Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 17S/150/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1002899639 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1002899639.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky: X) A. L., bytom B.Á. XX, Q., zast. T.. V. Q., bytom Q. X, Q. a navrhovateľa 2) D. J. - L., L. U. B. XX, P., I. XXXXXXXX, kontaktná adresa Q. XX, Q., zast. F. J., bytom S., R. XXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o preplatok na vdovskom dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne číslo H. XXX XXX zo dňa 27. mája 2002 (dve) v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 12. februára 2004, zmenovým rozhodnutím číslo H. XXX X zo dňa 6. decembra 2010 a zmenovým rozhodnutím číslo H. XXX X Č.. X zo dňa 4. mája 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo H. XXX zo dňa 27. mája 2002 odporkyňa podľa § 107 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uložila navrhovateľke 1) povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume XX XXX,- Sk v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Rozhodla tak s odôvodnením, že nehlásila vstup do zamestnania dňom 1.6.2000, pričom vedome prijímala dávku, hoci vedela alebo z okolností musela predpokladať, že sa vyplácala neprávom. Nehlásením rozhodných skutočností spôsobila, že sa dávka vyplatila neprávom. Rozhodnutím číslo H. XXX zo dňa 27. mája 2002 odporkyňa podľa § 109 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uložila navrhovateľovi 2) povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume H. XXX,- Sk v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Rozhodla tak s odôvodnením, že nehlásil príjem zo zárobkovej činnosti pracujúcej vdovy. Nehlásením rozhodných skutočností spôsobil, že sa dávka vyplatila neprávom. Rozhodnutím číslo H. XXX XXX zo dňa 12. februára 2004 odporkyňa podľa § 110 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uložila tú istú povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume H. XXX,- Sk na vdovskom dôchodku navrhovateľky 1) spoločne a nerozdielne ako navrhovateľke 1) tak navrhovateľovi 2) s tým, že plnením jedného z povinných subjektov zanikne do výšky plnenie plnenia povinnosť druhého subjektu. Navrhovateľka 1) nehlásila svoj vstup do zamestnania dňa 1.6.2000, vedome prijímala dávku, hoci z okolností musela predpokladať, že sa jej vypláca neprávom. Nehlásením rozhodných skutočností spôsobila, že sa vdovský dôchodok vyplatil neprávom. Navrhovateľ 2) nesplnením si povinnosti uvedené v § 108 zákona č. 100/1988 Zb., v ustanovení § 23a, v ustanovení § 153 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení neskorších predpisov spôsobil, že sa dávka poskytla vo vyššie uvedenej sume, hoci nepatrila vôbec. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedla, že týmto rozhodnutím zmenila svoje rozhodnutia (dve) zo dňa 27. mája 2002. Rozhodnutím číslo H. XXX X zo dňa 6.12.2010 odporkyňa zmenila rozhodnutie zo dňa 12. februára 2004 s tým, že vo výroku uviedla neprávom vyplatenú sumu (H. XXX,- Sk) na eurá v sume X XXX,XX V. konverzným kurzom v zmysle zákona č. 659/2007 Z.z. a určenie úhrady neprávom vyplatenej sumy na vdovskom dôchodku na účet odporkyne, vedený v Štátnej pokladnici. Rozhodnutím číslo H. XXX X zo dňa 25. marca 2011 odporkyňa rozhodla z tých istých právnych dôvodov o povinnosti vrátenia neprávom spoločne a nerozdielne neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume X XXX,XX V. na vdovskom dôchodku navrhovateľky 1) spoločne a nerozdielne ako navrhovateľke 1) tak navrhovateľovi 2) s tým, že plnením jedného z povinných subjektov zanikne do výšky plnenie plnenia povinnosť druhého subjektu. V