Text rozhodnutia
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 10. septembra 2026 (*1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Doprava – Nariadenie (ES) č. 1370/2007 – Služby vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave – Článok 4 ods. 1 písm. b) – Povinný obsah zmlúv o službách vo verejnom záujme – Úhrada za službu vo verejnom záujme – Metóda výpočtu – Článok 6 ods. 1 – Povinnosť dodržiavať ustanovenia uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu v prípade priameho zadania zmluvy o službe vo verejnom záujme – Body 2, 5 a 6 tejto prílohy – Pojem ‚primeraný zisk‘ – Vzdanie sa primeraného zisku zo strany poskytovateľa služieb vo verejnom záujme v regionálnej železničnej doprave počas prechodného obdobia – Pokrytie všetkých nákladov vynaložených týmto poskytovateľom“
Vo veci C-809/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) z 22. novembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 26. novembra 2024, ktorý súvisí s konaním:
Trenitalia SpA
proti
Regione Liguria,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu-Matei, S. Rodin, N. Piçarra (spravodajca) a N. Fenger,
generálny advokát: D. Spielmann,
tajomník: C. Di Bella, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. novembra 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Trenitalia SpA, v zastúpení: F. G. Albisinni, F. Caccioppoli a L. Torchia, avvocati,
– Regione Liguria, v zastúpení: A. Bozzini, avvocato,
– Európska komisia, v zastúpení: C. Faroghi, P. A. Messina a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. februára 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu odôvodnení 27 a 28, článku 1 ods. 2, článku 4 ods. 1 a 4, článku 5 ods. 6 a článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1), ako aj bodov 2, 5 a 6 prílohy k tomuto nariadeniu v spojení s článkami 14, 93 a 106 ZFEÚ.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Trenitalia SpA a Regione Liguria (región Ligúria, Taliansko) vo veci výpočtu úhrady za službu vo verejnom záujme za poskytovanie služieb verejnej železničnej osobnej dopravy spoločnosťou Trenitalia SpA.
Právny rámec
3 Odôvodnenia 4, 7, 27 a 34 nariadenia č. 1370/2007 uvádzajú:
„(4)
Hlavnými cieľmi Bielej knihy [Európskej k]omisie z 12. septembra 2001 nazvanej Európska dopravná politika pre rok 2010: čas rozhodnúť je zaručiť bezpečné, efektívne a kvalitné služby v osobnej doprave prostredníctvom regulovanej hospodárskej súťaže, ktorá tiež zaručí transparentnosť a výkonnosť služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave so zreteľom na sociálne a environmentálne faktory a faktory regionálneho rozvoja, alebo poskytovať osobitné tarifné podmienky pre niektoré kategórie cestujúcich, ako sú dôchodcovia, a odstraňovať rozdiely medzi dopravnými podnikmi z rôznych členských štátov, ktoré môžu viesť k vážnym narušeniam hospodárskej súťaže.
…
(7) Uskutočnené štúdie a skúsenosti nadobudnuté v členských štátoch, ktoré už pred viacerými rokmi zaviedli hospodársku súťaž do odvetvia verejnej dopravy, ukazujú, že pri vhodných ochranných opatreniach vedie zavedenie regulovanej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi k príťažlivejším a inovačnejším službám poskytovaným s nižšími nákladmi a pravdepodobne nebráni poskytovateľom služieb vo verejnom záujme vo vykonávaní osobitných úloh, ktoré im boli zverené. …
…
(27) Úhrada, ktorú poskytli príslušné orgány na pokrytie nákladov vynaložených na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, by sa mala vypočítať spôsobom, ktorý zabráni nadmernej úhrade. Ak príslušný orgán zamýšľa zadať zmluvu o službách vo verejnom záujme bez verejnej súťaže, mal by tiež dodržiavať podrobné pravidlá, ktoré zabezpečujú, že výška úhrady je primeraná a odráža snahu o efektívnosť a kvalitu služieb.
…
(34) Úhrada za služby vo verejnom záujme sa môže ukázať ako potrebná v odvetví vnútrozemskej osobnej dopravy, aby podniky poverené službou vo verejnom záujme fungovali podľa zásad a za podmienok, ktoré im umožnia plnenie ich úloh. Táto úhrada môže byť za určitých podmienok zlučiteľná so zmluvou [o FEÚ] podľa jej článku [93]. Po prvé, musí sa poskytnúť na zabezpečenie poskytovania služieb, ktoré sú službami všeobecného záujmu v zmysle zmluvy. Po druhé, aby sa predišlo neoprávnenému narušeniu hospodárskej súťaže, úhrada nemôže prekročiť úroveň potrebnú na pokrytie čistých nákladov vyplývajúcich z výkonu záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, berúc do úvahy získané výnosy a primeraný zisk.“
4 Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Účel a rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:
„Účelom tohto nariadenia je vymedziť, ako môžu príslušné orgány v súlade s pravidlami práva Spoločenstva konať v oblasti verejnej osobnej dopravy, aby zabezpečili poskytovanie služieb všeobecného záujmu, ktoré by boli okrem iného početnejšie, bezpečnejšie, kvalitnejšie alebo poskytované pri nižších nákladoch ako tie, ktorých poskytovanie by umožnilo samotné fungovanie trhu.
