Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/269/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109235377 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Erbenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1109235377.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Uždaroji akciné bendrové „Tegros investicija", Kirtimu g. 67, LT-02244 Vilnius, Litva, zast. JUDr. Ing. Michalom Guttmannom, advokátom, Pionierska ul. č. 15, Bratislava, proti žalovanému: GYNEX, s. r. o., Na Lánoch 10, Bratislava, zast. Heringeš & Partner, s. r. o., Sasinkova 6, Bratislava, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na ochranu pred neoprávneným zásahom do práv k zapísaným dizajnom spoločenstva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 10. 2009 č. k. 34CbPv/4/2009-51 takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 10. 2009 č. k. 34CbPv/4/2009-51 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zdržať sa distribúcie, predaja, dovozu a vývozu troch presne označených vyobrazených výrobkov a uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia návrh vo veci samej. Návrh v časti, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti poskytnúť informácie o dodanom, predanom, vyvezenom a dovezenom množstve a cenách predmetných tovarov, zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že si osvojil tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný svojim konaním - neoprávneným využívaním dizajnov spoločenstva č. 000967054-0001, č. 000967054-0002 a č. 000967054-0019 na obaloch výrobkov KIM TEC: SILICON ACETAT 101E, ACRYL 201 a CYCLONE bez súhlasu oprávneného majiteľa, využíva dizajny žalobcu. Súhlasil tiež s tvrdením žalobcu o tom, že žalovaný týmto svojim konaním spôsobuje stratu dobrého mena žalobcovi a je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a spôsobilé spôsobiť žalobcovi ujmu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V prvom rade namietal, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala neoprávnená osoba, pretože žalobca v konaní nepreukázal, či osoba, ktorá podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, bola v čase podania návrhu k tomuto podaniu oprávnená a či sú splnené podmienky v zmysle ust. § 79 O.s.p. v spojení s ust. § 103 až 111 O.s.p. Namietal tiež, že žalobca nepreukázal naliehavosť potreby nariadeného predbežného opatrenia. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Poukázal pritom na ust. § 76 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Uviedol, že súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel len sčasti (časť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol), preto neodôvodnenie napadnutého uznesenia má za následok, že nespĺňa náležitosti požadované ust. § 169 ods. 1 O.s.p. Namietal tiež, že listinné dôkazy predložené žalobcom nie sú pravdivé, naopak sú účelovo vytvorené, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Nepreukázal tiež nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 14. 07. 2010 a žiadal odvolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietnuť. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo zasielané žalovanému na adresu uvedenú v obchodnom registri, pričom dňa 26. 10. 2009 sa zásielka vrátila súdu ako nedoručená s tým, že žalovaný žiadal o doposielanie. Podľa vyjadrenia pošty z 25. 02. 2010 bola adresa na doposielanie žalovaným oznámená až na obdobie od 15. 02. 2010 do 15. 02. 2011. Vyslovil preto názor, že v danom prípade bola zásielka žalovanému doručená v súlade s ust. § 48 ods. 2 O.s.p., t. j. tri dni po tom, ako sa zásielka vrátila súdu, keďže iná adresa nebola súdu známa, nastala fikcia doručenia uznesenia o predbežnom opatrení, pričom uznesenie treba považovať za doručené žalovanému dňa 29. 10. 2009. Odo dňa 30. 10. 2009 podľa názoru žalobcu žalovanému začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania voči napadnutému uzneseniu. Keďže žalovaný podal odvolanie až 04. 06. 2010, podal ho 6 mesiacov a 18 dní po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Uviedol, že je preto nesprávne tvrdenie žalovaného o tom, že zásielku prevzal dňa 20. 05. 2010. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal tým, či žalovaný podal včas odvolanie proti napadnutému uzneseniu. Zo spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo žalovanému správne doručované dňa 20. 