odôvodnení uviedla, že týmto rozhodnutím zmenila rozhodnutie zo dňa 27. mája. 2002, z 12. februára 2004 a zo dňa 6. decembra 2010 číslo H. XXX po zdôvodnení zistených rozhodných skutočností zavinenia zamestnávateľom. Rozhodnutím číslo H. XXX X Č.. X zo dňa 4. mája 2011 odporkyňa podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zrušila rozhodnutie číslo H. XXX X z 25. marca 2011 s odôvodnením nadbytočnosti tohto rozhodnutia z dôvodu vydania nového pozmeňujúceho rozhodnutia, kde v označení a vo výroku sa uviedla adresa povinného v druhom rade podľa obchodného mena a miesta podnikania ako i kontaktu a činnosti. Rozhodnutím H. XXX X Č.. X zo dňa 4. mája 2011 odporkyňa rozhodla z tých istých právnych dôvodov o povinnosti vrátenia neprávom spoločne a nerozdielne neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume X XXX,XX V. na vdovskom dôchodku navrhovateľky 1) spoločne a nerozdielne ako navrhovateľke 1) tak navrhovateľovi 2) s tým, že plnením jedného z povinných subjektov zanikne do výšky plnenie plnenia povinnosť druhého subjektu. V odôvodnení uviedla, že týmto rozhodnutím zmenila rozhodnutie zo dňa 27. mája. 2002, z 12. februára 2004 a zo dňa 6. decembra 2010 číslo H. XXX po zdôvodnení zistených rozhodných skutočností zavinenia zamestnávateľom. Navrhovateľka 1) v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislava pod spis. zn. 17 S 150/02 návrhom zo dňa 17.6.2002 požiadala o preskúmanie rozhodnutia číslo H. XXX zo dňa 27. mája 2002, ktorým podľa § 107 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení jej bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume H. XXX,- Sk v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia s odôvodnením, že nehlásila vstup do zamestnania dňom 1.6.2000, pričom vedome prijímala dávku, hoci vedela alebo z okolností musela predpokladať, že sa vyplácala neprávom a nehlásením rozhodných skutočností spôsobila, že sa dávka vyplatila neprávom. Namietala, že skutočnosť že je vdova oznámila svojmu zamestnávateľovi a bolo povinnosťou zamestnávateľa túto okolnosť spolu s príjmom z jej zárobkovej činnosti ohlásiť odporkyni. Poukázala nato, že sama zákony neovláda a ohlasovaciu povinnosť si mal splniť zamestnávateľ. Žiadala tiež, aby bola zohľadnená aj jej zlá finančná situácia. Súd po doplnení dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 17 S 150/02 - 25 zo dňa 22.10.2002 v spojení s opravným uznesením č.k. 17 S 150/02 - 34 zo dňa 30.4.2003 tak, že potvrdil napadnuté rozhodnutie číslo H. XXX zo dňa 25. mája 2002. V dôsledku odvolania sa navrhovateľky 1) vec bola predmetom preskúmania Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý uznesením č.k. 3 So 153/03 - 39 zo dňa 25.11.2003 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že pokiaľ preplatok na vdovskom dôchodku odporkyňa predpísala dvomi samostatnými rozhodnutiami a to navrhovateľke podľa § 107 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a organizácii podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a to každému z nich v plnej výške a bez uvedenia, či ide o solidárnu zodpovednosť, pokiaľ sa navrhovateľka bráni, že ohlasovaciu povinnosť nesplnil ani jej zamestnávateľ, v ďalšom konaní sa súd musí vysporiadať s otázkou, či za v danom prípade za vznik preplatku popri navrhovateľke solidárne nezodpovedá aj jej zamestnávateľ. Navrhovateľ 2) v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spis zn. 5 Sd 67/03 návrhom 4.7.2002 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo H. XXX zo dňa 27. mája 2002, ktorým odporkyňa podľa § 109 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uložila navrhovateľovi 2) povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume H. XXX,- Sk v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia s odôvodnením, že nehlásil príjem zo zárobkovej činnosti pracujúcej vdovy a nehlásením rozhodných skutočností spôsobil, že sa dávka vyplatila neprávom. Namietal, že navrhovateľka zatajila, neoznámila, že poberá dávky od odporkyne, a preto nemohol ohlásiť skutočnosti uvedené v ustanovení § 153 vyhlášky č. 149/1988 Zb. