Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/47/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200413 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1009200413.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: RVD a.s., Odborárska 52, 831 02 Bratislava, IČO: 35 761 857, právne zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov SR, Odborárske námestie 3, 817 60 Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Marta Huttová, Bezekova 13, 841 02 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 02339/2009Up-P866/08-4 zo dňa 30.1.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 20.3.2009 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 02339/2009Up-P866/08-4 zo dňa 30.1.2009 v spojení s rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 14.11.2008 č.k. 02160/2008UI-P866/08-11. V žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.1.2009 žalovaný potvrdil rozhodnutie zo dňa 14.11.2008, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.298,48 € za to, že porušil povinnosť spracúvať osobné údaje dotknutých osôb len v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve alebo v písomnom poverení uvedenú v ust. § 5 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 90/2005 Zb. V žalobe ďalej uviedol, že ako mandatár pracoval pre spoločnosť Pohotovosť s.r.o., vykonával činnosti smerujúce k mimosúdnemu vymoženiu pohľadávok a ich príslušenstva ako aj ďalšie úkony s tým spojené. V žalobe uviedol, že obe rozhodnutia považuje za nezákonné, za rovnako nezákonný označil aj postup žalovaného pri vydávaní predmetných rozhodnutí. Žalobca v žalobe vytýka žalovanému prekročenie jeho zákonných kompetencií pri vydaní predmetných rozhodnutí a teda aj pri uložení pokuty vo výške 8.298,48 €. Tiež v žalobe uvádza, že žalovaný svoje rozhodnutia vydal v rozpore s právnym poriadkom SR. Nezákonnosť postupu a rozpor s právnym poriadkom SR zo strany žalovaného žalobca vidí hlavne v tom, že žalovaný nerešpektoval pri písomných výzvach na úhradu dlžnej čiastky, ktoré doručuje žalobca adresátom v otvorených listových zásielkach so zverejnením ich osobných údajov a ekonomickej identity platný poštový poriadok a výslovný súhlas dlžníka so zverejnením jeho osobných údajov. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 9.4.2009 uviedol, že žalobu navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že pri vydaní napadnutých rozhodnutí sa neriadil platným právnym poriadkom SR, alebo že by pri vydávaní predmetných rozhodnutí prekročil kompetencie, ktoré mu dáva zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Má za to, že ním vydané rozhodnutia sú zákonné a pri ich vydaní bol zo strany úradu zachovaný zákonný postup. Ďalej uviedol, že žalobca od roku 2006 porušoval ustanovenia zákona č. 428/2002 Z.z. a to napriek písomnému upozorneniu zo dňa 14.11.2006. Žalovaný poukazuje na neustále porušovanie ust. § 5 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z.z., ktoré vidí v tom, že napriek tomu, že žalobca mal prevádzkovateľom stanovený rozsah a podmienky spracovania osobných údajov, osobné údaje nedovoleným spôsobom sprístupnil tretím osobám. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o aplikácii poštového poriadku na danú vec ako aj výslovný súhlas dlžníka so zverejnením jeho osobných údajov za právne irelevantné a to z toho dôvodu, že pokiaľ ide o poštový poriadok a oboznámenie sa tretej osoby s obsahom otvorenej poštovej zásielky, ktorú žalobca zasiela prostredníctvom pošty dlžníkovi, žalovaný uvádza, že žalobca uvedením informácie o tom, že adresát je dlžníkom, priamo na zásielke spôsobom umožňujúcim priame prečítanie, umožnil subjektu RSID 12859734 Slovenská pošta a.s. neoprávnene získať osobné údaje a osobám, ktoré s dotknutou osobou zdieľajú domovú listovú schránku umožnil sa oboznámiť s uvedeným údajom, pretože ako vyplýva z Poštového poriadku, uvádzanie osobného údaju na otvorených listových zásielkach o tom, že dotknutá osoba je dlžníkom a má dlh, nie je potrebné uvádzať, pretože to pošta nevyžaduje. Žalobca to však napriek Poštovému poriadku robí a to vedome, čím sprístupňuje tieto údaje predovšetkým