Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 66Cbi/108/2000 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1000899800 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1000899800.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci navrhovateľa: S.. Ľ. N., H. Č.. X, XXX XX L. S., zastúpeného JUDr. Stanislavom Sobotovičom, advokátom, Farská 46, 949 01 Nitra, proti odporcovi: Ing. Jozef Chúťka, Lúky 1239/81, P.O.BOX 46, 952 01 Vráble, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo v Tesárskych Mlyňanoch, Tesárske Mlyňany, IČO: 00 198 781, o určenie pravosti a poradia pohľadávky vo výške 8 227,11 eur, takto r o z h o d o l : Súd určuje, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 8 227,11 eur (247 850,- Sk) prihlásená v konkurznom konaní vo veci úpadcu Poľnohospodárske družstvo v Tesárskych Mlyňanoch, Tesárske Mlyňany, IČO 00 198 781, vedenom na KS v Bratislave pod sp. zn. Z-2-3 K266/96 je oprávnená a zistená a je pohľadávkou tretej triedy pre účely rozvrhu. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 648,86 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 7.3.2000 sa právna predchodkyňa navrhovateľa domáhala určenia, že jej pohľadávka voči úpadcovi Poľnohospodárske družstvo v Tesárskych Mlyňanoch vo výške 1 107 553,60 Sk pozostávajúca zo sumy 859 703,60 Sk ako pohľadávka proti podstate a zo sumy 247 850,- Sk ako pohľadávka prvej triedy, je pravá a nesporná. Na pojednávaní dňa 23.3.2010 navrhovateľ upravil petit svojho návrhu tak, že žiadal, aby súd rozhodol, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 24 071,10 eur (725 166,- Sk) je pohľadávkou proti podstate a vo výške 8 227,11 eur (247 850,- Sk) je pohľadávkou tretej triedy. V zostatku navrhovateľ na návrhu netrval a žalobu o určenie pravosti pohľadávky v zostávajúcej časti zobral späť. Odporca počas konania uznal oprávnenosť a pravosť pohľadávky vo výške upravenej navrhovateľom t.j. 24 071,10 eur (725 166,- Sk). Odporca však s poukazom na ustanovenie § 68 ods. 1 a 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, považoval túto oprávnenú pohľadávku za pohľadávku prvej triedy. V ďalšej časti pohľadávky predstavujúcej majetkový podiel vo výške 8 227,11 eur (247 850,- Sk) odporca poukázal na právoplatné rozhodnutie OS Nitra, č.k. 19 C 256/95-72 zo dňa 10.6.1996. Nakoľko navrhovateľ požiadal o vydanie majetkového podielu až po schválení transformačného projektu, jeho návrh, aby súd priznal majetkový podiel, určil jeho výšku a zaviazal odporcu na jeho vydanie, bol zamietnutý. Majetkový podiel navrhovateľa preto nebol zapracovaný do transformačného projektu a správca konkurznej podstaty z tohto dôvodu nemôže uznať jeho oprávnenosť. Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 23.3.2010 tak, že určil, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 24 071,10 eur (725 166,- Sk) prihlásená v konkurznom konaní vo veci úpadcu Poľnohospodárske družstvo v Tesárskych Mlyňanoch, Tesárske Mlyňany, IČO: 00 198 781, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-3 K 266/96 je oprávnená a zistená a je pohľadávkou prvej triedy pre účely rozvrhu. V časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 8 227,11 eur (247 850,- Sk) návrh zamietol a vo zvyšku konanie zastavil. Proti časti rozsudku, ktorou bol návrh navrhovateľa zamietnutý, podal odvolanie navrhovateľ. