KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava14. 12. 2010plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 61Cbi/114/2001 z 14. 12. 2010

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. decembra 2010, sp. zn. 61Cbi/114/2001, ECLI:SK:KSBA:2010:1001898525.9

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 61Cbi/114/2001
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1001898525
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1001898525.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Pastierikovou v právnej veci
navrhovateľa: SCH Stahl Trade, s.r.o., Na Výtoni 9, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 60 932 244,
zastúpený: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, Panenská 24, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: JUDr.
Viera Kubicová, advokátka, Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu
TZK, a. s., Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 226 980, zastúpený: Advokátska kancelária Kubicová,
Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, IČO: 35 917 148, o určenie
poradia prihlásenej pohľadávky vo výške 938.784,37 eur /28.281.818,- Sk/ s nárokom na oddelené
uspokojenie, takto

r o z h o d o l :

Žaloba navrhovateľa sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 199,16 eur trov konania a trovy právneho zastúpenia
Advokátskej kancelárii Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., Záhradnícka 68, Bratislava vo výške
893,16 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím č. k. 61 Cbi 114/01 zo dňa 17.9.2002 vydal rozsudok, proti
ktorému v zákonnej lehote podal odvolanie odporca.

Najvyšší súd SR svojím rozsudkom č. k. 7 Obo 17/03 zo dňa 2.10.2003 rozhodol o odvolaní tak, že
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 61 Cbi 114/01 zo dňa 17.9.2002 v časti, ktorou
súd prvého stupňa určil, že lis LZK 4000I.A, výrobné číslo 6420,

rok výroby 1982, výrobca Šmeral Brno, inv. č. /v evidencii TZK, a. s./ 51200007, patrí do konkurznej
podstaty TZK, a. s., zmenil tak, že žalobu z a m i e t o l, a v časti, ktorou súd prvého stupňa určil, že
pohľadávka žalobcu proti žalovanému v sume 28.281.818,- Sk je pohľadávkou oddeleného veriteľa s
nárokom na oddelené uspokojenie, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave vec opätovne prejednal a rozsudkom č.k. 61 Cbi 114/01 zo dňa 4.4.2005 žalobu
navrhovateľa zamietol.

Na základe odvolania navrhovateľa Najvyšší súd SR svojím uznesením č. k. 3 Obo 210/05 zo
dňa 14.6.2006 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.4.2005 zrušil a vec opätovne vrátil
na nové konanie. V novom konaní bolo potrebné vykonať dôkazy tak, aby bolo možné zistiť, či
žaloba navrhovateľa bola podaná v stanovenej lehote, v tomto smere je potrebné upresniť žalobu.



Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať podstatný obsah prednesov účastníkov, skutočný výklad o tom,
ktoré skutočnosti boli preukázané a ktoré nie, stručný výklad o tom, z ktorých dôkazov súd vyvodil
svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, a prečo nevykonal ďalšie
navrhované dôkazy a právne posúdenie veci.

Krajský súd v Bratislave vec opätovne prejednal a rozsudkom č. k. 61 Cbi 114/01 zo dňa 24.10.2007
žalobu navrhovateľa zamietol.

Voči rozsudku sa odvolal navrhovateľ a Najvyšší súd SR svojím uznesením sp. zn. 3 Obo 261/2007 zo
dňa 10.11.2008 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 61Cbi/114/01-332 zo dňa 24.10.2007
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že
súd prvého stupňa pochybil, keď pri svojom závere i dôvodnosti žaloby vec neposudzoval tiež v zmysle
§ 18 v spojení s § 6 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní /ďalej len ZKV/. Pochybil i v tom, že
dôvodnosť žaloby posudzoval výlučne zo zoznamu konkurznej podstaty, na ktorý poukázal odporca, a to
bez prihliadnutia k jeho dostatočnej preukázanosti v spojení s uvedenými zákonnými ustanoveniami, čím
bol nedostatočne zistený skutkový stav. Na zistenie či sa vec nachádza alebo nie v konkurznej podstate
úpadcu, nepostačuje len tvrdenie odporcu, ale treba sa zaoberať i tvrdením navrhovateľa, že sporný lis
sa nachádza v priestoroch úpadcu, o čom doložil list od spoločnosti TZK - Umformtechnik, s.r.o. zo dňa
17.6.2002. Je potrebné dokazovať i obranu odporcu v tom smere, či vec je, resp. nie je v konkurznej
podstate úpadcu a teda, i pre ktorý dôvod, resp. na akom základe, prípadne pokynu konkurzného súdu
nebola zaradená do jeho súpisu, a preto v konkurze nebola speňažená.

