Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Cbi/17/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008201727 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1008201727.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Blaženou Hirnerovou v právnej veci navrhovateľa: Štefan Kovár - AUTOCENTRUM, Hviezdoslavova 630/17, 900 31 Stupava, IČO: 35 304 677, zastúpeného JUDr. Michalom Ďurišom, PhD., advokátom, Advokátska kancelária, Medená 5, P.O.BOX 111, 810 00 Bratislava, IČO: 37 914 677, za účasti vedľajších účastníkov: 1/ AUTO VALUŠEK, s.r.o., M. Sch. Trnavského 14, 841 01 Bratislava, IČO: 31 319 823 a 2/ AUTO VALUŠEK ITALY, s.r.o., M. Sch. Trnavského 14, 841 01 Bratislava, IČO: 35 754 869, proti odporcovi: S.. K. S., K. X, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Tatianou Jasperovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Veternicová 11, 841 05 Bratislava, IČO: 37 122 401, za účasti vedľajšieho účastníka: Kooperatíva poisťovňa, a.s., Centrála, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 635.104,70 Sk (21.081,61 eur) s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne a náhradu trov konania, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na náhradu trov právneho zastúpenia 3.101,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Jasperovej. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou, ktorá bola súdu doručená 13.11.2008, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 635.104,70 Sk (21.081,61 eur) s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne a náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 1.12.2010, súd na návrh navrhovateľa, ktorý žiadal, aby mu odporca zaplatil úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne, pripustil zmenu petitu žaloby v tejto časti. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.1.2003, sp. zn. 2K 30/02 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Karol Schäfer - ARS - servis, IČO: 30 743 516, so sídlom v Holíči. Do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený odporca - S.. K. S., O.. Na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov zo dňa 17.8.2005 konkurzný súd uznesením č.k. 2K 30/02 - 373 zo dňa 18.8.2005 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty pôvodného navrhovateľa v tomto konaní K.. W. K., O.. Na základe uznesenia konkurzného súdu č.k. 2K 30/2002 -755 zo dňa 4.2.2010 bol do funkcie správcu ustanovený S.. W. F. a ďalším uznesením zo dňa 8.3.2010 K.. N. T.. V zmysle ustanovení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV) správca konkurznej podstaty nie je účastníkom konkurzného konania (s výnimkou ak uplatňuje vlastné nároky na výplatu odmeny alebo náhradu hotových výdavkov); ako zvláštny procesný subjekt má zákonom vymedzené postavenie voči úpadcovi i konkurzným veriteľom, pričom jeho postavenie v konkurze je označované ako funkcia s presne vymedzenými právami, povinnosťami a zodpovednosťou. V spore, v ktorom správca vymáha v prospech konkurznej podstaty či pohľadávku úpadcu alebo akúkoľvek inú pohľadávku, je žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nebolo potrebné v tomto konaní so zmenou osoby správcu vykonávať procesnú zmenu na strane navrhovateľa. Procesným uznesením č.k 6 Cbi/17/2008 - 197, právoplatným 19.9.2009, súd pripustil do konania vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu a uznesením č.k. 6 Cbi/17/2008 - 300, právoplatným 16.7.2010, došlo na základe zákonom aprobovanej právnej skutočnosti k zmene navrhovateľa. Návrh navrhovateľa sa opiera o tieto skutočnosti: Odporca vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty v období od 28.1.2003 do 17.8.2005. Dňa 2.11.2006 podal pôvodný navrhovateľ konkurznému súdu konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní svojej odmeny a výdavkov s tým, že v nej špecifikoval aj pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli a boli uhradené od vyhlásenia konkurzu do predloženia konečnej správy, teda od 28.1.2003 do 31.10.2006. Proti konečnej správe podali dňa 23.1.2007 námietky vedľajší účastníci na strane navrhovateľa (ako konkurzní veritelia). Spochybnili dôvodnosť vynaložených výdavkov v celkovej výške 1.190.497,95 Sk; svoj názor doložili 13.6.2008 znaleckým posudkom Č.. XX/XXXX, ktorý si objednali u K.. X.. S. N., znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie - pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, znalecký odbor: ekonómia a manažment odvetvia: účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling (č.l. 29 a nasl.). V zmysle uvedeného posudku mala byť preukázaná neopodstatnenosť výdavkov vo výške 635.104,70 Sk a v tomto rozsahu konkurzní veritelia upravili svoje námietky ku konečnej správe. Listom zo 14.10.2008 vedľajší účastníci na strane navrhovateľa vyzvali pôvodného navrhovateľa na podanie žaloby voči predchádzajúcemu správcovi. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 8 ods. 2 a 5 ZKV, v zmysle ktorých je správca povinný pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd; zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť za čas výkonu funkcie. Poukázal tiež na ustanovenia § 415 a 420 Občianskeho zákonníka upravujúce všeobecné princípy zodpovednosti za škodu. V priebehu rokov 2003, 2004 a 2005 odporca uhradil rozporované výdavky v celkovej sume 635.104,70 Sk (špecifikované v znaleckom posudku), nesúvisiace so správou konkurzného konania, prevádzkovaním podniku úpadcu alebo speňažovaním konkurznej podstaty, a teda vykonával správcovskú činnosť bez potrebnej odbornej starostlivosti. Odporca porušením právnej povinnosti spôsobil, že došlo k protiprávnemu zníženiu výťažku určeného pre konkurzných veriteľov, a teda k ukráteniu ich práv na uspokojenie prihlásených a uznaných pohľadávok. Odporca vo svojom stanovisku k znaleckému posudku č. XX/XXXX, ktoré podal na výzvu konkurzného súdu, vyjadril nesúhlas s tým, že uvedené výdavky boli vynaložené nedôvodne. Návrh navrhovateľa je doložený uznesením o vyhlásení konkurzu, uznesením (v znení opravných uznesení) o výmene pôvodného správcu (odporcu) a ustanovení nového správcu (navrhovateľa), konečnou správou zo dňa 31.10.2006, predloženou konkurznému súdu 2.11.2006, námietkami veriteľov, ktorí sú vedľajšími účastníkmi tohto konania na strane navrhovateľa z 18.1.2007, písomnou úpravou námietok zo 7.10.2007 a ich žiadosťou o podanie žaloby na náhradu škody, adresovanou navrhovateľovi, znaleckým posudkom X.. N. č. XX/XXXX, vyjadrením X.. A. I., ktorá viedla účtovníctvo úpadcu na základe plnej moci odporcu a tiež vyjadrením odporcu k znaleckému posudku. Z obsahu vyjadrenia odporcu je zrejmé, že zásadne popiera závery znaleckého posudku objednaného veriteľmi okrem vecných dôvodov tiež s ohľadom na skutočnosť, že v rámci konkurzu na majetok úpadcu konkurzný súd ustanovil do konania nestranného znalca X.. X. N., P.. (č.l. 212 - samostatne), ktorého závery v značnom rozsahu popierajú závery posudku X.. N.. Navrhovateľ podaním z 22.1.2010 špecifikoval jednotlivé položky tvoriace žalovanú sumu, pričom ním uvádzané dôvody ich neuznania ako vynaložených neúčelne a bez priamej súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu vyplývajú zo znaleckého posudku, vypracovaného X.. N.. Zanedbanie povinnosti odporcu konať s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 ZKV oprel o ustanovenia §§ 14 ods. 1 písm. a/ a písm. m/ ZKV, § 27 ods. 1, § 32 ods. 2 písm. a/, § 33 ods. 1 písm. f/, §§ 2 ods. 2, 6 ods. 1, 2 a 3 a § 14 ods. 1 ZKV, § 5 Obchodného zákonníka, § 