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3 Obo 88/2010-160 rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „pôvodná žalobkyňa sa zrejme nestala členkou družstva (ako vyplýva z odvolania), ale samostatne hospodáriacou roľníčkou, avšak až po transformačnom projekte - transformácii družstva a sporné zostalo, či a za akých okolností má nárok na uplatnený majetkový podiel. Nakladanie s majetkovým podielom upravuje ust. § 13 zákona č. 42/1992 Zb. Súd prvého stupňa z hľadiska splnenia predpokladov nároku na majetkový podiel sa uvedeným ustanovením neriadil dôsledne, najmä nevyhodnotil, splnenie predpokladov podľa § 13 ods. 3 zákona v čase prihlásenia pohľadávky predstavujúcej majetkový podiel. Vychádzal len z rozsudku Okresného súdu v Nitre, ktorý nárok riešil v danom období len z hľadiska splnenia predpokladov podľa § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. V prípade nesplnenia podmienok podľa § 13 ods. 2 zák. č. 42/1992 Zb. neznamená, že by nemohol vzniknúť nárok na majetkový podiel podľa § 13 ods. 3, ale bude potrebné v tomto smere vykonať dokazovanie.“ Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, obsahom listinných dôkazov: konkurznou prihláškou - zväzkom č. 41 konkurzného spisu, zápisom o vydaní nehnuteľností zo dňa 1.7.1993, zápisnicou zo dňa 25.3.1995 spísanou na PD Tesárske Mlyňany, rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp.zn. 19 C 256/95 ako aj obsahom ostatných listinných dôkazov založených v spise, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav: Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.1997 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Poľnohospodárske družstvo v Tesárskych Mlyňanoch. Uznesením zo dňa 1.2.1999 bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený Ing. Jozef Chúťka, t.j. odporca. Právna predchodkyňa navrhovateľa si konkurznou prihláškou uplatnila sumu 1 107 553,- Sk, z toho sumu 247 850,- Sk (ktorá je predmetom tohto konania) v tretej triede. Nárok na túto sumu uplatnila titulom majetkového podielu s tým, že PD Tesárske Mlyňany odmieta vydať doklad o výške majetkových podielov. Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 24.11.1999 správca konkurznej podstaty navrhovateľom prihlásenú pohľadávku poprel v celom rozsahu. Navrhovateľ požadoval, aby pohľadávka v tejto časti bola uznaná ako oprávnená a zistená so zaradením do tretej triedy. Uviedol, že suma 8 227,11 eur (247 850,- Sk) predstavuje majetkový podiel na majetku odporcu podľa transformačného projektu schváleného dňa 18.5.1992, ktorého výšku takto vypočítal odporca. V konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre pod č. 19 C 256/95 uplatnila právna predchodkyňa navrhovateľa nárok, aby jej odporca vydal takto vypočítaný majetkový podiel. O tom, že majetkový podiel bol vypočítaný správne nevznikli v uvedenom konaní žiadne pochybnosti. Návrh nebohej matky navrhovateľa súd zamietol z dôvodu, že nesplňovala podmienky, aby jej bol vydaný v skrátenej lehote. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 42/92 Zb. v tej dobe platilo, že pokiaľ sa oprávnená osoba nestane účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu a je podnikateľom v odbore predmetu činnosti, alebo vykonáva poľnohospodársku výrobu v prípade poľnohospodárskeho družstva, musí sa jej vydať majetkový podiel do 90 dní odo dňa, keď oprávnená osoba o vydanie písomne požiada. Transformačný projekt odporcu bol schválený 18.5.1992, pričom nebohá matka navrhovateľa bola zapísaná ako súkromne hospodáriaca roľníčka do príslušnej evidencie až dňa 17.8.1993. Preto nesplňovala podmienky na to, aby súd jej návrhu vyhovel. Podľa § 2 ods. 1 zákona 42/1992 Zb. platí, že vysporiadanie majetkových účastí členov a iných oprávnených osôb na majetku družstiev, prispôsobenie vnútorných právnych pomerov Obchodnému zákonníku, prípadne premena na inú podnikateľskú formu vykonajú všetky družstvá vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona podľa transformačného projektu vypracovaného a schváleného podľa tohto zákona. Podľa ods. 2 schválený transformačný projekt je pre oprávnené osoby a orgány družstva záväzný. Podľa § 14 písm. b/ citovaného zákona sú oprávnenými osobami okrem členov družstva aj vlastníci pôdy a vlastníci ostatného majetku užívaného družstvom. Z ust. § 17 d ods. 3 tohto zákona vyplýva, že pri likvidácii družstva a v konkurznom konaní a v konaní o vyrovnaní má podielnik postavenie veriteľa. Odporca nespochybnil výšku uplatneného majetkového podielu, spochybnil však jeho právny základ, pretože právna predchodkyňa navrhovateľa písomne požiadala Poľnohospodárske družstvo v Tesárskych Mlyňanoch o vydanie majetkového podielu dňa 30.8.1993, pričom je nesporné, že odporca bol transformovaný dňa 18.5.1992. Osvedčenie o zápise súkromne hospodáriaceho roľníka bolo právnej predchodkyni navrhovateľa vydané dňa 17.8.1993, teda až po schválení transformačného projektu. Preto Okresný súd v Nitre v konaní o priznanie majetkového podielu a určenie jeho výšky dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Odporca bol toho názoru, že v danej veci ide o prekážku rozhodnutej veci, keďže návrh navrhovateľa bol zamietnutý v konaní na Okresnom súde v Nitre. Ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil všetky listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok na prvom pojednávaní a bol toho názoru, že navrhovateľ nemá postavenie konkurzného veriteľa, pretože reštitučný nárok bol priznaný v súdnom konaní. Z rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 10.6.1996 č.k. 19 C 256/95-72 súd zistil, že návrh právnej predchodkyne navrhovateľa o priznanie a vydanie majetkového podielu bol zamietnutý. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka žiadala odporcu o vydanie majetkového podielu žiadosťami zo dňa 30.8.1993 a 1.8.1995. Navrhovateľka nebola členkou družstva a nestala sa účastníčkou právnickej osoby a súkromne začala hospodáriť na základe osvedčenia o zápise do evidencie súkromne hospodáriaceho roľníka zo dňa 17.8.1993. Transformačný projekt odporcu bol schválený na valnom zhromaždení dňa 18.5.1992. Zástupca PD Tesárske Mlyňany uviedol, že navrhovateľke bol vypočítaný majetkový podiel vo výške 247 850,- Sk. Z ust. § 13 ods. 2 a 3 zák. č. 42/1992 Zb. vyplýva, že predpokladom toho, aby oprávnenej osobe vzniklo právo na vydanie jej majetkového podielu v lehote 90 dní od podania žiadosti je, aby oprávnená osoba v čase keď sa nestala účastníkom právnickej osoby, už bola podnikateľom v odbore predmetu činnosti družstva. V danom prípade je zrejmé, že navrhovateľke bolo vydané osvedčenie o zápise súkromne hospodáriaceho roľníka dňa 17.8.1993, teda až po schválení transformačného projektu. Keďže navrhovateľka splnila podmienku vydania majetkového podielu (byť podnikateľom v odbore predmetu činnosti družstva) až po schválení transformačného projektu, súd jej návrh zamietol ako nedôvodný. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ZKV), veta prvá, pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Podľa § 23 ods. 2 ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní nárokov v družstvách, pokiaľ sa oprávnená osoba nestane účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu a je podnikateľom v odbore predmetu činnosti výrobného alebo spotrebného družstva alebo vykonáva poľnohospodársku výrobu v prípade poľnohospodárskeho družstva, musí sa jej majetkový podiel vydať do 90 dní odo dňa, keď oprávnená osoba o vydanie písomne požiadala. Podľa ods. 3 cit. ust. zákona pokiaľ sa oprávnená osoba nestane účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu a nie je podnikateľom v zmysle odseku 2 môže sa jej vydať majetkový podiel v plnej výške po siedmich rokoch od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba po schválení transformačného projektu nedohodne s družstvom alebo jeho právnym nástupcom inak. Je nesporné, že právna predchodkyňa navrhovateľa