Súd na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/261/2007 zo dňa 10.11.2008 doplnil
dokazovanie naznačeným smerom, a to:

- vyzval odporcu na predloženie kompletnej dokumentácie „Tlač kmeňového súboru TM k 11/2000“.
Nakoľko celá dokumentácia sa nachádzala na Okresnom úrade PZ Trnava, súd si vyžiadal zaslanie
súpisu majetku úpadcu od vyšetrovateľa, ktorý bol súdu dňa 18.2.2009 zaslaný,

- z konkurzného spisu 1K 307/00 nebol zistený žiaden záznam ani pokyn konkurzného sudcu ohľadne
lisu ani doplňujúci súpis konkurznej podstaty týkajúci sa lisu. Bola urobená kópia listu zo dňa 30.11.2009,

- dňa 30.3.2010 bola uskutočnená obhliadka v objekte spoločnosti HKS FORGE, s.r.o., Coburgova 84,
Trnava, kde bolo zistené, že predmetný lis sa tam nachádza,

- dňa 3.6.2010 na základe výzvy súdu spoločnosť HKS FORGE, s.r.o. predložila kúpnu zmluvu nedzi
spoločnosťou HKS a.s. a ENERGY SK, a.s. na prdmetný lis vrátane preberacieho protokolu,

- listom zo dňa 20.7.2010 súd požiadal výrobcu lisu spoločnosť Šmeral Brno, a.s., Brno, aby vysvelil
rozdiel v označení lisu LZK 4000 I.A a LZK 4000 II.A, ktorý bol súdu zaslaný dňa 23.7.2010.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, písomnými vyjadreniami navrhovateľa i
odporcu, konkurznou prihláškou, tlačou kmeňového súboru k 12.1999, k 20.1.2000 a k 11/2000,
zápisnicou z dražby hnuteľných vecí zo dňa 19.4.2001, súpisom majetku úpadcu z júna 2001, listom
Šmeral Brno, a.s., Brno zo dňa 14.6.2002 a 20.7.2010, kúpnou zmluvou zo dňa 28.2.2003 a preberacím
protokolom k zmluve, záložnou zmluvou, listom TZK - Umformtechnik, s.r.o., Trnava zo dňa 17.6.2002,
jednotlivými faktúrami, objednávkami a dodacími listami, korešpondenciou medzi účastníkmi konaia
týkajúcej sa predmetného lisu /súd si doklady zabezepčil s konkurzného spisu 1K 307/00/, ako i
ostatnými dokladmi na vec sa vzťahujúcimi a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový
stav :



Súd v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Súd hodnotil dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vzišlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 15.12.2006 uviedol, že SKP bol povinný hnuteľnú vec zahrnúť do
konkurznej podstaty úpadcu s poukazom na §§ 6 ods. 2, 8 ods. 2 ZKV. Správca konkurznej podstaty
nepostupoval pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou, neskúmal spätne 3 roky prevody
úpadcu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že na dražbe nebol predaný lis, ktorý je predmetom záložnej
zmluvy zo dňa 26.10.1998, ale išlo o lis zapísaný v evidencii HIM pod č. 51200028. Poukazuje na list
od spoločnosti TZK - Umformtechnik, s.r.o. zo dňa 17.6.2002, ktorý preukazuje, že predmetný lis sa
stále nachádza v priestoroch úpadcu. Neobstojí ani námietka odporcu, že predmetná záložná zmluva
je neplatná. Predmet záložného práva bol jednoznačne určitý, odkazoval i na evidenciu odporcu pod č.
51200007. Platný je aj Dodatok č. 1, ktorý potvrdzuje odovzdanie veci záložnému veriteľovi, ktorý súhlasí
s bezplatným užívaním lisu dlžníkom až do úhrady celkovej pohľadávky. Okrem toho je tu aj ďalší modus
záložného práva, a tým je zjavné označenie založenej veci. Predmetný lis bol podľa privatizačných
projektov považovaný za nehnuteľnú

vec a bol v súpise majetku z decembra 1999. Nakoľko predmetný lis nie je možné preniesť, je potrebné
ho považovať v zmysle Hospodárskeho zákonníka za nehnuteľnú vec.

Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že sporný lis nie je súčasťou konkurznej podstaty, pričom
Najvyšší súd SR v rozsudku č. k. 7 Obo 17/03 rozhodol o zamietnutí žaloby v časti určenia, že lis patrí
do konkurznej podstaty. Toto rozhodnutie bráni tomu, aby mohlo byť pohľadávke navrhovateľa priznané
právo na oddelené uspokojenie. V tejto časti žaloby je tu prekážka rozhodnutej veci a nemožno o nej
znova konať. Ak by sa predmetný lis posudzoval ako nehnuteľná vec, musel by byť zapísaný do katastra
nehnuteľností.

Odporca ďalej uviedol, že v evidencii kmeňového súboru investičného majetku spoločnosti TZK, a.s.
bol po dni 30.11.2000 evidovaný len lis kovací LZK 4000A, v. č. 6420, evidenčné číslo 51200028. Pod
evidenčným číslom 51700007 sa v tejto evidencii nenachádzal žiaden majetok. Dňa 19.4.2001 bol na
lis kovací LZK 4000A, v. č. 6420, evidenčné číslo 51200028 udelený spoločnosti ENERGY SK, a.s. v
exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade JUDr. Márie Zervanovej pod spis. zn. EX 72/2001
príklep, ktorým na menovanú spoločnosť prešlo bez závad viaznúcich na veci vlastnícke právo k tomuto
lisu. Pri obhliadke bolo zistené, že uvedený lis v. č. 6420 sa v priestoroch dielne nachádza. Išlo však
o lis, ktorý nadobudla dňa 19.4.2001 v exekúcii spoločnosť ENERGY SK, a.s., pričom spoločnosť HKS
Forge, s.r.o. ho nadobudla následne kúpou v roku 2003. Uvedenou obhliadkou dňa 30.3.2010 bolo
preukázané, že terajšiemu úpadcovi patril po dni 30.11.2000 len jeden lis, a to LZK 4000A, v. č. 6420,
ktorý však dňa 19.4.2001 prešiel udelením príklepu do vlastníctva spoločnosti ENERGY SK, a.s.. Nebola
preukázaná existencia žiadneho lisu s ev. č. 51200007.

Krajský súd v Bratislave svojím uznesením č. k. 1K 307/00 zo dňa 11.5.2001 vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka. Týmto dňom sa dlžník stal úpadcom.

Navrhovateľ si konkurznou prihláškou prihlásil svoju pohľadávku vo výške 28.281.818,- Sk s nárokom
na oddelené uspokojenie.

Na prieskumnom pojednávaní dňa 26.7.2001 správca konkurznej podstaty nárok navrhovateľa čo do
výšky uznal a pohľadávku navrhovateľa zaradil do 1. triedy, čím poprel nárok navrhovateľa na oddelené
uspokojenie.

Odporca poprel nárok na oddelené uspokojenie z dôvodu neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva
a tiež z dôvodu, že predmet záložného práva sa nenachádza v súpise konkurznej podstaty.



Je nesporné, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.8.2001 a upresneným petitom na
pojednávaní dňa 24.10.2007 voči odporcovi domáhal určenia, že pohľadávka navrhovateľa vo výške
28.281.818,- Sk v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 1K 307/00
vo veci úpadcu TZK, a. s. v konkurze, Coburgova 84, Trnava, je pohľadávkou s nárokom na oddelené
uspokojenie.

Súd sa pridržiava svojho názoru, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí 61 Cbi 114/01-332 zo dňa
24.10.2007, týkajúci sa námietky odporcu, že navrhovateľ nepodal svoju žalobu v lehote, t.j. v súlade s §
23 ods. 4 Zákona o konkurze a vyrovnaní /ďalej len ZKV/, pretože svojím návrhom zo dňa 23.8.2001 sa
domáhal na súde určenia, že jeho pohľadávka voči odporcovi /ktorým je v predmetnom konaní správca
konkurznej podstaty a nie úpadca/, v sume 28.281.818,- Sk je pohľadávkou oddeleného veriteľa. Podľa
odporcu, navrhovateľ nikdy nedisponoval pohľadávkou voči správcovi konkurznej podstaty, a preto je
zrejmé, že svoj návrh na určenie poradia pohľadávky voči úpadcovi, ktorú si prihlásil do konania, podal
až dňa 9.4.2005, kedy zásadným spôsobom zmenil svoj návrh na začatie konania.