Na tento účel toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých príslušné orgány pri ukladaní alebo zmluvnom uzatváraní záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme poskytujú poskytovateľom služieb vo verejnom záujme úhradu za vynaložené náklady a/alebo priznávajú výlučné práva výmenou za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme.“
5 V článku 2 písm. g) uvedeného nariadenia sa pojem „úhrada za službu vo verejnom záujme“ definuje ako „každá výhoda, najmä finančná, ktorú priamo alebo nepriamo poskytne príslušný orgán z verejných zdrojov počas obdobia plnenia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme alebo v súvislosti s týmto obdobím“.
6 Článok 4 nariadenia č. 1370/2007, nazvaný „Povinný obsah zmlúv o službách vo verejnom záujme a všeobecných pravidiel“, v odseku 1 stanovuje:
„Zmluvy o službách vo verejnom záujme a všeobecné pravidlá:
…
b) vopred objektívnym a transparentným spôsobom stanovia:
i) parametre, na základe ktorých sa majú počítať prípadné platby úhrady, a
ii) povahu a rozsah prípadných výlučných poskytnutých práv
spôsobom, ktorý zabráni nadmernej úhrade. V prípade zmlúv o službách vo verejnom záujme zadaných v súlade s článkom 5 ods. 2, 4, 5 a 6 sa tieto parametre určia tak, aby žiadna platba úhrady neprekročila sumu potrebnú na pokrytie čistého finančného vplyvu na vynaložené náklady a dosiahnuté výnosy na výkon záväzkov vyplývajúcich zo [a dosiahnuté výnosy vyplývajúce zo záväzkov – neoficiálny preklad] služieb vo verejnom záujme, pričom sa berú do úvahy príslušné výnosy, ktoré si ponechá poskytovateľ služieb vo verejnom záujme, a primeraný zisk;
c) určujú spôsob stanovenia nákladov spojených s poskytovaním služieb. Tieto náklady môžu zahŕňať najmä náklady na zamestnancov, energiu, poplatky za infraštruktúru, údržbu a opravy vozidiel verejnej dopravy, parku koľajových vozidiel a zariadení potrebných na poskytovanie služieb osobnej dopravy, fixné náklady a vhodnú návratnosť kapitálu.“
7 Článok 5 ods. 2, 4 až 6 tohto nariadenia sa týka určitých pravidiel uplatniteľných na priame zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme.
8 Článok 6 uvedeného nariadenia s názvom „Úhrada za služby vo verejnom záujme“ v odseku 1 stanovuje:
„Každá úhrada súvisiaca so všeobecným pravidlom alebo zmluvou o službách vo verejnom záujme je v súlade s ustanoveniami článku 4 bez ohľadu na spôsob zadania zmluvy. Každá úhrada akejkoľvek povahy súvisiaca so zmluvou o službách vo verejnom záujme zadanou priamo v súlade s článkom 5 ods. 2, 4, 5 alebo 6 alebo súvisiaca so všeobecným pravidlom je okrem toho v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe.“
9 Táto príloha s názvom „Pravidlá uplatniteľné na úhradu v prípadoch uvedených v článku 6 ods. 1“ znie:
„1. Úhrada, ktorá sa vzťahuje na priamo zadané zmluvy v súlade s článkom 5 ods. 2, 4, 5 alebo 6 alebo ktorá sa vzťahuje na všeobecné pravidlo, sa musí vypočítať v súlade s pravidlami stanovenými v tejto prílohe.
2. Úhrada nemôže prekročiť sumu zodpovedajúcu čistému finančnému vplyvu, ktorý zodpovedá súčtu vplyvov, pozitívnych alebo negatívnych, z dodržiavania záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme na náklady alebo výnosy poskytovateľa služieb vo verejnom záujme. Vplyvy sa vyhodnotia porovnaním situácie, keď sú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme splnené, so situáciou, ktorá by nastala, ak by záväzky neboli splnené. S cieľom vypočítať čistý finančný vplyv postupuje príslušný orgán takto:
Náklady vynaložené v súvislosti so záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme alebo s balíkom záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ktoré uložil príslušný orgán/orgány a sú uvedené v zmluve o službe vo verejnom záujme a/alebo vo všeobecnom pravidle,
mínus akékoľvek pozitívne finančné výsledky vytvorené sieťou v rámci príslušného(-ých) záväzku(-ov) vyplývajúceho(-ich) zo služieb vo verejnom záujme,
mínus príjmy z prepravy alebo akékoľvek iné výnosy vytvorené pri plnení príslušného(-ých) záväzku(-ov) vyplývajúceho(-ich) zo služieb vo verejnom záujme,
plus primeraný zisk
rovná sa čistý finančný vplyv.