95a zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní, ktoré mal odporca svojím konaním porušiť a spôsobiť protiprávne zníženie výťažku určeného konkurzným veriteľom. Podaním zo dňa 4.3.2009 sa k žalobe vyjadril odporca, ktorý uviedol, že vzhľadom na to, že úpadca v zhode s veriteľmi predpokladal skončenie konkurzu núteným vyrovnaním, ako správca rozhodol (so súhlasom súdu a v zhode s veriteľmi) o prevádzkovaní podniku úpadcu. Prevádzkovanie podstaty sa uskutočňovalo v areáli autoservisu na Štúrovej ulici v Holíči, ktorý bol za odplatu prenechaný do nájmu spoločnosti AUTO VALUŠEK služby, s.r.o., Bratislava (ktorej spoločníkom je vedľajší účastník 1/), a v rodinnom dome úpadcu na Kátovskej ul. v Holíči, ktorý pôvodný správca zapísal do súpisu konkurznej podstaty. Rodinný dom bolo potrebné drobnými stavebnými úpravami čiastočne upraviť pre potreby prevádzky, keďže úpadca ako fyzická osoba, bol jedinou osobou spôsobilou poskytovať servis spoločnosti Mercedes Benz Wiesenthal, ktorá bola hlavným objednávateľom služieb (24-hodinový servis, záručný servis osobných i nákladných automobilov, opravy naftových čerpadiel pre nákladné automobily) a teda zdrojom príjmov do podstaty. Pokiaľ ide o jednotlivé namietané nákladové položky (nákup a následný predaj osobného automobilu Škoda Octavia, úhrada diagnostiky ako pohľadávky vzniknutej pred vyhlásením konkurzu, nájomné za motorové vozidlo, nájomné za prenájom priestorov na archiváciu, položky spojené s úpravou rodinného domu - nákup okien, dlažby a drobný nákup, vozík na náradie, položka osobná spotreba, právne služby, účtovné poradenstvo a rôzne služby) odporca podal ich podrobné zdôvodnenie, poukázal na závery znaleckého posudku X.. N. Č.. X/XXXX. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že štruktúra vynakladaných výdavkov (aj jednotlivo) s postupne utlmovanou prevádzkovou činnosťou a zmenou alokácie jej výkonu primerane zodpovedala meniacim sa podmienkam, pričom plne súvisela s režimom prevádzky živnosti v úpadku, ktorý zvolil SKP a tiež, že počas výkonu funkcie správcu odporcom nedošlo k zníženiu hodnoty prevzatého majetku podstaty. Odporca súčasne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku podľa § 100, 106 - 107 Občianskeho zákonníka z dôvodu uplynutia objektívnej i subjektívnej lehoty na uplatnenie práva a navrhol žalobu zamietnuť. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku zo strany odporcu, súd konštatoval, že pokiaľ sa odporca námietky premlčania nedovolá, pre účely vykonávania dokazovania bude súd v tomto konaní používať znalecký posudok č. X/XXXX, vypracovaný X.. N. v rámci konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 2K 30/2002. Na účely preukázania začiatku plynutia premlčacej doby odporca na pojednávaní dňa 27.1.2010 založil do spisu originál preberacieho protokolu zo dňa 12.9.2005 podpísaného aj navrhovateľom, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi boli odovzdané listiny v ňom uvedené. Navrhovateľ túto skutočnosť potvrdil s tým, že 12.9.2005 mu bolo odovzdané aj kompletné účtovníctvo, ohľadom ktorého je spísaný kompletný protokol o odovzdaní účtovníctva v členení na jednotlivé šanóny. V tejto súvislosti odporca tiež uviedol, že mu navrhovateľ už 20.10.2005 doručil tabuľky, v ktorých namieta sumy a tituly, ktoré sú predmetom žaloby. Od uvedeného dátumu navrhovateľ niekoľkokrát vymáhal od odporcu náhradu škody, príp. bezdôvodné obohatenie. Odporca predložil súdu potvrdenie Daňového úrad Skalica z 1.2.2010, podľa ktorého v období od 1.1.2003 do 17.8.2005 neboli zo stany daňového úradu zistené žiadne daňové nedostatky. Odporca v tejto súvislosti uviedol, že daňový úrad je jediným kompetentným orgánom na posudzovanie oprávnenosti daňových výdavkov a