a preto musí byť kvalifikované ako „podnik“ v zmysle článku 102 ZFEÚ.
17 Uvedený súd zastáva názor, že spor vo veci samej nastoľuje otázku, či subjekt, akým je mesto Jelgava, prijatím rozhodnutia o spôsobe zabezpečenia organizácie nakladania s odpadom na svojom území vykonáva hospodársku činnosť, alebo koná v rámci výkonu výsadných práv orgánu verejnej moci.
18 Podľa toho istého súdu organizácia nakladania s komunálnym odpadom patrí na základe lotyšského práva do funkčnej autonómie obce. Povinnosť obce organizovať toto nakladanie zodpovedá povinnostiam, ktoré členským štátom ukladá smernica 75/442. Z toho vyplýva, že táto organizácia nakladania s komunálnym odpadom patrí do výkonu výsadných práv orgánu verejnej moci.
19 Za týchto okolností Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 102 [ZFEÚ] vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na okolnosti tejto veci patrí do oblasti jeho pôsobnosti aj rozhodnutie prijaté právnickou osobou s odvodenou právomocou, ktorá sa spravuje verejným právom, o spôsobe zabezpečenia organizácie nakladania s odpadom na území obce, ktoré v prejednávanej veci spočívalo v rozhodnutí organizovať poskytovanie týchto služieb takým spôsobom, že prostredníctvom interného postupu bolo právo poskytovať tieto služby udelené podniku, ktorý čiastočne patrí obci?
Inak povedané, možno konštatovať, že obec koná ako hospodársky subjekt alebo podnik v zmysle článku 102 [ZFEÚ], ak prijme rozhodnutie o organizovaní poskytovania služieb nakladania s komunálnym odpadom takým spôsobom, že na základe interného postupu prizná právo poskytovať tieto služby podniku, ktorý jej čiastočne patrí?“
O právomoci Súdneho dvora
20 Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že zneužitie dominantného postavenia vo veci samej, ktoré sankcionovala Rada pre hospodársku súťaž na základe § 13 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži, sa týka výlučne vnútroštátnej situácie a nemá vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Tento súd však zdôrazňuje, že tento zákon je v takejto situácii v súlade s riešeniami prijatými právom Únie.
21 V súlade s ustálenou judikatúrou v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na účely prijatia svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 5. decembra 2024, Tallinna Kaubamaja Grupp a KIA Auto, C-606/23, EU:C:2024:1004, bod 16 a citovaná judikatúra).
22 Z ustálenej judikatúry zároveň vyplýva, že Súdnemu dvoru prináleží na účely preverenia vlastnej právomoci skúmať podmienky, za akých sa vnútroštátny súd naň obrátil (rozsudok z 5. decembra 2024, Tallinna Kaubamaja Grupp a KIA Auto, C-606/23, EU:C:2024:1004, bod 17 a citovaná judikatúra).
23 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých sa skutkový stav vo veci samej nachádzal mimo rozsahu priamej pôsobnosti tohto práva, pokiaľ sa uvedené ustanovenia stali uplatniteľné prostredníctvom vnútroštátneho právneho poriadku, ktorý prispôsobil riešenia výlučne vnútroštátnych situácií riešeniam upraveným právom Únie (pozri rozsudky z 18 októbra 1990, Dzodzi,C-297/88 a C-197/89, EU:C:1990:360, bod 36, ako aj z 5. decembra 2024, Tallinna Kaubamaja Grupp a KIA Auto, C-606/23, EU:C:2024:1004, bod 18 a citovanú judikatúru).
24 Takáto právomoc je odôvodnená zjavným záujmom právneho poriadku Únie na tom, aby sa s cieľom zabrániť budúcim rozdielnym výkladom vykladali ustanovenia prevzaté z práva Únie jednotným spôsobom (pozri rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi,C-297/88 a C-197/89, EU:C:1990:360, bod 37, ako aj z 5. decembra 2024, Tallinna Kaubamaja Grupp a KIA Auto, C-606/23, EU:C:2024:1004, bod 19 a citovanú judikatúru).
25 V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že zákon o hospodárskej súťaži bol vypracovaný s prihliadnutím na potrebu harmonizácie ustanovení lotyšského práva hospodárskej súťaže s príslušnými právnymi predpismi Únie, a že pokiaľ ide o riešenia čisto vnútroštátnych situácií, prispôsobil sa riešeniam upravenými právom Únie. Tento súd najmä uvádza, že § 13 ods. 1 bod 2 zákona o hospodárskej súťaži zodpovedá článku 102 druhému odseku písm. b) ZFEÚ, a tak by sa uplatnenie vnútroštátneho práva nemalo odchyľovať od spôsobu, akým sa uplatňuje právo Únie.