…
5. Ak poskytovateľ služieb vo verejnom záujme neposkytuje len služby, za ktoré sa poskytuje úhrada a ktorými plní záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ale vykonáva aj iné činnosti, účtovníctvo uvedených služieb vo verejnom záujme musí byť pre zvýšenie transparentnosti a zamedzenie krížovým dotáciám oddelené a spĺňať aspoň tieto podmienky:
…
– všetky variabilné náklady, primeraný podiel fixných nákladov a primeraný zisk spojený s akoukoľvek inou činnosťou poskytovateľa služieb vo verejnom záujme sa za žiadnych okolností nesmú účtovať ako príslušná služba vo verejnom záujme,
…
6. Pod ‚primeraným ziskom‘ sa musí rozumieť zvyčajná miera návratnosti kapitálu v odvetví v danom členskom štáte, ktorá zohľadňuje riziko alebo neprítomnosť rizika pre poskytovateľa služieb vo verejnom záujme z dôvodu zásahu orgánu verejnej moci.
7. Spôsob úhrady musí podporovať udržanie alebo rozvoj:
– účinného riadenia poskytovateľov služieb vo verejnom záujme, ktoré môže byť predmetom objektívneho hodnotenia, a
– poskytovania služieb v osobnej doprave v dostatočne vysokej kvalite.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10 Dňa 10. marca 2010 región Ligúria a spoločnosť Trenitalia uzavreli v rámci priameho zadania zmluvu o poskytovaní služieb vo verejnej železničnej osobnej doprave na roky 2009 až 2014 (ďalej len „zmluva na roky 2009 – 2014“) s možnosťou predĺženia na obdobie šesť rokov.
11 Po uplynutí platnosti tejto zmluvy región Ligúria zamietol návrh spoločnosti Trenitalia na predĺženie platnosti zmluvy z dôvodu nedostatočných investícií plánovaných na modernizáciu parku koľajových vozidiel.
12 S cieľom zabezpečiť kontinuitu služieb vo verejnej doprave, ktoré pokrývala zmluva na roky 2009 – 2014, región Ligúria a Trenitalia uzavreli 10. decembra 2016 opäť v rámci priameho zadania trojročnú „preklenovaciu“ zmluvu (ďalej len „zmluva na roky 2015 – 2017“) na prechodné obdobie od uplynutia platnosti zmluvy na roky 2009 – 2014 do zadania novej zmluvy o službách na obdobie pätnásť rokov s účinnosťou od roku 2018.
13 V zmluve na roky 2015 – 2017 sa zachovali podmienky stanovené v zmluve na roky 2009 – 2014, s výnimkou metódy výpočtu úhrady za služby vo verejnom záujme poskytnutej spoločnosti Trenitalia, ktorá bola stanovená v dokumente pripojenom k novej zmluve. Tento dokument uvádzal, že celkový čistý výsledok hospodárenia dosiahnutý spoločnosťou Trenitalia sa musí rovnať nule, čím sa zabezpečí finančná rovnováha a úplné pokrytie nákladov vynaložených spoločnosťou Trenitalia počas celého trojročného obdobia 2015 – 2017. Podľa tejto metódy výpočtu malo každé zníženie nákladov a každé zvýšenie výnosov nevyhnutne viesť k zníženiu úhrady za službu vo verejnom záujme vyplácanej regiónom Ligúria.
14 V priebehu roku 2018 vznikol rozpor v súvislosti s položkami, ktoré sa majú zahrnúť do výpočtu celkového čistého výsledku hospodárenia za obdobie rokov 2015 až 2017. Konkrétne región Ligúria nesúhlasil s tým, aby sa v prospech spoločnosti Trenitalia zohľadnila návratnosť čistého investovaného kapitálu, pričom tvrdil, že táto spoločnosť sa v súlade so zmluvou na roky 2015 – 2017 tejto návratnosti vzdala.