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 17 S 150/02 - 58 podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil konanie vedené pod spis z. 17 S 150/02 a 5 Sd 67/03 na spoločné konanie vedené pod spis zn. 17 S 150/02. Návrhom zo dňa 2.3.2004 navrhovateľka 1) žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXX zo dňa 12. februára 2004, návrhom zo dňa 28.12.2010 žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo H. XXX X zo dňa 6. decembra 2010 a návrhom zo dňa 2.6.2011 žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo H. XXX X Č.. X zo dňa 4. mája 2011. V podaných návrhoch zastávala názor, že zamestnávateľ má jednoznačnú zodpovednosť ohlásiť Sociálnej poisťovni skutočnosť, že je vdova a má príjem zo zárobkovej činnosti. Nesplnením si tejto povinnosti jednoznačne vznikla zodpovednosť za preplatok len na strane zamestnávateľa, ktorý vyplatenie preplatku na vdovskom dôchodku zavinil, pretože nenahlásil Sociálnej poisťovni jej nástup do pracovného pomeru dňa 1.6.2000 a výšku jej hrubých zárobkov. Poukázala na to, že nahlásenie vstupu do zamestnania z jej strany nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre krátenie dôchodku, nakoľko vznik pracovného pomeru môže a nemusí trvať počas poberania dôchodku a vstup do zamestnania neznamená aký príjem a v akej výške bude zamestnávateľom vyplatený. Z osobného dotazníka príjemcu dávky vyplýva, že zamestnávateľskej organizácii uviedla, že je vdova a poberá vdovský dôchodok, čím si svoju povinnosť splnila, nakoľko výšku predpokladaného zárobku nemá povinnosť nahlásiť príjemca dávky. Trvala na stanovisku, že v predmetnom konaní je potrebné rozlíšiť mieru zavinenia obidvoch subjektov na vzniknutom preplatku. Odporkyňa vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že navrhovateľka 1) mala priznaný vdovský dôchodok od 19.9.1981 a sirotský dôchodok na P. S., M.. X.XX.XXXX od 9. decembra 1981. Nakoľko syn ukončil štúdium XX.X.XXXX, sirotský dôchodok bol odňatý rozhodnutím zo dňa 10.9.1999 od septembra 1999. Navrhovateľke 1) bol rozhodnutím zo dňa 14. februára 2002 priznaný od 11. marca 2002 starobný dôchodok v sume XXX,- Sk a polovica vdovského dôchodku v sume X XXXX,- Sk, P. XXXX,- Sk na základe jej žiadosti zo dňa 2.1.2002. V žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľka 1) uviedla, že po skončení starostlivosti o nezaopatrené dieťa bola vedená v evidencii uchádzačky o zamestnanie (od 1.5.1999 do 31.5.2000) a od 1.6.2000 do 10.3.2002 pracovala u zamestnávateľa G. K. - D. J. L., Q. XX, Q.. Nakoľko navrhovateľka 1) od 1.6.2000 nesplňuje ani jednu z podmienok uvedených v § 48 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, vdovský dôchodok podlieha kráteniu s príjmom zo zamestnania. Navrhovateľka 1) bola vyzvaná na predloženie potvrdenia o hrubom príjme od júna 2000 do mája 2000 a od júna 2001 do februára 2002 a bolo vykonané krátenie vdovského dôchodku od 21.6.2000 do priznania starobného dôchodku podľa § 48 zákona o sociálnom zabezpečení a § 23 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka 1) nenamietala nesplnenie ohlasovacej povinnosti ako poberateľky vdovského dôchodku a vedomé prijímanie dávky a nespochybnila to, že nehlásila vstup do pracovného pomeru napriek tomu, že mala už vedomosť, že ak vstúpi do pracovného pomeru, jej