Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/99/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1007200543 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2007 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2007:1007200543.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Nory Puchelovej, v právnej veci žalobcu 1: Poľovnícka spoločnosť Sekýl Záhorská Bystrica, so sídlom ul. Čsl. tankistov 206, 841 06 Bratislava, IČO 360 759 57 a žalobcu 2: Ing. T. B., bytom Q. XX, Q., obaja zastúpení: JUDr. Peter Kovesi, advokát, Medená 12, Bratislava, proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Bratislave, Pekná cesta 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. č.: 23/2007 a č.: 24/2007 zo dňa 05.02.2007, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č.: 23/2007 zo dňa 05.02.2007 a prvostupňové rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave č.j. 06/030/11-BE 1 zo dňa 15.12.2006, ako aj rozhodnutie žalovaného č.: 24/2007 zo dňa 05.02.2007 a prvostupňové rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave č.j. 06/134/8-BE 1 zo dňa 14.12.2006, sa zrušujú podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) OSP a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Konanie o žalobe žalobcu 2/ sa z a s t a v u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu trov konania vo výške 6.848.- Sk na účet právneho zástupcu žalobcu 1/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi 2/ sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.04.2007 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 23/2007 zo dňa 05.02.2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu v 1. rade a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného lesného úradu Bratislava č.j. 06/030/11- BE zo dňa 15.12.2006 o neschválení zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri Holý vrch Záhorská Bystrica, uznanom právoplatným rozhodnutím Lesného úradu v Bratislave č.: LÚ-362/95- Fr zo dňa 10.11.1995 (ďalej len poľovný revír), uzatvorenej medzi Slovenským pozemkovým fondom k výmere 760,52 ha a Lesným spoločenstvom majiteľov urbáru a les. spol. Bratislava - Lamač k výmere 93,03 ha ako prenajímateľmi a žalobcom v 1. rade ako nájomcom, a rozhodnutia - č. 24/2007 zo dňa 05.02.2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu v 1. rade a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného lesného úradu Bratislava č.j. 06/134/8-BE1 zo dňa 14.12.2006 o schválení zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri, uzatvorenej medzi LPS Záhorská Bystrica k výmere 594,04 ha ako prenajímateľom a Poľovníckym združením Urbár Záhorská Bystrica ako nájomcom. Žalobca v 1. rade uviedol, že je poľovníckou spoločnosťou registrovanou podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o združovaní občanov), založenou v zmysle ust. zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení nesk. predp. (ďalej len zákon o poľovníctve), za účelom výkonu práva poľovníctva. Tvrdil, že napadnutým nezákonným rozhodnutím žalovaného č. 23/2007 zo dňa 05.02.2007 bol ukrátený na svojich právach spojených s výkonom práva poľovníctva neschválením zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri, ktorú uzavrel dňa 22.11.2005 so Slovenským pozemkovým fondom a Lesným spoločenstvom majiteľov urbáru a les. spol. Bratislava Lamač. Žalobca v 2. rade dôvodil, že je členom a podielnikom Lesného pozemkového spoločenstva (ďalej len LPS) v Záhorskej Bystrici, zapísaného v registri pozemkových spoločenstiev v zmysle zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení nesk. predp. (ďalej len zákon o pozemkových spoločenstvách) a tiež členom Poľovníckej spoločnosti Sekýl Záhorská Bystrica (žalobcu v 1. rade). Tvrdil, že napadnutými rozhodnutiami žalovaného č. 23/2007 a č. 24/2007 zo dňa 05.02.2007 bol ukrátený na svojich právach jednak znemožnením výkonu poľovníctva v poľovnom revíri, a tiež zásahom do vlastníckych práv k podielu na združených pozemkoch, na ktorých bol na jeho ujmu prenajatý výkon práva poľovníctva Poľovnému združeniu Urbár neplatnou zmluvou, ktorú žalovaný nezákonným rozhodnutím schválil. K dôvodom žaloby proti rozhodnutiu žalovaného č. 23/2007 zo dňa 05.02.2007 žalobcovia uviedli, že za chybný považujú základný predpoklad žalovaného vyjadrený v odôvodnení predmetného rozhodnutia, že spoluvlastníkmi pozemkov v uznanom spoločnom poľovnom revíri Holý vrch, a teda subjektami oprávnenými prenajať výkon práva poľovníctva v tomto revíri, sú len LPS Záhorská Bystrica a Západoslovenské lesy, š.p. Bratislava (resp. v súčasnosti ich právny nástupca Lesy SR, š.p.). Zaujali názor, že rozhodnutie lesného úradu o uznaní poľovného revíru v žiadnom prípade neurčuje vlastníka poľovných pozemkov začlenených do revíru, stanovuje len ohraničenie poľovného revíru, vychádzajúc z toho vlastníckeho stavu, aký existuje ku dňu uznania určených pozemkov za poľovný revír. Žalobcovia ďalej dôvodili, že LPS Záhorská Bystrica, ktoré je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou registrovaným odo dňa 27.5.1996 na Obvodnom lesnom úrade v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách, bolo pôvodne založené podľa ustanovení zákona o združovaní občanov Spoločnosťou bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici, Roľníckym družstvom Malinovský a spol., Lesným družstvom Bilačič a spol. a Lesným družstvom Ivák a spol. v Záhorskej Bystrici. Rozhodnutie o registrácii tohto spoločenstva v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách nebolo podľa názoru žalobcov v súlade so zákonom, pretože minimálne traja zo zakladateľov LPS Záhorská Bystrica - Roľnícke družstvo Malinovský a spol., Lesné družstvo Bilačič a spol. a Lesné družstvo Ivák a spol. v Záhorskej Bystrici - neboli v čase založenia spoločenstva nositeľmi všeobecnej právnej spôsobilosti, ktorá u právnickej osoby vzniká zápisom do príslušného registra a zaniká výmazom z tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanoví inak. Pokiaľ je žalobcom známe, ani po prijatí zákona o pozemkových spoločenstvách neboli uvedené „lesné družstvá“ obnovené a prispôsobené prijatému zákonu. Podľa mienky žalobcov teda bolo z právneho hľadiska LPS Záhorská Bystrica založené troma neexistujúcimi subjektami. Poukázali na to, že zákon o pozemkových spoločenstvách výslovne ustanovuje, že členmi spoločenstva sa môžu stať len tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu spoločnej nehnuteľnosti (§ 15 ods. 1 cit. zák.), pričom pomer účasti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na výkone práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho práva spoločnej nehnuteľnosti je vyjadrený súčtom alebo veľkosťou ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti (§ 5 ods. 2 cit. zák.). Členom pozemkového spoločenstva teda môže byť len ten, kto bol ako vlastník podielu účastníkom zmluvy o založení, alebo ten, kto neskôr nadobudol podiel na spoločnej nehnuteľnosti a vstúpil tak do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu. Nakoľko v danom prípade LPS Záhorská Bystrica nezaložili skutoční pôvodní vlastníci poľovných pozemkov, ale neexistujúce subjekty, nemožno z tohto dôvodu podľa názoru žalobcov považovať LPS Záhorská Bystrica ani za správcu alebo užívateľa, a už vôbec nie za vlastníka či spoluvlastníka poľovného revíru Holý Vrch. Žalobcovia vyjadrili názor, že pokiaľ ide o štátny podnik Lesy SR (právny nástupca š.p. Zsl. Lesy), ktorého