Podľa zistenia súdu, navrhovateľ bol prítomný na prieskumnom pojednávaní dňa 26.7.2001, na ktorom
bola stanovená lehota na podanie žaloby v lehote 31 dní. V tejto zákonnej lehote navrhovateľ podal
na Krajský súd v Bratislave žalobu o určenie, že pohľadávka navrhovateľa proti odporcovi v sume
28.281.818,- Sk je pohľadávkou oddeleného veriteľa s nárokom na oddelené uspokojenie. Takto podaná
žaloba je podľa názoru súdu, ako i podľa názoru Najvyššieho súdu SR, žalobou bez predpísaných
náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. išlo o nesprávne a neúplné
podanie, ktoré je možné doplniť alebo opraviť, a to bez toho, aby došlo k zmeškaniu lehoty na podanie
žaloby.

Navrhovateľ včas uplatnenú žalobu upresnil /doplnil/ dňa 4.4.2005 a následne aj na pojednávaní dňa
23.10.2007 po poučení súdom podľa § 43 ods. 1 O.s.p.. V obidvoch prípadoch išlo o upresnenie žaloby,
a nie o zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p.. O nový návrh by išlo len v prípade, ak by navrhovateľ
žiadal viac než v pôvodnom návrhu, ak by navrhovateľ žiadal iné plnenie ako v pôvodnom návrhu, resp.
ak by navrhovateľ žiadal rovnaké plnenie, avšak na základe iného skutkového stavu. O takýto prípad
však nešlo. Vo všetkých návrhoch išlo o žalobu o určenie poradia /nároku na oddelené uspokojenie./
Odstránenie vád podania nemá dopad na zachovanie lehoty na podanie incidenčnej žaloby, pretože aj
podaním žaloby, ktorá má nedostatky vyžadujúce ich odstránenie v zmysle § 43 O.s.p.. sa začína súdne
konanie s účinkami zachovania procesných a hmotnoprávnych lehôt.

Preto súd zastáva názor, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok v zmysle § 23 ods. 4 ZKV v zákonom
stanovenej lehote.

Predmetom tohto sporu je teda nárok navrhovateľa na určenie, že jeho pohľadávka vo výške
28.281.818,- Sk je pohľadávkou s nárokom na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o samotný návrh navrhovateľa, ten ho odôvodnil tým, že mu spoločnosť TZK, a. s., Coburgova
84, Trnava za dodaný valcovaný tovar nezaplatila, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikla pohľadávka
vo výške 28.281.818,- Sk. Pohľadávku mal navrhovateľ zabezpečenú Zmluvou o zriadení záložného
práva zo dňa 26.10.1998, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na hnuteľnú vec: Lis LZK 4000
I.A, výrobné číslo 6420, rok výroby 1982, výrobca: Šmeral Brno, inv. č. /v evidencii TZK, a. s./ 51200007.

Navrhovateľ poukázal na to, že išlo o jediný lis daného druhu a typu vo vlastníctve úpadcu a záložné
právo bolo zreteľne vyznačené tabuľkou a menom spoločnosti navrhovateľa umiestnenej na predmete
záložného práva.

Odporca vo svojich vyjadreniach uviedol, že Zmluva o záložnom práve je neplatná z dôvodu jej
neurčitosti. Záložné právo nemohlo vzniknúť, nakoľko chýba zákonný spôsob jeho vzniku, keďže
predmet záložného práva nikdy nebol odovzdaný záložnému veriteľovi.



Súd opätovne poukazuje na svoj právny názor vo svojom rozhodnutí 61 Cbi 114/01-332 zo dňa
24.10.2007 pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozsudku č. k. 7 Obo
17/03, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol o zamietnutí žaloby v časti určenia, že lis patrí do konkurznej
podstaty bráni tomu, aby mohlo byť pohľadávke navrhovateľa priznané právo na oddelené uspokojenie.
Najvyšší súd SR v rozsudku č. k. 7 Obo 17/03 rozhodol o zamietnutí žaloby v časti určenia, že lis patrí do
konkurznej podstaty. V zostávajúcej časti, o určenie práva na oddelené uspokojenie, vec vrátil na nové
konania. Najvyšší súd SR tým, že zamietol žalobu v časti určenia, že lis patrí do konkurznej podstaty
nerozhodol, že predmetný lis nemôže byť zapísaný do konkurznej podstaty, ako to tvrdí odporca.
Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku iba poukazuje na to, že tým, že prvostupňový súd určil, že lis
patrí do konkurznej podstaty úpadcu, prekročil oprávnenie súdu dané mu ZKV.