vdovský dôchodok sa kráti s príjmom zo zamestnania, čo potvrdzuje vyhlásenie z 30.6.1999, že nemá príjem z pracovnej činnosti - jedná sa o zisťovanie odporkyňou pre krátenie vdovského dôchodku s príjmom pri odňatí výplaty sirotského dôchodku na dieťa podľa § 48 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Nakoľko ani zamestnávateľ (navrhovateľ 2) si nesplnil svoju ohlasovaciu povinnosť bola mu solidárne spolu s navrhovateľkou 1) predpísaná k náhrade neprávom vyplatená suma na vdovskom dôchodku navrhovateľky 1) vo výške X XXX,.XX V. (XX XXX,- Sk). Napadnuté rozhodnutia zo 27. mája 2002 v spojení so zmenovými rozhodnutiami zo dňa 12. februára 2004, 6. decembra 2010 a 4. mája 2011, všetky číslo XXXXXXX XXX X žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky 1) a navrhovateľa 2) a dospel k záveru, že návrhy nie sú dôvodné. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky 1), navrhovateľa 2), odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne číslo XXXXXXX XXX X a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Rozhodnutím číslo XXXXXX XXX zo dňa 27. mája 2002 odporkyňa podľa § 107 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uložila navrhovateľke 1) povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume XX XXX,- Sk v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia s odôvodnením, že nehlásila vstup do zamestnania dňom 1.6.2000, pričom vedome prijímala dávku, hoci vedela alebo z okolností musela predpokladať, že sa vyplácala neprávom. Nehlásením rozhodných skutočností spôsobila, že sa dávka vyplatila neprávom. Rozhodnutím číslo XXXXXX XXX zo dňa 27. mája 2002 odporkyňa podľa § 109 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uložila navrhovateľovi 2) povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume XX XXX,- Sk v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia s odôvodnením, že nehlásil príjem zo zárobkovej činnosti pracujúcej vdovy. Nehlásením rozhodných skutočností spôsobil, že sa dávka vyplatila neprávom. Zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXX zo dňa 12. februára 2004 odporkyňa podľa § 110 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uložila tú istú povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume XX XXX,- Sk na vdovskom dôchodku navrhovateľky 1) spoločne a nerozdielne ako navrhovateľke 1) tak navrhovateľovi 2) s tým, že plnením jedného z povinných subjektov zanikne do výšky plnenie plnenia povinnosť druhého subjektu. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľka 1) nehlásila svoj vstup do 17 S 150/02 - 132 zamestnania dňa 1.6.2000, vedome prijímala dávku, hoci z okolností musela predpokladať, že sa jej vypláca neprávom a nehlásením rozhodných skutočností spôsobila, že sa vdovský dôchodok vyplatil neprávom. Navrhovateľ 2) nesplnením si povinnosti uvedené v § 108 zákona č. 100/1988 Zb., v ustanovení § 23a, v ustanovení § 153 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení neskorších predpisov spôsobil, že sa dávka poskytla vo vyššie uvedenej sume, hoci nepatrila vôbec. Rozhodnutím číslo XXXXXXX XXX X zo dňa 6.12.2010 odporkyňa zmenila rozhodnutie zo dňa 12. februára 2004 s tým, že vo výroku uviedla neprávom vyplatenú sumu (XX XXX,- Sk) na eurá v sume X XXX,XX V. konverzným kurzom v zmysle zákona č. 659/2007 Z.z. a určenie úhrady neprávom vyplatenej sumy na vdovskom dôchodku na účet odporkyne, vedený v Štátnej pokladnici. Rozhodnutím číslo XXXXXXX XXX X zo dňa 25. marca 2011 odporkyňa rozhodla z tých istých právnych dôvodov o povinnosti vrátenia neprávom spoločne a nerozdielne neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume X XXX,XX V. na vdovskom dôchodku navrhovateľky 1) spoločne