daňových nákladových položiek, a preto znalecký posudok predložený navrhovateľom v tomto konaní nemôže byť použitý ako dôkazný prostriedok na neoprávnené daňové nákladové položky. Každú účtovnú operáciu konzultovala účtovníčka s daňovým úradom, a aj preto nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa jedná o výdavky neprípustné z hľadiska zákona o dani z príjmov; v takom prípade by musel odporca vyhotoviť opravné daňové priznanie a následne odviesť daň. K námietke premlčania navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru lehota na uplatnenie práva na náhradu škody v tomto konaní začala plynúť až 23.1.2007, kedy sa navrhovateľ mohol dozvedieť, aké sú rozporované položky zo strany konkurzných veriteľov, teda až dňom, keď vzniesli námietky ku konečnej správe. Ak by konkurzní veritelia nevzniesli námietku voči výdavkom vynaloženým odporcom, bola by konečná správa schválená a nevznikol by právny dôvod domáhať sa náhrady škody, a preto nemožno na vznesenú námietku premlčania prihliadať. Navrhol tiež, aby súd pripustil ako dôkaz v konaní znalecký posudok X.. N., vzhľadom na to, že nebol vypracovaný na podnet navrhovateľa, ale na podnet konkurzných veriteľov. V prípade rozporov v znaleckom posudku X.. N. a X.. N. navrhol, aby súd ustanovil do konania znaleckú organizáciu, ktorá podá kontrolný znalecký posudok. K jednotlivým položkám, uplatneným žalobou, navrhovateľ konštatoval, že nejde o ujmu, ale z titulu neúčelne vynaložených nákladov ide o zníženie rozsahu majetku, ktorý mal patriť do konkurznej podstaty. Tvrdenie navrhovateľa ohľadom začatia plynutia premlčacej lehoty odporca odmietol s poukazom na skutočnosť, že vedľajší účastníci na strane navrhovateľa ako konkurzní veritelia náhradu škody u odporcu uplatňovali spolu s navrhovateľom už od septembra 2005. Jedinou osobou, ktorej plynie premlčacia lehota je však navrhovateľ, ktorý mal od 17.8.2005 dosť času na to, aby svoj nárok uplatnil na súde. Odporca 25.10.2010 doložil súdu e-mailové podanie zo dňa 20.10.2005 o 10:08 hod. (č.l. 315), v ktorom mu pôvodný navrhovateľ oznamuje, že mu preposiela zoznam výdavkov realizovaných v rámci konkurzu od roku 2003 do roku 2005, v rámci ktorých sú upresnené výdavky, ktoré nemožno zahrnúť do výdavkov počas konkurzu; ide o sumu cca 1.256.000,- Sk, ktorú je potrebné vrátiť do konkurznej podstaty. Uvádza, že s materiálom je oboznámený najväčší veriteľ AUTO Valušek, s.r.o., Bratislava a požaduje vrátenie uvedenej sumy do konkurzu. Prílohu tvoria tri tabuľky za roky 2003, 2004 a 2005, ktoré obsahujú nákladové položky s uvedením ich názvu a účelu a s vyznačením: súvisí - nesúvisí (s konkurzom), v ktorých odporca červenou ceruzou vyznačil, že ide o položky uplatňované v tomto konaní. Vedľajší účastník na strane odporcu vyslovil názor, že odporca počas pôsobenia vo funkcii správcu konkurznej podstaty nekonal v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorú mu ukladá zákon a tiež, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd osobne 13.11.2008, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmá z prezentačnej pečiatky súdu na jej prvopise a táto skutočnosť nebola ani spochybnená. Z obsahu spisu má súd preukázané, že odporca prestal vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty úpadcu Karol Schäfer - ARS - servis, IČO: 30 743 516, Holíč, na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov a uznesenia konkurzného súdu dňom 17.8.2005, ktorým bol do tejto funkcie ustanovený pôvodný navrhovateľ K.. W. K.. Konečnú správu zo dňa 31.10.2006 doručil navrhovateľ konkurznému súdu 2.11.2006 (č.l. 11 a nasl.) a navrhol, aby konkurzný súd predloženú konečnú správu schválil. Konkurzní veritelia - vedľajší účastníci 1/ a 2/ na strane navrhovateľa - doručili 