15 Dňa 25. mája 2021 región Ligúria prijal rozhodnutie, v ktorom určil, že účtovný zostatok za obdobie 2015 – 2017 predstavoval 10702543,18 eura, pričom nezohľadnil návratnosť čistého investovaného kapitálu. Región Ligúria po odpočítaní sumy 3955613,73 eura, ktorú mal ešte spoločnosti Trenitalia doplatiť, požadoval od tejto spoločnosti zaplatenie sumy 6746929,45 eura s cieľom vyrovnať tento zostatok.
16 Trenitalia spochybnila zákonnosť tohto rozhodnutia na Tribunale Amministrativo Regionale per la Liguria (Regionálny správny súd pre Ligúriu, Taliansko), pričom tvrdila, že výklad zmluvy na roky 2015 – 2017, ktorý formuloval región Ligúria, jednak nezodpovedal podmienkam tejto zmluvy, a jednak bol v rozpore s nariadením č. 1370/2007. Trenitalia tvrdila, že sa v žiadnom prípade nevzdala návratnosti čistého investovaného kapitálu, teda primeraného zisku, ktorý bol týmto nariadením zaručený.
17 Uvedený súd zamietol žalobu podanú spoločnosťou Trenitalia rozsudkom z 27. júna 2022, pričom v prvom rade rozhodol, že nezohľadnenie návratnosti čistého investovaného kapitálu alebo, inými slovami, primeraného zisku, teda v prejednávanej veci prebytku vyplývajúceho z poskytovania komerčnej služby „Cinque Terre Express“, je odôvodnené po prvé prechodnou povahou zmluvy na roky 2015 – 2017, po druhé skutočnosťou, že Trenitalia neniesla riziko prípadnej straty, a po tretie následným priamym zadaním novej zmluvy na pätnásť rokov. Za týchto okolností sa podľa toho istého súdu vzdanie sa tohto zisku zo strany spoločnosti Trenitalia nemohlo považovať za riešenie, ktoré by bolo nadmerne nevyvážené v prospech regiónu Ligúria.
18 V druhom rade rovnaký súd rozhodol, že ak by sa spoločnosti Trenitalia priznalo právo ponechať si prebytočné výnosy vyplývajúce z prevádzkovania komerčnej služby „Cinque Terre Express“, znamenalo by to dotovanie týchto vysoko ziskových komerčných činností prostredníctvom úhrady vyplatenej ako protihodnota za plnenie záväzku služby vo verejnom záujme.
19 Trenitalia napadla tento rozsudok na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, a požiadala ju, aby v prípade, ak by dospela k záveru, že Trenitalia sa v rámci zmluvy na roky 2015 – 2017 vzdala primeraného zisku, predložila Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa zlučiteľnosti takéhoto vzdania sa, ku ktorému podľa tejto spoločnosti nedošlo, s ustanoveniami nariadenia č. 1370/2007, ako aj so zásadami a cieľmi práva Únie uvedenými v príslušných ustanoveniach Zmluvy o FEÚ, najmä v jej článkoch 14, 93 a 106.
20 Región Ligúria tvrdil, že dodatočné výnosy, ktoré Trenitalia dosiahla v rozpočtovom roku 2017, pochádzali z prevádzkovania služby „Cinque Terre Express“. Z dôvodu svojich funkčných a hospodárskych vlastností táto služba predstavuje komerčnú činnosť, ktorá nespadá pod pojem služba vo verejnom záujme, a preto nemôže byť predmetom úhrady. Prevzatie všetkých rizík, ktoré podstupovala Trenitalia, regiónom Ligúria a záruka finančnej rovnováhy vyplývajúca zo zmluvy na roky 2015 – 2017 mali byť protihodnotou za to, že sa táto spoločnosť vzdala primeraného zisku spočívajúceho v návratnosti čistého investovaného kapitálu.
21 Predkladajúci vnútroštátny súd konštatuje, že zmluva na roky 2015 – 2017 zaručuje spoločnosti Trenitalia úplné pokrytie nákladov bez toho, aby sa zohľadňoval „primeraný zisk“ v prospech tohto poskytovateľa služieb vo verejnom záujme, takže zníženie nákladov alebo zvýšenie výnosov v porovnaní s pôvodnými odhadmi automaticky vedie k zníženiu úhrady poskytnutej spoločnosti Trenitalia s cieľom udržať vyrovnaný účtovný zostatok na konci trojročného obdobia 2015 – 2017.
22 Tento súd sa pýta na zlučiteľnosť zmluvy na roky 2015 – 2017 s nariadením č. 1370/2007 v rozsahu, v akom táto zmluva jednak nestanovuje zohľadnenie „primeraného zisku“ v zmysle bodu 6 prílohy nariadenia č. 1370/2007 v prospech poskytovateľa dopravných služieb vo verejnom záujme a jednak nevyžaduje samostatné účtovníctvo pre náklady a výnosy týkajúce sa čiastočne komerčnej služby „Cinque Terre Express“.