a nerozdielne ako navrhovateľke 1) tak navrhovateľovi 2) s tým, že plnením jedného z povinných subjektov zanikne do výšky plnenie plnenia povinnosť druhého subjektu. V odôvodnení uviedla, že týmto rozhodnutím zmenila rozhodnutie zo dňa 27. mája. 2002, z 12. februára 2004 a zo dňa 6. decembra 2010 číslo XXXXXXX XXX po zdôvodnení zistených rozhodných skutočností zavinenia zamestnávateľom. Rozhodnutím číslo XXXXXXX XXX X Č.. X zo dňa 4. mája 2011 odporkyňa podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zrušila rozhodnutie číslo XXXXXXX XXX X z 25. marca 2011 s odôvodnením nadbytočnosti tohto rozhodnutia z dôvodu vydania nového pozmeňujúceho rozhodnutia, kde v označení a vo výroku sa uviedla adresa povinného v druhom rade podľa obchodného mena a miesta podnikania ako i kontaktu a činnosti. Rozhodnutím XXXXXXX XXX X Č.. X zo dňa 4. mája 2011 odporkyňa rozhodla z tých istých právnych dôvodov o povinnosti vrátenia neprávom spoločne a nerozdielne neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume X XXX,XX V. na vdovskom dôchodku navrhovateľky 1) spoločne a nerozdielne ako navrhovateľke 1) tak navrhovateľovi 2) s tým, že plnením jedného z povinných subjektov zanikne do výšky plnenie plnenia povinnosť druhého subjektu. V odôvodnení uviedla, že týmto rozhodnutím zmenila rozhodnutie zo dňa 27. mája. 2002, z 12. februára 2004 a zo dňa 6. decembra 2010 číslo XXXXXXX XXX po zdôvodnení zistených rozhodných skutočností zavinenia zamestnávateľom. Pri výsluchu v súdnom konaní navrhovateľka 1) zotrvala na podaných návrhoch. Uviedla, že nezatajila zamestnávateľovi, že je vdova a mala za to, že vstup do pracovného pomeru a príjem ma hlásiť zamestnávateľ. Nevedela, že ohlasovaciu povinnosť voči odporkyni má aj ona, inak by si ju splnila. Vdovský dôchodok poberala v dobrej viere, že jej patrí, a preto nepovažuje za dôvodné, aby preplatok vrátila. Poukazovala tiež na to, že pri nástupe do zamestnania jej nebola preložená pracovná zmluva, ktorú podpísala až dodatočne a bol v nej uvedený nesprávny údaj že je vydatá ako aj nesprávny dátum narodenia a keď na tieto údaje upozornila, bolo jej pracovníkom zamestnávateľa povedené, že na tom nezáleží. Žiaden dotazník zo strany zamestnávateľa pri nástupe do zamestnania jej nebol predložený. Zastávala názor, že pokiaľ by si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť nemohlo by dôjsť k vzniku preplatku na vdovskom dôchodku a preto je za vznik preplatku zodpovedný on. Trvala na stanovisku, že súd by sa mal zaoberať aj tým kto a v akej miere vznik preplatku zavinil. Navrhovateľ 2) uviedol, že do Sociálnej poisťovne sa zasielali nahlášky o vstupe do zamestnania poštou bez doručenky, a preto je ťažké dokázať, či bolo nahlásenie o vstupe do zamestnania navrhovateľky urobené včas ako zo strany zamestnávateľa ako aj zo strany odporkyne. Pri nástupe do zamestnania navrhovateľka 1) podpisovala dotazník, ktorý je dokladom k dani z príjmu, žiadne iné skutočnosti navrhovateľ 2) nezisťoval, teda ani to, či poberá vdovský dôchodok, nakoľko to nebolo jeho povinnosťou a nevyplývalo mu to ani zo žiadneho právneho predpisu. Uviedol, že pri nástupe nového pracovníka do zamestnania nikdy nerobili žiaden dotazník, teda ani v prípade navrhovateľky 1). Poukázal tiež na to, že pokiaľ by navrhovateľka 1) uviedla, že je vdova, nebol dôvod, aby v pracovnej zmluve bol uvedený údaj, že je vydatá. Nespochybnil skutočnosť, že nikdy neboli zisťované dávky, ktoré zamestnanec poberá od Sociálnej poisťovne pred nástupom do zamestnania a mal za to, že nahlásením pracovníka do Sociálnej poisťovne si tieto náležitosti Sociálna poisťovňa ošetrí sama. Zástupca odporkyne sa v plnom rozsahu sa pridŕžal písomných