pracovníkom pošty, ktorí prídu s otvorenou zásielkou do styku, poštovým doručovateľom a podobne. K námietke žalobcu, že žalovaný prekročil svoje zákonné kompetencie, keď mu uložil pokutu za porušenie ust. § 5 ods. 2 zákona č. 428/2002, napriek tomu, že takéto konanie toleruje iným subjektom, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je vykonštruované, nakoľko takýmto iným subjektom by podľa žalobcu mala byť Slovenská pošta a.s., ktorá používa poštové poukážky vrátane SIPO. V danom prípade však ale Slovenská pošta a.s. pracuje na odlišnom princípe, keďže pri SIPO ide o spracúvanie osobných údajov nevyhnutných pre plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán, podľa zmluvy o poskytnutí poštovej služby. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250g ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie o pokute Úradu na ochranu osobných údajov SR č. 02160/2008UI-P866/08-11 zo dňa 14.11.2008. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe oznámenia, ktoré bolo Úradu na ochranu osobných údajov SR doručené dňa 9.1.2008 vykonal úrad v dňoch 27.3.2008 - 7.4.2008 kontrolu v priestoroch spoločnosti RVD a.s. situovaných v Bratislave, na Pribinovej ulici č. 25. Výsledkom zistení bolo, že žalobca na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.8.2003 v znení jej dodatkov ako aj písomného poverenia zo dňa 10.4.2006 je podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov sprostredkovateľom a spoločnosť Pohotovosť s.r.o. podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona prevádzkovateľom. Počas výkonu kontroly bolo okrem iného zisťované určenie rozsahu a podmienok spracovávania osobných údajov na základe uvedenej zmluvy medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom podľa ust. § 5 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov. O výsledkoch kontroly bol spísaný protokol o vykonaní kontroly č. 02160/2008UI-P866/2008-8 zo dňa 7.4.2008. Z jej výsledkov je nesporné, že kontrolná skupina úradu zistila, že sprostredkovateľ (žalobca) vykonáva svoju činnosť na základe mandátnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 1.8.2003 v znení jej dodatkov a poverenia, ktoré bolo vydané prevádzkovateľom podľa § 5 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov. Sprostredkovateľ (žalobca) v priebehu kontroly potvrdil, že naďalej posiela upomienky v otvorenej listovej zásielke, s uvedením ekonomickej identity dotknutej osoby a to aj napriek opatreniu, o ktorom vedel (list žalovaného zo dňa 14.11.2006) a v rozpore s obsahom dodatku č. 2 a obsahom poverenia v mandátnej zmluve zo dňa 1.8.2003, ktorým mu prevádzkovateľ vymedzil rozsah a podmienky spracúvania osobných údajov v súlade s § 6 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov. Dňa 29.10.2008 bolo žalobcovi listom č. 02160/2008UI-PP866/08-10 zaslané upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, ktoré prevzal dňa 31.10.2008. Žalovaný v súlade s ust. § 32, 33 ods. 2 správneho poriadku vyzval žalobcu, aby sa pred vydaním rozhodnutia písomne vyjadril k podkladom a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol ich doplnenie. Na upovedomenie o začatí správneho konania o uložení pokuty účastník konania (žalobca) nereagoval a zistený nedostatok žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Na základe zistených a preukázaných skutočností úrad prvostupňovým rozhodnutím č. 02160/2008UI- P866/08-11 zo dňa 14.11.2008 rozhodol tak, že žalobcovi uložil za porušenie ust. § 5 ods. 2 zákona č. 428/2002 Zb. pokutu vo výške 250.000,- Sk (8.298,48 €). Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 02339/2009Up- P866/08-4 tak, že rozklad žalobcu bol zamietnutý a rozhodnutie o pokute Úradu na ochranu osobných údajov SR č. 02160/2008UI-P866/08-11 zo dňa 14.11.2008 potvrdil. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že druhostupňový správny orgán sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že uvedená pokuta bola sprostredkovateľovi uložená za to, že porušil povinnosť spracúvať osobné údaje dotknutých osôb len v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve alebo písomnom poverení uvedenom v § 5 ods. 2 zákona č.428/2002 Zb. Nakoľko použitie formy otvorenej listovej zásielky je podľa žalovaného konaním, ktoré umožňovalo v čase kontroly tretej osoby oboznámiť sa s obsahom zásielky. Nakoľko žalobca nepreukázal žiadnu skutočnosť dokazujúcu, že úrad pri ukladaní pokuty za nedodržanie ustanovení poverenia nesprávne zhodnotil skutkový a právny stav a zástupca žalobcu svojím podpisom v protokole o vykonaní kontroly bez námietok potvrdil zistenia kontrolnej akcie. Pokutu žalovaný správny orgán uložil po zhodnotení závažnosti času trvania a následkov protiprávneho konania a po zvážení všetkých skutočností ako aj potom, čo žalobca nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podkladom a spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia a nenavrhol ich doplnenie, čím potvrdil svoje stotožnenie sa so zisteným skutkovým a právnym stavom. Na konanie podľa ust. § 49 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 428/2002 Zb. v stave platnom v čase vyhlásenia rozhodnutia, tento zákon upravuje: a) ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich spracovaní, b) zásady spracúvania osobných údajov, c) bezpečnosť osobných údajov d) ochranu práv dotknutých osôb e) cezhraničný tok osobných údajov f) registráciu a evidenciu informačných systémov g) zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov SR. Podľa ust. § 3 citovaného zákona, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takouto osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Podľa ust. § 5 ods. 1, 2 zákona č. 428/2002 Zb. podľa znenia platnom v čase vydania rozhodnutia, osobné údaje môže spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ. Sprostredkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve alebo v písomnom poverení. Podľa ust. § 33 ods. 1, 2 citovaného zákona, zriaďuje sa Úrad na ochranu osobných údajov SR, ktorý je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave. Úrad ako štátny orgán vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov nezávisle a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov. Úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov plní podľa ods. 1 písm. i) § 38 citovaného zákona, ukladá sankcie pri zistení porušenia povinností uvedených v tomto zákone. Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Z obsahu administratívneho spisu súd konštatoval porušenie ust. § 5 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z.z. tým, že tento nesporne porušil povinnosť spracúvať osobné údaje dotknutých osôb len v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve a písomnom poverení. Nepochybne bolo zistené, že sprostredkovateľ posielal predmetné upomienky formou otvorenej listovej zásielky s uvedením ekonomickej identity dotknutej osoby a to aj napriek upozorneniu zo strany žalovaného správneho orgánu zo dňa 14.11.2006. Toto robil v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s obsahom dodatku č. 2 a s obsahom poverenia k mandátnej zmluve zo dňa 1.8.2003, ktorou mu prevádzkovateľ jednoznačne vymedzil rozsah a podmienky spracúvania osobných údajov v súlade s ust. § 6 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov. Podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, úrad môže uložiť pokutu prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, ktorý nesplnil, alebo porušil niektorú z povinností alebo niektoré povinnosti ustanovené v § 5 alebo pri plnení niektorej z povinností alebo niektorých povinností ustanovených v § 5 obchádzal ustanovenia tohto zákona alebo spracúva alebo spracúval osobné údaje v rozpore s § 5 citovaného zákona. Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že úrad pri vydávaní predmetných rozhodnutí prekročil svoje kompetencie, keď mu predmetnú pokutu uložil bez opory v právnom poriadku SR. Súd konštatuje, že vyššie citovaný zákonov v ust. § 38 okrem iného upravuje aj úlohy, ktoré plní úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov, ktorým patrí okrem iného aj ukladanie sankcie pri zistení porušenia povinností uvedených v tomto zákone (viď citácia ust. § 38). Žalobca nepochybne zasielaním predmetných upomienok vo forme otvorenej listovej zásielky umožnil priame prečítanie tretiemu subjektu informácií uvedených na tejto upomienke a tým mu aj umožnil neoprávnene získať osobné údaje o dotknutých subjektoch. Za právne relevantné na sprístupnenie osobných údajov tretím osobám, nemôže podľa názoru považovať údajný súhlas dlžníka, na ktorý sa žalobca odvoláva (ide o súhlas dlžníka, ktorý tento dal prevádzkovateľovi pri písaní zmluvy o úvere zakotvený vo všeobecných obchodných podmienkach). Takýto súhlas je podľa názoru súdu právne irelevantný, nakoľko právnym základom spracúvania osobných údajov dotknutých osôb žalobcom je v danej veci zmluva v zmysle ust. § 7 ods. 4 písm. g) citovaného zákona. Toto ustanovenie určuje, že súhlas dotknutej osoby so spracúvaním jej osobných údajov nie je potrebný, ak je spracúvanie osobných údajov nevyhnutné len pre plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán. V takomto prípade je prevádzkovateľ povinný informovať pri získavaní osobných údajov dotknutú osobu vopred a bez vyzvania o skutočnostiach uvedených v § 10 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z., rovnako ako dodržať povinnosti prevádzkovateľa uvedené v § 6 zákona č. 48/2002 Z.z. vrátane povinností zabezpečiť, aby sa osobné údaje spracúvali a využívali výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá účelu, na ktorý boli zhromaždené. Spôsob, akým posiela žalobca upovedomenie dlžníkom, nemožno podľa názoru súdu považovať v žiadnom prípade za zodpovedajúci účelu, nakoľko dosiahnutie účelu spracúvavania osobných údajov, je možné aj konaním, ktoré nebude zahŕňať neoprávnené poskytovanie alebo neoprávnené sprístupňovanie osobných údajov tretím osobám. Súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobcu o tom, že žalovaný toleruje takéto konanie iným subjektom. Ako príklad uviedol Slovenskú poštu a.s., ktorá používa napríklad poštové peňažné poukážky vrátane SIPO. V tomto prípade je potrebné uviesť, že Slovenská pošta a.s. pracuje na odlišnom právnom základe, nakoľko v prípade SIPO ide o spracúvanie osobných údajov nevyhnutných na plnenie zmluvy, z ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán. Uvedenou zmluvou je zmluva o poskytnutí poštovej služby, pričom Slovenská pošta a.s. na jej splnenie nevyhnutne potrebuje údaj o sume peňažných prostriedkov, ktorých sa výkon poštovej služby týka. V tejto veci preto nejde o obdobnú situáciu ako u žalobcu. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že zo strany žalobcu došlo nepochybne k porušeniu povinností spracúvať osobné údaje dotknutých osôb len v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve alebo písomnom poverení uvedenú v ust. § 5 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z.z., keďže tento výzvy na zaplatenie pohľadávky prevádzkovateľa zasielal formou otvorených listových zásielok tak, že by nimi sprístupnil určenie ekonomickej identity dlžníka spôsobom, že tretí subjekt tým mohol nadobudnúť vedomosť o výške záväzku dlžníka. Vzhľadom k tomu je možné toto konanie podľa názoru súdu považovať za konanie, ktorým žalobca čiže sprostredkovateľ umožnil tretím osobám oboznámiť sa s obsahom zásielky. Súd ďalej konštatoval, že žalobca nepreukázal žiadnu skutočnosť dokazujúcu, že žalovaný pri ukladaní pokuty za nedodržanie ustanovení poverenia nesprávne zhodnotil skutkový a právny stav resp. jeho rozhodnutie nemalo oporu v právnych predpisoch SR. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne, že správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Pri výške uloženej sankcie prihliadal na skutkový a právny stav veci, najmä na závažnosť a čas trvania a následky protiprávneho konania žalobcu. Z tohto dôvodu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému, ktorého v konaní zastupovala advokátka, nakoľko v jeho prípade ide o správny orgán, ktorý je personálne aj finančne vybavený zo štátneho rozpočtu na svoje zastupovanie sa v súdnom konaní. Nebolo by preto možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby hradil náklady vzniknuté tým, že správny orgán udelil plnú moc na zastupovanie advokátovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 205 OSP.