Súd sa zaoberal i tým, či je Zmluva o záložnom práve zo dňa 26.10.1998 platná a bolo potrebné
sa vysporiadať so skutočnosťou, že správca konkurznej podstaty nezapísal predmetný lis do súpisu
konkurznej podstaty.

Pokiaľ ide o Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 16.10.1998, súd dospel k záveru, že je platná.

Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, platného do 10.10.1999, na vznik záložného práva
na základe zmluvy je pri hnuteľných veciach potrebné odovzdanie veci záložnému veriteľovi alebo
vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu
a ktorá je nevyhnutná pre nakladanie s vecou. Namiesto odovzdania veci sa môžu záložca a záložný
veriteľ dohodnúť na odovzdaní veci inej osobe, aby ju pre nich uschovala.

Z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26.10.1998 je zrejmé, že predmet záložného práva
je jednoznačne určitý a odkazuje aj na evidenciu úpadcu, v ktorej je majetok evidovaný pod č. 51200007.
V tejto evidencii je lis označený ako lis kovací. Preto súd nesúhlasí s názorom odporcu, že zmluva je
neplatná z dôvodu neurčitosti podľa § 37 Obč. zák.. Neurčitosť predmetu záložnej zmluvy nespôsobuje
ani chybné označenie výrobného čísla 6020, namiesto ktorého má byť 6420, čo potvrdzuje aj stanovisko
výrobcu listom zo dňa 14.6.2002 /č. l. 69/.

Podľa § 151b ods. 4 Obč. zák. v zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného
práva /záloh/ a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému
zjavné.

V predmetnej záložnej zmluve je riadne určená pohľadávka, ktorú zabezpečuje a tiež je riadne určený
predmet záložného práva /záloh/.

Na vznik záložného práva pri hnuteľných veciach sa vyžaduje aj odovzdanie veci záložnému veriteľovi.
Splnenie tejto podmienky vyplýva z článku IV. Zmluvy o zriadení záložného práva, kde je uvedené, že
„zástavca /odporca/ je povinný označiť uvedený HIM viditeľne, zavesením tabule s nápisom “hmotný
investičný majetok LZK 4000 I.A, evidenč. číslo HIM TZK a. s. Trnava, bol v zmysle záložnej zmluvy
zo dňa 26.10.1998 zastavený firme SCH Stahl Trade, s.r.o., Na Výtoni 9, Praha 2, oproti jej pohľadávke
do termínu 30.4.1999. Zastavený HIM zostáva do 30.4.1999 v objekte TZK, a. s. Trnava.“ Zriadenie
záložného práva zavesením tabule je možné vtedy, ak skutočné odvzdanie je síce technicky možné, ale
bolo by spojené s veľkými obtiažami. Pokiaľ ide o predmetný lis, išlo o takýto prípad.

Z tohto možno vyvodiť záver, že predmetný hnuteľný majetok bol odvzdaný záložnému veriteľovi -
navrhovateľovi v zmysle § 151b ods. 3 Obč. zák. dojednaním o povinnosti odporcu označiť predmetný
lis. Tento spôsob odovzdania predmetu záložného práva zákon nevylučuje.



Je dôležité uviesť, že keď cit. ustanovenie pripúšťa možnosť namiesto odovzdania veci veriteľovi,
odovzdať tieto inej osobe, bolo by nesprávne neumožniť užívanie veci záložcovi, ktorý ju používa na
plnenie svojho výrobného programu, čo môže pomôcť pri splácaní dlhu. Z obsahu Zmluvy o zriadení
záložného práva tento úmysel jednoznačne vyplýva.

Súd považuje za platný aj Dodatok č. 1 bod 3 k Zmluve o zriadení záložného práva. Navrhovateľ predložil
písomné odsúhlasenie z 22.4.1999 bodu č. 3, z ktorého vyplýva, že

“dlžník odovzdal založený lis LZK 4000 /HIM č. 51200007/ a súčasne veriteľ súhlasí s bezplatným
užívaním tohto HIM“. Aj týmto odsúhlasením bodu 3 bola splnená podmienka odvozdania veci
záložnému veriteľovi.

Súd v tomto konaní nemôže posudzovať a vyvodzovať dôsledky toho, že odporca nedodržal uznesenie
Krajského súdu v Trnave o nariadení predbežného opatrenia č. k. 19Ncb 6/99 zo dňa 20.8.1999.