vyjadrení a poukázal na to, že povinnosť navrhovateľky 1) hlásiť vstup do zamestnania vyplýva zo zákona, túto povinnosť navrhovateľka 1) si nesplnila. Navrhovateľka bola pri rozhodnutí, ktorým bol priznaný sirotský dôchodok poučená, že prijímateľ dávky je povinný v lehote ôsmich dní hlásiť skutočnosti rozhodujúce pre trvanie, nárok a výšku dávky. Skutočnosť, že nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu je irelevantná, pretože chodila do práce a túto skutočnosť mala Sociálnej poisťovni nahlásiť aj keď nevedela aká bude výška jej budúceho zárobku. Poukázal na dotazník zo dňa 22.6.1999, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka 1) vedela, že keď nastúpi do práce, musí toto Sociálnej poisťovni hlásiť. Tento dotazník navrhovateľka 1) vrátila odporkyni dňa 1.7.1999 z čoho vyplýva, že vedela, že Sociálna poisťovňa kontroluje zárobky, ktoré dosahuje. Navrhovateľka 1) v roku 2000 nehlásila vstup do zamestnania; dva roky vôbec nehlásila, že vstúpila do zamestnania a túto skutočnosť odporkyňa zistila až v roku 2002, keď navrhovateľka 1) požiadala o starobný dôchodok. Navrhovateľka 1) by si svoju ohlasovaciu povinnosť splnila už tým, že by Sociálnej poisťovni napísala, že vstúpila do zamestnania s uvedením zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa nežiadala údaje o výške predpokladaného zárobku, ktoré by si od zamestnávateľa zistila sama a pokiaľ by zo strany zamestnávateľa boli zistené prieťahy, zodpovedal by za vznik preplatku na vdovskom dôchodku iba zamestnávateľ. Poukázal na to, že ani navrhovateľ 2) ako zamestnávateľ si nesplnil ohlasovaciu povinnosť podľa § 108 zákona o sociálnom zabezpečení ohlásiť do ôsmich dní, že navrhovateľku 1) zamestnal a nepreukázal, že zisťoval rozhodné skutočnosti potrebné pre nárok na dávku, jej výšku a výplatu. Uviedol, že tento spor nie je sporom o mieru zavinenia a nejde v ňom o to, že iba navrhovateľka 1) by spôsobila vznik preplatku na vdovskom dôchodku, ale jedná sa solidárnu zodpovednosť prijímateľa dávky a zamestnávateľa za vznik preplatku na vdovskom dôchodku. Zastával názor, že vznik preplatku na vdovskom dôchodku zavili obaja, t.j. príjemca dávky - navrhovateľka 1) aj zamestnávateľ - navrhovateľ 2). Napadnuté rozhodnutia žiadal ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov prevyšuje sumu X XXX Sk mesačne; po uplynutí tohto obdobia sa výška kráteného dôchodku podľa skutočne dosiahnutých zárobkov spätne neupravuje. Podľa § 106 ods. 1 cit. zákona oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie. Podľa § 108 ods. 1 cit. zákona organizácie sú povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia. 17 S 150/02 - 133 Podľa § 108 ods. 2 cit. zákona zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu sú organizácie povinné písomne hlásiť, ak nie je určené inak, do ôsmich dní; vykonávací predpis ustanoví náležitosti a spôsob hlásenia. Na výzvu orgánov sociálneho zabezpečenia sú organizácie povinné podať hlásenie a predložiť záznamy v lehote určenej týmto orgánom, ak lehota nie je určená do ôsmich dní od doručenia výzvy. Podľa § 145 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych veci č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení v žiadostiach, hláseniach a ďalších podaniach adresovaných orgánom sociálneho zabezpečenia je občan povinný uvádzať svoje rodné číslo, prípadne rodné číslo žijúceho rodiča, ak ide o sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa, alebo rodné číslo naposledy zomretého rodiča, ak ide o sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa, pokiaľ platiteľ dôchodku neustanoví inak. Zákonný zástupca a osobitný príjemca uvádzajú rodné číslo, ktoré by bol povinný uvádzať