úlohou je spravovať lesný majetok vo vlastníctve štátu, vo vymedzenom rozsahu s ním nakladať, zabezpečovať jeho ochranu a zastupovať štát v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej správy týkajúcich sa spravovaného majetku (§ 50 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch), tento napriek rozhodnutiu o uznaní poľovného revíru nikdy nebol ani spoluvlastníkom pozemkov v poľovnom revíri, pretože toto právo nikdy od nikoho nenadobudol, a ani správcom tohto lesného majetku, pretože predmetné pozemky nikdy nepatrili štátu, ale zostali v spoluvlastníctve pôvodných podielnikov združených v Spolku bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici, Roľníckom lesnom družstve v Záhorskej Bystrici, Lesnom družstve v Záhorskej Bystrici a Družstve Ivák, ktoré založili LPS Záhorská Bystrica, najmä za účelom ukončenia procesu navrátenia a usporiadania práv spoluvlastníkov vlastnícky nevysporiadaných lesných pozemkov v katastrálnom území Záhorská Bystrica a Borinka. Väčšina pôvodných spoluvlastníkov lesných pozemkov v danej lokalite, ktoré boli podľa tvrdenia žalobcov odňaté bez náhrady najmä postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, si totiž zmysle ustanovení zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (§ 6 ods. 1 pís. e) cit. zák.) uplatnila práva na vrátenie svojich podielov. Ku dňu 22.11.2005, kedy bola uzavretá zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva medzi žalobcom v 1. rade a Slovenským pozemkovým fondom, však boli členom LPS Záhorská Bystrica vrátené spoluvlastnícke podiely a vydané listy vlastníctva len k časti pozemkov v revíri, a to o výmere 193 ha, ako to vyplýva z údaju o výmere spravovaných pozemkov v priloženom registri pozemkového spoločenstva. Len s takouto výmerou lesných pozemkov zo spoločnej nehnuteľnosti bolo podľa mienky žalobcov LPS Záhorská Bystrica v tom čase oprávnené hospodáriť. Podiely tých spoluvlastníkov spoločnej lesnej nehnuteľnosti, ku ktorým ešte nebolo vlastnícke právo preukázané, ako aj podiely pôvodných vlastníkov, ktorí si právo na vydanie majetku neuplatnili, tvorí tzv. neusporiadaný majetok, ktorý spravuje v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. c), d) zákona o pozemkových spoločenstvách Slovenský pozemkový fond. Žalobcovia tvrdili, že v čase uzavretia žalovaným neschválenej zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva medzi žalobcom v 1. rade a Slovenským pozemkovým fondom vychádzali obe zmluvné strany zo skutočnosti, že SPF z uvedeného dôvodu spravuje celkom 760,52 ha združených lesných pozemkov tvoriacich podiely s nepreukázaným vlastníctvom, resp. podiely vlastníkov, ktorí si svoje práva neuplatnili. Táto výmera predstavuje podľa vyjadrenia žalobcov rozdiel celkovej výmery poľovného revíru Holý Vrch 1047 ha a už vysporiadanej výmery 193 ha v správe LPS Záhorská Bystrica a takisto vysporiadanej výmery 93 ha v správe Lesného spoločenstva majiteľov urbáru a les. spol. Lamač. Z uvedených dôvodov sú žalobcovia toho názoru, že nakoľko súčet uvedených podielov na spoločnej nehnuteľnosti predstavoval ku dňu uzavretia neschválenej zmluvy výmeru 760,52 ha, teda nadpolovičnú väčšinu z celkovej výmery uznaného poľovného revíru, bol SPF oprávnený uzavrieť so žalobcom v 1. rade zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva na uvedenú výmeru a žalovaný nemal žiaden právny dôvod túto zmluvu neschváliť, nakoľko sa nepriečila právnemu poriadku Slovenskej republiky. Žalovaný preto podľa mienky žalobcov posúdil vec po právnej stránke nesprávne, keď konštatoval, že SPF nebol oprávnený zmluvne prenajať 760,52 ha poľovných pozemkov pre účely výkonu práva poľovníctva a v konaní o schválení zmluvy a nájme výkonu tohto práva v poľovnom revíri nemal koho zastupovať. Z uvedených dôvodov žalobcovia tvrdili, že nakoľko žalovaný pred rozhodnutím vo veci spoľahlivo nezistil okruh pôvodných spoluvlastníkov, ktorí si uplatnili právo na vrátenie spoluvlastníckych podielov na poľovných pozemkov, ani koľkým z nich bolo ku dňu rozhodnutia o neschválení predmetnej zmluvy vyhovené, nemohol kvalifikovane posúdiť otázku, s akou výmerou v relevantnom čase LPS Záhorská Bystrica hospodárilo a k akej výmere mohlo prenajať výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri. Záver o tom, že so žalobcom v 1. rade neuzavrela zmluvu o výkone práva poľovníctva väčšina spoluvlastníkov poľovného revíru, preto považovali žalobcovia alebo za nepodložený, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, alebo za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Jednoznačne nesprávne je podľa žalobcov také právne posúdenie veci, podľa ktorého SPF v konaní o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva nemá koho zastupovať, poukazujúc na to, že toto oprávnenie mu vyplýva z ust. § 6 ods. 1 písm. c), d) zákona o pozemkových spoločenstvách. Preto žalobcovia tvrdia, že nie LPS Záhorská Bystrica, ale SPF v relevantnom čase spravoval nadpolovičnú väčšinu podielov na tých pozemkoch spoločenstva, ktoré tvoria súčasť predmetného poľovného revíru a bol preto v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zák. ako väčšinový spoluvlastník oprávnený sám uzavrieť so žalobcom v 1. rade zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva. Uvedený názor žalobca 1 podložil písomným stanoviskom štátneho podniku Lesy SR, že v danom prípade vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých miesto trvalého pobytu nie je známe, ktorí si svoje právo k spoločnej nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov neuplatnili a ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané, zastupuje SPF, ktorý taktiež podpisuje zmluvy o nájme. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 24/2007 zo dňa 05.02.2007 o schválení zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri uzatvorenej medzi LPS Záhorská Bystrica k výmere 594,04 ha a Poľovníckym združením Urbár Záhorská Bystrica videli žalobcovia v tom, že predmetnú zmluvu za spoločenstvo z poverenia výboru uzavrel a podpísal predseda výboru Jozef Blecha, hoci v zmysle stanov išlo o otázku patriacu do kompetencie valného zhromaždenia spoločenstva. Dôvodili tým, že oprávnenia spoluvlastníkov združených pozemkov v katastrálnych územiach Záhorská Bystrica a Borinka na úseku poľovníctva v uznanom poľovnom revíri Holý Vrch neboli stanovami a ani iným právnym aktom zverené výboru spoločenstva a už vôbec nie samostatne jeho predsedovi. Výbor môže podľa stanov rozhodovať len o nájme hnuteľného či nehnuteľného majetku, nie však o dočasnom postúpení výkonu práva poľovníctva. Keďže zákon o pozemkových spoločenstvách, ani zmluva o založení LPS a ani jeho stanovy otázku spôsobu využitia práva poľovníctva neriešia a uzavretie zmluvy o nájme výkonu tohto práva výslovne nezverujú žiadnemu z orgánov spoločenstva, musí o tejto otázke podľa názoru žalobcov rozhodnúť valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva. Iba valné zhromaždenia totiž rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a nakladania s jeho majetkom a nakoľko zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva sa uzatvára v zmysle zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 cit. zák.) najmenej na 10 rokov, je treba túto otázku považovať za mimoriadne dôležitú, nakoľko sa zásadným spôsobom dotýka práv všetkých spoluvlastníkov. Zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v prospech Poľovníckeho združenia Urbár Záhorská