Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/97/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1007200525 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1007200525.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcov: 1/ L.. Ľ. D., C. Č.. X, XXX XX Q., X/ C. D., R. A. XX, L. Z. - O.., XXX XX J., zastúpený advokátom: JUDr. Tomášom Plankom, Nám. Slobody č. 10, 811 06 Bratislava proti žalovanému: Krajský stavebný úrad, Lamačská cesta č. 8, 845 14 Bratislava, s pribratými účastníkmi konania: 1/ L.. T. Y., X/ L.. F. Y., G. Q. P. XX, XXX XX Q. o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. J. zo dňa X.X.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.4.2007, sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. J. zo dňa X.X.XXXX. Uviedli, že sú spoluvlastníkmi rodinného domu na P. E.. Č.. XX v Q., teda účastníkmi konania vo veci stavebného povolenia vydaného Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto stavebníkom L.. T. Y. a L.. F. Y., pod č. H.-XXXX-X/XXXX-G. zo dňa X.X.XXXX, voči ktorému podali riadny opravný prostriedok. Žalobkyňa v prvom rade v úvode žaloby žiadala súd, aby uložil žalovanému doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcovi v druhom rade. Prvostupňovým rozhodnutím bola stavebníkom povolená prestavba a prístavba susedného rodinného domu v radovej zástavbe spôsobom, ktorým sa cítia byť ukrátení a poškodení. Žalovaný po podaní odvolania konal s prieťahmi, bez vykonania nimi navrhnutého dokazovania a bez vytýčenia pojednávania vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol ich odvolania a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie nebolo riadne doručené účastníkovi konania, žalobcovi v druhom rade. Poukazujú na okolnosť, že im zo strany stavebníkov neboli sprístupnené príslušné projekty za účelom oboznámenia sa s rozsahom prestavby a príp. vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý by posúdil vplyv stavby na pohodu bývania v ich dome. Žalobcovia v konaní žalovaného nachádzajú znaky trestného činu navádzania na spáchanie trestného činu poškodzovania cudzej veci. Výstavbou povoleného oporného múru stavebníkmi by pri výkopových prácach bol zasiahnutý aj ich pozemok až do dvoch metrov. Uvedeným konaním by došlo k úplnému zničeniu betónového sokla, ktorý je nosníkom plota žalobcov, kovových stĺpikov a pletiva v dĺžke min. 5,5 m, betónovej plochy, ktorou je spevnená zadná časť dvora v dĺžke 4m, celej konštrukcie plechovej voliéry, stromu červeného smreka, ozdobných krov nachádzajúcich sa pri oddeľujúcom plote. Vykonávaním stavebných prác by došlo k popraskaniu zadného obvodového múru žalobcov a k narušeniu jeho statiky. Napadnutým rozhodnutím žalovaný prevýšil súkromný záujem stavebníkov nad záujem žalobcov a zasiahol do ich vlastníckych práv. Povolením výstavby by ďalej došlo k narušeniu svetlotechnických podmienok ich domu, zatieneniu popoludňajšieho slnka a zabráneniu prístupu vetrov zo západu a severozápadu, čo by malo zvýšený vplyv na plesne, výskyt hmyzu a pod.. Za týmto účelom žiadajú o vypracovanie znaleckých posudkov. Povolením prestavby susedného domu by taktiež došlo k zníženiu hodnoty ich nehnuteľnosti o obmedzeniu výhľadu na svahy kopca J., na ktorý sú zvyknutí. Na základe uvedených dôvodov žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie ako i nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 17.12.2007 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a procesné práva žalobcov neboli porušené. Poukázal na ust. § 39a ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 58 ods. 1, § 61 ods. 1, ods. 3, § 62 ods. 1, § 66 ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona, v súlade s ktorými prebiehalo konanie o vydanie stavebného povolenia. Po podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia stavebníkmi, správny orgán listom zo dňa 9.3.2006 oznámil známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie stavebného konania a možnosť podať námietky voči stavbe. Námietky uplatnili len žalobcovia v prvom a druhom rade, ktorými vyjadrili kategorický nesúhlas a akoukoľvek stavebnou činnosťou, nesúhlasili s rozsahom prestavby, namietali neexistenciu ich súhlasu na účely stavebného konania, obmedzenie svetelných podmienok a stratu súkromia. Námietkam stavebný úrad na základe výsledkov konania nevyhovel a rozhodol o nich vo výrokovej časti vydaného stavebného povolenia. Žalovaný po podaní odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu preskúmal rozhodnutie č. Ú.