Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 43Cbi/146/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1002899577 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1002899577.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: TERMOMONT, spol. s r.o., Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 31 361 421, proti žalovanému: Ing. Július Petrányi, Farská 1, 949 01 Nitra - správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kuchyňa, 900 54 Kuchyňa, IČO: 00 613 975, zastúpeného: JUDr. Alena Gregušová - advokátka, Radová 18, 949 01 Nitra, o určenie pravosti pohľadávky vo výške 270.746,20 Eur, takto r o z h o d o l : Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2.342,86 Eur na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca je povinný zaplatiť štátu 9,55 Eur na náhradu trov konania, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na súde dňa 22.08.2002 si uplatnil žalobca na súde právo na určenie pravosti pohľadávky vo výške 270.746,20 Sk, prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu, vedeného pod spisovou značkou Z-2-1K 3/96 ako pohľadávku III. triedy. Išlo o vynaložené náklady na opravu a údržbu objektov - nebytových priestorov vo vlastníctve úpadcu. Pohľadávku správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní poprel a zaradil do IV. triedy s odôvodením, že prihlásená pohľadávka sa nenachádza v evidencii úpadcu. Žalobca bol o výsledkoch prieskumného pojednávania upovedomený listom súdu zo dňa 24.07.2002. Žalobu oprel o svoju prihlášku, zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, protokol o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, doklady o zakúpení stavebného materiálu, faktúry svojich dodávateľov, a to za materiál ako aj za vykonanú prepravu materiálu špecifikované v prihláške i v samostatnej prílohe. Uviedol, že nakoľko prenajímané priestory neboli spôsobilé na užívanie, bola v zmluve uzavretá dohoda, že žalobca opraví prenajaté nebytové priestory a odpočíta si vzniknuté náklady z ceny nájmu, resp. v prípade predaja z kúpnej ceny, pretože zmluvou vzniklo žalobcovi predkúpné právo. Žalobca prenajaté priestory opravil v roku 1998 a uviedol do prevádzkyschopného stavu. V tomto roku však bol vyhlásený na majetok PD Kuchyňa konkurz, v dôsledku čoho nebolo žalobcovi možné prenajaté priestory odpredať. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 28.11.2002, v ktorom navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že takáto pohľadávka ani faktúra sa nenachádza v evidencii úpadcu, nebol vykonaný ani žiadny zápočet. Uviedol, že žalobca účelovo pripravil doklady po vyhlásení konkurzu, nakoľko je žalovanému dlžný na nájomnom. Žalobca na pojednávaniach konkretizoval, že nebytové priestory boli žalobcovi prenajaté za účelom strojárenskej výroby. Práce na nebytovom priestore - klietkovom odchove vykonal žalobca svojpomocne, ale aj prostredníctvom miestnych podnikateľov, ktorými sa vykonávali väčšinou odborné práce. Poukázal na revíznu správu elektro a aj rozhodnutie okresného hygienika o povolení prevádzky objektu. Poukázal na to, že v súčasnej dobe už nie je možné na objekte identifikovať práce vykonané žalobcom. Žalovaný namietal ďalej aj neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu, že zmluva nebola podpísaná predsedom predstavenstva družstva tak, ako to vyplývalo pre úpadcu z obchodného registra. Poukazoval aj na to, že stavebné práce neboli úpadcovi vyfakturované. Uviedol ďalej, že došlo k vypovedaniu nájomnej zmluvy správcom konkurznej podstaty, avšak žalobca napriek výpovedi nehnuteľnosť užíval naďalej. Medzi žalobcom a žalovaným teda nebola sporná skutočnosť, že žalobca užíval v roku 1998 nebytové priestory označené ako klietkový odchov PD Kuchyňa, a to na základe písomnej nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom žalovaného. Spornou však bola skutočnosť, či žalobca vynaložil náklady na opravu - rekonštrukciu týchto priestorov úpadcu a v kladnom prípade, či mu vzniklo aj bez vystavenia faktúry voči úpadcovi právo na úhradu takto vynaložených nákladov a v akej výške. Ďalším dôvodom popieracieho stanoviska správcu mala byť aj skutočnosť, že správca považoval zmluvu o nájme nebytových priestorov za neplatnú, pretože nebola podpísaná predsedom predstavenstva družstva. Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 07.06.2007, 27.09.2007, 15.05.2008, 04.09.2008 za účasti oboch sporových strán a dňa 09.10.2008 v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 OSP. Ďalej súd vykonal pojednávanie dňa 08.12.2011 v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 OSP. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu i žalovaného, výsluchom svedka I.. A. P., listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania založenými v spise. Súd upustil od výsluchu navrhovanej svedkyne z dôvodu, že dokazovanie výsluchom navrhovanej svedkyne malo byť vykonané ku skutočnostiam uzatvorenia zmluvy, ktorú súd považoval za neplatnú. Nebolo možné na objekte vykonať znalecké dokazovanie, pretože medzičasom došlo k predaju objektu v rámci speňažovania konkurznej podstaty, ako aj k podstatnej zmene stavu objektu a v dôsledku právneho posúdenia veci podľa názoru súdu bolo irelevantné. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Dňa 31.03.1998 bola menom žalobcu a úpadcom žalovaného podpísaná zmluva označená ako „Zmluva o nájme nebytových priestorov“, predmetom ktorej mal byť prenájom nebytového priestoru - klietkového odchovu na parcele č. XXXX, o výmere 329 m2, nachádzajúceho sa v areály PD Kuchyňa - patriacom úpadcovi, a to za účelom prevádzkovania výrobne oceľových konštrukcií, stavených materiálov a skladu tovaru. Technický stav nebytových priestorov bol zachytený aj v písomnom protokole o odovzdaní vystavenom dňa 01.04.1998, v ktorom je opísaný takto: - vonkajšie omietky poškodené na 30 %, - vnútorné omietky poškodené na 20 % - nutné celkové vyčistenie a omaľovanie, - strecha poškodená na 3 miestach cca 30 m2 - nutné doplnenie strešnej krytiny, - celková oprava klampiarskych prvkov a bleskozvodov, - vchodové brány oceľové 2 ks - nutná stredná oprava a nátery, brány na prístavku kotolne na tuhé palivo chýbajú, - okná na 70 % bez sklenenej výplne a bez mreží, 3 ks drevených okien chýbajú, - vnútorné dvere 4 ks chýbajú, - elektrické rozvody úplne nefunkčné, kabeláž strhaná bez osvetľovacích telies a príslušenstva, - rozvody vody nefunkčné bez ventilov, kohútikov, zariadenie sprcha a WC celkom zdemolované, podlaha stien znečistená, - zariadenie pre klietkový odchov poškodené na 50 %, nekompletné, nefunkčné, - žumpa v objekte zaplnená fekáliami na 80 %, - rozvodňa elektrickej siete nefunkčná, zdemolovaná, - objekt odpojený od elektrickej siete a rozvodu vody. Samotná zmluva o nájme nebytových priestorov, okrem zakotvenia práv a povinností jej účastníkov, zachycovala a osvedčovala stav objektov v čase jej podpísania a to tak, že nebol k termínu prebratia nájomcom v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Podľa zmluvy bol prenajímateľ povinný odpočítať všetky náklady na opravy a údržbu prenajatého nebytového priestoru, okrem drobných opráv, ktoré majú charakter bežnej údržby súvisiacej s udržiavaním nebytových priestorov od nájmu, v prípade predaja predmetu zmluvy nájomcovi od aktuálnej ceny určenej znalcom. Účelom uvedeného dojednania bolo odstránenie závad v užívania schopnosti objektu - prenajímaných nebytových priestorov žalobcom. Žalobca mal teda vykonať opravy ako aj bežnej údržby sám tak, aby sa objekt stal spôsobilým na užívanie, vykonanie čoho dokladoval dokladmi o úhrade ceny použitého materiálu a ceny dopravy stavebného materiálu - t.j. dokladmi na celkovú sumu 270.746,20 Sk. Okrem toho mal žalobca vykonať aj stavebné práce svojpomocne. Práce vykonané žalobcom svojpomocne v prihláške pohľadávky v konkurze ani v žalobe uplatňované neboli. Náklady vynaložené na opravy špecifikované žalobcom, mali pripadať na opravu tých nedostatkov, ktoré boli zachytené pri prevzatí objektu žalobcom v protokole z 01.04.1998. Súd však dospel k záveru, že v danom prípade k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov nedošlo. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy totiž v § 3 ods. 4 zákona zakotvoval ako podmienku platnosti zmluvy súhlas obce, ktorý súhlas v danom prípade absentoval. Žalobca si však v konkurze, ako aj v tomto konaní uplatňoval časť ním vynaložených nákladov z titulu bezdôvodného obohatenia sa úpadcu. Neboli však dodávkami žalobcu pre úpadcu /napr. na základe zmluvy kúpnej alebo zmluvy o dielo/, a preto neboli fakturované. Samotná skutočnosť, že žalobcom boli vykonané opravy objektu - klietkový odchov, preukázaná bola, a to aj svedeckou výpoveďou p. I.. A. P., ktorý krátko po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu vykonal ohliadky objektu za účelom vypracovaných znaleckých posudkov pre potreby konkurzu, správou a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 11.05.1998, vykonanej pre TERMOMONT, s.r.o., skúšobným technikom P. L., podľa ktorej revidované zariadenie vyhovuje bezpečnej a spoľahlivej prevádzke, rozhodnutím Okresného úradu v Malackách - štátny odborný hygienik z 08.07.1998, ktorým bol daný fy TRMOMONT spol. s.r.o. súhlas s prevádzkou „výroba oceľových konštrukcií a stavebných materiálov, sklad tovaru v areály PD Kuchyňa“. Súd námietku premlčania vznesenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobca si právo uplatnil v priebehu premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka prihláškou na súde dňa 12.03.1999, keď náklady na opravu objektu úpadcu boli realizované v čase od 01.04.1998 do 28.10.1998, ku ktorému dátumu bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave spisovej značky Z-2-1K 3/96 zo dňa 28.10.1998. Súd rozhodol vec rozsudkom číslo konania 43 Cbi 146/2002 zo dňa 09.10.2008, ktorým určil pravosť pohľadávky žalobcu vo výške 270.746,20 Sk, a to ako nákladov vynaložených žalobcom do majetku úpadcu z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Na základe odvolania žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením číslo konania 4 Obo 7/2009 - 207 zo dňa 25.05.2010, právoplatným dňa 23.09.2010, zrušil rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o konštatovanú neplatnosť zmluvy, posudzovania nároku žalobcu ako bezdôvodného obohatenia, irelevantnosti otázky fakturácie, ako aj nemožnosti vykonania zápočtu po vyhlásení konkurzu vzhľadom k ustanoveniu § 14 ods. 1 písm. i/ Zákona o konkurze a vyrovnaní. Ďalej dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, v akej výške náklady za zrealizované práce na prenajatom objekte vznikli a či vynaložením týchto prác vzniklo vôbec prenajímateľovi bezdôvodné obohatenie v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že samotný fakt, že žalobca práce na objekte realizoval, ešte neznamená, že prenajatý objekt bol zhodnotený v prospech prenajímateľa, a týmto prípadným zhodnotením vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol predčasne, keď nárok žalobcu o určenie pravosti pohľadávky považoval za nesporný. Súd sa preto ďalej zaoberal otázkou možného zhodnotenia objektu prenajímateľa úpadcu žalobcom. Podľa § 23 ods. 1 ZKV pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca, ani jeden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamenáva v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam. Podľa § 24 ZKV správca je oprávnený najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania poprieť pravosť alebo výšku pohľadávky prihlásenej konkurzným veriteľom. Podľa § 23 ods. 2 ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky a poradia, môžu sa domáhať svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný bez právneho titulu. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Súd konštatuje, že v prihláške si žalobca uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia avšak iba náklady vynaložené na zakúpenie rôzneho stavebného materiálu ako aj náklady na prepravu materiálu. Neboli však uplatnené ani v prihláške, ani v žalobe náklady za práce realizované žalobcom, ani hodnota technického zhodnotenia nehnuteľností po dobu nájmu objektu žalobcom. Riešenie zhodnotenia majetku prenajímateľa je obsiahnuté v ustanoveniach - v § 33 ods. 1 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov účinného v roku 1998, t.j. v čase realizácie prác je záväzná nielen na účely