Bystrica naviac za LPS Záhorská Bystrica ako prenajímateľa urobil predseda výboru sám, hoci zákon o pozemkových spoločenstvách (§ 20 ods. 3) i stanovy spoločenstva výslovne vyžadujú na písomný právny úkon podpis aspoň dvoch členov výboru, a to na listine, ktorá zachytáva obsah tohto úkonu. Vzhľadom na to, že uvedené konanie predsedu výboru bolo podľa názoru žalobcov v priamom rozpore so zákonom i stanovami spoločenstva, je uzavretie zmluvy s Poľovným združením Urbár o postúpení výkonu práva poľovníctva absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemohol spôsobiť žiadne právne následky a žalovaný nemal naň vôbec prihliadať. Žalobcovia tiež poukázali na to, že Jozef Blecha už od roku 2005 nie je oprávnený ako predseda výboru konať za spoločenstvo a robiť zaň akékoľvek právne úkony, pretože v stanovách upravené 5- ročné funkčné obdobie, po ktoré bol oprávnený zastávať uvedenú funkciu, mu začalo plynúť najneskôr dňom 30.04.2000, kedy boli schválené posledné zmeny a doplnky stanov spoločenstva, a uplynulo najneskôr dňom 30.04.2005. Napriek tomu Jozef Blecha podpísal dňa 27.11.2006 za LPS Záhorská Bystrica zmluvu s Poľovným združením Urbár o prenájme výkonu práva poľovníctva. Preto žalobcovia tvrdili, že nakoľko uvedený písomný právny úkon neurobil člen štatutárneho orgánu spoločenstva, ide o úkon absolútne neplatný, ktorý nemá pre spoločenstvo žiadne právne účinky. Poukázali na to, že bez zvolania valného zhromaždenia, ktoré zvolí nových členov výboru, nie je spoločenstvo spôsobilé prejaviť svoju vôľu právne perfektným spôsobom. Tejto skutočnosti si mal byť podľa mienky žalobcov vedomý aj žalovaný a mal si pred rozhodnutím vo veci vyžiadať od spoločenstva poslednú zápisnicu z valného zhromaždenia o zvolení členov výboru a tiež doklad o zvolení Jozefa Blechu za predsedu výboru, z ktorých by zistil, že pri uzatváraní zmluvy predloženej na schválenie konal za spoločenstvo neoprávnený subjekt. Žalobcovia mali za to, že žalovaný sa s ich námietkami ohľadom absencie oprávnenia výboru a jeho predsedu konať za spoločenstvo na úseku výkonu práva poľovníctva nevysporiadal. Zistenia žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia postrádajú podľa názoru žalobcov vyhodnotenie a právne posúdenie, čo robí napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľným. Žalovaný totiž v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nešpecifikoval, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a nevyrovnal sa spoľahlivo s vyššie zmienenými vyjadreniami žalobcu v 1. rade, čím postupoval v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobcovia zastali názor, že pokiaľ mal žalovaný za to, že rozhodnutie výboru o postúpení výkonu práva poľovníctva pre Poľovnícke združenie Urbár a poverenie predsedu výboru podpisom zmluvy sú z formálneho hľadiska pre platnosť zmluvy dostatočné, posúdil vec nesprávne, nakoľko „rozhodnutie“ výboru spoločenstva uzavrieť zmluvu je samostatným úkonom, ktorý nemôže konvalidovať nedostatky ďalšieho písomného právneho úkonu, ktorým je samotná zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva. Tá musí byť podpísaná aspoň dvoma členmi výboru, inak je neplatná. Záver žalovaného o tom, že predmetnú nájomnú zmluvu uzatvorili spoluvlastníci nadpolovičnej väčšiny podielov na poľovných pozemkoch uznaných za poľovný revír, je podľa žalobcov nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobcovia vyjadrili v žalobe súhlas s konštatovaním žalovaného, že v konaní o schválení zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis neurčuje povinnosť lesnému úradu vyžadovať listy vlastníctva. Uviedli, že jedinou a najdôležitejšou ústavnou a zákonnou povinnosťou lesného úradu v tomto či inom konaní je dodržiavanie princípov ústavnosti a zákonnosti. Lesný úrad musí v správnom konaní postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, musí umožniť účastníkom konania a iným osobám, ktorých sa konanie týka, realizáciu všetkých garantovaných procesných práv a jeho rozhodnutia musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 Správneho poriadku). V danom prípade sa podľa názoru žalobcov správne orgány oboch stupňov týmito zásadami dôsledne neriadili. Z uvedených dôvodov navrhli žalobcovia obe napadnuté rozhodnutia žalovaného, spolu s prvostupňovými rozhodnutiami, zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že o výkone práva poľovníctva podľa § 14 zákona o poľovníctve rozhodujú vlastníci spoločného poľovného revíru a nie úrad, pričom vlastníkmi revíru sú tí, ktorí si svoje práva uplatnili a sú uvedení v rozhodnutí o uznaní revíru. Podľa názoru žalovaného vlastníctvo LPS Záhorská Bystrica k poľovným pozemkom v konaní o schválenie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva bolo dostatočne preukázané. Predmetom uvedeného konania nebolo uznávanie pozemkov za poľovných revír, ani riešenie reštitučných záležitostí či vnútorných záležitostí pozemkového spoločenstva, ale len schválenie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva. Právo poľovníctva si vlastníci pozemkov naposledy uplatnili 22.06.1995, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o uznaní poľovného revíru č. LU-362/95-Fr. z 10.11.1995 s uvedením vlastníckej štruktúry v tom období. Výkon práva poľovníctva sa podľa žalobcu viaže na nehnuteľnosti, avšak zákon neurčuje, že vlastnícky vzťah k pozemkom musí byť zaznamenaný v katastri nehnuteľností. Preto mal žalovaný za to, že spoluvlastníkov revíru určuje jedine rozhodnutie o uznaní revíru, ktoré platí dovtedy, kým nebude rozhodnuté inak. Zákon o poľovníctve v § 16 nepredpisuje, čo musí schvaľujúci orgán vyžadovať k schváleniu zmluvy a nestanovuje ani formu tohto schválenia. Spochybnenie legitimity LPS Záhorská Bystrica na uzavretie predmetnej zmluvy označil žalovaný za účelové a nesprávne a poukázal na to, že o nájme výkonu práva poľovníctva rozhodol výbor spoločenstva, ktorý na podpis zmluvy splnomocnil predsedu. Žalobca 2/ ako podielnik v urbáre môže podľa mienky žalovaného využiť § 14 ods. 4 zákona o poľovníctve a žiadať o členstvo v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu zo strany správnych orgánov nebolo dostačujúce pre posúdenie veci a obe napadnuté rozhodnutia sú čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že na žiadosť LPS v Záhorskej Bystrici zo dňa 22.06.1995 vydal Lesný úrad Bratislava dňa 10.11.1995 rozhodnutie č. j. LU-362/95-Fr., ktorým podľa § 6 ods. 1 zákona o poľovníctve uznal bližšie neoznačené pozemky „vlastníka/užívateľa“ Lesné spoločenstvo Záhorská Bystrica o výmere 623,05 ha a Zsl. Lesy, š.p. o výmere 353,25 ha za spoločný poľovný revír Holý vrch, pričom k tomuto poľovnému revíru pričlenil pozemky neznámych vlastníkov v katastrálnom území Marianka o výmere 70,99 ha tak, že celková výmera uznaného poľovného revíru bola určená na 1047,29 ha. Vo výroku predmetného rozhodnutia lesný úrad uviedol, že hranice poľovného revíru sú vyznačené na mape, tvoriacej nedeliteľnú súčasť rozhodnutia, a do rozhodnutia tiež zahrnul slovný popis hraníc podobného revíru. Dňa 12.12.2005 predložil žalobca 1/ Obvodnému lesnému úradu Bratislava na schválenie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, ktoré uzavrel dňa 20.10.2005 s Lesným spoločenstvom majiteľov urbáru a les. spol. Bratislava - Lamač a dňa 22.11.2005 zo SPF. Predmetom prvej zmluvy bol nájom výkonu práva poľovníctva na poľovných pozemkoch v poľovnom revíri o výmere 93,03 ha vo vlastníctve