23 Za týchto okolností Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Bránia nariadenie č. 1370/2007, a najmä druhá časť odôvodnenia 27, článok 1 ods. 2, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1, body 2 a 6 prílohy [k tomuto nariadeniu], ako aj zásady a ciele práva Únie uvedené v príslušných ustanoveniach Zmluvy o FEÚ (najmä v článkoch 14, 93 a 106) zmluve o poskytovaní služieb, o akú ide v prejednávanej veci, v tom zmysle, že spôsobujú neúčinnosť ustanovení zmluvy, ktorá z dôvodu neprítomnosti akéhokoľvek rizika pre hospodársky subjekt vedie k tomu, že sa tento subjekt slobodne a vedome vzdá primeraného zisku, ak sa toto vzdanie týka obmedzeného časového obdobia (tri roky), a to vzhľadom na priame zadanie následnej zmluvy o poskytovaní služieb na najdlhšie možné obdobie stanovené v článku 5 ods. 6 v spojení s článkom 4 ods. 4 [tohto nariadenia]?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku bránia nariadenie č. 1370/2007, a najmä prvá časť odôvodnenia 27, odôvodnenie 28, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1, bod 5 prílohy, ako aj zásady a ciele práva Únie uvedené v príslušných ustanoveniach Zmluvy o FEÚ (najmä v článkoch 14, 93 a 106) zmluve o poskytovaní služieb, o akú ide v prejednávanej veci, v tom zmysle, že spôsobujú neúčinnosť a neuplatniteľnosť dotknutých ustanovení zmluvy, ktorá nestanovuje oddelené účtovanie nákladov a výnosov súvisiacich so službou, ktorá má čiastočne komerčnú povahu, keďže sa vyznačuje zvýšenými sadzbami, a to preto, aby sa zabránilo riziku nadmernej úhrady?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
24 Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahovať najmä uvedenie dôvodov, pre ktoré sa predkladajúci vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti ustanovení práva Únie, ktoré zahrnul do svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
25 V prejednávanej veci návrh na začatie prejudiciálneho konania neuvádza dôvody, ktoré viedli predkladajúci vnútroštátny súd k tomu, aby položil Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu ustanovení Zmluvy o FEÚ, najmä jej článkov 14, 93 a 106.
26 Z toho vyplýva, že v tomto rozsahu musí byť prvá otázka vyhlásená za neprípustnú.
27 Po tejto úvodnej poznámke je potrebné poukázať na to, že predkladajúci vnútroštátny súd sa uvedenou otázkou v podstate pýta, či článok 4 ods. 1 písm. b) a článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007, ako aj body 2, 5 a 6 prílohy k tomuto nariadeniu, v spojení s odôvodneniami 27 a 34 tohto nariadenia, treba vykladať v tom zmysle, že bránia uzavretiu zmluvy o službách vo verejnom záujme v železničnej doprave, ktorá v plnom rozsahu pokrýva náklady vynaložené prevádzkovateľom služby vo verejnom záujme počas prechodného obdobia až do uzavretia novej dlhodobej zmluvy týkajúcej sa toho istého záväzku vyplývajúceho zo služby vo verejnom záujme, ktorou sa tento prevádzkovateľ vzdáva zohľadnenia „primeraného zisku“ uvedeného v týchto ustanoveniach na účely výpočtu výšky „úhrady za službu vo verejnom záujme“ v zmysle článku 2 písm. g) uvedeného nariadenia.
28 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné vziať do úvahy nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 26. marca 2026, Isergartler,C-618/24, EU:C:2026:251, bod 29).
29 Pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 4 ods. 1 písm. b) prvej vety nariadenia č. 1370/2007, tento článok vyžaduje, aby zmluvy o službách vo verejnom záujme, o aké ide vo veci samej, vopred objektívnym a transparentným spôsobom stanovili parametre, na základe ktorých sa majú počítať prípadné platby úhrady, a to takým spôsobom, ktorý zabráni nadmernej úhrade. Druhá veta tohto ustanovenia spresňuje, že v prípade priameho zadania v súlade s článkom 5 ods. 2, 4, 5 a 6 tohto nariadenia sa tieto parametre určia tak, aby žiadna platba úhrady neprekročila sumu potrebnú na pokrytie čistého finančného vplyvu na vynaložené náklady a dosiahnuté výnosy vyplývajúce zo záväzkov služieb vo verejnom záujme, pričom sa berú do úvahy príslušné výnosy, ktoré si ponechá poskytovateľ služieb vo verejnom záujme, „a primeraný zisk“, čo je pojem, ktorý je predmetom bodov 2, 5 a 6 prílohy k uvedenému nariadeniu.