Pokiaľ ide o názor navrhovateľa, že podľa Hospodárskeho zákonníka predmetný lis je nehnuteľnosť, súd
s týmto názorom nesúhlasí. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky
a stavby spojené so zemou pevným základom. Predmetný lis túto požiadavku nespĺňa, preto ide o
hnuteľnú vec.

Je nesporné, že predmet záložného práva - hmotný investičný majetok s názvom LZK 4000 I. A v. č.
6420 - v čase vzniku záložného práva bol vo vlastníctve odporcu a bol k decembru 1999 pod označením
„lis. kov. zap. LZK 4000A-I p. č. 51200007“ zapísaný v účtovnej evidencii odporcu /č. l. 25/. K mesiacu
11/2000 /č. l. 33/ sa predmetný lis v evidencii úpadcu pod p. č. 51200007 už nenachádzal. Súd v tejto
súvislosti považuje za rozhodujúce tvrdenie navrhovateľa /č. l. 70/, že lis LZK 4000II A, ktorý bol ešte
dňa 19.4.2001 v rámci exekúcie odpredaný spoločnosti ENERGY SK, a.s., Košice, svojím typovým
označením výrobcu /Šmeral Brno, a.s./ nezodpovedá typu lisu, ktorý bol založený v rámci záložnej
zmluvy. Odporca však tvrdí, že lis, ktorý bol predmetom záložnej zmluvy, bol dňa 19.4.2001 odpredaný
v rámci exekúcie /zápisnica o dražbe č. l. 34/.

Súd v rámci doplnenia dokazovania, v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu, zisťoval, aký lis bol
v rámci dražby dňa 19.4.2001 vydražený, a či SKP postupoval pri súpise majetku konkurznej podstaty
s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá ust. § 8 ods. 2 a § 18 ZKV. Za týmto účelom súd
uznesením č.k. 61Cbi 114/2001-442 dňa 17.2.2010 nariadil obhliadku v priestoroch HKS FORGE, s.r.o.,
Trnava /bývalý objekt LZK, a.s. v konkurze, 1. kováreň/ za účelové zistenie, či sa v týchto priestoroch
nachádza výrobná linka /lis/ LZK 4000A, v. č. 6420. Dňa 30.3.2010 súd za prítomnosti navrhovateľa,
odporcu a konateľa spoločsonti HKS FORGE, s.r.o. vykonal obhliadku priestorov a zistil, že celá výrobna
linka LZK 4000A, v.č. 6420 sa v priestoroch nachádza. Konateľ spoločnosti zároveň uviedol, že túto
linku /lis/ kúpil od spoločnosti ENERGY SK, a.s., Martin na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.2.2003.
Zároveň táto kúpna zmluva bola na súd dňa 3.6.2010 zaslaná spolu s preberacím protokolom. Z kúpnej
zmluvy i z preberacieho protkolu vyplýva, že ide o ten istý lis, ktorý bol dňa 19.4.2001 vydražený
spoločnosťou ENERGY SK, a.s., Martin v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade JUDr.
Márie Zervanovej pod č. k. EX 72/2001. Súd za účelom zistenia či dňa 19.4.2001 v rámci exekúcie bol
odpredaný spoločnosti Energy Sk, a.s., Košice, iný lis ako ten, ktorý bol predmetom záložného práva,
požiadal listom zo dňa 22.6.2010 /č. l. 462/ výrobcu lisu spoločnosť Šmeral Brno, a.s. aby sa vyjadril k
označeniu lisu LZK 4000A, nakoľko zo zápisnice o dražbe /č. l. 34/ vyplýva, že predmetom dražby bola
„výrobná linka LZK 4000, v.č. 6420“ a predmetom záložného práva bol „hmotný investičný majetok LZK
4000I.A v.č. 6420“. Z odpovede výrobcu zo dňa 20.7.2010 je zrejmé, že výrobca žiadny zo svojich strojov
neoznačuje číslicami I. alebo II. Neexistujú taktiež dva stroje rovnakého výrobného čísla. Označenie
LZK 4000A je typové označenie výrobku určitej konštrukčnej rady, podľa ktorej je stroj skonštruovaný a
vyrobený. Označenie 4000 je vyjadrením „tvářecí síly“, označenie A znamená, že ide o prvý výrobok v
tomto typovom rade. Ďalšie označenie LZK 4000 B znamená, že pôvodný stroj bol inovovaný.