zákona o dani z príjmov, ale aj na účely účtovné. Výdavky na technické zhodnotenie sú v uvedenom zákonnom ustanovení definované ako výdavky na: a/ dokončené nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, b) rekonštrukcie, c) modernizácie. Oprava a údržba je definovaná v postupoch účtovníctva pre účtovné jednotky účtujúce v sústave a napr. podľa autora I.. J. B.: „Rozdiel medzi technickým zhodnotením a opravou spočíva v tom, že technické zhodnotenie predstavuje zásadnú zmenu technických parametrov, zmenu jeho účelu a využiteľnosti, kým opravami sa odstraňuje fyzické opotrebenie majetku alebo jeho poškodenie na účely uvedenia do predchádzajúceho alebo do prevádzkyschopného stavu. Opravou je aj výmena materiálu za nový a modernejší, ktorý neovplyvňuje výkonnosť alebo použiteľnosť majetku. Udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie vady“. Náklady na opravy a udržiavanie teda nepredstavujú technické zhodnotenie, pretože opravami sa odstraňuje len čiastočné fyzické opotrebenie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebenie, predchádza jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady. Treba pripomenúť, že pri zmenách stavieb spôsobom nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie, je potrebné rešpektovať aj ustanovenie § 54 stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.), podľa ktorého zmeny a určité udržiavacie práce sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 1 staveného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu, bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa odseku 2 ohlásenie stavebnému úradu postačí: a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti, d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách, elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby. Keby stavebník vyžiadal stavebné povolenie k vykonaniu nadstavby, prístavby, stavebných úprav, nutne by existovala technická dokumentácia, čo však v danom prípade vykonané nebolo, ako vyplýva aj zo správ stavebných úradov - obce Kuchyňa a Okresného úradu Malacky. Žiadna dokumentácia o vykonávaní nadstavby, prístavby, stavebných úprav, rekonštrukcie, modernizácie, zachycujúca rozsah vykonávaných prác teda neexistovala a na vykonanie opravy a údržby aj nebola potrebná. Neexistovalo však ani presné (kvantitatívne a kvalitatívne) zachytenie skutočného obsahu a rozsahu prác, ktoré mal vykonať žalobca, resp. ktoré žalobca skutočne vykonal v presnom a určitom vecnom ani finančnom členení a ako je zrejmé, vykonal ju v rozsahu potrebnom pre svoje využitie objektu. Podľa výslovného znenia uvedeného v zmluve, ako aj v žalobe, predmetom činnosti žalobcu mala byť oprava a údržba za účelom odstránenia nedostatku užívania schopnosti daného objektu pre potreby úpadcu žalovaného. Súd je toho názoru, že posúdenie otázky možnosti zhodnocovania objektu činnosťou žalobcu, je otázkou právnou, ktorú je povinný vyriešiť súd. Aj podľa rozsudku NS SR číslo 3 Cdo 27/96 posúdenie otázky zásadnej prestavbe, ktorou stavba stratila svoj pôvodný stavebnotechnický charakter, a preto sa nevydáva (§ 8 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. v platnom znení), je otázkou právnou, ktorú rieši súd a nie znalec. Ďalej podľa tohto rozsudku ním nie je púha zmena stavebnoprávneho stavu stavby (rekolaudácia), ani výmena prvkov krátkodobej životnosti, u ktorých sa predpokladá, že sa za dobu životnosti stavby aspoň raz vymenia. Pre záver o strate pôvodného stavebnotechnického charakteru je potrebné mať bezpečne overené, či aspoň u niektorého z prvkov dlhodobej životnosti (základy, nosné múry, stropy, schodište a krov) došlo k jeho výmene v rozsahu reprezentujúcom nadpolovičný objemový podiel všetkých konštrukcií daného prvku objektu. Žalobca však vykonanie takých zmien objektu - niektorého z prvkov dlhodobej životnosti (základy, nosné múry, stropy, schodište a krov) a ich výmenu v rozsahu, ktoré by zvyšovali hodnotu objektu ani nedeklaroval, a to ani v prihláške ani v žalobe. V žalobe si teda neuplatňoval rozdiel hodnoty objektu po vykonaných zmenách a pred nimi a takýto rozdiel vo vecnom ani finančnom