občan, ktorého zastupujú. V žiadostiach, hláseniach a ďalších podaniach adresovaných orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík je občan povinný uvádzať aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku. Podľa § 153 ods. 1 cit. vyhlášky organizácia má povinnosť ohlásiť, ak v nej vstúpi do zamestnania požívateľ akéhokoľvek dôchodku z dôchodkového zabezpečenia. Podľa § 153 ods. 3 cit. vyhlášky hlásenie podľa odseku 1 musí obsahovať priezvisko, meno, rodné číslo, pod ktorým sa vypláca dávka dôchodkového zabezpečenia, osobné dáta a miesto trvalého pobytu občana, deň, kedy došlo ku vstupu do zamestnania, prípadne kedy nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, a výšku predpokladaného hrubého zárobku a druh dôchodku. Ak ide o občana, na ktorého dieťa poberá iný občan výchovné k dôchodku, musí hlásenie obsahovať aj priezvisko, meno, rodné číslo, osobné dáta a miesto trvalého pobytu občana, ktorý poberá výchovné. Podľa § 153 ods. 5 cit. vyhlášky u požívateľky vdovského dôchodku a požívateľa dôchodku za výsluhu rokov je organizácia na účely krátenia týchto dôchodkov podľa § 23 povinná hlásiť vždy po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov zárobkovej činnosti výšku skutočne dosiahnutého príjmu zo zárobkovej činnosti. Podľa § 110 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ak organizácia i príjemca dávky spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa vzájomne vyrovnajú podľa miery zavinenia. Spory o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom stupni krajské súdy. Súd v danej veci zistil, že navrhovateľke bol od 19.9.1981 priznaný vdovský dôchodok a od 9.12.1981 sirotský dôchodok na syna S., M.. X.XX.XXXX. Sirotský dôchodok bol odňatý od 22.9.1999, nakoľko syn S. XX.X.XXXX ukončil štúdium. Na základe žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 2.1.2002 bol navrhovateľke rozhodnutím číslo XXXXXXX XXX zo dňa 14. februára 2002 priznaný od 11.3.2002 starobný dôchodok v sume X XXX,- Sk mesačne a polovica vdovského dôchodku v sume X XXX,- Sk mesačne, spolu X XX2,- Sk mesačne. Navrhovateľka v žiadosti o starobný dôchodok uviedla, že po ukončení starostlivosti o nezaopatrené dieťa bola od 1.5.1999 do 31.5.2000 vedená v evidencii uchádzačky o zamestnanie a od 1.6.2000 do 10.3.2002 pracovala u zamestnávateľa G. K. - D. J. L., Q. XX, Q.. Odporkyňa následným šetrením zistila, že navrhovateľka od 1.6.2000 nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených v ustanovení § 48 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a z tohto dôvodu vdovský dôchodok podlieha kráteniu s príjmom so zárobkovej činnosti. Odporkyňa rozhodnutím číslo I.. zo dňa 23. mája 2002 a rozhodnutím číslo I.. zo dňa 27. mája 2002 obe vydané pod číslo XXX XXX XXX krátila vdovský dôchodok navrhovateľky podľa ustanovenia § 48 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa v dotazníku zo dňa 24.6.1999, v ktorom poukázala na to, že vdovský dôchodok zárobkovo činnej vdovy sa podľa § 48 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov kráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti, požiadala navrhovateľku, aby preukázala výšku hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti alebo ak nie je zárobkovo činná aby podpísala vyhlásenie, že nie je zárobkovo činná. Navrhovateľka odporkyni vrátila dotazník dňa 1.7.1999 a preložila potvrdenie Okresného Ú. U. Q. F. zo dňa 30.6.1999 v ktorom je uvedené, že od 1.5.1999 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zároveň priložila vyhlásenie zo dňa 30.6.1999 že nikde nepracuje a je vedená na Ú. U. F., odkiaľ poberá podporu a okrem toto nemá iný príjem. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že navrhovateľka vedela, že v prípade zárobkovej činnosti sa jej vdovský dôchodok kráti s príjmom z tejto činnosti a bola povinná túto skutočnosť odporkyni ohlásiť v lehote ôsmich dní. Navrhovateľka skutočnosť, že odporkyni neohlásila vstup do zamestnania od 1.6.2000 nespochybnila ani v súdnom konaní, avšak poukazovala na to, že túto povinnosť mal voči odporkyni výlučne jej zamestnávateľ, ktorému oznámila, že je vdova. Navrhovateľ 2) nespochybnil skutočnosť, že potrebné údaje pri nástupe navrhovateľky 1) nezisťoval, ani nepreveroval, či poberá vdovský dôchodok a mal za to, že takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Nepreukázal, že by si splnil ohlasovaciu povinnosť uvedenú v § 108 zákona o sociálnom poistení. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že navrhovateľka 1) ako poberateľka nesplnila povinnosť v lehote ôsmich písomne odporkyni oznámiť zmeny s skutočnostiach rozhodných pre nárok na dávku, jej výšku, t.j. že dňa 1.6.2000 vstúpila do zamestnania a navrhovateľ 2) nehlásil v lehote ôsmich dní vstup navrhovateľky, poberateľky vdovského dôchodku do zamestnania ako aj ďalšie skutočnosti rozhodnuté pre trvanie nároku na dávku a jej výšku. Nesplnením si povinností uložených v ustanovení § 106 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení navrhovateľkou 1) ako príjemkyne dávky a nesplnením si povinností podľa § 108 ods. 1 , 2) cit. zákona u navrhovateľa 2) ako zamestnávateľa spoločne zavinili, že sa vdovský dôchodok vyplácal v dobe od 22.6.2000 do 10.3.2002 v celkovej sume X XXX,XX V. (XX XXX,- Sk) hoci nepatril v dobe od 22.65.2000 do 10.3.2002. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že odporkyňa správne postupovala, keď navrhovateľke 1) a navrhovateľovi 2) uložila povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v celkovej sume X XXX,XX V. (XX XXX,-Sk) spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného z povinných subjektov zanikne povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu do výšky plnenia druhého subjektu. Súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky 1) že v čase nástupu do zamestnania nemala k dispozícii pracovnú zmluvu a nevedela výšku jej zárobkov, nakoľko navrhovateľka bola povinná hlásiť v lehote ôsmich dní všetky zmeny rozhodujúce pre nárok a výšku jej vdovského dôchodku, pričom stačilo aspoň písomné oznámenie o vstupu do zamestnania s uvedením konkrétneho zamestnávateľa, čo však neurobila. Námietku navrhovateľky 1) že je v tomto konaní nutné skúmať mieru zavinenia medzi ňou a zamestnávateľom súd neakceptoval, nakoľko predmetom v tomto konaní je preskúmanie vyššieuvedených neprávoplatných rozhodnutí odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) t.j. posúdenie, či účastníci konania zavinili preplatok. Postup ako navrhuje navrhovateľka 1) je možný až u právoplatných rozhodnutí v prípadnom spore o vzájomné vyrovnanie medzi organizácia príjemcom dávky, ktoré v prvom stupni rozhodujú krajské súdy (§ 9 ods. 2 písm. a) O.s.p.) a jedná sa o nové, samostatné konanie. Súd vzhľadom na hore uvedené napadnuté rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXX zo dňa 27. mája 2002 (R. D.) v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 12. februára 2004, zmenovým rozhodnutím číslo XXXXXXX XXX X zo dňa 6. decembra 2010 a zmenovým rozhodnutím číslo XXXXXXX XXX X zo dňa 4. mája 2011 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k os. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka 1) a navrhovateľ 2) neboli v konaní úspešní, a preto im ich súd nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./. V Bratislave, 16.9.2011 JUDr. Milota Tóthová Sudkyňa Za správnosť vyhotovenia :