Lesného spoločenstva majiteľov urbáru a les. spol. Bratislava - Lamač na dobu určitú od 01.01.2006 do 31.12.2015. Predmetom druhej zmluvy uzavretej zo SPF bolo postúpenie výkonu práva poľovníctva k poľovným pozemkom v poľovnom revíri o celkovej výmere 760,52 ha, pričom malo ísť o pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky - v správe SPF, pozemky neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorý si svoje práva v zmysle zákona č. 99/1993 Z.z. (novely zákona o poľovníctve) neuplatnili. Zmluva bola uzavretá na dobu 10 rokov odo dňa jej schválenia Obvodným lesným úradom. Rozhodnutím zo dňa 29.06.2006 č.j. 06/030/6-BE 1 Obvodný lesný úrad v Bratislave podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve neschválil zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri, ktoré žalobca 1/ uzavrel zo SPF a Lesným spoločenstvom majiteľov urbáru a lesným spoločenstvom Bratislava - Lamač, predovšetkým z dôvodu nedoloženia podkladov pre posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom 1/ a SPF k výmere 760,52 ha, ktorá podľa názoru lesného úradu nie je v súlade s rozhodnutím o uznaní predmetného poľovného revíru. Na odvolanie žalobcu 1/ Krajský lesný úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 17.10.2006 č. KLÚ -261/2006 zrušil uvedené prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, s odôvodnením, že zmluvy ako prenajímatelia uzavreli subjekty, ktoré neboli rozhodnutím Lesného úradu Bratislava zo dňa 10.11.1995 určené za spoluvlastníkov poľovného revíru. V ďalšom konaní Obvodný lesný úrad rozhodnutím zo dňa 15.12.2006 č.j. 06/030/11-BE 1 opätovne neschválil predmetné zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko neboli doložené nové doklady týkajúce sa zmluvy so SPF na výmeru 760,52 ha a keďže v pretrvávajúcom spore o výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri medzi žalobcom 1/ a PZ Urbár nedošlo medzi týmito subjektami k zmieru, bolo vo veci rozhodnuté rovnako ako v rozhodnutí predchádzajúcom. Odvolanie žalobcu 1/ proti uvedenému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím zo dňa 05.02.2007 č. 23/2007 zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil, poukazujúc na ustanovenie § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, podľa ktorého SPF zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, pričom obdobne štátna organizácia lesného hospodárstva postupuje vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. SPF teda podľa názoru žalovaného v konaní o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva v predmetnom poľovnom revíry nemá koho zastupovať a preto nebol oprávnený zmluvne prenajať výmeru 760,52 ha poľovných pozemkov žalobcovi 1/. Zo žalobcom 1/ teda podľa záverov žalovaného neuzavrela zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva väčšina spoluvlastníkov poľovného revíru. Podaním zo dňa 14.02.2006 požiadalo PZ Urbár Obvodný lesný úrad v Bratislave o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri, uzavretých dňa 19.12.2005 s LPS Záhorská Bystrica a dňa 12.01.2006 s Urbárskou spoločnosťou v Stupave ako prenajímateľmi. K zmluve uzavretej s LPS Záhorská Bystrica, ktorej predmetom bolo postúpenie výkonu práva poľovníctva na poľovných pozemkoch o výmere 661,15 ha, bola predložená dohoda o vydaní majetku č. 3459/150-2004, uzavretá podľa § 22a ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 229/1991 Zb.), medzi podielnikmi LPS v Záhorskej Bystrici ako oprávnenou osobou a Lesy Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica, odštepný závod Smolenice, ako povinnou osobou, týkajúca sa vrátenia užívania pozemkov (označených v dohode parcelnými číslami a výmerami) zapísaných na evidenčnom liste č. XXX, vychádzajúc z geometrického plánu č. V., vyhotoveného v roku 1937 Ing. Alexandrom Neuwirthom, z ktorého boli prevzaté výmery parciel. K fyzickému odovzdaniu, ako aj k podrobnému identifikovaniu a určeniu hraníc vydávaného majetku, sa malo pristúpiť až po schválení nového interného predpisu o usporiadaní vlastníctva k lesným nehnuteľnostiam najneskôr do konca júna 2004. Predložená bola tiež dohoda o odovzdaní majetku uzavretá dňa 19.11.1992 medzi zástupcami Lesného spoločenstva v Záhorskej Bystrici a vtedajším š.p. Západoslovenské lesy, ktorej predmetom bolo vydanie špecifikovaných lesných pozemkov o celkovej výmere 193,7 ha, zapísaných na pozemnoknižnej vložke č. XXX.. V administratívnom spise je založené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 08.07.2002 č.j.: 1074/02-10/J04, ktorým bolo vo veci oprávnených osôb - spoluvlastníkov nehnuteľností LPS v Záhorskej Bystrici, ktorí v archívnych spisoch figurujú pod názvom „Roľnícke lesné družstvo Malinovský a spol. Záhorská Bystrica“, a štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky ako povinnej osoby, rozhodnuté, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky na vydanie nehnuteľností podľa § 6 ods. 1 písm. p/ § 4a ods. 3 písm. c/ zákona č. 229/1991 Zb. a bolo im priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Záhorská Bystrica, označeným parcelnými číslami a výmerami, podľa geometrického plánu č. V. vypracovaného Ing. Alexandrom Neuwirthom, spolu o výmere 25,9 ha. Ďalším rozhodnutím zo dňa 24.05.2002 č.j.: 827/02-10/J04, opäť vo veci oprávnených osôb podielnikov LPS v Záhorskej Bystrici, ktorí v archívnych spisoch figurujú pod názvom „Spolok bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici“ a štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky ako povinnej osoby, Okresný úrad Bratislava IV priznal oprávneným osobám vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Záhorská Bystrica, označeným parcelnými číslami a výmerami pozemkov, o celkovej výmere 235,2 ha, taktiež podľa geometrického plánu Ing. Alexandra Neuwirta č. E 191/37. V spise sa napokon nachádza rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 08.07.2002, ktorým bolo oprávneným osobám - podielnikom LPS v Záhorskej Bystrici, ktorý v archívnych spisoch figurujú pod názvom „Lesné spoločenstvo Bilačič a spol.“, priznané vlastnícke právo k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam v katastrálnom území Záhorská Bystrica, s celkovou výmerou pozemkov 70,3 ha. Všetky uvedené rozhodnutia podľa údajov na fotokópiách založených v spise nadobudli právoplatnosť dňa 06.07.2004. Zo stanov LPS Záhorská Bystrica tvoriacich súčasť administratívneho spisu vyplýva, že spoločenstvo vzniklo za účelom zabezpečenia navrátenia pozemkov vlastníkom do užívania v zmysle zákona o združovaní občanov registráciou na Ministerstve vnútra SR dňa 18.10.1991, pričom založiť ho mali Spoločnosť bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici, Roľnícke družstva Malinovský a spol. v Záhorskej Bystrici, Lesné družstvo Bilačič a spol. v Záhorskej Bystrici a Lesné družstvo Ivák a spol. v Záhorskej Bystrici. Rozhodnutím Obvodného úradu Bratislava IV z 27.05.1996 bolo zapísané do registra pozemkových spoločenstiev (článok 1). V predmete činnosti spoločenstva sa okrem iného uvádza, že zabezpečuje dokončenie navrátenia a usporiadania vlastníckych vzťahov ku nevysporiadaným pozemkom a po dokončení navrátenia a usporiadania vlastníckych vzťahov a ich užívania zvolá schôdzu členov Spoločnosti bývalých urbarialistov, Roľníckeho družstva Malinovský a spol., Lesného družstva Bilačič a spol., Lesného družstva Ivák a spol. v Záhorskej Bystrici, za účelom ukončenia svojej činnosti a ďalšieho postupu pri hospodárení týchto družstiev a Spoločnosti bývalých urbarialistov ( článok 2). Členmi spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločných nehnuteľností - lesných a pasienkových pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Záhorská Bystrica a Borinka. Členmi spoločenstva sa môžu stať len tie fyzické a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu spoločných nehnuteľností (článok 3). Orgánmi spoločenstva sú valné zhromaždenie, výbor a dozorná rada. Volebné obdobie orgánov spoločenstva je 5 rokov (článok 5). Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva okrem iného volí a odvoláva členov orgánov spoločenstva a rozhoduje o hospodárení spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom spoločenstva. Každý člen spoločenstva má pri hlasovaní valného zhromaždenia taký počet hlasov, aký mu patrí podľa súčtu (veľkosti) jeho vlastných podielov. O konaní valného zhromaždenia rozhoduje prítomnosť nadpolovičnej väčšiny z celkového počtu hlasov ( 11.532 ) (článok 6). Výkonným orgánom spoločenstva je výbor, ktorý riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach upravených zákonom č. 181/1995 Z.z., zmluvou o založení spoločenstva a stanovami spoločenstva. Výbor má 7 členov, spomedzi ktorých si volí predsedu (článok 8). Výbor môže rozhodovať o predaji časti pozemkov spoločenstva v okrajových častiach, rozhoduje tiež o nájme majetku, predovšetkým pozemkov (článok 7). Ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru (článok 8). Prepracované stanovy boli schválené na schôdzi valného zhromaždenia spoločenstva dňa 20.10.1996, ďalšie zmeny a doplnky stanov boli schválené valným zhromaždením konaným dňa 30.04.2000 (článok 10). O tom, že bude uzavretá nájomná zmluva na výkon práva poľovníctva medzi LPS Záhorská Bystrica a PZ Urbár na celkovú výmeru 662 ha, na obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2015, rozhodol za spoločenstvo podľa zápisnice zo dňa 06.12.2005 výbor LPS v Záhorskej Bystrici, ktorý poveril predsedu výboru Jozefa Blechu podpisom nájomnej zmluvy. Obvodný lesný úrad v Bratislave ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 30.06.2006 č.j. 06/134/2-Be 1 podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve neschválil zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri uzatvorené medzi PZ Urbár Záhorská Bystrica ako nájomcom a LPS Záhorská Bystrica k výmere 661,15 ha a Urbárskou spoločnosťou Stupava k výmere 204,05 ha ako prenajímateľmi, z dôvodu nesúladu v zmluvách uvedených výmer poľovných pozemkov s predloženými dokladmi. Na odvolanie Jozefa Blechu, predsedu LPS Záhorská Bystrica a PZ Urbár Záhorská Bystrica Krajský lesný úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 17.10.2006 č. KLU-262/2006 zrušil uvedené prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec Obvodnému lesnému úradu v Bratislave na nové prejednanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že o nájme výkonu práva a poľovníctva rozhodlo LPS Záhorská Bystrica ako prenajímateľ oprávnene, pretože je legitímnym spoluvlastníkom poľovného revíru. Konštatoval, že Lesy SR, š.p. ako druhý spoluvlastník revíru sa v konaní vyjadrili tak, že rešpektujú majoritné vlastníctvo LPS Záhorská Bystrica v poľovnom revíri a nemajú námietky, aby väčšinový spoluvlastník postúpil výkon práva poľovníctva poľovníckemu združeniu podľa svojho uváženia. Toto stanovisko poskytol Ing. Jozef Blažo, zamestnanec odštepného závodu Smolenice Lesov SR, š.p. Ostatní vlastníci poľovných pozemkov v revíri podľa záverov Krajského lesného úradu v Bratislave neboli rozhodnutím o uznaní poľovného revíru určení za jeho spoluvlastníkov. V ďalšom konaní Obvodný lesný úrad rozhodol dňa 14.12.2006 pod č. j. 06/134/8-BE 1 o schválení zmluvy o nájme výkonu práv a poľovníctva v poľovnom revíri uzatvorenej medzi LPS Záhorská Bystrica k výmere 594,04 ha a PZ Urbár Záhorská Bystrica a uložil PZ Urbár Záhorská Bystrica zabezpečiť úhradu ročného nájomného pre spoluvlastníkov predmetného poľovného revíru, a to Lesy SR, š.p. a Lesné spoločenstvo majiteľov urbáru a Les spol. Bratislava - Lamač. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko v ďalšom konaní bola doložená nová zmluva o nájme výkonu práv a poľovníctva, podpísaná LPS Záhorská Bystrica k výmere 594,04 ha, možno konštatovať, že zmluvu uzatvorili vlastníci poľovných pozemkov disponujúci nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníckych podielov na poľovných pozemkoch tvoriacich poľovný revír s celkovou výmerou 1047,29 ha. S poukazom na ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka správny orgán konštatoval, že spoločný poľovný revír sa posudzuje ako spoločná vec a hoci nájomná zmluva nebola uzavretá so všetkými spoluvlastníkmi poľovného revíru, sú vlastníci poľovných pozemkov disponujúci nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníckych podielov osobami oprávnenými rozhodnúť o nájme výkonu práva poľovníctva, pričom účastníkmi tohto úkonu sú všetci vlastníci, vrátane tých, ktorý s uzatvorením zmluvy nesúhlasili alebo ju odmietli podpísať. Odvolanie žalobcu 1/ proti uvedenému rozhodnutiu Krajský lesný úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 05.02.2007 č. 24/2007 zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný stotožnil s názorom správneho orgánu prvého stupňa, pričom jeho argumentácia sa v podstate obsahovo zhoduje s obsahom písomného vyjadrenia k žalobe. V administratívnom spise sa nachádza tiež fotokópia listu štátneho podniku Lesy SR adresovaného žalobcovi 1/, v ktorom na jeho žiadosť podnik zaujal stanovisko, že ak sú v rámci spoločnej lesnej nehnuteľnosti aj podiely spoločnej nehnuteľnosti uvedené v § 6 zákona č. 181/1995 Z.z. pod písmenom a/ až d/, teda v podiely vo vlastníctve štátu, ďalej podiely, u ktorých miesto trvalého pobytu majiteľov nie je známe alebo ktorí si svoje právo k spoločnej nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov neuplatnili a ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané, tak týchto zastupuje SPF, ktorý taktiež podpisuje zmluvy o nájme. Ak by v rámci ucelenej lesnej časti boli vydané aj štátne lesné pozemky spolu so spoločnou lesnou nehnuteľnosťou pozemkového spoločenstva, tak za tieto uzatvára zmluvu o nájme štátny podnik Lesy SR. Listom z 30.11.2006 štátny podnik Lesy SR oznámil Obvodnému lesnému úradu v Bratislave, že ako spoluvlastník poľovného revíru obdržal žiadosti o prenájom výkonu práva poľovníctva, nakoľko však v poľovnom revíri nie sú doposiaľ jednoznačne vysporiadané vlastnícke vzťahy (dvojité vlastníctvo na listoch vlastníctva), podnik nebude zmluvu o nájme výkonu práv a poľovníctva uzatvárať a navrhuje konajúcemu orgánu štátnej správy uplatniť postup v zmysle bodu III. usmernenia MPSR č. 5342/2005 -700 zo dňa 11.08.2005. Žalobcovia pripojili k žalobe viaceré listiny, z ktorých niektoré sú pre posúdenie veci podstatné, no netvoria súčasť administratívneho spisu. Ide najmä o fotokópiu pozemnoknižnej vložky č. XXX, k.ú. Záhorská Bystrica, ďalej výpis z listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom je zapísaný podiel žalobcu 2/ na spoločnom lese a spoločnom pasienku vedenom vo vložke č. XXX v k.ú. Záhorská Bystrica, aktuálny výpis z registra pozemkových spoločenstiev reg. č. LS-1/1996 o zápise LPS Záhorská Bystrica, podľa ktorého spoločenstvo spravuje pozemky o výmere 193,7414 ha v k.