si predmetnú pohľadávku uplatnila konkurznou prihláškou ako pohľadávku tretej triedy a správca konkurznej podstaty ju poprel. Právnym dôvodom prihlásenej pohľadávky bol majetkový podiel, pričom navrhovateľ nedisponoval v tom čase dokladom o výške majetkového podielu od PD Tesárske Mlyňany. Keďže správca konkurznej podstaty pohľadávku poprel, navrhovateľ bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie svojho práva. V žalobe sa dovolával právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške. Pri rozhodovaní o predmete sporu súd vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v uznesení zo dňa 28.7.2011, podľa ktorého je potrebné vykonať dokazovanie v tom smere, či nemohol vzniknúť nárok na majetkový podiel podľa § 13 ods. 3 zák. č. 42/1992 Zb., keďže Okresný súd v Nitre riešil nárok v danom období len z hľadiska splnenia predpokladov podľa § 13 ods. 2. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že právna predchodkyňa navrhovateľa sa nestala členkou družstva a samostatne hospodáriacou roľníčkou sa stala až po transformácii družstva. Taktiež nebola sporná výška majetkového podielu vypočítaná úpadcom pre potreby súdneho konania na Okresnom súde v Nitre. Podľa názoru odporcu nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť, pretože o tejto otázke už rozhodoval Okresný súd v Nitre, ktorý návrh na vydanie majetkového podielu zamietol. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu v Nitre návrh navrhovateľky bol zamietnutý z dôvodu, že pre vydanie majetkového podielu v lehote 90 dní od uplatnenia nároku nebohá matka navrhovateľa nespĺňala stanovené podmienky a v čase rozhodovania súdu ešte neuplynulo 7 rokov od schválenia transformačného projektu. Súd je toho názoru, že podaním tejto žaloby právna predchodkyňa navrhovateľa spĺňala podmienky na vydanie majetkového podielu podľa § 13 ods. 3 zák. č. 42/1992 Zb., pretože sa nestala členkou družstva, v čase transformácie nebola podnikateľom a uplynulo 7 rokov od transformácie. Keďže touto žalobou sa domáha navrhovateľ určenia práva podľa príslušných ustanovení ZKV, rozsudok Okresného súdu v Nitre nemôže tvoriť prekážku rozhodnutej veci. Okresný súd v Nitre návrh zamietol z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky podľa § 13 ods. 2 zák. č. 42/1992 Zb., pričom v tomto konaní súd priznal nárok na majetkový podiel podľa § 13 ods. 3 cit.zák. Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľa vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu v konaní. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,60 eur, súdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 532,76 eur: -prevzatie zastúpenia (v roku 2008) 1 465,- Sk + 190,- Sk paušál = 48,63 + 6,31 spolu 54,94 eur , - dva úkony v roku 2009 v hodnote po 53,49 eur + 6,95 eur paušál = spolu 120,88 eur - dva úkony urobené v roku 2010 v hodnote po 59,49 eur + 7,21 eur paušál = spolu 125,40 eur - úkon v roku 2010 odvolanie po 55,49 eur + paušál 7,21 eur = spolu 62,70 eur -úkon v roku 2011 účasť na pojednávaní po 55,49 eur + 7,21 eur spolu 62,70 eur (tak ako si uplatnil PZ navrh) -DPH vo výške 12,54 eur za posledný úkon (PZ je platcom DPH od 1.7.2011) -náhrada za stratu času vo výške 12,02 eur za 6 polhodín strávených cestou z Nitry do Bratislavy a späť t.j. 72,12 eur a náhrada cestovného za cestu na pojednávanie motorovým vozidlom ŠKODA OCTAVIA ŠPZ NR 771CN. Vozidlo má normovanú spotrebu 7,6 litra nafty na 100 km, pri hodnote 1,414 eur / 1 liter nafty činí náhrada cestovného 21,48 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované /§ 42 ods. 3 OSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 OSP/. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a OSP/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.