30 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že v súlade s článkom 6 ods. 1 druhou vetou toho istého nariadenia a bodom 1 tejto prílohy sa ustanovenia uvedenej prílohy uplatňujú, pokiaľ ide o zmluvy o službách vo verejnom záujme, na úhrady súvisiace so zmluvami, ktoré boli priamo zadané, s výnimkou zmlúv zadaných na základe verejnej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, DOBELES AUTOBUSU PARKS a i., C-421/22, EU:C:2023:1028, bod 48). V prejednávanej veci je nesporné, že zmluva na roky 2015 – 2017 bola zadaná priamo spoločnosti Trenitalia, takže ustanovenia uvedenej prílohy sa na spor vo veci samej uplatňujú.
31 Rovnako ako článok 4 ods. 1 písm. b) prvá veta nariadenia č. 1370/2007, aj bod 2 prílohy tohto nariadenia zakazuje poskytovanie nadmernej úhrady za služby vo verejnom záujme. Na tento účel tento bod 2 stanovuje, že táto úhrada nemôže presiahnuť sumu zodpovedajúcu čistému finančnému vplyvu vypočítanému podľa vzorca, ktorým sa má riadiť príslušný orgán a ktorý zahŕňa „primeraný zisk“.
32 Okrem toho bod 5 tejto prílohy, v ktorom sa nachádza aj pojem „primeraný zisk“, stanovuje povinnosť oddeleného účtovníctva, ak poskytovateľ služieb vo verejnom záujme prevádzkuje súčasne služby, za ktoré sa poskytuje úhrada a plní nimi záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, a tiež iné činnosti. Práve v tomto osobitnom rámci uvedený bod 5 stanovuje, že všetky variabilné náklady, primeraný podiel fixných nákladov a primeraný zisk spojený s akoukoľvek inou činnosťou poskytovateľa služieb vo verejnom záujme sa za žiadnych okolností nesmú účtovať ako príslušná služba vo verejnom záujme. Inými slovami, toto ustanovenie, ktorého rozsah je obmedzený na účtovníctvo dotknutého prevádzkovateľa, sa netýka primeraného zisku prípadne zahrnutého do úhrady za službu vo verejnom záujme, ale primeraného zisku spojeného s inými činnosťami tohto poskytovateľa.
33 Pojem „primeraný zisk“ je definovaný v bode 6 uvedenej prílohy ako „zvyčajná miera návratnosti kapitálu v odvetví v danom členskom štáte, ktorá zohľadňuje riziko alebo neprítomnosť rizika pre poskytovateľa služieb vo verejnom záujme z dôvodu zásahu orgánu verejnej moci“. V súlade s touto definíciou možno primeraný zisk v prospech poskytovateľa služieb vo verejnom záujme vypočítať na základe sadzby návratnosti čistého investovaného kapitálu zníženej na nulu, ak zmluva oslobodzuje tohto poskytovateľa od akéhokoľvek rizika.
34 Zo znenia článku 4 ods. 1, článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007, ako aj z bodov 2, 5 a 6 jeho prílohy vyplýva, že ak primeraný zisk v prospech poskytovateľa služieb vo verejnom záujme patrí medzi parametre, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní primeranej výšky úhrady za služby vo verejnom záujme, takýto zisk musí zohľadňovať riziko alebo neprítomnosť rizika pre poskytovateľa služieb vo verejnom záujme v dôsledku zásahu orgánu verejnej moci.
35 V druhom rade má tento doslovný výklad oporu v kontexte, do ktorého patria relevantné ustanovenia nariadenia č. 1370/2007.
36 V tejto súvislosti článok 4 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia stanovuje, že zmluvy o službách vo verejnom záujme musia určiť spôsob rozdelenia nákladov spojených s poskytovaním dopravných služieb, pričom tieto náklady „môžu zahŕňať najmä… vhodnú návratnosť kapitálu“.
37 Podľa definície uvedenej v bode 6 prílohy k uvedenému nariadeniu, ktorá je uvedená v bode 33 tohto rozsudku, pojem „primeraný zisk“ treba v rámci toho istého nariadenia chápať ako zvyčajnú mieru návratnosti kapitálu v odvetví v danom členskom štáte.
38 Ako správne uviedla Komisia, zo spoločného výkladu týchto dvoch ustanovení a najmä z použitia výrazu „môžu zahŕňať“ v tomto článku 4 ods. 1 písm. c) vyplýva, že príslušné orgány nie sú povinné vo všetkých prípadoch zohľadniť primeraný zisk v zmysle pripomenutom v predchádzajúcom bode na účely výpočtu úhrady za službu vo verejnom záujme.