10. 2009 na adresu uvedenú v obchodnom registri (Na Lánoch 10), pričom zo záznamov pošty je zrejmé, že žalovaný žiadal o doposielanie zásielok. Pošta z tohto dôvodu žalovanému opakovane zásielku nedoručovala. Podľa oznámenia Slovenskej pošty, a. s. (č. l. 81) doposiela na žiadosť žalovaného došlé zásielky, okrem zásielok s dispozíciou „nedoposielať“ v období od 15. 02. 2010 do 15. 02. 2011 na adresu 930 37 Lehnice - Kolónia č. 645. Je teda zrejmé, že v čase doručovania napadnutého uznesenia žalovaný nedal Slovenskej pošte, a. s. pokyn na doposielanie zásielok na ním určenú adresu, tento pokyn dal len v období od 15. 02. 2010 do 15. 02. 2011. Odvolací súd urobil opätovný dopyt na Slovenskú poštu, a. s., tá oznámila odvolaciemu súdu, že na žiadosť žalovaného doposielala došlé zásielky, s výnimkou vyššie uvedených, v období od 15. 08. 2008 do 15. 08. 2009. V termíne od 16. 08. 2009 do 14. 02. 2010 žalovaný nepožiadal o doposielanie zásielok. Za chybu poštového doručovateľa, ktorý zásielku, v ktorej bolo žalovanému doručované napadnuté uznesenie, dňa 26. 10. 2009 vrátil späť s poznámkou „adresát požiadal o doposielanie“, sa Slovenská pošta, a. s. ospravedlnila. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný v čase doručovania napadnutého uznesenia nedal Slovenskej pošte, a. s. pokyn na doposielanie zásielok, pošta preto napadnuté uznesenie mala doručovať žalovanému znova, čo však neurobila. Preto nemohlo dôjsť k fikcii doručenia podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p. Keďže zástupcovi žalovaného bolo napadnuté uznesenie riadne doručené až 20. 05. 2010 a odvolanie podal 04. 06. 2010, podal ho včas. Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalovaného, či návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala oprávnená osoba. Zo spisu vyplýva, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal za žalobcu JUDr. Ing. Michal Guttmann, advokát a to na základe plnej moci z 19. 08. 2009. Túto plnú moc na zastupovanie udelil žalobca prostredníctvom zastupujúcej prezidentky I. J. - C.. Z výpisu štátneho podniku centra registrov (č. l. 13) vyplýva, že žalobca je akciovou spoločnosťou a koná za ňu prezident S. G.. Odvolací súd vyzval dňa 06. 09. 2010 právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 7 dní preukázal, že plnú moc udelenú dňa 18. 09. 2009 na zastupovanie v predmetnej veci podpísala osoba oprávnená konať za žalobcu. Zástupca žalobcu oznámil odvolaciemu súdu dňa 17. 09. 2010, že pán S. G. - prezident spoločnosti bol právoplatne zvolený do funkcie a je oprávnený konať za spoločnosť žalobcu. Pripojil i výpisy z registra osvedčujúce túto skutočnosť. Podľa ust. § 20 ods. 1 OZ právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Podľa ust. § 20 ods. 2 OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Podľa ust. § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pri zmluvnom zastúpení splnomocniteľ (zastúpený) musí mať spôsobilosť na uzavretie zmluvy o plnomocenstve (na udelenie plnomocenstva), ako aj na právny úkon, ktorý má splnomocnenec (zástupca) za neho vykonať. Podľa ust. § 21 ods. 5 O.s.p. každý, kto koná za právnickú osobu, štátny orgán, alebo štát, musí svoje oprávnenie preukázať, ak také oprávnenie nevyplýva z obchodného registra alebo iného verejného registra, alebo ak také oprávnenie nie je známe súdu z jeho činnosti. V prejednávanom prípade je zrejmé, že za žalobcu koná prezident spoločnosti S. G., žalobca napriek výzve súdu nepreukázal, že zaňho môže konať i viceprezidentka I. J. - C.. Odvolací súd preto uzavrel, že viceprezidentka nie je oprávnená konať za žalobcu a splnomocniť zástupcu na zastupovanie žalobcu. Odvolací súd preto skúmal podmienky konania podľa ust. § 103 O.s.p., medzi ktoré nepochybne patrí i spôsobilosť byť účastníkom konania a zástupcom. Nedostatok procesnej podmienky na strane účastníka predstavuje prekážku postupu konania a ich následky rieši ust. § 104 a nasl. O.s.p. Keďže navrhovateľ podmienky konania neodstránil a súd preto nemôže pre tento nedostatok podmienky konania konať vo veci, s poukazom na ust. § 104 O.s.p. a ust. § 221 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v konaní vo veci samej, ktoré už prebieha (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.