vyjadrení nikde zachytený a uplatňovaný nebol. Nebolo nikde zachytené, aký bol stav objektu pri skončení nájmu a nebolo možné ani fakticky zisťovať stav objektu, a to ani znalcom. Zachytenie tohto stavu medzi účastníkmi zmluvy vykonané nebolo a zrejme ani nebolo potrebné aj preto, lebo nešlo o zmenu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 266/1992 Zb. o daniach z príjmov tak, ako to vyplýva i z označenia uvedeného v zmluve. Žalobca si v žalobe i v prihláške uplatňoval iba refundáciu nákladov použitého materiálu na opravu a údržbu vo finančnom vyjadrení tak, ako to bolo uvedené v zmluve pre nemožnosť vykonania započítania od nájomného a kúpnej ceny. Ďalej je nesporné, že keby súd ďalej skúmal výšku realizovaného zhodnotenia objektov, bolo by nutné toto zhodnotenie skúmať komplexne a nutne by sa vychádzalo nielen z výdavkov na materiál, ale aj z výdavkov na práce. V prihláške aj v žalobe si však žalobca jednak zhodnotenie objektu neuplatnil a neuplatnil si ani výdavky na práce a uplatnil si iba výdavky na materiál a dopravu. Preto pri skúmaní celkového zhodnotenia, pokiaľ by k nemu vôbec došlo, by súd mohol postupovať iba nad rámec prihlášky i žaloby, čo však zákon o konkurze a vyrovnaní neumožňuje. Súd ďalej dospel k záveru, že právo na odpočítanie v zmluve formulovaných nákladov - nákladov na opravu a údržbu, však mal žalobca /s výnimkou bežných opráv, ktoré mal žalobca vykonávať na vlastné náklady/, iba za predpokladu, že by bola zmluva platná. Išlo by o zmluvný nárok, ktorý mal mať formu dohodnutej zľavy z ceny nájmu. Neplatná zmluva však takéto právo žalobcu na v zmluve uvedené kompenzácie, či už vo forme zmluvného plnenia alebo zľavy z nájmu nezakladala a postup pri uplatňovaní nákladov podľa § 451 Občianskeho zákonníka formou zhodnotenia objektu je viazaný v platných právnych predpisoch na splnenie vyššie uvedených zákonom stanovených náležitostí a kritérií, ku splnenie ktorých podľa názoru súdu nedošlo a žalobca si ich ani neuplatňoval. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalovanému priznal právo na ich náhradu v celkovej výške 2.342,86 Eur. Tieto spočívajú v nákladoch za súdny poplatok za odvolanie vo výške 332,- Eur, a to po prepočte na eurá sumy 10.000,- Sk a v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 2.010,86 Eur za zastupovanie právnym zástupcom, a to za nasledovné úkony právnej pomoci: Za 6 úkonov právnej pomoci po 7.650,- Sk - rok 2007 - prevzatie veci, pojednávanie dňa 07.06.2007, pojednávanie dňa 27.09.2007, pojednávanie dňa 15.05.2008, pojednávanie 09.10.2008 a odvolanie dňa 27.11.2008, 3 x režijný paušál po 178,- Sk, 3 x režijný paušál po 190,- Sk - spolu 47.004,- Sk a prepočtom na Euro 1.560,24 Eur, Ďalej bolo priznané 2 x 1 úkonu podľa § 14 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, po 63,38 Eur za neuskutočnené pojednávanie na NS SR dňa 13.04.2010 a na Krajskom súde v Bratislave dňa 03.02.2011, 1 x režijný paušál 7,21 Eur a 1 x režijný paušál 7,41 Eur - t.j. spolu 141,38 Eur. Nebolo možné priznať náhradu za účasť na neuskutočnenom pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 17.03.2011, kedy sa právna zástupkyňa, nevykonaného pojednávania na Krajskom súde v Bratislave nezúčastnila. Ďalej bolo priznané 1 x pojednávanie dňa 08.12.2011 vo výške 253,94 Eur a 1 x režijný paušál po 7,41 Eur - t.j. spolu 261,35 Eur. Ďalej bolo priznané 7 x cestovné z Nitry do Bratislavy a späť po 3,95 + 3,95 Eur = 7,90 Eur, a to vo výške cestovného verejným dopravným prostriedkom podľa § 73 ods. 2 vyhlášky číslo 543/2005 Z.z., t.j. spolu 55,30 Eur. Súd v zmysle § 148 OSP zaviazal žalobcu aj na náhradu trov štátu, ktoré mu vznikli vynaložením nákladov na svedočné podľa uznesenia číslo konania 43 Cbi 146/2002 - 152 zo dňa 29.10.2008. Žalobca je povinný trovy konania platiť na účet súdu číslo 7000142342/8180, vedený v Štátnej pokladnici, KS 0308, VS 1021000911, špecifický symbol 1002899577. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 OSP/. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné /§ 42 ods. 3 OSP/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 205 ods. 2 OSP/.