39 Okrem toho Súdny dvor už mal príležitosť zdôrazniť, že príslušné vnútroštátne orgány majú pri stanovení parametrov na výpočet úhrady, ktorá sa má vyplatiť poskytovateľovi dopravnej služby vo verejnom záujme, a pri definovaní spôsobov rozdelenia nákladov spojených s jej poskytovaním, priestor na voľnú úvahu v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, DOBELES AUTOBUSU PARKS a i., C-421/22, EU:C:2023:1028, bod 42).
40 Možnosť rozdeliť tieto náklady znamená, že príslušné vnútroštátne orgány nie sú povinné uhradiť všetky náklady, ale môžu na poskytovateľa služby vo verejnom záujme preniesť riziká spojené s vývojom niektorých z nich bez ohľadu na ich povahu, a teda bez ohľadu na to, či tento poskytovateľ môže, podobne ako v prípade nákladov na energiu alebo niektorých sociálnych nákladov, plne kontrolovať ich vývoj, keďže tento vývoj patrí medzi okolnosti nezávislé od uvedeného poskytovateľa (rozsudok z 21. decembra 2023, DOBELES AUTOBUSU PARKS a i., C-421/22, EU:C:2023:1028, bod 43).
41 Príslušné vnútroštátne orgány môžu pri výkone svojej voľnej úvahy stanoviť systém úhrady, ktorý z dôvodu parametrov jej výpočtu a spôsobov rozdelenia nákladov definovaných týmito orgánmi automaticky nezaručuje poskytovateľovi dopravných služieb vo verejnom záujme ich úplné pokrytie (rozsudok z 21. decembra 2023, DOBELES AUTOBUSU PARKS a i., C-421/22, EU:C:2023:1028, bod 44).
42 V treťom rade, pokiaľ ide o ciele sledované nariadením č. 1370/2007, ako vyplýva z jeho článku 1 ods. 1, účelom tohto nariadenia je zabezpečiť poskytovanie služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave, ktoré sú okrem iného početnejšie, bezpečnejšie, kvalitnejšie alebo poskytované pri nižších nákladoch ako tie, ktorých poskytovanie by umožnilo samotné fungovanie trhu. Bod 7 prílohy k tomuto nariadeniu, ako aj jeho odôvodnenia 4, 7, 27 a 34 potvrdzujú vôľu normotvorcu Únie podporovať tak efektívnosť pri poskytovaní týchto služieb, ako aj vysokú úroveň kvality.
43 Z toho vyplýva, že cieľom každého systému úhrady musí byť nielen zabrániť nadmernej úhrade nákladov, ale aj podporiť väčšiu efektívnosť na strane poskytovateľa dopravnej služby vo verejnom záujme. Systém úhrady, ktorý za každých okolností zaručuje automatické pokrytie všetkých nákladov spojených s plnením zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme, však neobsahuje takéto motivovanie k vyššej efektívnosti, keďže dotknutý poskytovateľ nie je vedený k obmedzeniu svojich nákladov (rozsudok z 21. decembra 2023, DOBELES AUTOBUSU PARKS a i., C-421/22, EU:C:2023:1028, bod 46). Z rovnakých dôvodov by systematické zahrnutie primeraného zisku do výpočtu úhrady za službu vo verejnom záujme mohlo odstrániť motiváciu tohto poskytovateľa preukázať väčšiu efektívnosť pri poskytovaní dotknutých dopravných služieb.
44 Podľa zásady proporcionality, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, tieto vnútroštátne orgány nemôžu poskytovateľom dopravných služieb povereným plnením záväzkov služby vo verejnom záujme uložiť také podmienky, ktoré by boli neprimerané alebo disproporčné, najmä pokiaľ ide o výpočet úhrady (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, DOBELES AUTOBUSU PARKS a i., C-421/22, EU:C:2023:1028, bod 54), čo by mohlo dotknutému poskytovateľovi brániť ponúkať kvalitné služby osobnej dopravy, a teda by bolo v rozpore s jedným z cieľov sledovaných nariadením č. 1370/2007.
45 Hoci prislúcha vnútroštátnemu súdu, ktorý je jediný príslušný na posúdenie skutkových okolností a na výklad vnútroštátnej právnej úpravy, aby určil, či v prejednávanej veci boli tieto požiadavky splnené, Súdny dvor, ktorý má vnútroštátnemu súdu v rámci prejudiciálneho konania poskytnúť užitočnú odpoveď, má právomoc poskytnúť usmernenia na základe spisu vo veci samej, ako aj na základe písomných a ústnych pripomienok, ktoré mu boli predložené, aby umožnil vnútroštátnemu súdu rozhodnúť (rozsudok z 22. septembra 2020, Cali Apartments,C-724/18 a C-727/18, EU:C:2020:743, bod 78).