-XXXX-X/XXXX-G. zo dňa X.X.XXXX, konanie ktoré mu predchádzalo, dodržanie hmotnoprávnych aj procesných predpisov, vyhlášok Ministerstva životného prostredia č. 453/2000Z. z., č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby používané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený dostatočne a nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia. V danom prípade neboli neprimerane obmedzené oprávnené záujmy žalobcov a ostatných účastníkov konania. Podaný návrh na vydanie stavebného povolenia poskytoval dostatočný podklad pre konanie a rozhodnutie vo veci, boli zabezpečené potrebné stanoviská orgánov ako i dokumentácia. Žalovaný postupoval v súlade s § 59 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ani vec prejednať s účastníkmi konania. V danom prípade sa jedná o domy v radovej zástavbe, kde domy medzi sebou nevytvárajú voľný priestor a jedná sa o umiestnenie stavieb na hranici pozemkov. Posudzovanie podmienok upravených v § 6 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z. z. obsahoval aj znalecký posudok vypracovaný I.. J.. T. L.. Námietky žalobcov o zneužívaní právomoci verejného činiteľa ako i trestného činu korupcie považuje žalovaný za nepodložené tvrdenie vychádzajúce z rozhorčenia žalobcov. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Rozsudkom zo dňa 4.12.2009 súd vo veci po nariadení pojednávania rozhodol tak, že žalobu zamietol. Voči prvostupňovému rozsudku podali žalobcovia odvolanie a vec bola predložená na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. 8Sžo/51/2010, 8Sžo/52/2010 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu ako i uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu z dôvodu procesného pochybenia spočívajúceho v okolnosti, že žalobcovia C. D. a R. D.Š. neboli v konaní zastúpení v súlade s ust. § 250a OSP. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 OSP po odstránení procesných nedostatkov a nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o žalobe R. D. č. 1S 97/2007 zo dňa 17.5.2011, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní podľa § 250g ods. 1 OSP. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcov, ktorí žiadali odročiť pojednávanie o dva mesiace a pribratých účastníkov v súlade s ust. §250g ods. 2 OSP z dôvodu, že v súdnom konaní nebolo vykonávané dokazovanie, súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) a ich účasť nebola preto potrebná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V intenciách tohto ustanovenia súd preskúmava, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Úlohou súdu v prejednávanej veci po odstránení procesných nedostatkov (doručenie napadnutého rozhodnutia všetkým žalobcom), bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a potvrdené rozhodnutie vydané Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto stavebníkom, L.. T. Y. a L.. F. Y. pod č. Ú.-XXXX-X/XXXX-G. zo dňa X.X.XXXX o povolení stavby. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 7.11.2005 bola Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto doručená žiadosť stavebníkov L.. T. Y. a L.. F. Y. o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXXXX/X, P. E.. Č.. XX, Q.. Dňa 9.3.2006 vydal správny orgán oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania podľa § 39a, §61 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Stavebný zákon). Oznámenie bolo doručované známym účastníkom konania, medzi ktorými boli aj žalobcovia. Podľa pripojenej poznámky, návratka preukazujúca doručovanie žalobcovi v druhom rade sa z J. nevrátila, avšak správny orgán prihliadol v ďalšom konaní na ním vznesené námietky (doručené 10.4.2006) čiže mal za to, že mu začatie konania bolo oznámené. Listom zo dňa 1.2.2006 vzniesla žalobkyňa v prvom rade námietky voči vydaniu žiadaného stavebného povolenia a žiadala konanie prerušiť. Namietala, že v danom prípade nedala ona ani jej bratia a spoluvlastníci susednej nehnuteľnosti súhlas so stavbou, nejedná sa o rekonštrukciu, ale o prestavbu susednej nehnuteľnosti v radovej zástavbe podstatným spôsobom, keďže sa zväčší jej doterajšia zastavaná plocha o 50%. V prípade realizácie zámeru stavebníkov sa obmedzí prístup svetla do miestností susednej stavby, novovystavaný múr by sa priblížil k jej parcele, na ktorej sa nachádza záhrada na