Z takto doplneného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že výrobná linka LZK 4000A v.č.
6420 bola dňa 19.4.2001 v rámci exekúcie odpredaná spoločnosti ENERGY SK, a.s., ktorá ho následne
dňa 28.2.2003 na základe kúpnej zmluvy odpredala spoločnosti HKS FORGE, s.r.o.. Súd k tomuto
záveru dospel i na základe tvrdenia výrobcu, že „neexistujú dva stroje rovnakého výrobného čísla“. Na
tejto skutočnosti nič nemení ani to, že v zápisnici o dražbe je uvedený lis označený ako „výrobná linka
LZK 4000, v. č. 6420“ a v záložnej zmluve ako „hmotný investičný majetok LZK 4000I.A v.č. 6420“,
pretože rozhodujúce je v. č. 6420. Preto je nesporné, že LZK 4000A v. č. 6420 bol pred vyhlásením
konkurzu v rámci dražby odpredaný, a preto nemohol byť a ani nebol v čase vyhlásenia konkurzu na
majetok dlnžíka /11.5.2001/ správkyňou zapísaný v súpise majetku úpadcu.

Súd v zmysle záverov odvolacieho súdu posudzoval dôvodnosť žaloby aj v zmysle § 18 v spojení s §
6 ZKV.

Podľa § 6 ods. 2 ZKV podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty
(ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol
počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

Podľa § 18 ods. 1 ZKV súpis podstaty vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu
predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti podľa § 17 ods. 1 a 2, uloží mu súd, aby sa
dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku a aby vydal potrebné listiny správcovi.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že výrobná linka /lis/ LZK 4000, v.č.
6420 bola odpredaná na dražbe dňa 19.4.2001 na základe exekučného titulu, a preto v čase vyhlásenia
konkurzu na majetok dlnžíka /11.5.2001/ v zmysle § 6 ZKV nepatril do konkurznej podstaty úpadcu. Zo
zápisnice o dražbe vyplýva, že išlo o vykonateľný exekučný titul na peňažné plnenie na základe Notárskej
zápisnice č. NZ 42/01 zo dňa 21.3.2001, pričom vydražiteľ /ENERGY SK, a.s./ zapaltil najvyššie podanie
vo výške 5.181.990,- Sk po udelení prílkepu. V zmysle § 125 ods. 6 Ex. por. prechodom vlastníctva
na vydražiteľa zanikajú závady viaznúce na veci. Nakoľko nešlo o úkon úpadcu, ktorým by došlo k
ukrátenu pohľadávok ostatných veriteľov, zo strany SKP nebola ani podaná žaloba o odporovateľnosti
právnych úkonov. Preto súd dospel k záveru, že správkyňa pri zostavovaní súpisu konkurznej podstaty
postupovala s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladá § 8 ods. 2 ZKV.

Súd taktiež z konkurzného psisu 1K 307/00 zistil, že konkurzný súd sa predmetným lisom a jeho
nezapísaním do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zaoberal, o čom súd zabezpečil z konkurzného
spisu kópie listov, o čom spísal úradný záznam č. l. 390, 421, 468, 492/.

Súd zároveň nepripustil navrhnutý dôkaz navrhovateľa zo dňa 10.5.2010 a 22.11.2010 a to, aby súd opäť
uskutočnil obhliadku lisu LZK 4000 II. v. č. 6424, nakoľko v lisovni sa nachádza aj druhý lis rovnakého
typu, pričom si navrhovateľ myslí, že na lise v. č. 6420 a 6424 došlo k výmene štítkov. Takýto navrhnutý
dôkaz by neprispel k preukázaniu oprávnenosti navrhovateľa na právo na oddelené uspokojenie,
nakoľko mal súd za preukázané, že predmetný lis bol pred vyhlásením konkurzu odpredaný. Prípadná
výmena štíkov na lisoch by na tejto skutočnsti nič nezmenila.

Podľa § 28 ods. 1 ZKV veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom alebo zádržným
právom alebo obmedzením prevodu nehnuteľností alebo zabezpečovacím prevodom práva (ďalej len
"oddelení veritelia"), majú právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým
bola zabezpečená, podľa poradia vzniku práva na oddelené uspokojenie. Právo na vydanie výťažku je
potrebné uplatniť na súde, ktorý je príslušný pre konkurzné a vyrovnacie konanie.

To znamená, že veriteľ, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom, má právo, aby jeho
pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým bola zabezpečená. Ak nárok veriteľa
môže byť uspokojený len z určitej veci, znamená to, že je spojený len s touto a nie s inou vecou.



