Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/233/2005 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005895263 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2006 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2006:1005895263.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: P. C., a.s., B., M. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX, zast. JUDr. V. T., advokátka, AK K. X,. B., proti žalovanému: B. T., a.s., Č. X,. B., IČO: XX. XXX. XXX, zast. JUDr. M. J., advokát, A. P., s.r.o., D. XX/A,. B., o zaplatenie 284.162.758,80 Sk s prísl., na odvolanie žalovaného proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.1.2005 č.k. 29 Cb 68/03-387 rozhodol r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29 Cb 68/03-387 zo dňa 14.1.2005 m e n í tak, že návrh z a m i e t a . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového konania v sume 0,- Sk na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 3.020.362,87 Sk na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 284.162.758,80 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 72.037.810,70 Sk od 30.1.2001 do zaplatenia, zo sumy 57.171.829,10 Sk od 25.1.2002 do zaplatenia, zo sumy 79.441.314,90 Sk od 23.1.2003 do zaplatenia, zo sumy 51.085.195,10 Sk od 22.1.2004 do zaplatenia, zo sumy 583.963,60 Sk od 17.10.2002 do 11.12.2002, zo sumy 1.401.669,- Sk od 17.10.2002 do zaplatenia, zo sumy 51.909.042,10 Sk od 19.11.2002 do 20.11.-2002, zo sumy 11.428.143,85 Sk od 21.11.2002 do 19.1.2003, zo sumy 6.709.140,05 Sk od 20.1.2003 do zaplatenia, zo sumy 5.539.170,- Sk od 17.12.2002 do zaplatenia, zo sumy 10.776.630,- Sk od 22.1.2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 600.000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 803.360,- Sk k rukám advokáta JUDr. P. E. a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.688.830,- Sk k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. V. T., všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe žaloby žalobcu zo dňa 12.2.2003 po pripustení zmeny petitu v zmysle návrhov žalobcu uzneseniami zo dňa 19.10.2004 a zo dňa 13.1.2005, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca ako predávajúci uzavrel dňa 10.11.1999 so Z. E. Z. , š.p., ako kupujúcim (ďalej len Z.) kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchod. zák. označenú ako zmluva o dodávke a odbere tepla (ďalej len Z.), ktorá nadobudla účinnosť dňom 27.11.1999. Predmetom zmluvy podľa čl. 1 bod 1.1 bol predaj a nákup, resp. dodávka a odber tepla za podmienok dohodnutých v zmluve. Z. bola súčasťou troch tzv. „Rámcových zmlúv“, medzi ktoré patrili okrem Z. aj Zmluvy o dodávke a odbere elektrickej energie uzavretá dňa 27.11.1999 medzi žalobcom, S. E., a.s. a Z. ako aj Rámcová zmluva o dodávke a odbere zemného plynu uzavretá dňa 17.11.1999 medzi Slovenským plynárenským podnikom, š.p. a žalobcom. Na základe privatizačného projektu reg. č. 2263 podniku Z., privatizačného rozhodnutia vlády SR č. 569/2001 z 20.6.2001 a rozhodnutia MH SR č. 96/2001 zo dňa 15.10.2001 došlo k zrušeniu Z. bez likvidácie a následne bol rozhodnutím FNM SR vložený majetok zrušeného Z. do troch novozaložených akciových spoločností. Z. bol zrušený rozhodnutím zriaďovateľa ku dňu 15.10.2001 a k tomu istému dňu boli založené nové akciové spoločnosti a to žalovaný, T. T., a.s. a Z. E., a.s. Z. zanikol výmazom z obchodného registra ku dňu X.XX.XXXX. a k tomu istému dňu vznikli zápisom do obchodného registra uvedené akciové spoločnosti. Z obsahu privatizačného projektu, konkrétne bod D.2 ako aj zo zakladateľskej listiny žalovaného súd zistil, že na žalovaného zo Z. prešiel ako privatizovaný majetok - T. Z. Z.. Na žalovaného prešla tá časť majetku Z., ktorá slúži na výrobu, výkup a rozvod tepla v B.. Zo zoznamu nehnuteľností uvedených v privatizačnom projekte, výpisu z listu vlastníctva č. 977 vydanom Katastrom nehnuteľností pre Katastrálne územie N. M. a geometrického plánu súd zistil, že rozvody prostredníctvom