Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Cbi/54/2005 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005202049 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1005202049.13 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: JUDr. J. H., advokát, L. X,. XXX. XX B. 1, proti žalovanému: JUDr. P. L., advokát, S. P. XXXX/XX,. XXX. XX. P. B. - správca konkurznej podstaty úpadcu D. P., a. s., R. X,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 3.315,19 Eur istiny a príslušenstva, ako pohľadávky proti podstate, takto r o z h o d o l : Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.045,30 Eur. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 95,47 Eur na náhradu trov konania. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na súde dňa 30. 06. 2005 si uplatnil žalobca voči žalovanému právo na zaplatenie 99.873,70 Sk istiny a príslušenstva ako pohľadávky proti podstate, ktorá mu mala vzniknúť na základe zmluvy o právnej pomoci, uzatvorenej s úpadcom pod číslom 09001 dňa 22. 10. 2001. Predmetom tejto zmluvy bolo vymáhanie pohľadávok hlavne z titulu nezaplateného poistného žalobcom pre žalovaného. Bola dohodnutá odmena za vymoženie 15 % z vymoženej sumy. V tejto boli zahrnuté i náklady advokáta. V prípade ukončenia spolupráce mal mať žalobca nárok na náhradu priznaných trov konania a trov právneho zastúpenia v hodnote minimálne troch úkonov právnej pomoci a režijného paušálu. Žalobca si však uplatnil iba 2 úkony. Dňa 12. 11. 2001 a dňa 19. 12. 2001 boli žalobcovi odovzdané spisy. Každému dlžníkovi zaslal výzvu k mimosúdnemu urovnaniu a v banke bol vytvorený žalobcom účet iba pre účely právnej pomoci. Na účet žalobcu bolo v T. B., a. s. zaplatených 478.300,- Sk - odmena činila z tejto sumy 71.759,- Sk. Krajský súd v Bratislave dňa 04. 03. 2002 vyhlásil konkurz na úpadcu a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. P. L. - žalovaný. Žalobca vypracoval dňa 19. 04. 2002 aktuálny stav vymožených pohľadávok. Na žalobcove listy správca uplatnené nároky neuznal, reagoval tak, že dňom vyhlásenia konkurzu zanikli plnomocenstvá. Žalobca uvádzal, že ešte cca 2 mesiace plnil podľa zmluvy. Za účinnosti zmluvy o právnej pomoci žalobca vymohol celkom 628.367,- Sk a prináleží mu odmena 86.475,15 Sk. Na jeho účte zostalo nevyplatených 154.726,30 Sk. Okrem nespornej čiastky 86.475,15 Sk je však potrebné zistiť, koľko dlžníci zaplatili po vyhlásení konkurzu na účet úpadcu. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24. 10. 2005. Navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že pred vyhlásením konkurzu bola medzi žalobcom a úpadcom uzatvorená zmluva o právnej pomoci. Predmetná zmluva, resp. splnomocnenia však vyhlásením konkurzu zanikli zo zákona, nakoľko predmetom zmluvy bolo splnomocnenie na právne zastúpenie. Žalobca po vyhlásení konkurzu teda nemal oprávnenie vykonávať žiadne úkony, okrem nevyhnutných úkonov na zabezpečenie práv klienta. Žalobca po vyhlásení konkurzu žiadny úkon ani nevykonával. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo správcovi doručené dňa 11. 03. 2002, preto nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, že telefonicky mal dať pokyn žalobcovi na vymáhanie pohľadávok. Žalobca ku dňu vykonania prieskumného pojednávania poznal výšku svojich pohľadávok a túto si mohol uplatniť prihláškou. Svoje právo si mohol žalobca uplatniť v 3-ročnej premlčacej lehote, žalobca však podal žalobu až 30. 06. 2005. Žalovaný uviedol, že v rámci konkurzného konania mohol podať žalobca iba určovaciu žalobu, aj preto navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca si voči správcovi do dnešného dňa pohľadávku proti podstate neuplatnil. V danom prípade nejde o pohľadávku proti podstate aj preto, že nejde o zmluvu uzatvorenú správcom, ani nároky zo zmluvy týkajúcej sa prevádzkovania podniku. Žalobu považoval za neurčitú. Krajský súd v Bratislave dňa 26. 04. 2007 vyhlásil vo veci rozsudok č. k. 6Cbi/54/05-103, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že na takúto pohľadávku nemôže súd v rozvrhu prihliadnuť. Žalobcovi bola stanovená lehota na podanie žaloby ohľadom pohľadávky proti podstate vo výzve súdu z 03. 05. 2005, doručenej žalobcovi dňa 21. 05. 2005. Lehota 1 mesiaca - 31 dní uplynula žalobcovi k 21. 06. 2005. Žaloba bola o zaplatenie pohľadávky proti podstate podaná až dňa 30. 06. 2006 - t. j. po uplynutí lehoty stanovenej súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu svojím uznesením sp. zn. 3Obo/179/2007-133 zo dňa 25. 09. 2008, právoplatným 24. 11. 2008, zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cbi/54/2005 z 19. 04. 2007. Prikázal súdu prvého stupňa vykonať ďalšie dôkazy šetrením na pošte o dni doručenia zásielky (výzvy súdu na podanie žalôb). Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV), správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu. Podľa odseku 2, správca predloží súdu zoznam veriteľov zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 31 ods. 1 písm. a/ až c/ s výškou ich pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení celkom a budú zahrnutí do rozvrhu (§ 32 ods. 1). Správca predloží súdu tiež zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, nárokmi podľa § 31 ods. 1 písm. a/ až c/ zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorých nárok neuznal, zaradil do iného poradia, než si uplatnili, alebo nevyplatil, a uvedie výšku ich pohľadávky. Podľa odseku 3, súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky. Podľa odseku 4, konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu. Podľa odseku 5, súd vyzve veriteľov pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil do iného poradia podľa § 31 ods. 7 ZKV, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Podľa odseku 6, lehota podľa odseku 5 nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní tejto lehoty nemožno na také pohľadávky pri rozvrhu prihliadať. Po opätovnom preskúmaní doručovania výzvy súdu na podanie žaloby na uplatnenie práva proti podstate podľa výzvy súdu z 03. 05. 2005 súd zistil, že táto bola doručená žalobcovi až dňa 31. 05. 2005. Lehota 1 mesiaca - 31 dní na podanie žaloby, ktorá bola podaná dňa 30. 06. 2006 - teda bola zachovaná. Preto sa súd v ďalšom zaoberal nárokom uplatneným žalobcom ako pohľadávkou proti podstate. Žalobca si teda v žalobe uplatnil právo na zaplatenie 99.873,70 Sk ako pohľadávky proti podstate, pričom v žalobe nerozlišoval jeho nároky, ktoré mu mali vzniknúť po vyhlásení konkurzu a nároky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu. V žalobe teda bola uplatnená časť odmien vzniknutých mu pred i po vyhlásení konkurzu. Po vyhlásení konkurzu započítaval svoje pohľadávky s pohľadávkami úpadcu, čo však zákon o konkurze a vyrovnaní v § 14 ods. 1 písm. i/ ZKV zakazuje tým, že započítanie vzájomne inak započítateľnej pohľadávky patriacej do podstaty nie je možné. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb., veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov; to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. Pohľadávky vzniknuté veriteľom do vyhlásenia konkurzu bolo potrebné uplatniť na súde spôsobom stanoveným v § 20 ods. 1 ZKV a mali byť preskúmané na prieskumnom pojednávaní a žalobcovi stanovená lehota na podanie určovacej žaloby podľa § 23 ods. 1 ZKV. Podľa § 31 ods. 1 ZKV, v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek: a) nároky na vrátenie preddavku na trovy konania (§ 5 ods. 2), b) nároky na vrátenie preddavku na odmenu predbežného správcu (§ 9b ods. 3), c) trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo exekúcia boli prerušené [§ 14 ods. 1 písm. d)], d) nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), e) nároky na oddelené uspokojenie (§ 28), f) pohľadávky proti podstate. Podľa odseku 2, iné nároky ako nároky uvedené v odseku 1 možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia. Podľa odseku 3, pohľadávkami proti podstate sú: a) pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, a b) pohľadávky podľa odseku 4, ktoré vznikli a sú splatné tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu. Pretože v rámci žaloby o uplatnenie pohľadávky proti podstate nebolo možné riešiť pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu, súd sa zaoberal nárokmi žalobcu z titulu odmeny podľa zmluvy o právnej pomoci, vzniknutými až po vyhlásení konkurzu. Skutočnosť, že pohľadávka uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate bola predmetom preskúmania na prieskumnom pojednávaní, však neumožňuje priznanie tejto pohľadávky ako pohľadávky vzniknutej pred vyhlásením konkurzu (§ 23 ods. 2 ZKV). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba v časti žalovanej sumy z titulu pohľadávky proti podstate. Právny vzťah žalobcu a úpadcu žalovaného vznikol zmluvou o právnej pomoci, uzatvorenou pod číslom 09001 dňa 22. 10. 2001. Obaja účastníci zmluvy boli podnikatelia a právny vzťah sa preto v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Predmetom tejto zmluvy bolo vymáhanie pohľadávok hlavne z titulu nezaplateného poistného žalobcom pre žalovaného na základe plnej moci. Pohľadávku proti podstate si žalobca uplatnil voči správcovi konkurznej podstaty listom zo dňa 15. 12. 