ú. Záhorská Bystrica, a zmluvu o založení Lesného spoločenstva v Záhorskej Bystrici s právnom subjektivitou podľa zákona o pozemkových spoločenstvách zo dňa 27.02.1996, bez špecifikácie účastníkov zmluvy a členov spoločenstva. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Podľa ods. 2 žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa obsahu administratívneho spisu účastníkmi správneho konania o schválenie oboch zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva, voči ktorým správne orgány oboch stupňov vykonávali procesné úkony, doručovali rozhodnutia a iné písomnosti, boli účastníci predmetných zmlúv a ďalšie subjekty, hlásiace sa k vlastníctvu, prípadne k správe poľovných pozemkov považovaných za súčasť poľovného revíru. Žalobcovi 2/ postavenie účastníka správneho konania priznané nebolo. Napriek tomu, že napadnuté rozhodnutia sa žalobcu 2/ ako spoluvlastníka poľovných pozemkov a zároveň člena žalobcu 1/ nepriamo dotýkajú, postupovali správne orgány podľa názoru súdu správne, keď so žalobcom 2/ ako s účastníkom nekonali. Ak by totiž toto procesné postavenie bolo priznané žalobcovi 2/, bolo by namieste za účastníkov považovať všetkých spoluvlastníkov poľovných pozemkov a členov zainteresovaných poľovníckych združení. Vzhľadom na to, že zákon priznáva oprávnenie domáhať sa žalobou preskúmania právoplatného rozhodnutia správneho orgánu len účastníkovi správneho konania, ktorým žalobca 2/ nebol a podľa povahy veci ani byť nemal, nemožno považovať žalobcu 2/ za osobu oprávnenú k podaniu predmetnej žaloby. Preto súd postupoval podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a konanie o žalobe žalobcu 2/ zastavil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 2 ods. 2 zákona o poľovníctve právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Podľa § 5 zákona o poľovníctve právo poľovníctva možno vykonávať len na poľovných pozemkoch, ktoré okresný národný výbor uznal za poľovný revír, zverník alebo samostatnú bažantnicu. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len "vlastník poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len "vlastníci spoločného poľovného revíru"). Podľa ods. 2 vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods.2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky. Podľa ods. 3 výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane. Podľa ods. 4 ak niektorý z vlastníkov spoločného poľovného revíru, v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý podľa odseku 3, chce vykonávať právo poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie okresného národného výboru. Podľa § 39 ods. 1 zákona o poľovníctve práva vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých pobyt nie je známy alebo ktorí svoje práva podľa tohto zákona neuplatnia, vykonáva Slovenský pozemkový fond, ak ide o poľnohospodárske pozemky, a Slovenský lesný pozemkový fond, ak ide o lesné pozemky. Podľa ods. 2 ak ide o pozemky vo vlastníctve štátu, vykonáva práva vlastníctva podľa tohto zákona Slovenský pozemkový fond, ak ide o poľnohospodárske pozemky, alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, prípadne v určenom rozsahu Slovenský lesný pozemkový fond, ak ide o lesné pozemky. Podľa § 6 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách podiely spoločnej nehnuteľnosti a) vo vlastníctve štátu, b) vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu nie je známe, c) vlastníkov, ktorí si svoje práva k spoločnej nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov neuplatnili, d) ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané, spravuje Slovenský pozemkový fond. Podľa § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy; obdobne štátna organizácia lesného hospodárstva vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, zastupuje štát a neznámych vlastníkov. Z citovaných ustanovení zákona o poľovníctve vyplýva, že právo poľovníctva možno vykonávať len na poľovných pozemkoch uznaných za poľovný revír, pričom toto právo patrí vlastníkom poľovných pozemkov, ktorí ho môžu vykonávať sami, alebo môžu jeho výkon za odplatu prenajať poľovníckemu združeniu alebo inej fyzickej či právnickej osobe. Rozhodnutie o uznaní poľovných pozemkov za poľovný revír určuje hranice poľovného revíru a tým vymedzuje územie, na ktorom možno právo poľovníctva vykonávať. S ohľadom na platný systém evidencie údajov o nehnuteľnostiach v katastri nehnuteľnosti nie je podľa názoru súdu možné zabezpečiť spoľahlivé vymedzenie územia, na ktorom sa uznaný poľovný revír nachádza, inak ako prostredníctvom údajov zapisovaných do katastra nehnuteľností, teda čo najpresnejšou špecifikáciou lesných a iných pozemkov, ich parcelných čísel, výmer a katastrálnych území, na ktorých sa nachádzajú, so zakreslením hraníc poľovného revíru v katastrálnej mape. V danom prípade rozhodnutie o uznaní poľovného revíru len uvádza, že vlastníkom/užívateľom poľovných pozemkov sú Lesné spoločenstvo Záhorská Bystrica (623,05 ha) a Zsl. lesy, š.p. (353,25 ha). Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že spoluvlastníkov revíru určuje jedine rozhodnutie o uznaní revíru, ktoré platí dovtedy, kým nebude rozhodnuté inak. Právo výkonu poľovníctva totiž garantuje právny poriadok Slovenskej republiky vlastníkovi poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, bez ohľadu na to, či posledné rozhodnutie lesného úradu o uznaní poľovného revíru zachytáva aktuálny vlastnícky stav v revíri alebo nie. Súd je toho názoru, že ak rozhodnutie o uznaní poľovného revíru z akéhokoľvek dôvodu nekorešponduje zo skutočným stavom z hľadiska vlastníckej štruktúry, je lesný úrad povinný tieto skutočnosti skúmať v konaní o schválenie zmlúv o výkone práva poľovníctva. Preto možno konštatovať, že lesný úrad nebol viazaný údajmi o vlastníkoch revíru uvedenými v predmetnom uznávacom rozhodnutí z 10.11.1995. Nutnosť dôsledne sa zaoberať aktuálnou vlastníckou štruktúrou poľovného revíru zvýrazňuje jednak fakt, že údaje o spoluvlastníkoch, najmä z dôvodu zrejme stále prebiehajúcich reštitučných konaní, zostali nejasné a evidentne neodrážajúce stav zachytený v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru, a tiež skutočnosť, že o právo výkonu poľovníctva v revíri sa uchádzajú dve poľovnícke združenia, a to na základe vzájomne sa vylučujúcich zmlúv uzavretých s rôznymi subjektami zastupujúcimi spoluvlastníkov revíru. Prvoradou úlohou lesného úradu v konaní o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva je totiž dohľad nad dodržaním zákonnosti a transparentnosti tohto procesu, a to bez ohľadu na dôkaznú iniciatívu účastníkov tohto konania, pretože Správny poriadok (zákon. č. 71/1967 Zb.), ktorým sa toto konanie spravuje, ukladá správnemu orgánu spoľahlivo zistiť skutočný stav veci a obstarať si všetky potrebné podklady pre rozhodnutie. Práve v záujme zachovania zákonnosti v procese schvaľovania predmetných zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva teda boli správne orgány povinné skúmať, ktoré konkrétne pozemky sú poľovnými pozemkami uznanými za poľovný revír a najmä kto a v akom rozsahu bol v čase uzavretia predložených zmlúv ich vlastníkom, resp. kto bol tieto nehnuteľnosti oprávnený spravovať. Zákon o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého malo byť LPS Záhorská Bystrica založené, vyžaduje pre vznik spoločenstva s právnou subjektivitou uzavretie náležitej písomnej zmluvy medzi vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti a následnú registráciu spoločenstva v príslušnom