ktorých je žalobca schopný dodávať teplo, ktoré vyrobí, ústia do rozvodov žalovaného. Z týchto skutočností súd prvého stupňa vyvodil, že privatizovaný majetok s ktorým sú spojené práva a záväzky zo Z., nadobudol v rámci privatizácie Z. do vlastníctva žalovaný. Podľa dodatku č. 1 zo dňa 31.1.2002 k Zápisnici o odovzdaní a prevzatí veci zahrnutých do privatizovaného majetku podniku Z. spísanej dňa 15.10.2001 uzavretým medzi Z., F. S. a žalovaným prechod práv, povinností a záväzkov, i neznámych viažucich sa k Z., prechádza na nástupnícku obchodnú spoločnosť B. T., a.s.. Počnúc dňom 1.11.2001 sa práva a záväzky z uvedenej zmluvy vzťahujú výlučne na žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 2 Obo 169/02 zo dňa 17.10.2002 a s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Z.z. súd prvého stupňa ustálil právne nástupníctvo žalovaného k právam a záväzkom zo Z.. Ďalej súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu Dlhodobej zmluvy (čl. 1 bod 1.2 Z.) a nebola medzi nimi uzavretá Ročná zmluva ani na jeden rok (čl. 2 bod 2.1 Z.).Bez ohľadu na to žalobca žalovanému nepretržite dodával a žalovaný odoberal od žalobcu teplo len na základe Z.. Túto zmluvu posúdil súd prvého stupňa ako platne uzavretú kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchod. zák., keď predmet plnenia považoval za vyjadrený jasne a určito. Konštatoval, že žalovaný odoberal teplo od žalobcu nie ako priamy odberateľ a žalovaný odobraté teplo len sám dodával priamym odberateľom. Cena bola v zmluve dohodnutá, resp. bol dohodnutý spôsob jej určenia. Za dodané teplo v období september - december 2002 vystavil žalobca žalovanému faktúry č. 2002/086, 2002/095, 2002/110 a 2002/126, ktoré žalovaný uhradil len čiastočne. Výpočet kúpnej ceny za teplo súd považoval za správny a medzi stranami platne dohodnutý s tým, že žalobca si uplatnil cenu za teplo, ktorá bola stanovená ako cena maximálna cenovými orgánmi, ktorú by žalovaný musel platiť žalobcovi za dodané teplo, aj keby nebola uzavretá Z.. Pokiaľ ide o výpoveď žalovaného zo Z., ktorú pôvodne dal v decembri 2001 a opätovne listom zo dňa 24.3.2003, súd túto výpoveď posúdil ako neplatnú s odôvodnením, že Z. nie je zmluva uzavretá na dobu neurčitú, ale bola uzavretá na dobu do nahradenia Dlhodobou zmluvou, alebo do splatenia úveru žalobcom od E., t.j. do konca roka 2013, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Tento záver vyplýva aj z čl. 4 bod 4.6 Z.. Ust. čl. 5 Z., na základe ktorého sa žalobca domáhal proti žalovanému aj zaplatenia poplatku za neodber dohodnutého množstva tepla vyfakturovaného faktúrami č. 2001/099, 2002/127, 2000/103 a 2000/89 za neodber v rokoch 2000 až 2003, súd prvého stupňa nepovažoval za odporujúce dobrým mravom, keď považoval tento poplatok za náhradu, ktorá žalobcovi kompenzuje pripravenosť dohodnuté množstvo tepla podľa požiadaviek žalovaného dodať. Ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalovaného týkajúcu sa neurčitosti a z toho dôvodu aj neplatnosti predmetného čl. 5 bod 5.5, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že jediná metóda, ktorá mohla byť použitá pre delenie premenlivých nákladov pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, bola metóda prof. Kadrnožku a túto mal na mysli aj právny predchodca žalovaného. Žalovaný nezaplatením faktúr vystavených žalobcom za odber tepla ako aj faktúr vystavených za neodber dohodnutého množstva tepla, sa dostal do omeškania a preto súd priznal žalobcovi istinu aj s uplatneným úrokom z omeškania podľa § 369 a § 502 Obchod. zák. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. Namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, konkrétne v otázke právneho nástupníctva žalovaného k právam a povinnostiam zo Z.. Privatizovaný majetok, ktorý má byť predmetom vkladu, musí byť v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a i/ zák. č. 92/1991 Zb. uvedený v privatizačnom projekte podniku. V privatizačnom projekte Z. sa však otázka právneho nástupníctva Z. k Z. nerieši. Iný doklad podpísaný po vzniku žalovaného nemôže spätne identifikovať majetok, ktorý mal byť predmetom vkladu do základného imania žalovaného pri jeho založení. Preto Dodatok č. 1 k zápisnici spísanej dňa 15.10.2001 nie je relevantným dôkazom o prechode práv a povinností a podľa § 38 Obč. zák. je neplatným právny úkonom, keďže bol podpísaný štatutárnym zástupcom štátneho podniku, ktorý v tom čase ako právny subjekt už neexistoval. V konaní neboli doložené rozhodnutia o privatizácii Z. v súlade s § 5 a nasl. zák. č. 92/1991 Zb., takže nebol preukázaný platný prechod predmetného majetku do vlastníctva F.. Za nesprávne považoval žalovaný aj posúdenie Z. súdom prvého stupňa ako realizačnej (rámcovej) kúpnej zmluvy. Poukázal na § 32 ods. 2 zák. č. 70/1998 Z.z. a v zákone uvedenú definíciu dodávateľa tepla, priameho odberateľa a konečného spotrebiteľa s tým, že aplikácia týchto definícií neodporuje skutkovej situácii a ani postaveniu zmluvných strán v Z., kde žalobca je dodávateľom tepla, žalovaný je v postavení a spĺňa zákonné znaky priameho odberateľa tepla, pričom v prípade subdodávky tepla sú subodberatelia žalovaného v právnom postavení konečných spotrebiteľov. Daný zmluvný typ z právneho hľadiska obsahuje skutkovú situáciu, na ktorú má byť použitý, teda dodávku tepla a zároveň je aj označený ako zmluva o dodávke a odbere tepla a nie ako kúpna zmluva. Táto zmluva má charakter rámcovej zmluvy, čo vyplýva z jej úvodných ustanovení, charakteru jej obsahu a čl. 2 a teda nemala byť sama osebe titulom na realizáciu dodávok tepla, týmto titulom mali byť ročné zmluvy obsahujúce podrobnú úpravu zmluvného vzťahu dodávateľa a odberateľa tepla, časového harmonogramu dodávok, spôsobu a miesta dodania tepla. Bez existencie dohody o týchto podmienkach je samotný záväzok dodávať teplo uvedený v čl. 5 zmluvy neurčitý a neplatne zriadený. Považoval za nesprávny záver súdu prvého stupňa, že výpoveď žalovaného listom z 24.3.2003 je neplatná, keď vychádzal z posúdenia Z. ako uzavretej na dobu určitú, pričom výklad vôle strán vykonal podľa ich úmyslu bez uvedenia z čoho tento úmysel vyvodil, nakoľko je v rozpore s obsahom zmluvy. Z obsahu čl. 3 bod 3.1 a čl. 1 bod 1.2 zmluvy podľa jeho názoru vyplýva, že zmluvné strany si určili lehotu na uzatvorenie Dlhodobej zmluvy do 31.3.2000 a len podporne v rámci tejto lehoty si určili, že ak do 31.3.2000 nastane právna skutočnosť „zvýšenie základného imania Predávajúceho strategickým investorom“, potom sa zmluvné strany zaviazali uzatvoriť Dlhodobú zmluvu už skôr. Nakoľko nedošlo v stanovenej lehote (do 31.3.2000) k uzatvoreniu Dlhodobej zmluvy, z obsahu čl. 1 bod 1.2 tretej vety Z. vyplýva úmysel zmluvných strán od 1.4.2000 byť viazané aj ďalej ustanoveniami Z.. Pre tento prípad časová viazanosť zmluvných strán nie je ohraničená žiadnou právnou skutočnosťou. Zmluva je teda uzavretá na dobu určitú a výpoveď žalovaného listom z 24.3.2003 je platná. Ďalej namietal žalovaný neplatnosť čl. 5 Z., pretože je v rozpore s ust. § 39 Zák. o energetike a ust. § 39 Obč. zák. Jeho výkon je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý spočíva v tom, že žalovaný bol povinný platiť žalobcovi peňažné plnenie bez adekvátneho protiplnenia, lebo žalobca v skutočnosti žalovanému žiadnu kapacitu tepelného zdroja neposkytuje. Uviedol, že žalobca nepreukázal presný podiel fixných nákladov vznikajúcich pri výrobe tepla v porovnaní s nákladmi na výrobu elektrickej energie. Existuje viacero metód výpočtu fixných nákladov (napr. metóda prof. Kadrnožku), avšak Z. na žiadnu z nich neodkazuje. Súd prvého stupňa nesprávne určil možnosť aplikácie K. metódy pri výpočte delenia premenlivých nákladov a tým aj určitosť a platnosť čl. 5 Z.. Tento článok je neplatný aj pre jeho rozpor so zákonom, pretože zo stanovísk Ministerstva financií SR vyplýva, že uplatňovanie viaczložkovej ceny tepla by bolo v zrejmom rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi reguláciu cien v rokoch 2000 - 2002. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou určenia podielu fixných nákladov vznikajúcich pri výrobe všetkého tepla u žalobcu vo vzťahu k voči žalobcovi uplatňovaným 2600 TJ tepla. Ďalej namietal, že žalobca nepreukázal ani dodanie tepla a výšku úroku z omeškania. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K námietkam žalovaného uviedol, že existencia a obsah privatizačného rozhodnutia vo vzťahu k transformácii bývalého Z., š.p. na nástup-nícke organizácie nebola v konaní medzi účastníkmi sporná a preto na túto skutočnosť nebolo potrebné vykonať dokazovanie. Pri posudzovaní prechodu práv a povinností zo Z. súd prvého stupňa vychádzal z obsahu privatizačného projektu, najmä bod D.2 a v nadväznosti na zistenie nadobudnutia privatizovaného majetku, s ktorým súvisia práva a povinnosti zo Z., zo strany žalovaného správne na základe § 15 ods. 1 privatizačného zákona ustálil právne nástupníctvo žalova-ného do týchto práv a povinností. Uviedol, že Dodatok č. 1 k zápisnici odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku, obsahuje súpis odovzdáva-ného a prevzatého majetku a v tejto časti v súlade so zákonom konal za odovzdá- vajúcu stranu bývalý riaditeľ štátneho podniku. Podpisy za F. S. majú osobitný právny význam a to vo vzťahu v časti, ktorá predstavuje postúpenie práv a prevzatie záväzkov medzi F. S. a žalovaným. K námietkam žalovaného týkajúcich sa právneho posúdenia Z. uviedol, že v prvostupňovom konaní žalovaný netvrdil, že má postavenie priameho odberateľa. Predmet plnenia je v Z. dostatočne určito vymedzený ako teplo, pričom otázka nosiča, na ktorom bude dodané, má svoju subsidiárnu úpravu v ust. § 420 Obchod. zák.; táto úprava oslobodzuje zmluvné strany od potreby upraviť dané otázky v zmluve a teda aj bez takejto zmluvnej úpravy je predmet plnenia dostatočne určitý. Dokonca špecifikácia konkrétneho nosiča tepla nie je ako povinná obsahová náležitosť upravená ani podľa § 32 ods. 2 zákona o energetike. Z obsahu rozhodujúcich ustanovení zmluvy vyplýva, že predmetom je priamo predaj nákup, resp. dodávka a odber tepla a nielen dojednanie podmienok, ktoré budú kontrahované v budúcnosti a z toho vyplýva, že predmetná zmluva má realizačný charakter. Zmluva obsahuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a preto námietku o neurčitosti obsahu záväzku na dodávku tepla považoval žalobca za nedôvodnú. Stotožnil sa aj s právnym posúdením Z. súdom prvého stupňa ako uzavretej na dobu určitú. Za nedôvodné považoval námietky žalovaného týkajúce sa dobrých mravov a zásad poctivého obchodného styku s tým, že ekonomická vyváženosť vzájomných plnení nemôže byť bez ďalšieho kritériom jeho súladu s dobrými mravmi alebo zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal na to, že ak sa žalobca zaviazal dodať 2600 TJ tepla ročne, musí si na to rezervovať potrebnú kapacitu, ktorej rezervovanie sa stáva samostatným plnením v situácii, keď žalovaný môže podľa vlastnej úvahy (neodberom kontrahovaného množstva tepla) spôsobiť, že táto kapacita výjde nazmar. Ide o odplatu za špecifické plnenie, resp. za predmet náhradného záväzku, s plnením ktorého sa žalovaný „vykúpi“ z povinnosti splniť svoj záväzok na odber tepla. Žalobca považoval za neopodstatnené námietky žalované- ho, že čl. 5.2 Z. je v rozpore s § 33 zák. o energetike a cenovou legislatívou. Namietal, že žalovaný použil nesprávny výklad ust. § 33 zák. o energetike. Zo stanoviska MF SR vyplýva, že poplatok za neodber tepla nie je predmetom cenovej regulácie, preto sa s ňou nemôže dostať do rozporu. Žiaden právny predpis však zákaz dohody o tomto poplatku neobsahuje a jeho uplatňovanie nezakazuje. Poukázal na zásadu zmluvnej voľnosti v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a ust. § 2 ods. 3 Obč. zák. Podľa jeho názoru i keď v Z. nie je presne definovaný pojem „premenlivá zložka ceny tepla“, je možné obsah pojmu stanoviť použitím zákonných výkladových pravidiel v zmysle § 266 Obchod. zák. a len ako krajné riešenie, ak by ani výkladom nebolo možné stanoviť jeho obsah, možno prijať záver o neplatnosti právneho úkonu pre jeho neurčitosť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že používanie Kadrnožkovej metódy bolo medzi stranami považované za samozrejmé. Námietku určenia nákladov žalobcu vo vzťahu k množstvu 2600 TJ označil za irelevantnú vzhľadom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o preukázanie dodania tepla namietal, že žalovaný v prvostupňovom konaní tvrdenia žalobcu o množstvách odobratého tepla nerozporoval. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Žalobca sa v konaní po úprave petitu žaloby pripustenej súdom prvého stupňa domáhal na základe Zmluvy o dodávke a odbere tepla uzavretej dňa 10.11.1999 so štátnym podnikom Z. E. Z., B., proti žalovanému ako právnemu nástupcovi uvedeného štátneho podniku zaplatenia sumy 284.162.758,80 Sk s prísl. z titulu ceny dodaného tepla v období september - december 2002 a podľa čl. 5 bod 5.2 zmluvy sa domáhal zaplatenia poplatku za neodber dohodnutého množstva tepla v príslušnom roku. Za dodávku tepla vystavil žalovanému faktúru č. 2002/086 na sumu 6.423.599,60 Sk, ktorú žalovaný uhradil čiastočne a neuhradená zostala suma 1.401.669,- Sk, faktúru č. 2002/095 na sumu 51.909.042,10 Sk, z ktorej zostalo neuhradených 6.709.140,05 Sk, faktúru č. 2002/110 na sumu 42.854.711,90 Sk, z ktorej zostalo neuhradených 5.539.170,- Sk a faktúru č. 2002/126 na sumu 83.376.715,40 Sk, z ktorej zostalo neuhradených 10.776.630,- Sk. Poplatok za neodber dohodnutého množstva tepla vyfakturoval žalobca žalovanému za rok 2000 faktúrou č. 2000/103 v sume 72.037.810,70 Sk, za rok 2001 faktúrou č. 2001/099 v sume 57.171.829,10 Sk, za rok 2002 faktúrou č. 2002/127 v sume 79.441.314,90 Sk, ktoré žalovaný neuhradil ani čiastočne a za rok 2003 mu žalobca vystavil faktúru č. 2000/089 v sume 75.217.159,90 Sk, z ktorej po čiastočnej úhrade žalovaným zostalo neuhradených 51.085.195,10 Sk. Podľa čl. 1 bod 1.1 zmluvy jej predmetom je predaj a nákup, resp. dodávka a odber tepla za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Podľa čl. 2 majú zmluvné strany uzatvárať ročné zmluvy o dodávke a odbere tepla, ktoré sa majú zakladať na zásadách uvedených v Z. a mali obsahovať určenie a spôsob odobraného množstva tepla a konkrétne obchodno-technické podmienky dodávky tepla pre príslušný kalendárny rok, príp. ďalšie podrobnosti. Cenu za dodávku a odber tepla si účastníci dohodli v čl. 4 Z. a dodané množstvá tepla a poplatok za nedodržanie dohodnutých množstiev tepla v čl. 5 predmetnej zmluvy. Pokiaľ ide o otázku posúdenia právneho nástupníctva na strane žalovaného, v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením súdom prvého stupňa, ktorý správne vychádzal z privatizačného projektu č. 2263 podniku Z. najmä jeho bodu D.2 v spojení s výpisom z listu vlastníctva č. 977 vydaného Katastrom nehnuteľností pre Katastrálne územie N. M. a geometrickým plánom predlože- ným žalobcom ako aj zakladateľskej listiny žalovaného zo dňa 15.10.2001 a Dodatku č. 1 k Zápisnici o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku podniku Z. spísanej dňa 15.10.2001. Na základe predložených listinných dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvého stupňa s poukazom na § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. ustálil právne nástupníctvo žalovaného k právam a záväzkom zo Z.. V tomto smere námietky žalovaného uvedené v jeho odvolaní odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením Z. uzavretej dňa 10.11.1999 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, predmetom ktorej bola dodávka tepla, súdom prvého stupňa ako platnej kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchod. zák. Dodávka tepla je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 32 zák. č. 70/1998 Z.z. o energetike. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 70/1998 Z.z. dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení. Podľa § 32 ods. 2 cit. zák. písomná zmluva o dodávke tepla uzavretá medzi dodávateľom tepla a priamym odberateľom tepla pre každé odberné miesto obsahuje najmä výkon, množstvo a teplotný spád, odberový diagram tepla, pri vykurovaní aj vykurovaciu krivku, umiestnenie určeného meradla a povinnosť priameho odberateľa tepla umožniť dodávateľovi tepla prístup k nemu, cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odobrané teplo vrátane preddavkových platieb. Podľa § 32 ods. 3 cit. zák. priamy odberateľ tepla môže vypovedať zmluvu o dodávke tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi tepla aspoň tri mesiace pred požadovaným skončením dodávky tepla. Dodávateľom tepla sa v zmysle § 31 písm. a/ cit. zák. rozumie držiteľ licencie na výrobu alebo na rozvod tepla, ktorý dodáva teplo podľa uzavretej zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi. Priamym odberateľom tepla sa podľa písm. b/ uvedeného ustanovenia rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom. V zmysle písm. c/ uvedeného ustanovenia konečným spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané teplo. Zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike podľa predmetu jeho úpravy uvedenej v ust. § 1 stanovuje okrem iného práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktoré podnikajú v energetických odvetviach a práva a povinnosti odberateľov tepla, pričom predmet podnikania v energetických odvetviach je vymedzený v ust. § 2 ako výroba, výkup a rozvod elektriny, plynu a tepla, tranzit elektriny a plynu. Na základe uvedených ustanovení a najmä vzhľadom na predmet úpravy zákona o energetike odvolací súd bol toho názoru, že žalovaný v danom prípade bol vo vzťahu k žalobcovi ako dodávateľovi tepla v postavení priameho odberateľa tepla. Na tieto dodávky tepla sa vzťahuje ust. § 32 zák. č. 70/1998 Z.z., ktorý v odseku 2 stanovuje písomnú formu zmluvy o dodávke tepla a jej podstatné náležitosti. Predmetná zmluva uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 10.11.1999 v rozpore s týmto ustanovením neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a preto podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dodávke tepla. Predmetná zmluva obsahuje náležitosti kúpnej zmluvy, ale týmto obchádza účel zákona o energetike vyplývajúci z jeho ustanovení §§ 1 a 2. Z toho dôvodu je neplatná podľa § 39 Obč. zák. aj v prípade jej posúdenia ako zmluvy kúpnej v zmysle § 409 a nasl. Obchod. zák. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca poskytol žalovanému plnenie - dodávky tepla a keďže medzi nimi nebola platne uzavretá zmluva o dodávke tepla, vznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému, u ktorého na základe týchto dodávok vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Z výsledkov vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalovaný poskytol žalobcovi finančné plnenie, keď faktúry vystavené žalobcom za dodávku tepla čiastočne uhradil a vzhľadom na výšku neuhradeného zostatku oproti fakturovanej sume pri jednotlivých faktúrach, nemožno jednoznačne konštatovať, či aj na tieto sumy má žalobca nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca nepreukázal, že výška bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným na základe dodaného tepla, by prevyšovala finančné plnenie, ktoré už bolo žalovaným poskytnuté žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd predmetnú Z. posúdil ako neplatnú, dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu poplatkov za neodber dohodnutého množstva tepla v zmysle čl. 5 bod 5.2 tejto zmluvy. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní zaplatením súdneho poplatku za odvolanie v sume 600.000,- Sk a právnym zastúpením za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné odvolanie, zastupovanie na pojednávaní 28.3.2006) po 580.975,52 Sk spolu s paušálnou náhradou nákladov po 150,- Sk za každý úkon a za 1 úkon právnej pomoci (účasť na pojednávaní 3.4.2006) po 290.487,76 Sk spolu s paušálnou náhradou nákladov 150,- Sk a spolu s 19 % DPH v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.