46 V prejednávanej veci, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 40 až 47 návrhov, skutočnosť, že metóda výpočtu úhrady za službu vo verejnom záujme, o ktorú ide vo veci samej, nezohľadňuje primeraný zisk v prospech dotknutého poskytovateľa, treba zvážiť vo vzťahu k viacerým skutkovým okolnostiam uvedeným predkladajúcim vnútroštátnym súdom.
47 Na jednej strane skutočnosť, že metóda výpočtu úhrady zaručovala úplné pokrytie nákladov vynaložených pri plnení zmluvy na roky 2015 – 2017, takže Trenitalia neniesla nijaké hospodárske alebo finančné riziko, je okolnosťou, ktorá môže v zásade umožniť regiónu Ligúria nezohľadniť primeraný zisk v zmysle bodu 6 prílohy k nariadeniu č. 1370/2007 na účely výpočtu úhrady za služby vo verejnom záujme, ktorú by mal zaplatiť spoločnosti Trenitalia.
48 Na druhej strane, ako uviedol generálny advokát v bode 44 návrhov, je menej pravdepodobné, že podmienky krátkodobej zmluvy budú mať vo všeobecnosti negatívny vplyv na hospodársku udržateľnosť dopravnej služby vo verejnom záujme, a to tým skôr, že predmetná zmluva má zabezpečiť kontinuitu dotknutých dopravných služieb počas obdobia medzi dvoma dlhodobými zmluvami. V prejednávanej veci, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, zmluva na roky 2015 – 2017, ktorej cieľom bolo zabezpečiť takúto kontinuitu po neúspešných rokovaniach týkajúcich sa obnovenia zmluvy na roky 2009 – 2014, platila až do uzavretia novej zmluvy na dobu pätnástich rokov týkajúcej sa toho istého záväzku služby vo verejnom záujme.
49 V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že hospodársky subjekt sa môže slobodne a s úplnou znalosťou veci vzdať primeraného zisku v rámci individuálnej zmluvy. Takéto vzdanie sa je pre tento subjekt záväzné, pričom sa nemôže neskôr dovolávať ustanovenia nariadenia č. 1370/2007 s cieľom zmeniť zmluvu, ktorú individuálne vyjednal a ktorej ustanovenia dobrovoľne prijal. V prejednávanej veci však predkladajúci vnútroštátny súd uviedol, že Trenitalia sa slobodne a s úplnou znalosťou veci vzdala primeraného zisku v rámci zmluvy na roky 2015 – 2017.
50 Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na prvú položenú otázku odpovedať v tom zmysle, že článok 4 ods. 1 písm. b) a článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007, ako aj body 2, 5 a 6 prílohy k tomuto nariadeniu, v spojení s odôvodneniami 27 a 34 tohto nariadenia, treba vykladať v tom zmysle, že nebránia uzavretiu zmluvy o službách vo verejnom záujme v železničnej doprave, ktorá v plnom rozsahu pokrýva náklady vynaložené prevádzkovateľom služby vo verejnom záujme počas prechodného obdobia až do uzavretia novej dlhodobej zmluvy týkajúcej sa toho istého záväzku vyplývajúceho zo služby vo verejnom záujme, ktorou sa tento prevádzkovateľ vzdáva zohľadnenia „primeraného zisku“ uvedeného v týchto ustanoveniach na účely výpočtu výšky „úhrady za službu vo verejnom záujme“ v zmysle článku 2 písm. g) uvedeného nariadenia.
O druhej otázke
51 Keďže druhá otázka bola položená len pre prípad kladnej odpovede na prvú otázku, nie je potrebné na ňu odpovedať.
O trovách
52 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Článok 4 ods. 1 písm. b) a článok 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, ako aj body 2, 5 a 6 prílohy k tomuto nariadeniu v spojení s odôvodneniami 27 a 34 tohto nariadenia,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia uzavretiu zmluvy o službách vo verejnom záujme v železničnej doprave, ktorá v plnom rozsahu pokrýva náklady vynaložené prevádzkovateľom služby vo verejnom záujme počas prechodného obdobia až do uzavretia novej dlhodobej zmluvy týkajúcej sa toho istého záväzku vyplývajúceho zo služby vo verejnom záujme, ktorou sa tento prevádzkovateľ vzdáva zohľadnenia „primeraného zisku“ uvedeného v týchto ustanoveniach na účely výpočtu výšky „úhrady za službu vo verejnom záujme“ v zmysle článku 2 písm. g) uvedeného nariadenia.
Podpisy
(*1) Jazyk konania: taliančina.