registri. Súčasťou zmluvy musí byť aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú. Spoločenstvo je povinné viesť zoznam svojich členov, do ktorého sa zapisuje meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, jej rodné číslo, názov a sídlo právnickej osoby, jej identifikačné číslo, veľkosť vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo počet vlastnených podielov a deň zápisu do zoznamu. Na žalobcami predloženej „zmluve“ o založení Lesného spoločenstva v Záhorskej Bystrici je podpis len jednej osoby, zrejme predsedu spoločenstva, pričom prílohou zmluvy mal byť bližšie neurčený zoznam (pravdepodobne členov spoločenstva). Bude potrebné, aby si správny orgán v ďalšom konaní vyžiadal kompletnú zmluvu o založení spoločenstva aj so zoznamom členov, aby bol jasne stanovený jednak okruh vlastníkov podielov, ale najmä celková výmera spoločnej nehnuteľnosti, s ktorou spoločenstvo v čase uzavretia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva hospodárilo. Z dokladov pripojených k žalobe, hlavne z aktuálneho výpisu z registra pozemkového spoločenstva, totiž vyplýva, že spoločenstvo spravuje len výmeru 193,7414 ha pozemkov v katastrálnom území Záhorská Bystrica, s počtom podielnikov 401. Výmera spravovaných pozemkov podľa stanov spoločenstva pozostáva z celkového počtu 11 532 podielov. Z listu vlastníctva č. XXXX., k.ú. Záhorská Bystrica I., na ktorom je zapísané vlastníctvo žalobcu 2/ k podielu na spoločnej nehnuteľnosti, vyplýva, že žalobcovi 2/ patrí podiel 12/11532-in zo spoločného lesa a zo spoločného pasienka vedeného v pozemnoknižnej vložke č. XXX. V uvedenej vložke sú však zapísané pozemky o celkovej výmere len cca 200 ha (určenej súčtom katastrálnych jutár a štvorcových siah). Pozemky vo vložke č. XXX s výmerou 193,7414 ha boli spoločenstvu odovzdané na základe dohody so š.p. Zsl. Lesy v roku 1992. Všetky opísané doklady teda nasvedčujú záveru, že LPS Záhorská Bystrica v čase uzavretia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva s PZ Urbár spravovalo len výmeru cca 193 ha poľovných pozemkov tvoriacich súčasť poľovného revíru. V každom prípade z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by Lesnému pozemkovému spoločenstvu v Záhorskej Bystrici bola v čase uzavretia nájomnej zmluvy s PZ Urbár vydaná v reštitučnom konaní výmera 594 ha poľovných pozemkov, ako sa uvádza v nájomnej zmluve a v napadnutom rozhodnutí č. 24/2007 zo dňa 05.02.2007. Okolnosti vlastníctva k poľovným pozemkom komplikuje skutočnosť, že na základe rozhodnutí Okresného úradu Bratislava IV, právoplatných dňa 06.07.2004, malo byť podielnikom spoločenstva (figurujúcim pod názvami Roľnícke lesné družstvo Malinovský a spol., Spolok bývalých urbarialistov a Lesné družstvo Bilačič a spol. ) v reštitučnom konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. priznané vlastnícke právo k ďalším pozemkom v katastrálnom území Záhorská Bystrica, spolu o výmere cca 331 ha. Tento údaj si zjavne protirečí s údajom o výmere spravovaných pozemkov spoločenstva (193,7414 ha) zapísanej vo vyššie uvedenom aktuálnom výpise z registra pozemkového spoločenstva (z roku 2007). S ohľadom na opísané skutočnosti nie je zrejmé, prečo pozemkový úrad považoval vydávané pozemky za súčasť spoločnej nehnuteľnosti LPS Záhorská Bystrica a v rozhodnutiach vymenovaných spoluvlastníkov nehnuteľností za podielnikov spoločenstva. Aj pre tieto nejasnosti nemožno považovať správnymi orgánmi zistený skutkový stav a podklady pre rozhodnutie za dostatočné a jednoznačné. Stotožniť sa tiež možno s námietkou žalobcu 1/, že pokiaľ žalovaný poukázal vo svojich zisteniach na dohodu o odovzdaní majetku zo dňa 19.11.1992 medzi š.p. Zsl. lesy a LPS Záhorská Bystrica, zápisnicu z 09.05.2006, vytyčovací náčrt a protokol o vytýčení hraníc pozemkov vypracovaný firmou Geomer PÚ, s.r.o. na podklade GP Ing. Alexandra Neuwirta z roku 1937, mal tieto dôkazné prostriedky po právnej stránke vyhodnotiť a opísať, ako sa premietli do záveru o tom, že zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri uzavrela s PZ Urbár nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír. V tejto časti preto považoval súd rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Pokiaľ má byť časť poľovného revíru tvorená spoločnou nehnuteľnosťou LPS Záhorská Bystrica, potom tiež nie je z oboch napadnutých rozhodnutí žalovaného, ani z obsahu administratívneho spisu, zrejmé, akú časť na poľovných pozemkoch predstavujú podiely tých spoluvlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu nie je známe, ku ktorým nebolo vlastnícke právo v reštitučnom konaní preukázané, ako aj podiely tých, ktorý si právo na vydanie majetku neuplatnili. Súhlasiť možno s názorom žalobcu 1/, že týchto v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ zákona č. 181/1995 Z.z., ktorému podlieha právny režim pozemkových spoločenstiev, zastupuje a ich majetok spravuje Slovenský pozemkový fond, pričom zákon v tejto súvislosti nerozlišuje, či ide o lesnú alebo poľnohospodársku nehnuteľnosť. Fondu preto nič nebráni za týchto spoluvlastníkov uzavrieť aj zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva. Z ustanovenia § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách, na ktoré poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že v prípade lesných pozemkov je dané oprávnenie pre štátnu organizáciu lesného hospodárstva zastupovať pred súdom len štát a neznámych vlastníkov. V tomto zmysle nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že SPF v konaní o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva nemá koho zastupovať. Presné zistenie výmery spoločnej nehnuteľnosti LPS Záhorská Bystrica, ako aj počtu podielov, ktoré boli ku dňu uzavretia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva s PZ Urbár vydané spoluvlastníkom, resp. ku ktorej bolo spoluvlastníkom priznané vlastnícke právo, bude predpokladom pre jednoznačný záver o tom, s akou časťou spoločnej nehnuteľnosti bolo LPS Záhorská Bystrica v uvedenom čase oprávnené hospodáriť a teda či o nájme výkonu práva poľovníctva k poľovným pozemkom tvoriacim poľovný revír v prospech PZ Urbár bolo rozhodnuté nadpolovičnou väčšinou vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Z doposiaľ vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi oboch stupňov takýto záver vyvodiť nemožno. Súd sa preto stotožnil s názorom žalobcu 1/, že nakoľko žalovaný pred rozhodnutím vo veci spoľahlivo nezistil celkovú výmeru spoločnej nehnuteľnosti, ani okruh pôvodných spoluvlastníkov pozemkov tvoriacich poľovný revír, ktorý si uplatnili právo na vrátenie podielov na poľovných pozemkoch, ani koľkým z nich bolo ku dňu uzavretia zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva vyhovené, nemohol kvalifikovane posúdiť otázku, s akou výmerou v relevantnom čase LPS Záhorská Bystrica hospodárilo a k akej výmere mohlo prenajať právo výkonu poľovníctva v predmetnom poľovnom revíri. Ako je uvedené vyššie, nebola preukázaná ani skutočnosť, akú časť zo spoločnej nehnuteľnosti predstavovali v čase uzavretia schvaľovaných zmlúv podiely tých vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu nie je známe, ktorý si svoje práva k spoločnej nehnuteľnosti podľa reštitučných predpisov neuplatnili a ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané. Doposiaľ vykonané dôkazy pred správnymi orgánmi nasvedčujú tomu, že LPS Záhorská Bystrica nebolo oprávnené prenajať výkon práva poľovníctva k takej výmere poľovných pozemkov, ktorá je uvedená v správnymi orgánmi schválenej zmluve s PZ Urbár. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa vnútorných pomerov LPS Záhorská Bystrica, tieto považoval súd v zásade za dôvodné. Je pravdou, že žiaden zo zakladateľov Lesného spoločenstva v Záhorskej Bystrici uvedený v stanovách - Spoločnosť bývalých urbarialistov, Roľnícke družstvo Malinovský a spol., Lesné družstvo Bilačič a spol. a Lesné družstvo Ivák a spol. v Záhorskej Bystrici, nebol v čase vzniku spoločenstva podľa zákona o združovaní občanov právne spôsobilým subjektom, pretože ani jeden nebol zapísaný v obchodnom ani inom registri a právna subjektivita mu nevyplývala ani z iného osobitného predpisu. Táto skutočnosť však nebola pre celkové posúdenie veci podstatná. Za dôležitejšiu považoval súd skutočnosť, že LPS Záhorská Bystrica je odo dňa 27.05.1996 registrované v zmysle zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, hoci je z vyššie opísaných dôvodov pochybné, či ho možno považovať za legitímneho reprezentanta spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v katastrálnom území Záhorská Bystrica. Okrem nejasností o výmere spravovaných pozemkov nie je zo žalobcami predloženej zmluvy o založení Lesného spoločenstva v Záhorskej Bystrici s právnou subjektivitou zo dňa 27.02.1996 zrejmé, kto je účastníkom tejto zmluvy a koľkých vlastníkov podielov sú vlastne orgány spoločenstva oprávnené zastupovať. Vnútorné pomery a organizačnú štruktúru LPS Záhorská Bystrica upravujú predovšetkým stanovy, ktoré okrem iného určujú aj pôsobnosť jeho orgánov. V danom prípade stanovy spoločenstva zverujú výboru spoločenstva okrem iného oprávnenie rozhodovať o predaji časti pozemkov spoločenstva v okrajových častiach a taktiež o nájme majetku, predovšetkým pozemkov. Realizácia výkonu práva poľovníctva je osobitným oprávnením, ktoré vlastníkom poľovných pozemkov priznáva zákon o poľovníctve. Postúpenie, resp. nájom výkonu tohto práva na určitých pozemkoch nie je pojmom totožným s nájmom dotknutých pozemkov. Právo poľovníctva v poľovnom revíri nie je podmienené nájmom pozemkov tvoriacich poľovný revír. Držiteľ práva poľovníctva nemusí byť nevyhnutne nájomcom či vlastníkom pozemkov a nie je vylúčené, aby vlastník poľovných pozemkov výkon práva poľovníctva postúpil poľovníckej spoločnosti a zároveň tie isté pozemky prenajal tretiemu subjektu. Z článku 7 stanov spoločenstva teda nemožno automaticky vyvodiť oprávnenie výboru uzatvoriť v mene spoločenstva zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva. Súd je v danom prípade naopak toho názoru, že nakoľko sa nájom výkonu práva poľovníctva na spoločných pozemkoch v zmysle zákona uzatvára na dobu 10 rokov, možno konštatovať, že ide o dôležitú otázku, týkajúcu sa záujmov všetkých spoluvlastníkov a preto o tejto otázke nebol oprávnený prijať rozhodnutie samotný výbor spoločenstva. Námietku žalobcu, že o nájme výkonu práva poľovníctva na spoločných nehnuteľnostiach bolo oprávnené rozhodnúť výlučne valné zhromaždenie, preto považoval súd za dôvodnú. Správne orgány boli podľa názoru súdu tiež povinné skúmať, či pri uzavretí zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva s PZ Urbár konal za spoločenstvo jeho štatutárny zástupca, oprávnený v zmysle stanov prejavovať vôľu za spoločenstvo. Ak je totiž pravdou, že tak výboru, ako aj jeho predsedovi Jozefovi Blechovi, uplynulo pred podpisom zmluvy s PZ Urbár päťročné funkčné obdobie, nemožno považovať rozhodnutie výboru o uzavretí tejto zmluvy, ani jej podpis zo strany predsedu výboru Jozefa Blechu, za úkon zaväzujúci spoločenstvo, pretože v takom prípade by nešlo o úkon urobený na to oprávnenou osobou. Právny úkon urobený za právnickú osobu iným ako štatutárnym orgánom alebo ním splnomocnenou osobou je úkonom absolútne neplatným, na ktorý sa hľadí, ako by nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je pritom správny orgán povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Preto je vylúčené, aby k takémuto úkonu bol daný štátny súhlas v podobe schválenia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva. S tým súvisí aj posúdenie ďalšej námietky žalobcu 1/, podľa ktorej samostatným dôvodom zakladajúcim neplatnosť zmluvy uzavretej medzi LPS Záhorská Bystrica a PZ Urbár je skutočnosť, že hoci ide o písomný právny úkon, pre platnosť ktorého vyžadujú stanovy podpisy aspoň dvoch členov výboru, bola zmluva za prenajímateľa podpísaná len predsedom výboru Jozefom Blechom. Aj tu platí, že pokiaľ členom výboru, ktorí na svojom zasadnutí prijali za spoločenstvo rozhodnutie o uzavretí zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva s PZ Urbár a podpisom nájomnej zmluvy poverili predsedu výboru, uplynulo 5-ročné funkčné obdobie pred prijatím tohto rozhodnutia, ide o rozhodnutia neplatné, ktoré nemohli spôsobiť žiadne právne účinky ani vo vzťahu k spoločenstvu, ani voči tretím osobám. Za daných okolností by správne orgány mali v ďalšom konaní okrem iného zisťovať, či osoby konajúce za spoločenstvo v súvislosti s uzavretím zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva s PZ Urbár boli valným zhromaždením poverené k takýmto úkonom, či predseda spoločenstva a dotknutí členovia výboru boli s ohľadom na v stanovách upravenú dĺžku funkčného obdobia oprávnení konať za spoločenstvo, a vyvodiť z toho príslušné právne závery. Kým nebude vo veci schválenia zmlúv s PZ Urbár nanovo rozhodnuté, nebude môcť uvedené poľovnícke združenie právo poľovníctva v revíri vykonávať, a to s účinnosťou odo dňa doručenia rozhodnutia súdu. Pokiaľ ide o konanie vo veci schválenia zmluvy medzi SPF a žalobcom 1/, súd má za to, že ak sa potvrdí, že LPS Záhorská Bystrica v čase uzavretia zmluvy s PZ Urbár spravovala len výmeru 193,7414 ha poľovných pozemkov v k.ú. Záhorská Bystrica, pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 418, ako to vyplýva z aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, nebude možné považovať spoločenstvo za väčšinového vlastníka poľovného revíru. V takom prípade by bolo z vyššie uvedených dôvodov nutné považovať za správcu majoritnej časti revíru Slovenský pozemkový fond ako subjekt zastupujúci neznámych vlastníkov a tých, ktorí si svoje práva v zmysle zákona o poľovníctve relevantným spôsobom neuplatnili. Nič by potom nebránilo Lesnému úradu predloženú zmluvu zo dňa 22.11.2005, ktorou SPF prenajal výkon práva poľovníctva v revíri žalobcovi 1/, schváliť. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v naznačených smeroch sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a napadnuté rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovými rozhodnutiami Obvodného lesného úradu v Bratislave zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p. viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi 1/ priznal právo na náhradu trov vynaložených na súdnom poplatku za žalobu v sume 4.000,- Sk a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za 2 úkony po 1.260,- Sk (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), čo spolu s paušálnou náhradou 2x 164,- Sk, vrátane nákladov na súdnych poplatkoch predstavuje sumu 6.848,- Sk, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na zastavenie konania o žalobe žalobcu 2/ súd žalobcovi 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Proti výroku rozsudku o zastavení konania o žalobe žalobcu 2/ možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.