Oddelený veriteľ má teda zvláštne postavenie, pretože sa uspokojuje z výťažku predaja veci, ktorá slúžila
k zaisteniu jeho pohľadávky.

Právo odôvodňujúce oddelené uspokojenie musí trvať v dobe vyhlásenia konkurzu. Ak predmetná vec
nie je zapísaná v súpise majetku konkurznej podstaty, nie je možné ju predať a

výťažkom z nej uspokojiť nárok oddeleného veriteľa. Nakoľko v konaní mal súd jednoznačne za
preukázané, že predmetný lis bol dopredaný pred vyhlásením konkurzu, na základe čoho nie je zapísaný
v súpise konurznej pdostaty úpadcu, bola žaloba navrhovateľa zamietnutá.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech účastníkov v
konaní. Trovy konania odporcu pozostávajú zo súdneho poplatku za podanie odvolania vo výške 199,16
eur /6.000,- Sk / a z trov právneho zastúpenia Advokátskej kancelárie Kubicová, Benkóczki, Baláž -
advokáti, s.r.o., Záhradnícka 68, Bratislava, vo výške 893,16 eur v zmysle §§ 11 ods. 1 a 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z. z. v znení vyhl. č. 649/2005 Z. z. za :

1. príprava a prevzatie zastupovania 4.4.2005...........................................1.154,- Sk /38.31 eur/

paušál.........................................................................................................150,- Sk /4.98 eur/

2. účasť na pojednávaní dňa 4.4.2005........................................................1.154,- Sk /38,31 eur/

paušál.........................................................................................................150,- Sk /4,98 eur/

3. účasť na pojednávaní dňa 4.6.2007........................................................1.371,- Sk /45,51 eur/
paušál.........................................................................................................178,- Sk /5,91 eur/

4. účasť na pojednávaní dňa 24.10.2007....................................................1.371,- Sk /45,51 eur/

paušál.........................................................................................................178,- Sk /5,91 eur/

5. vyjadrenie k odvolaniu z 3.12.2007.......................................................1.371,- Sk /45,51 eur/

paušál..........................................................................................................178,- Sk /5,91 eur/

6. účasť na pojednávaní dňa 7.10.2009........................................................................53,49 eur

paušál..........................................................................................................................6,93 eur

7. účasť na pojednávnaí dňa 20.1.2010.........................................................................55,49 eur
paušál...........................................................................................................................7,21 eur

8. účasť na obhliadke dňa 30.3.2010.............................................................................55,49 eur

paušál...........................................................................................................................7,21 eur

9. vyjadrenie na výzvu súdu dňa 30.5.2010..................................................................55,49 eur

paušál...........................................................................................................................7,21 eur

10. účasť na pojednávaní dňa 10.11.2010.....................................................................55,49 eur

paušál.........................................................................................................................7,21 eur

11. vyjadrenie na výzvu súdu dňa 2.12.2010................................................................55,49 eur

paušál.........................................................................................................................7,21 eur

12. účasť na pojednávaní dňa 15.12.2010.....................................................................55,49 eur



paušál.........................................................................................................................7,21 eur

Medzisúčet vrátane 19 % DPH..........................................................................806,17 eur

13. náhrada hotových výdavkov za použitie motorového vozidla AUDI A4 podľa § 15 vyhlášky
655/2004 Z. z. a § 1 písm. b/ vyhlášky 632/2008 Z. z. na obhliadke dňa 30.3.2010 - spotreba 7,2
l /100 km, počet km 106, cena pohonných hmôt 1,359 eur s DPH za 1 liter /výpočet 7,2 x 1,06 =
7,632 x 1,359 = 10,37 + /106 x 0,183/= 10,37 + 19,398 = 29,768 eur......

14. náhrada za stratu času - účasť na obhliadke dňa 30.3.2010.../12,2 eur bez DPH za 4
polhodiny/...................................................................................................57,22 eur s DPH.

Spolu vrátane 19 % DPH.....................................................893,158 eur, t.j. 893,16 eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu hotových výdavkov za použitie motorového
vozidla vo výške 10,37 eur + 23,08 eur, t. j. 33,45 eur, ale len 29,768 eur z dôvodu nesprávneho výpočtu.

Navrhovateľ si trovy pozostávajúce zo súdnych poplatkov za odvolanie znáša zo svojho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu písomne, dvojmo. Odvolanie musí

obsahovať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. a je ho možné podať

len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p..