2002. Súd dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a úpadcom žalovaného sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, platnými pre mandátnu zmluvu. Podľa § 566 ods. 1 ObZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Výška odplaty mala byť určená osobitne pre prípad, že žalobca svojou činnosťou vymôže od dlžníkov úpadcu pohľadávky (článok III zmluvy) a pre prípad skoršieho ukončenia spolupráce pred vymožením (článok V bod 11 zmluvy). Podľa čl. III bod 1 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej podielovej odmene, pričom tá je vo výške 15 % z každej vymoženej koruny, ktorá bude pripísaná na účet klienta alebo advokáta. Podľa čl. V bod 11 zmluvy, klient sa zaväzuje advokátovi pri ukončení spolupráce uhradiť ešte pred uplynutím výpovednej doby vynaložené, resp. súdom priznané trovy súdneho konania a právneho zastúpenia v hodnote minimálne troch úkonov právneho zastúpenia a režijného paušálu za všetky právne prípady, riešené prostredníctvom súdu a uplatnené advokátom voči odporcovi, resp. žalovanému - dlžníkovi klienta. V priebehu súdneho konania sa žalovaný vyjadroval tak, že po vyhlásení konkurzu vymohol žalobca pre žalovaného a na účet úpadcu žalovaného bolo dlžníkmi poukázané celkom 209.939,- Sk, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Z tejto sumy 15 % odmena predstavovala 31.490,85 Sk. Žalovaný namietal, že zo zaplatenej čiastky však boli priznané trovy žalobcu iba vo výške 26.885,- Sk. Túto obranu žalovaného súd nemohol považovať za dôvodnú, pretože v ustanovení čl. III zmluvy bola dohodnutá odmena 15 % z každej vymoženej koruny bez ohľadu na výšku skutočne priznaných trov. Po prepočte na euro odmena predstavovala 1.045,30 Eur. Na základe vykonaného dokazovania však nebolo možné ani výkladom podľa § 266 odstrániť neurčitosť dojednania článku V bod 11 zmluvy. Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Vynaložené trovy konania nemusia byť totožné s priznanými trovami konania v súdnych konaniach, v ktorých mal žalobca zastupovať úpadcu. Pod pojem trovy súdneho konania teda je treba zahrňovať aj trovy právneho zastúpenia. Nejde teda o alternatívny nárok trov konania. Pokiaľ boli advokátom vynaložené trovy konania, nemusia sa zhodovať s priznanými trovami konania súdom. Za tejto situácie považoval súd dojednanie o výške odmeny podľa článku V bod 11 za neurčité dojednanie. Navyše, ak odmena mala predstavovať zároveň hodnotu minimálne troch úkonov právneho zastúpenia a režijného paušálu za všetky právne prípady riešené prostredníctvom súdu a uplatnené advokátom voči odporcovi, resp. žalovanému - dlžníkovi klienta. Tvorcom zmluvy bol žalobca. Preto podľa ustanovenia § 226 ods. 4 platí zásada, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Výklad však nemôže dopĺňať právny úkon. V danom prípade súd dospel k záveru, že v zmluve, uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom žalovaného, absentuje dostatočne presne určitý spôsob určenia odmeny v prípade ukončenia spolupráce žalobcu a úpadcu žalovaného pred vymožením pohľadávok a ani výkladom nebolo možné dospieť k zisteniu spôsobu výpočtu odmeny a nebolo možné obsah predmetného právneho úkonu doplniť. V dôsledku neurčitosti je zmluva v tejto časti neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť pôsobiacu od začiatku - ex tunc, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť ani k platnej dohode o odmene pre prípad ukončenia spolupráce. Námietku premlčania, vznesenú žalovaným, súd nemohol považovať za dôvodnú. Právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, podľa ktorého bolo možné právo uplatniť na súde v lehote 4 rokov podľa ustanovenia § 397 ObZ, podľa ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi 1.045,30 Eur (31.485,- Sk) ako pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. V ostatnej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Nemohol súd ďalej akceptovať ani obranu žalovaného, že žalobca sa mal domáhať pohľadávky proti podstate určovacou žalobu. Ustanovenie § 29 ods. 5 ZKV hovorí o uplatnení práva, a nie o určovacej žalobe. V danom prípade malo vzniknúť žalobcovi právo na peňažné plnenie, a to ako odmeny mandatára. Preto ju bolo možné uplatniť ako právo na zaplatenie. Nebolo možné priznať ani úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 33 ZKV, podľa ktorého z uspokojenia sú vylúčené: a) úroky z pohľadávok veriteľov vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ak prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu; d) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 2.876,16 Sk - t. j. 95,47 Eur v pomernej časti 32/100, a to ako náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu v celkovej výške 3.000,- Sk, súdny poplatok za odvolanie v celkovej výške 5.988,- Sk - t. j. spolu 8.988,- Sk. Nemohli byť priznané trovy právneho zastúpenia za zastupovanie v konaní, pretože neboli vyčíslené v lehote troch dní (§ 151 ods. 1 a 2 OSP). Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné (§ 42 ods. 3 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).