26 Z toho vyplýva, že Súdny dvor má v prejednávanej veci právomoc rozhodnúť o otázke položenej predkladajúcim vnútroštátnym súdom.
O prejudiciálnej otázke
27 Svojou jedinou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 102 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie obce udeliť právnickej osobe, ktorú čiastočne vlastní, právo poskytovať službu nakladania s komunálnym odpadom, patrí do výkonu hospodárskej činnosti.
28 Podľa článku 102 ZFEÚ sa zakazuje akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikmi ako nezlučiteľné s vnútorným trhom, ak sa tým môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
29 Na účely odpovede na položenú otázku treba overiť, či právnickú osobu konajúcu za takých podmienok, o aké ide vo veci samej, možno považovať za „podnik“ v zmysle článku 102 ZFEÚ. Činnosť, ktorú má táto právnická osoba vykonávať, by mohla byť kvalifikovaná ako hospodárska činnosť len v prípade, ak by táto právnická osoba bola podnikom.
30 Podľa ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej súťaže Únie pojem „podnik“ v zmysle článku 102 ZFEÚ zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od jeho právneho statusu a spôsobu financovania (rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, EU:C:1991:161, bod 21, ako aj z 10. júla 2025, INTERZERO a i., C-254/23, EU:C:2025:569, bod 47).
31 Hospodárskou činnosťou je akákoľvek činnosť pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo služieb na danom trhu, teda plnení, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu. V tejto súvislosti základná charakteristika odplaty spočíva v tom, že predstavuje hospodársku protihodnotu predmetného plnenia (rozsudok z 10. júla 2025, INTERZERO a i., C-254/23, EU:C:2025:569, bod 48).
32 Naproti tomu je možné, že na činnosť, ktorá svojou povahou, pravidlami, ktorým podlieha, a svojím predmetom nepatrí do oblasti hospodárskych vzťahov alebo je spojená s výkonom výsadných práv verejnej moci, sa pravidlá Zmlúv neuplatňujú (rozsudok z 10. júla 2025, INTERZERO a i., C-254/23, EU:C:2025:569, bod 49).
33 Okrem toho verejný subjekt možno považovať za podnik len v súvislosti s činnosťami, ktoré treba kvalifikovať ako hospodárske činnosti, a za predpokladu, že tieto činnosti možno oddeliť od výkonu výsadných práv verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 2012, Compass-Datenbank, C-138/11, EU:C:2012:449, body 37 a 38, ako aj z 24. marca 2022, GVN/Komisia,C-666/20 P, EU:C:2022:225, bod 71).
34 Súdny dvor tak rozhodol, že medzi činnosti, ktoré súvisia s výkonom výsadných práv verejnej moci, patria najmä činnosti Eurocontrolu týkajúce sa kontroly a dozoru nad vzdušným priestorom (rozsudok z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft,C-364/92, EU:C:1994:7, bod 30), dohľad nad znečisťovaním v ropnom prístave, ktorým orgány verejnej moci poverili súkromnoprávny subjekt (rozsudok z 18. marca 1997, Diego Calì & Figli, C-343/95, EU:C:1997:160, body 23 až 25), alebo činnosť zberu údajov týkajúcich sa podnikov na základe zákonnej oznamovacej povinnosti uloženej týmto podnikom a s ňou súvisiacich donucovacích právomocí (rozsudok z 12. júla 2012, Compass-Datenbank, C-138/11, EU:C:2012:449, bod 40).
35 V prejednávanej veci, ako uvádza predkladajúci vnútroštátny súd a ako sa napokon zhodujú všetci účastníci konania pred Súdnym dvorom, služba nakladania s komunálnym odpadom predstavuje hospodársku činnosť.
36 Naproti tomu z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že rozhodnutie mesta Jelgava udeliť právnickej osobe, ktorú čiastočne vlastní, právo poskytovať túto službu, bolo prijaté na základe zákona o nakladaní s odpadom, ktorý stanovoval, že obce organizujú na svojom správnom území nakladanie s komunálnym odpadom.
37 Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že zákon o nakladaní s odpadmi sa podieľa na vykonaní smernice 75/442.
