Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/396/2005 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005203883 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1005203883.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: H. Z., F. č. XX, N. N., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 8287/2004-41 zo dňa 02.09.2005, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2005 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 8287/2004-41 zo dňa 02.09.2005, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdené rozhodnutie žalovaného č. 8287/2004-43-100 zo dňa 04.05.2005, ktorým bol žalobcovi priznaný s účinnosťou od 01.01.2005 mesačný príplatok za výkon funkcie sudcu vo výške 17.900,- Sk. Žalobca žiadal obe rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojej žalobe uviedol, že obe rozhodnutia považuje za nesprávne, za protizákonné a nesúhlasí s nimi, nakoľko dňa 12.05.2004 mu bol žalovaným priznaný príplatok k dôchodku za výkon funkcie sudcu vo výške 23.740,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.03.2004. Rozdiel novo priznaného príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu vznikol novelou zákona č. 385/2000 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2005. Krátenie príplatku, ktorý mu bol priznaný 12.05.2004 považoval žalobca za rozporný s uznávanou zásadou zákazu retroaktivity účinnosti zákona. Žalobca uviedol, že retroaktivitu je možné použiť iba celkom ojedinele a len za podmienky, že je to v prospech toho, koho sa nová právna úprava dotýka. Žalobca sa domáhal toho, aby mu bol ponechaný pôvodný príplatok vo výške, ako o tom rozhodol žalovaný dňa 12.05.2004. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.02.2006 žalovaný zotrval na svojom právnom názore a žalobu žiadal zamietnuť. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa výkladu pojmu retroaktivita. Poukázal na skutočnosť, že retroaktivitu rozlišujeme ako pravú a nepravú. Pokiaľ pravou retroaktivitou nazývame spätnú účinnosť a táto sa v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu, nepravá retroaktivita sa za určitých okolností akceptuje. Za nepravú retroaktivitu sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zákona, no zároveň prinesie určité zmeny práv (alebo povinností), ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich základe zavedie nové práva alebo povinnosti. Nepravá retroaktivita jednoznačne umožňuje zákonodarcovi vstúpiť aj do takých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Nepravá retroaktivita teda nepripúšťa, aby neskoršia právna norma neuznala právne skutočnosti, na základe ktorých došlo k vzniku určitých právnych vzťahov podľa predchádzajúcej právnej normy, no jednoznačne pripúšťa zmeny ich právnych vzťahov. Žalovaný uviedol, že novela zákona č. 385/2004 Z.z. účinná od 01.05.2005 (zákon č. 586/2004 Z.z.) nezmenila spätne právne skutočnosti rozhodné pre vznik nároku na priznanie príplatku na výkon funkcie sudcu, avšak zmenila právo žalobcu na priznanie uvedeného príplatku tak, že výška predmetného príplatku v roku 2005 predstavuje 1% z priemerného platu sudcu. V danom prípade išlo o nepravú retroaktivitu, ktorú právna teória a prax európskych krajín pripúšťa. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. 8287/2004-43-100 zo dňa 12.05.2004 žalovaný priznal žalobcovi s účinnosťou od 01.03.2004 mesačný príplatok k dôchodku vo výške 23.740,- Sk podľa § 95 zákona č. 385/2000 Z.z.. Pre výšku príplatku k dôchodku bolo rozhodných 37 rokov a 8 mesiacov výkonu funkcie sudcu žalobcu. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa poukazuje na ustanovenie § 95 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. , podľa ktorého sa výška mesačného príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu vypočíta za každý rok výkonu funkcie sudcu 3,75% zo základu - sumy priznaného dôchodku, najviac však za XX rokov výkonu funkcie sudcu. Rozhodnutím č. 8287/2004-43-100 zo dňa 04.05.2005 žalovaný priznal žalobcovi podľa § 95 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2005 mesačný príplatok za výkon funkcie sudcu vo výške 17.900,- Z.. Pre výšku príplatku bolo rozhodných XX rokov a 8 mesiacov výkonu funkcie sudcu. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podľa § 151f ods. 1 zákona č. 385/2000Z.z. výška príplatku za výkon funkcie sudcu je v roku 2005 1% z priemerného platu sudcu. Príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi najviac za XX rokov výkonu funkcie sudcu. Ďalej sa konštatuje, že podľa § 151g ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. sudca, ktorý splnil podmienky nároku na výplatu príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu do 01.01.2005 a jeho nárok ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona trvá, má od účinnosti tohto zákona nárok na výplatu príplatku za výkon funkcie sudcu vo výške určenej podľa tohto zákona: na účely určenia výšky príplatku sa do času výkonu funkcie sudcu započíta celá prax, ktorá bola započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa doterajších predpisov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 02.09.2005 rozhodnutím č. 8287/2004-41. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa poukazuje na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a právne závery žalovaný vysvetľuje obdobne ako vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.02.2006. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2004) sudca má nárok na príplatok k dôchodku, ak a) skončil výkon funkcie sudcu a b) má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku. Podľa § 95 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2004) výška mesačného príplatku k dôchodku sudcu je za každý rok výkonu funkcie sudcu 3, 75 % zo základu; najviac však za 40 rokov výkonu funkcie. Ak výkon funkcie netrval celý rok, patrí sudcovi príplatok v zodpovedajúcej výške za každý mesiac výkonu funkcie. Základom na výpočet príplatku k dôchodku je suma priznaného dôchodku. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2005) udca má za každý rok výkonu funkcie sudcu právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu20a) a a) súčasne požiadal ministra o prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4 a ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu alebo b) súčasne požiadal ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu, ak mu zanikla funkcia sudcu z dôvodu 1. odvolania z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2, 2. vzdania sa funkcie sudcu podľa § 19. Podľa § 151f ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2005) výška príplatku za výkon funkcie sudcu je v roku 2005 1 % z priemerného platu sudcu. Ak výkon funkcie sudcu netrval celý rok, patrí sudcovi pomerná časť príplatku za výkon funkcie sudcu za každý aj začatý mesiac výkonu funkcie. Príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi najviac za 35 rokov výkonu funkcie. Podľa § 151g ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2005) právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo sudcovi do 1. januára 2005 a ktoré k tomuto dňu trvá, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok za výkon funkcie sudcu. Podľa § 151g ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2005) sudca, ktorý splnil podmienky nároku na výplatu príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu do 1. januára 2005 a jeho nárok ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona trvá, má od účinnosti tohto zákona nárok na výplatu príplatku za výkon funkcie sudcu vo výške určenej podľa tohto zákona; na účely určenia výšky príplatku sa do času výkonu funkcie sudcu započíta celá prax, ktorá bola započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa doterajších predpisov. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie. Právna problematika skutkovo obdobná a právne totožná už bola predmetom skúmania Krajského súdu v Bratislave, ktorý vo veci rozhodol (žalobu zamietol) rozsudkom sp. zn. 2S 184/2005 zo dňa 21.03.2007 i Najvyššieho súdu SR, ktorý tento rozsudok potvrdil rozsudkom sp. zn. 1Sžo 94/2007 zo dňa 17.05.2011. Obe rozhodnutia sú účastníkom tohto konania známe, keďže v uvedenom konaní boli rovnako jeho účastníkmi. Súd nemal dôvod odkloniť sa od už vysloveného právneho záveru. Novelou zákona č. 385/2000 Z.z. sa s účinnosťou od 01.01.2005 zmenilo konceptuálne vymedzenie príplatku pre sudcu na dôchodku za dosiahnutý počet rokov a mesiacov trvania výkonu sudcovskej funkcie, ktorý patrí sudcovi spolu so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom a nanovo sa definoval výpočet výšky tohto príplatku. Zatiaľ čo do 31.12.2004 mal sudca poberajúci starobný dôchodok právo na dávku sociálneho zabezpečenia nazvanú ako príplatok k dôchodku za výkon funkcie sudcu, vo výške odvíjajúcej sa od počtu odpracovaných rokov v justícii a od výšky dôchodku, novelizovaná právna úprava priniesla zmenu v podobe názvu príplatku, definovaného ako príplatok za výkon funkcie sudcu, pričom jeho výška sa naďalej odvíja od počtu odpracovaných rokov sudcu. Určovala sa stanoveným percentom, nie z dosiahnutého dôchodku sudcu, ale z priemerného platu sudcu. Po prijatí uvedenej novely vykonanej zákonom č. 586/2004 Z.z. zostala zachovaná kontinuita pôvodne zavedeného systému sociálneho zabezpečenia sudcu, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok. Princíp konštrukcie príplatku, na ktorý má sudca nárok popri starobnom dôchodku, predčasnom starobnom dôchodku, alebo invalidnom dôchodku určenom podľa osobitných predpisov, zostal zachovaný. Pokiaľ žalobca namietal retroaktívne pôsobenie uvádzanej novely (č. 586/2004 Z.z.), súd dospel k záveru, že v tejto novele ustanovená právna úprava nevykazuje znaky pravej retroaktivity, pretože zavedená právna norma nezasahuje do existujúcich právnych vzťahov smerom do minulosti, ani neodníma práva už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nadobudnuté. V danom prípade ide o retroaktivitu nepravú, v našom právnom poriadku v zásade prípustnú, keď zákonodarca prispôsobil právnu normu požiadavkám aplikačnej praxe a spoločenským požiadavkám. Nová právna úprava v danom prípade nezmenila už existujúce právne vzťahy, pretože nijako nezasiahla do práv žalobcu na výplatu starobného dôchodku a príplatku. Nezaložila právne následky do minulosti, ale len do budúcnosti modifikuje právne následky založené pôvodnou právnou normou, pričom na už existujúce právne vzťahy viaže do budúcnosti iné práva a povinnosti, ako predchádzajúca právna úprava. Vzhľadom na uvedené dospel súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré i náležite odôvodnil. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý vo veci nemal úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.