23.1.2007 konkurznému súdu svoje námietky proti konečnej správe zo dňa 18.1.2007 (č.l. 26 a nasl.); namietali, že výdavky vynaložené odporcom v rokoch 2003, 2004 a 2005 v celkovej sume 1.190.497,95,- Sk (v zmysle prílohy) vecne a obsahovo vôbec nesúvisia so správou konkurzu, prevádzkovaním podniku úpadcu ani so speňažovaním majetku z podstaty. V podaní sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ K.. K. zaslal po prevzatí funkcie, ešte pred podaním konečnej správy, odporcovi výzvu na vypracovanie stanoviska k uvedeným rozporovaným výdavkom. Argumenty uvedené v odpovedi odporcu považovali veritelia za vágne a nepresvedčivé. Súd má tiež z originálu preberacieho protokolu zo dňa 12.9.2005 podpísaného navrhovateľom a odporcom preukázané, že odporca odovzdal navrhovateľovi listiny v ňom uvedené a navrhovateľ tiež potvrdil, že v ten istý deň mu bolo odovzdané aj kompletné účtovníctvo, ohľadom ktorého je spísaný protokol v členení na jednotlivé šanóny. Z e-mailového podania zo dňa 20.10.2005 o 10:08 hod., ktorým pôvodný navrhovateľ oznámil odporcovi, že mu preposiela zoznam výdavkov sume cca 1.256.000,- Sk realizovaných v rámci konkurzu od roku 2003 do roku 2005, ktoré nemožno zahrnúť do výdavkov konkurzu a ktorú je potrebné vrátiť do konkurznej podstaty, má súd preukázané, že navrhovateľ už v tomto čase vedel, kto a akú škodu v konkurze spôsobil. Skutočnosť, že e-mail odoslal pôvodný navrhovateľ, navrhovateľ v konaní nevyvrátil, i keď predložil z rozhodného obdobia odlišné e-mailové podania; konkrétne v ich závere je uvedené: JUDr. Marián Valko - advokátska kancelária. V podaní predloženom odporcom je uvedené: Advokátska kancelária MAJER, s.r.o.; táto skutočnosť vyplýva aj z výpisu z obchodného registra: v čase od 11.1.2005 do 27.3.2006 bola zapísaná Advokátska kancelária MAJER, s.r.o.. Občiansky zákonník upravuje otázku premlčateľnosti práv v ustanovení § 100. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník kombinovanú premlčaciu dobu v § 106, a to kratšiu - dvojročnú - subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu - trojročnú - objektívnu (ods. 2). Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej je rozhodujúci deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok - vedomosť poškodeného: a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t. j. o zodpovedajúcom subjekte. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Nielen prax, ale aj teória (napr. Lazar a kolektív, Občianske právo hmotné, tretie doplnené a prepracované vydanie. 1. zväzok, Bratislava 2006) túto dobu označuje ako subjektívnu; uvádza však, že presnejšie by sa tu ale malo hovoriť o premlčacej dobe, ktorej začiatok plynutia je určený so zreteľom na poškodený subjekt, ktorým je žalobca, a to jeho vedomosť („dozvie sa“) o skutočnostiach vymedzených v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka; keďže ani táto premlčacia doba sama osebe ako právna skutočnosť - udalosť (čas) subjektívnu povahu, pravdaže, nemá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za o škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom). V prejednávanej veci navrhovateľ už v čase odoslania e-mailu odporcovi 20.10.2005 presne vedel, ktoré z položiek výdavkov zaplatených odporcom, považuje za nedôvodné, v dôsledku vynaloženia ktorých budú konkurzní veritelia ukrátení na svojich právach na uspokojenie zistených pohľadávok. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva navrhovateľa teda začala plynúť 21.10.2005 a uplynula 21.10.2007. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty je možné posudzovať aj z iného hľadiska: Najneskôr táto lehota musela začať plynúť 1.11.2006, teda po vypracovaní konečnej správy v zmysle § 29 ods. 1 ZKV navrhovateľom, pretože najneskôr pri jej vypracovávaní sa musel navrhovateľ oboznámiť so všetkými príjmovými a výdavkovými položkami (a to aj predchádzajúceho správcu), pretože kapitola VII - konečnej správy obsahuje konečné vyúčtovanie príjmov a výdavkov správcu s ich podrobným prehľadom obsiahnutým v prílohe č. 11. Skutočnosť, že navrhovateľ ešte v čase pred predložením konečnej správy konkurznému súdu vedel, že pôvodný správca nedôvodnými platbami zmenšil výťažok z prevádzkovania a speňaženia konkurznej podstaty, preukazuje aj podanie veriteľov z 18.1.2007 - označené ako námietky proti konečnej správe (ako už bolo uvedené vyššie). V tomto prípade by subjektívna premlčacia doba uplynula 1.11.2008. Podľa § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Podľa všeobecnej právnej teórie začatie konania má procesnoprávne a hmotnoprávne účinky. K hmotnoprávnym účinkom patrí prerušenie plynutia hmotnoprávnych lehôt ustanovených na uplatenie nárokov podľa noriem hmotného práva, najmä podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce a ďalších a tiež zastavenie plynutia prekluzívnych lehôt ustanovených hmotným právom na uplatnenie niektorých nárokov, napr. zo zodpovednosti za vady a škodu. Z uvedeného vyplýva, že právo je uplatnené včas, t.j. v premlčacej dobe, ak návrh na začatie konania dôjde na súd najneskôr v posledný deň premlčacej doby. Ide o hmotnoprávnu lehotu, ktorá sa o dobu prepravy na súd nepredlžuje. Iba v prípade, že posledný deň premlčacej doby pripadne na sobotu, nedeľu, alebo sviatok, posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň. V prejednávanej veci začala premlčacia doba plynúť 21.10.2005 (1.11.2006) a uplynula 21.10.2007 (1.11.2008). Vzhľadom na to, že žaloba bola doručená súdu 13.11.2008, bola doručená po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Odporca sa teda úspešne dovolal premlčania nároku navrhovateľa, čo má za následok, že súd nemôže uplatnené premlčané právo priznať a musí žalobu zamietnuť. Vzhľadom na to, že správca je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou (aj správca - navrhovateľ), súd nemohol akceptovať jeho námietku, že premlčacia lehota na uplatnenie práva mu začala plynúť až podaním námietky veriteľov proti konečnej správe. Jednou zo zásad civilného konania je zásada hospodárnosti konania, v rámci ktorej musí konajúci súd prednostne posúdiť v konaní vznesenú námietku premlčania; v prípade jej oprávnenosti nemusí súd vykonávať ďalšie dôkazy na zistenie výšky škody. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy úspešného odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom v celkovej sume 3.101,84 eur. Právnej zástupkyni patrí odmena podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., a to za 7 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1 písm. a/, b/ c/ po 365,16 eur (2.556,12 eur) a 7 x režijný paušál po 7,21 eur (50,47 eur), spolu 2.606,59 eur. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa preukázala, že je platiteľom DPH, súd jej túto priznal v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 495,25 eur. Právnej zástupkyni súd nepriznal odmenu uplatnenú za 1 úkon právnej služby vo výške 370,14 eur, keďže nebola vyčíslená v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 vyhlášky. Vzhľadom na to, že termín pojednávania, vytýčeného na 26.5.2010, bol včas písomne zrušený (prevzatie e-mailu právna zástupkyňa potvrdila) a na pojednávaní dňa 27.1.2010 sa právna zástupkyňa nezúčastnila, súd jej za ne nepriznal odmenu. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Vedľajší účastník na strane úspešného odporcu si náhradu trov konania neuplatnil, a preto mu nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O. s. p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.