Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/421/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206217681 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1206217681.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: H. W., A.. XX.X.XXXX, E. X., W. Š. XX, XXX XX Q. W., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod č. EX 8726/2006, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur) a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 15Er/15909/2008 - 14 (pôvodná sp. zn. 37Er/4671/2006) zo dňa 4.2.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 15Er/15909/2008 - 14 zo dňa 4.2.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok, ďalej len Ex. por. z dôvodu, že exekučný titul sa stal neúčinným. Súčasne uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 148,87 eura. Z trov exekúcie, uplatnených súdnym exekútorom vo výške 262,23 eur (7.900,- Sk), mu súd prvého stupňa priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 106,65 eur vrátane 19 % DPH a náhradu hotových výdavkov v sume 42,22 eur. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti platiť trovy exekúcie v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie v tejto časti zrušiť a na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného. V odôvodnení odvolania uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu zániku práva na vykonanie rozhodnutia, čiže nie z dôvodov podľa v ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý určuje povinnosť hradiť trovy oprávnenému, ak zastavenie exekúcie zaviní. Svoje stanovisko odôvodnil poukazom na rozhodnutie NS SR 4 M Cdo 11/2008, podľa ktorého, ak oprávnený včas podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Oprávnený zastáva názor, že zastavenie exekúcie nezavinil, a preto navrhuje zaviazať na úhradu trov exekúcie v zmysle § 197 ods. 1 Ex. por. povinného. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, oprávnený namietal, že súd prvého stupňa nesprávne priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 112 min. exekučnej činnosti spojenej s vydaním exekučných príkazov 14 bankovým subjektom, pričom exekútor postupoval v rozpore s ustanovením § 34 ods. 5 a § 95 Ex. poriadku. Namietal tiež, že za účelne vykonané úkony exekučnej činnosti možno považovať iba tie, ktoré boli vykonané do dňa preklúzie práva z exekučného titulu. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p.; prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie je z časti dôvodné. Z ust. § 196 Exekučného poriadku vyplýva, že súdnemu exekútorovi za výkon činnosti podľa Exekučného poriadku patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V prípade, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu i zvýšenie odmeny o túto daň. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku stanovuje zásadu, že tieto náklady znáša povinný. To platí v prípade, ak súdny exekútor vymáhanú pohľadávku exekučnou činnosťou reálne vymohol. V danom prípade je nesporné, že k vymoženiu pohľadávky nedošlo. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekučného konania za situácie, keď dôjde k zastaveniu exekúcie. Pripúšťa výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex.por., že trovy exekúcie znáša povinný. Ide o prípad, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 EP, alebo ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 EP). V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. V prípade, že k zastaveniu exekúcie dôjde pre preklúziu (zánik práva), nemožno v žiadnom prípade dospieť k záveru, že k preklúzii došlo zavinením povinného (a to aj napriek skutočnosti, že uloženú povinnosť nesplnil dobrovoľne), pretože na plynutie zákonných lehôt nemá povinný vplyv. Otázku, z koho zavinenia došlo k zastaveniu exekúcie, súd môže posudzovať len procesne. Z procesného hľadiska a podľa ustálenej judikatúry súdov zásadne platí, že za výsledok sporu zodpovedá oprávnený, ktorý podal návrh na začatie exekúcie. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že oprávnený svoje právo uplatnil relatívne včas, keď návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ev.č. AA 1044597, vykonateľného 1.7.2004 - podal súdnemu exekútorovi 21.7.2006. Preto je potrebné konštatovať, že oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí 24 mesiacov od vykonateľnosti exekučného titulu, mal možnosť ovplyvniť dĺžku trvania exekúcie. Oprávnený teda od začiatku vykonávacieho konania, začatého na jeho návrh, niesol riziko jeho neúspechu pre prípad uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty spojenej s jeho právom na zaplatenie dlžnej sumy skôr, než dôjde k jej vymoženiu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku je rozdielny od procesu rozhodovania o trovách konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku rieši len vzájomný vzťah súdneho exekútora a oprávneného. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia na povinnom bola zmarená tým, že došlo k zániku práva oprávneného, ako sa stalo v prejednávanej veci. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že rozsudok NS SR 4 M Cdo 11/2008 zo dňa 31.7.2008, na ktorý odvolateľ poukazuje, v odôvodnení primárne rieši otázku náhrady trov konania vo vzťahu medzi oprávneným a povinným v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.. Z dôvodu nedostatku jednoznačnej úpravy podobného problému v Exekučnom poriadku okrajovo rieši otázku nemožnosti ovplyvnenia postupu a dĺžky exekučného konania zo strany oprávneného v prípade včasného podania návrhu na výkon exekúcie. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie má oprávnený. Odvolací súd akceptuje námietku oprávneného voči priznaniu odmeny za vydanie exekučných príkazov voči 14 bankovým subjektom - za 112 minút exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Podľa § 34 ods. 1 Ex. por. súdy, orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje o majetku povinného, ktoré sú im známe z ich úradnej činnosti a ktoré sú potrebné na vykonanie exekúcie. Podľa ods. 5 banky sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny, odsek 11 ukladá daňovému úradu povinnosť oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť identifikačné údaje bankového účtu povinného, ktoré sú mu známe. V zmysle ustanovenia § 54 Ex. por. exekútor tiež môže vyzvať oprávneného, aby uviedol, akým spôsobom má vykonať exekúciu a aby označil platiteľa mzdy povinného, prípadne fyzickú osobu alebo právnickú osobu, voči ktorým má povinný pohľadávku, a dôvod tejto pohľadávky; ak ide o pohľadávku z účtu v banke, aby uviedol číslo účtu a označil banku. Exekútor tiež môže predvolať povinného a vyzvať ho na splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá rozhodnutie, a na vyhlásenie o svojom majetku, teda aj o bankových účtoch. Preto odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 15 ods. 1 písm. i/ vyhlášky paušálne odmeňovaným úkonom exekučnej činnosti je aj každé zisťovanie účtu povinného. Podľa § 95 ods. 1 písm. a/ Ex. por. príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je úkon súdneho exekútora, adresovaný banke, v ktorej má povinný účet. Z dikcie zákona bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že príkaz sa doručuje iba takejto banke. Uvedená konštrukcia zákonného ustanovenia má chrániť povinného pred prípadnou viacnásobnou blokáciou prostriedkov na jeho účtoch z jedného exekučného titulu a tiež možným vznikom majetkovej ujmy, keďže podľa ods. 3 dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie povinný stráca právo na vyplatenie prostriedkov z účtu až do výšky exekučného titulu, teda stráca právo na akékoľvek nakladanie s týmito prostriedkami. S ohľadom na uvedené bude úlohou súdu prvého stupňa túto časť uplatnenej odmeny súdneho exekútora opätovne posúdiť a rozhodnúť o jej výške. Odvolací súd tiež akceptuje odvolaciu námietku oprávneného, že pre účely určenia odmeny za výkon exekúcie sú relevantné iba tie úkony, ktoré boli vykonané do dňa uplynutia prekluzívnej lehoty, teda do 7.7.2007. Vzhľadom na to, že zo špecifikácie úkonov exekučnej činnosti, vyhotovenej súdnym exekútorom v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. (č.l. 5), nie je zrejmé, kedy boli uvedené úkony vykonané, odvolací súd nemá možnosť posúdiť, v akom rozsahu je námietka oprávneného dôvodná. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa obstarať potrebné údaje od súdneho exekútora a v nadväznosti na to opätovne určiť výšku trov exekúcie. Súd prvého stupňa teda vec nesprávne právne posúdil tým, že síce aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne vyložil a nedostatočne zistil skutkový stav, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti súdu prvého stupňa poučenie o opravnom prostriedku, ktoré nie je úplné, a preto môže byť vo vzťahu k účastníkom zmätočné. V prejednávanej veci je proti obidvom (nadväzujúcim) výrokom uznesenia prípustné odvolanie (§ 58 ods. 4 a 5 Ex. por.). S ohľadom na dikciu ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p.: Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca, je potrebné uvádzať ho v celom rozsahu alebo ho neuvádzať vôbec. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.