38 Treba pripomenúť, že v súlade s článkom 4 ods. 1 tejto smernice mali členské štáty prijať potrebné opatrenia na zaistenie toho, aby sa odpad zhodnocoval alebo zneškodňoval bez ohrozenia ľudského zdravia a bez použitia postupov alebo metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie. Podľa článku 6 tejto smernice mali členské štáty vytvoriť alebo poveriť príslušný orgán alebo orgány, zodpovedné za vykonávanie tej istej smernice.
39 Za týchto podmienok treba konštatovať, že ak sa obec, ktorá má podľa vnútroštátneho práva právomoc určiť podmienky správy služby nakladania s odpadom na svojom správnom území, rozhodne udeliť právnickej osobe právo poskytovať túto službu na tomto území, neponúka tovar alebo služby na trhu za odplatu. Nevykonáva hospodársku činnosť, ale koná ako príslušný orgán v rámci výsadných práv orgánu verejnej moci, ktoré jej zveruje zákon, a v súlade s požiadavkami stanovenými na tento účel smernicou 75/442.
40 Takéto posúdenie je potrebné aj vtedy, ak sa obec konajúca ako príslušný orgán rozhodne udeliť takéto právo právnickej osobe, ktorú čiastočne vlastní.
41 Okolnosť, že rozhodnutie obce môže byť v rozpore s vnútroštátnymi pravidlami a pravidlami Únie týkajúcimi sa verejného obstarávania z dôvodu, že nie sú splnené podmienky uplatnenia interného postupu uvedené v § 4 ods. 1 bode 6 zákona o verejnom obstarávaní pre potreby štátu alebo obcí, je v rámci tohto posúdenia irelevantná. Na prípadné porušenie pravidiel verejného obstarávania subjektom konajúcim v rámci výsadných práv verejnej moci totiž nemožno hľadieť tak, že predstavuje zneužitie dominantného postavenia týmto subjektom v zmysle článku 102 ZFEÚ. Okrem toho treba, ako uviedol generálny advokát v bode 85 svojich návrhov, konštatovať, že takéto rozhodnutie možno prípadne napadnúť na orgánoch, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva poverené posúdením zákonnosti aktov orgánov verejnej moci v oblasti verejného obstarávania.
42 Rovnako okolnosť, že zmluva uzavretá medzi obcou a podnikom povereným nakladaním s komunálnym odpadom musí byť kvalifikovaná ako „koncesia na služby vo verejnom záujme“ alebo „verejná zákazka na služby“, nemá vplyv na kvalifikáciu rozhodnutia, o aké ide vo veci samej, ktoráto obec vykonáva oprávnenia orgánu verejnej moci.
43 Na jednej strane totiž treba pri prvom prípade uvedenom v bode 42 tohto rozsudku konštatovať, že článok 102 ZFEÚ sa v zásade netýka zadania koncesnej zmluvy koncesionárovi poverenému poskytovaním služby vo verejnom záujme zo strany obce, ktorá koná ako orgán verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. mája 1988, Bodson,30/87, EU:C:1988:225, bod 18, a z 21. júla 2005, Coname,C-231/03, EU:C:2005:487, bod 12).
44 Na druhej strane treba pri druhom prípade uvedenom v bode 42 tohto rozsudku pripomenúť, že podľa judikatúry nie je opodstatnené, aby sa na účely posúdenia povahy činnosti nákupu služieb táto činnosť nákupu oddelila od ich neskoršieho používania, a že prípadná hospodárska povaha neskoršieho použitia nakúpených služieb nutne určuje povahu činnosti nákupu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2006, FENIN/Komisia,C-205/03 P, EU:C:2006:453, bod 26). Táto judikatúra však nie je uplatniteľná za okolností, o aké ide vo veci samej. Ak totiž obec konajúca v rámci výsadných práv orgánu verejnej moci udelí právo poskytovať službu nakladania s komunálnym odpadom v rámci verejnej zákazky na služby, nemožno usúdiť, že táto služba je zo strany obce predmetom neskoršieho používania, ktoré má povahu hospodárskej činnosti.
45 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie obce udeliť právnickej osobe, ktorú čiastočne vlastní, právo poskytovať službu nakladania s komunálnym odpadom, nepatrí do výkonu hospodárskej činnosti.
O trovách
46 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie obce udeliť právnickej osobe, ktorú čiastočne vlastní, právo poskytovať službu nakladania s komunálnym odpadom, nepatrí do výkonu hospodárskej činnosti.
Podpisy
(*1) Jazyk konania: lotyština.