vzdialenosť menšiu ako 2m, obáva sa z tohto dôvodu vstupu robotníkov na svoj pozemok, poškodenia konštrukcie voliéry a v prípade osadenia okien na strane smerujúcej na jej pozemok i narušenia súkromia. Uviedla, že sa dňa 28.1.2006 oboznámila s projektom prestavby u I.. J.. G. M., vlastníka ďalšej susediacej nehnuteľnosti na P. E.. Č.. XX a s prestavbou rozhodne nesúhlasí. V obdobnom duchu sa niesli aj námietky podané v konaní žalobcom v druhom rade, ktorý v ňom zároveň potvrdil, že oznámenie o začatí konania prevzal prostredníctvom svojej manželky. Dňa 3.5.2006 prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie, ktorým povolil podľa § 39a, § 60, § 66 Stavebného zákona v spojení s § 10 vyhl. MŽP SR č. 453/2000 Z. z. stavbu, rekonštrukciu rodinného domu na P. Č.. XX, Q. na pozemku parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, B..Ú.. M. L. podľa projektovej dokumentácie v spojenom územnom a stavebnom konaní. Hmotu prestavby tvorí prízemie a podkrovie obdĺžnikového pôdorysu. Maximálne rozmery prestavby sú 6500 x 5350mm, výška hrebeňa strechy po prestavbe bude 10,140m (oproti pôvodnej sa nemení), šírka rodinného domu sa nemení a dĺžka bude mať 13,9m. Vzdialenosť rodinného domu od hraníc susedných pozemkov zostane nezmenená. Prístavba v línii nadväzuje na rozmery doterajšej stavby. Správny orgán určil podmienky realizácie stavby za dodržiavania noriem hlučnosti, prašnosti nočného kľudu a kľudu cez víkend, vykonanie opatrení zabraňujúcich vzniku škody na cudzom majetku, a podobne. Poukázal na vydané rozhodnutia a stanoviská príslušných orgánov a organizácií. V rozhodnutí sa vysporiadal so vznesenými námietkami informáciou, že vyjadrenie súhlasu vlastníkov susedných stavieb nie je zákonnou podmienkou pre povolenie stavby, pretože stavebný úrad prípadné pripomienky vyhodnocuje v správnom konaní. Z tohto dôvodu žiadosť o prerušenie stavebného konania nie je opodstatnená. V danom prípade sa jedná o umiestnenie domov v radovej zástavbe na hranici pozemkov a týmto umiestnením nie je trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Námietka v tomto smere preto nie je dôvodná. Uskutočnením stavby nedochádza k poškodeniu ani k neprimeranému obmedzeniu vlastníckych práv účastníkov konania. Dodržanie svetlotechnických podmienok potvrdzuje znalecký posudok vypracovaný I.. J.. T. L., M. zo dňa 25.9.2005, v ktorom sa konštatuje, že výstavba prístavby nebude podstatným spôsobom ovplyvňovať hygienické ani obytné požiadavky susedných domov ani ich denné osvetlenie. V prístavbe sa neplánujú vybudovať okná smerujúce do susedného pozemku (jeho súkromie zostáva zachované), prístavbou k rodinnému domu sa plnohodnotne nahradí tomu odpovedajúca časť plotu a je ju možné uskutočniť len z pozemku stavebníkov. Čo sa týka námietky o narušení výhľadu do okolitých záhrad, rekonštrukcia a prístavba je v súlade s požiadavkami urbanistickými, architektonickými, životného prostredia, hygienickými, požiarnej bezpečnosti, denného osvetlenia, preslnenia a bývania o čom svedčia pripojené vyjadrenia. V konaní boli oslovení všetci bezprostredne susediaci vlastníci nehnuteľností, ostatní účastníci konania, ktorí nepodali žiadne ďalšie námietky. Stavebný úrad v konaní zistil, že boli splnené podmienky na vydanie stavebného povolenia podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona a stavba je v súlade s územným zámerom danej lokality. V konaní bol preukázaný vlastnícky vzťah žiadateľov k pozemku, na ktorom sa má rekonštrukcia vykonávať, bola vypracovaná projektová dokumentácia autorizovaným architektom, k stavbe sa vyjadrili príslušné inštitúcie, účastníci konania, pričom neboli zistené dôvody brániace povoleniu stavby. Dňa 5.6.2006 bolo stavebnému úradu doručené odvolanie žalobkyne v prvom rade v ktorom uviedla, že vydaním rozhodnutia došlo k porušeniu § 62 Stavebného zákona, vyhl. č. 532/2002 Z. z.. Realizovaním prístavby dochádza k výrubu stromov na parcele stavebníkov a teda k porušeniu požiadaviek na ochranu životného prostredia, dôjde k vyhynutiu stromov a krov na jej parcele nachádzajúcich sa v blízkosti hraníc pozemkov. Podľa jej názoru bola porušená i technická norma pripúšťajúca realizáciu stavieb len vo vzdialenosti najmenej 3 metre od hranice pozemkov. Vyjadrila aj námietky so závermi znaleckého posudku ohľadom svetlotechnických podmienok. Obdobné námietky vzniesol v odvolaní aj žalobca v druhom rade. V žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že stavebný úrad skúmal opodstatnenosť námietok žalobcov. Stavebníci v konaní potvrdili, že nehodlajú uskutočniť výrub drevín. Stavebný úrad po podaní žiadosti stavebníkov upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania s tým, že účastníkov konania upozornil na začatie konania a vyzval ich na podanie prípadných námietok. Stavebný úrad sa námietkami zaoberal a tieto aj vyhodnotil. V danom prípade sa jedná o stavbu v území charakterizovaným radovou zástavbou, kde rodinné domy nevytvárajú medzi sebou voľný priestor a teda sa pri posudzovaní takejto stavby vychádza z ust. § 6 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z. z.. Odvolatelia svoje nesúhlasné stanovisko so svetlotechnickým znaleckým posudkom nezdokladovali iným posudkom. V konaní boli splnené všetky zákonné požiadavky pre vydanie rozhodnutia. Podľa ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V súlade s princípmi konania podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní rozhodnutí orgánov štátnej správy, súd sa zaoberal skúmaním len tej časti žaloby a námietok podaných v lehote podľa § 250b ods. 1 v spojení s § 250h ods. 1 OSP (ďalej len OSP), ktorá zodpovedala námietkam žalobcov podaným v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. S námietkami presahujúcimi rozsah odvolania ako i s dôkaznými prostriedkami, s ktorými sa nemohol druhostupňový správny orgán vysporiadať, (neboli uplatnené alebo predložené v správnom konaní) nemožno uspieť v súdnom konaní, pretože súd nenahrádza právomoci a činnosť správneho orgánu, ale skúma len spôsob vysporiadania sa so stavom, ktorý tu bol v čase vydania jeho rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd nemohol prihliadnuť na dôkazné prostriedky predložené až v súdnom konaní a to na fotodokumentáciu, ktorou sa žalobcovia snažili preukázať škodu a stav vlastnej nehnuteľnosti ako dôsledok rekonštrukcie susednej stavby. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na okolnosť, že zo snímok nie je zrejmé v akom stave bol majetok žalobcov pred prestavbou susednej nehnuteľnosti, dôkaz o vzniku škody v súvislosti s realizáciou prístavby teda nie je preukázaný. V prípade ak k škode došlo zavinením stavebníkov nedodržaním podmienok stanovených žalovaným v stavebnom povolení, je potrebné si jej náhradu po preukázaní zavinenia stavebníkov uplatniť v inom konaní. Z fotodokumentácie svedčiacej o narušení svetlotechnických podmienok v kuchyni žalobcov, taktiež nie je možné posúdiť stav osvetlenia miestnosti denným svetlom v rôznom čase a za rôznych poveternostných podmienok (slnečné počasie, zamračené, dopoludnie, popoludnie, večer, zima, leto a pod.). Nie je možné porovnať presvetlenie predmetnej miestnosti pred realizáciou prístavby za totožných vonkajších podmienok. Z tohto dôvodu nie je tvrdenie žalobcov a snímka o osvetlení kuchyne predložená až v súdnom konaní spôsobilá vyvrátiť svetlotechnický znalecký posudok. Podľa ust. § 55 ods. 1 Stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, 1g/ d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 61 ods. 1 až ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. V danom prípade správny orgán postupoval v súlade s ust. § 61 ods. 2 Stavebného zákona, upustil od miestneho zisťovania aj ústneho pojednávania, pretože sa nejednalo o novovytvorenú lokalitu, táto mu bola dostatočne známa a doklady priložené k žiadosti stavebníkov poskytovali dostatočné údaje na jej posúdenie. Podľa § 62 Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c/ či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d/ či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania. Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b/ aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. V danom prípade sa jedná o lokalitu podľa územného plánu s realizovanou radovou zástavbou, čomu zodpovedá aj dokumentácia stavebníkov, zo stanovísk orgánov neboli zistené zásahy ohrozujúce zdravie a bezpečnosť ľudí, príp. verejného záujmu a stavebný úrad sa v rozhodnutí vysporiadal s námietkami účastníkov konania. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a/ umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b/ ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c/ dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d/ lehotu na dokončenie stavby, e/ plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g/ použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) h/ povinnosť oznámiť začatie stavby. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje podmienky na uskutočnenie výstavby v súlade so stanoviskami príslušných inštitúcií, aj orgánov životného prostredia a svetlotechnického posudku. Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, včítane projektovej dokumentácie a svetlotechnického posudku zo dňa 25.9.2005 doložených k súdnemu spisu súd zistil, že námietky žalobcov uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už nebol žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne vysporiadal. Dodržanie svetlotechnických podmienok rekonštruovanej stavby ako i susedných nehnuteľností skonštatoval autorizovaný odborník a o jeho zisteniach nemal dôvod pochybovať správny orgán ani súd. Žalobcovia nekonkretizovali konkrétna pochybenia, ktorých by sa mal odborník vo svojom posudku dopustiť, a preto nebol dôvod na opätovné vypracovanie nového svetlotechnického posudku. Žalovaný poukázal na príslušný odborný názor I.. L., podľa ktorého, vzhľadom na orientáciu existujúcej zástavby (juhozápadne od ulice a severovýchodne od záhrady) navrhovaná stavba v záhradnej časti neovplyvní podmienky denného osvetlenia obytných miestností na susedných rodinných domoch, teda ani na dome žalobcov. Podľa ust. § 6 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z. z., stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Pokiaľ ide o vzdialenosť medzi oboma stavbami, bolo nesporne preukázané, že tieto sú umiestnené tak, ako sú definované požiadavky v § 4 a 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., a to v súlade s územným a urbanistickým riešením stavieb v danej lokalite. Jedná sa o radovú zástavbu, t.j. bez voľnej preluky medzi domami a realizovanie prístavby v záhradnej časti pozemku na hranici susednej nehnuteľnosti - tiež záhrady, trvalo neobmedzuje využívanie susednej parcely na účely záhrady. Prístavba staviteľov svojou polohou nezabráni prístupu vzduchu na zadnú časť domu žalobcov. Z tejto časti je voľný priestor od ich záhrady, tak ako doteraz. Žalobcovia neuviedli v námietkach ani žalobe príčinu, pre ktorú majú obavy z uhynutia svojich porastov v záhrade, pretože z dokumentácie staviteľov vyplýva, že prístavba je realizovateľná len z ich pozemku, t.j. bez zásahu na záhradnú časť pozemku žalobcov. Z tohto dôvodu sa námietka žalobcov javí súdu ako neopodstatnená. Z obsahu pripojeného spisového materiálu nevyplynulo, že by rozhodnutím o umiestnení predmetnej prístavby za súčasného dodržania určených podmienok, objektívne došlo k ohrozeniu či obmedzeniu práv žalobcov ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti. K hygienickým podmienkam sa vyjadrili príslušné stanoviská oslovených inštitúcií - Obvodný úrad životného prostredia a svetlotechnický posudok. Výhľad a vegetačné podmienky pozemku nie sú normovými požiadavkami ani nie sú limitom z hľadiska požiadaviek na stavby určenými stavebným zákonom, vyhláškami alebo STN. Súd nezistil ani dôvody, pre ktoré by mohlo realizáciou prístavby dôjsť k zníženiu hodnoty majetku žalobcov. Žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa správny orgán nebol podrobne vysporiadal a ktorými by boli preukázali konkrétne porušenie alebo ohrozenie ich subjektívnych práv, alebo preukázali, že správne orgány pri hodnotení vykonaných dôkazov porušili ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku (§ 140 Stavebného zákona). Súd v konaní nezistil také porušenie zákona zo strany správneho orgánu, ktoré by malo za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Správny orgán umožnil žalobcom vyjadriť sa k veci, vo svojom rozhodnutí sa s podanými námietkami dostatočným spôsobom vysporiadal. Podozreniami žalobcov o páchaní trestného činu zo strany žalovaného, resp. staviteľov sa súd v konaní nezaoberal, pretože nie je príslušný na takéto konanie. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i konanie ktoré mu predchádzalo bolo realizované v súlade s príslušnými právnymi predpismi, podaná žaloba nie je dôvodná a bolo ju preto potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 OSP. O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP. tak, že neúspešní žalobcovia nemajú na ich náhradu nárok, pribratým účastníkom trovy nevznikli a žalovanému tento nárok zo zákona nevznikol. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.