Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/142/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201085 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1010201085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: H.. X. Š., I. X/ B, O., právne zastúpený advokátom: JUDr. Róbert Dupkala, Miletičova 23, Bratislava proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-83/DI-BCP-2010 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II. č. ORP-P-147/II-OBCP-2010-V, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.6.2010 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky č. KRP-P-83/DI-BCP-2010 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II. Okresného dopravného inšpektorátu - oddelenia bezpečnosti cestnej premávky č. ORP-P-147/II-OBCP-2010-5 a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že dňa 28.5.2010 mu bolo doručené rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II., Okresný inšpektorát - oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená sankcia : a) pokuta vo výške 300,- € b) zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov, ktorá začala plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave žalobca považuje za nesprávne, nakoľko podľa jeho právneho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca síce spôsobil udalosť tak, ako mu je kladená za vinu, t.j. svojím vozidlom značky Seat Ibiza, evidenčné číslo O. XXX Z., narazil do stojaceho motorového vozidla, evidenčné číslo O. XXX Y., ale túto udalosť podľa právneho názoru žalobcu nemožno považovať v zmysle ustanovení zákona č. 8/2009 za dopravnú nehodu, nakoľko táto je len škodovou udalosťou v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009. Vzhľadom k tomu, že spôsobená udalosť nie je dopravnou nehodou v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z., ale je len škodovou udalosťou, nemohol sa obvinený (žalobca) dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z tohto dôvodu považuje žalobca rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu za nesprávne a navrhuje jeho zrušenie. Súčasne si uplatňoval v žalobe aj náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 7.7.2010 navrhoval v celom rozsahu žalobu zamietnuť. Dôvodil tým, že záznam dopravnej nehody zo dňa 7.2.2010, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrt a plán z miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia, záznam z kamerového systému, zápisnica z ústneho prejednania priestupku preukazujú, že žalobca sa priestupku dopustil a sú relevantnými dôkazmi, ktoré žalovanému dostatočne postačili na preukázanie a vyslovenie viny. Za jeden z hlavných dôkazov považoval žalovaný videozáznam kamerového systému, ktorý jednoznačne preukazuje, že žalobca pri cúvaní s motorovým vozidlom zn. Seat Ibiza pravou zadnou časťou narazil do ľavej prednej časti zaparkovaného motorového vozidla zn. Jaguar, ktoré sa nárazom pohlo. Obranu žalobcu, že predmetnú udalosť nie je možné považovať za priestupok ale len za škodovú udalosť, považuje žalovaný za účelovú, nakoľko v ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 sú vymenované povinnosti účastníka škodovej povinnosti, ktorou je hlavne bezodkladná povinnosť upovedomiť majiteľa motorového vozidla o poškodení resp. o spôsobení hmotnej škody a oznámenie svojich osobných údajov, čo žalobca neurobil. Obranu žalobcu spočívajúcu v tom, že službukonajúci zamestnanec strážnej služby sa nenachádzal na svojom stanovisku, žalovaný považoval za bezpredmetnú. Pri ukladaní sankcie postupoval žalovaný v súlade s ust. § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP, súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného o uložení sankcie pre porušenie zákona o priestupkoch. Je nepochybné, že na konania podľa zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa vzťahujú všeobecné ustanovenia zákona o správnom konaní. Podľa predloženého administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II., Okresný dopravný inšpektorát - oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, Osvetová 4, Bratislava rozhodnutím zo dňa 22.3.2010 č. ORP-P-147/II-OBCP-2010-V rozhodol tak, že žalobcu obvinil z priestupku, ku ktorému malo dôjsť v pozemných garážach domu č. 8, Bratislava, Ružová dolina dňa 7.2.2010 tak, že žalobca viedol motorové vozidlo, pričom sa nevenoval dostatočne vedeniu vozidla, v dôsledku čoho narazil do stojaceho motorového vozidla, evidenčné číslo O. XXX Y.. Po dopravnej nehode sa nezdržal konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody tým, že neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, premiestnil vozidlo bez vyznačenia situácie, nezotrval na mieste nehody do príchodu policajta, čím porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), b), e) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého mu bola uložená pokuta vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Žalobcovi bola tiež uložená povinnosť nahradiť trovy správneho konania vo výške 16,- €. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č. KRP-P-83/DI-BCP-2010 zo dňa 20.5.2010 tak, že žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II. o priestupku zo dňa 22.3.2010 potvrdil. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí vyplýva, že na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom ako aj z výsledkov ústneho pojednávania o priestupkoch, mal žalovaný správny orgán za preukázané, že žalobca, ktorý bol obvinený z priestupku, tento svojím konaním nepochybne priestupok spáchal a to priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak: a) páchateľ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí podľa písmena b) citovaného ustanovenia ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody. Podľa písmena g) citovaného ustanovenia ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý priestupok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní, sa uloží sankcia podľa ustanovenia, vzťahujúceho sa na priestupok, najprísnejšie postihnuteľný. Zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Podľa ust. § 64 zákona č. 8/2009 dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej podľa písmena b) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí, alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda, zrejme prevyšujúca 1 a 1 násobok väčšej škody podľa trestného zákona. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú. Podľa ust. § 66 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody, je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Podľa odseku 2 písm. a) citovaného ustanovenia, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Podľa odseku 5 účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, zdržať sa požitia alkoholu, alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je nesporné, že ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2008 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov taxatívne vymenuváva povinnosti účastníka škodovej udalosti. Podľa ust. § 64 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, za dopravnú nehodu je považovaná škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností vyplývajúcich z ust. § 66 ods. 6 citovaného zákona. Povinnosťou žalobcu na základe vyššie citovaných ustanovení zákona bolo bezodkladne upovedomiť majiteľa motorového vozidla zn. Jaguar o poškodení a oznámiť mu svoje osobné údaje. Konanie žalobcu spočívajúce v tom, že z dôvodu, že zamestnanec strážnej služby sa nenachádzal na svojom pracovisku a že tento si až nasledujúci deň zaobstaral údaje o majiteľovi vozidla, ktoré poškodil a následne sa s touto osobou skontaktoval, nie je možné podľa názoru súdu považovať za bezodkladné plnenie povinností si účastníka škodovej udalosti. Žalobca vlastníka poškodeného motorového vozidla o spôsobenej škode informoval až v čase, keď predmetná udalosť bola už hlásená polícii vlastníkom poškodeného motorového vozidla a už táto udalosť bola kvalifikovaná a vyšetrovaná ako dopravná nehoda. Súd konštatoval, že nakoľko si žalobca nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá ust. zákona č. § 8/2009 Zb. o cestnej premávke a bezodkladným spôsobom neupovedomil majiteľa poškodeného motorového vozidla o vzniknutej škode, žalovaný správny orgán postupoval správne, keď konanie žalobcu kvalifikoval ako porušenie ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), d), e) zákona č. 8/2009 Zb. a následne, keď mu podľa ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov. Od vodiča vozidla, ktoré malo účasť na dopravnej nehode, sa vyžaduje, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. a to bez ohľadu na to, či daná udalosť od samého počiatku je dopravnou nehodou podľa § 64 ods. 1 citovaného zákona, alebo sa daná udalosť za dopravnú nehodu len považuje v zmysle ust. § 64 ods. 2 citovaného zákona. V predmetnej veci Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný správny orgán postupoval v zmysle zákona o priestupkoch a správne kvalifikoval konanie žalobcu ako priestupok, za ktorý mu bola uložená podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) zákona sankcia. Pri určovaní druhu a výšky sankcie prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Krajský súd v Bratislave je toho názoru, že uložené sankcie sú zákonné a dôvodné. Z tohto dôvodu s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 205 OSP.