Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/84/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008200527 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1008200527.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra v Bratislave, Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava, za účasti: SIMPLY, spol. s.r.o., Jašíkova 24, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SÚ-7795-5/2006/Šin zo dňa 23.05.2006, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemé právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.04.2008 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ-7795-5/2009/Šin zo dňa 23.05.2006 o umiestnení stavby č. 238 „Z. dom J. ulica“. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe podnetu Združenia vlastníkov bytov J. Bratislava podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II dňa 26.09.2007 protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre) proti uvedenému rozhodnutiu, namietajúc nedodržanie § 38 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), podľa ktorého ak nemá navrhovateľ umiestnenia stavby k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Prokurátor v proteste namietal, že navrhovateľ nemal súhlas s umiestnením stavby, resp. inak nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemkom parc. č. 22192/4 (M. ul.) a parc. č. 22192/5, 15638/97 (J. ul.), na ktorých mali byť zabezpečené ďalšie parkovacie miesta v počte 19 miest, pričom stavebný úrad (žalovaný) túto skutočnosť opomenul. Prokurátor tiež vytýkal, že spisový materiál stavebného úradu je v rozpore s § 140a ods. 1 stavebného zákona a neobsahuje vyjadrenie odboru dopravy Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy ohľadom riešenia statickej dopravy. Žalovaný podanému protestu sám nevyhovel a predložil vec Krajskému stavebnému úradu v Bratislave, ktorý rozhodnutím č. A/2007/2397/VIM zo dňa 07.01.2008, právoplatným dňa 20.02.2008, protestu prokurátora nevyhovel. Žalobca sa s posúdením vytýkaných porušení zákona Krajským stavebným úradom nestotožnil a v žalobe namietal, že z technickej správy k riešeniu statickej dopravy vypracovanej R.. L. U. z júna 2005 vyplýva, že celková potreba parkovacích státí pre predmetnú stavbu je 64 miest, pričom kapacita podzemných garáží je 43 parkovacích stojísk. Ďalej zo správy podľa žalobcu vyplýva, že zvyšných 16 stojísk sa vybuduje pred objektom bytového domu (J. ul.) a chýbajúcich 5 stojísk na M. ulici. Žalobca poukázal na to, že v záväznom stanovisku Hl. mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti zo dňa 16.02.0006 je stanovená z hľadiska riešenia dopravy podmienka k stavebnému konaniu - zmluvou o kúpe resp. prenájme preukázať vzťah k pozemku, na ktorom investor rieši vlastné nároky statickej dopravy v počte 19 miest, pričom táto podmienka je taktiež premietnutá v územnom rozhodnutí ako povinnosť pre navrhovateľa. Žalobca ďalej uviedol, že záväzné stanovisko mesta je v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení stanoviskom k investičnej činnosti v obci, ktorého obsah je pre správny orgán záväzný. Podľa žalobcu však v žiadnom prípade nemôže nahrádzať súhlas vlastníka pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená, so stavbou. V danom prípade bolo podľa žalobcu potrebné zo strany navrhovateľa preukázať sa tzv. iným právom k pozemku alebo stavbe, čo sa nestalo. Súhlas so stavbou mal vydať v tomto prípade orgán mesta k tomu oprávnený - príslušný majetkoprávny odbor magistrátu. V tejto súvislosti žalobca poznamenal, že na tretej strane predmetného záväzného stanoviska zo dňa 16.02.2006 je výslovne uvedené, že toto záväzné stanovisko k investičnej činnosti nenahrádza stanovisko Hl. mesta SR ako prípadného vlastníka pozemku, rovnako tak nenahrádza vyjadrenie odboru dopravy magistrátu. Bez zabezpečenia tohto stanoviska potrebného v zmysle § 37 ods. 3 stavebného zákona nemohol stavebný úrad podľa žalobcu náležite posúdiť dopravné podmienky umiestňovanej stavby. Žalobca mal za to, že v danom prípade bola stavba umiestnená na pozemku, ku ktorému nepreukázal navrhovateľ vlastnícky alebo iný vzťah alebo súhlas so stavbou potrebný podľa zákona pre umiestnenie stavby. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že napadnutým rozhodnutím umiestnil stavbu č. 238, komunikácie a vonkajšie spevnené plochy na pozemku parc. č. 15638/99 v k.ú. L., pričom vzťah k tomuto pozemku stavebník preukázal. Vo zvyšnej časti správny orgán nerozhodoval o umiestnení parkovacích miest, iba skonštatoval, že parkovacie miesta budú zabezpečené na uliciach M. a J. na parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/XX, všetko v k.ú. L.. Žalovaný poukázal na to, že v záväznom stanovisku Hl. mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti zo dňa 16.02.2006 je obsiahnuté aj vyjadrenie odboru dopravy magistrátu k riešeniu statickej dopravy, pričom k tomuto vydal dňa 27.07.2005 stanovisko aj dotknutý orgán - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II a podmienky v ňom uvedené boli zapracované do územného rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že v danom prípade nie je vo verejnom záujme zrušiť územné rozhodnutie, vzhľadom k tomu, že na stavbu bytového domu na J. bolo vydané dňa 19.06.2007 stavebné povolenie a dňa 17.09.2008 kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2008. S poukazom na § 249 ods. 3 O.s.p. žalovaný tvrdil, že podaním žaloby a prípadným úspechom žalobcu v konaní by boli dotknuté práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na J. ulici nadobudnuté v dobrej viere. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť. Navrhovateľ umiestnenia stavby a stavebník - spoločnosť SIMPLY, spol. s r.o. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedla, že podmienka preukázania vzťahu k dotknutému pozemku je v napadnutom rozhodnutí formulovaná do budúcna, avšak k stavebnému konaniu, nie k územnému rozhodnutiu. V rozhodnutí o umiestnení stavby je podľa účastníka riešené umiestnenie bytového domu, pričom podmienkou pre následné stavebné konanie je zabezpečenie statickej dopravy. Účastník mal ďalej za to, že žaloba bola podaná oneskorene a smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, nakoľko žalovaný nie je orgánom, ktorý vo veci rozhodoval v poslednom stupni. Namietal tiež, že prokurátor pri podaní žaloby neprihliadol na dobromyseľnosť účastníka, ktorý si z opatrnosti nechal vypracovať expertízny posudok na posúdenie opodstatnenosti protestu prokurátora a to najmä s ohľadom na náročnosť investičnej akcie a tiež z dôvodu potreby eliminácie všetkých faktorov, ktoré by v budúcnosti mohli byť prekážkou pri predaji bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome. Z uvedených dôvodov navrhoval účastník žalobu zamietnuť, prípadne konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní konanom dňa 21.04.2010 preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Preto rozsudkom č.k. 2S 84/08-41 zo dňa 21.04.2010 žalobu zamietol. Z obsahu pripojených spisov žalovaného vyplynulo, že dňa 07.07.2006 nadobudlo právoplatnosť jeho rozhodnutie č.j. SÚ-7795-5/2006/Šin. zo dňa 23.05.2006, ktorým bola umiestnená stavba č. XXX „Z. dom J. ulica“ s prislúchajúcou technickou vybavenosťou pre navrhovateľa - spoločnosť SIMPLY, s.r.o., pričom stavba bytového domu bola umiestnená na pozemku parc. č. XXXXX/XX, komunikácia a vonkajšie spevnené plochy na pozemku parc. č. XXXXX/XX s tým, že ďalšie parkovacie miesta budú zabezpečené na uliciach M. a J. na parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/XX, všetko v k.ú. L.. Pre umiestnenie a projektovú prípravu žalovaný určil podmienky vychádzajúc aj zo záväzného stanoviska Hl. mesta SR Bratislavy č. MAG-05/35843/69493/77265 zo dňa 16.02.2006, pričom z hľadiska riešenia dopravy uložil navrhovateľovi k stavebnému konaniu zmluvou o kúpe resp. prenájme preukázať vzťah k pozemku, na ktorom investor rieši vlastné nároky statickej dopravy v počte 19 miest. V územnom rozhodnutí boli zapracované podmienky Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 27.07.2005. V predmetnom záväznom stanovisku k investičnej činnosti zo dňa 16.02.2006 Hl. mesto SR Bratislava súhlasilo s umiestnením predmetnej stavby, pričom z jeho obsahu vyplýva, že jeho súčasťou bolo aj vyjadrenie oddelenia dopravného plánovania magistrátu zo dňa 21.10.2005. Proti územnému rozhodnutiu žalovaného podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II dňa 26.09.2007 protest, v ktorom vytýkal správnemu orgánu viaceré porušenia zákona. Krajský stavebný úrad v Bratislave, ktorému žalovaný po nevyhovení protestu vec predložil, rozhodnutím č. A/2007/2397/ VIm zo dňa 07.01.2008 podanému protestu nevyhovel. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2008. V odôvodnení rozsudku zo dňa 21.04.2010 tunajší súd s poukazom na § 39 a § 39a Stavebného zákona konštatoval, že účelom rozhodnutia o umiestnení stavby je predovšetkým určenie stavebného pozemku a umiestnenie stavby na ňom, ako aj stanovenie podmienok umiestnenia stavby a požiadaviek na obsah projektovej dokumentácie. Uviedol, že jednou zo skutočností, ktorú navrhovateľ v územnom konaní preukazuje, je aj vlastnícke alebo iné právo k pozemku, na ktorom sa má stavba umiestniť. V prejednávanej veci navrhovateľ v konaní preukázal vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa umiestnila stavba bytového domu, komunikácií a vonkajších spevnených vlôh, pričom napadnutým rozhodnutím mu bolo uložené zabezpečiť pre potreby riešenia statickej dopravy 19 parkovacích miest na uliciach M. a J. na parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/XX v k.ú. L.. Uvedené riešenie mal navrhovateľ zabezpečiť až k stavebnému konaniu, a to konkrétne zmluvou o kúpe alebo prenájme preukázať vzťah k pozemkom, na ktorých bude riešiť vlastné nároky statickej dopravy v uvedenom počte parkovacích miest. Krajský súd ďalej konštatoval, že z predmetného záväzného stanoviska, ktorým Hl. mesto SR Bratislava súhlasilo s umiestnením stavby vyplýva, že všetky podmienky mesta z hľadiska riešenia statickej dopravy boli zapracované do napadnutého rozhodnutia s tým, že ich splnenie sa bude preukazovať v budúcom stavebnom konaní. Súčasťou záväzného stanoviska Hl. mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti bolo aj vyjadrenie odboru dopravy magistrátu č.j. ODP/835/05 zo dňa 21.10.2005, ktoré je v záväznom stanovisku uvedené medzi parciálnymi odbornými vyjadreniami oddelení magistrátu. Uvedené riešenie statickej dopravy v napadnutom rozhodnutí o umiestnení stavby bytového domu s prislúchajúcou technickou vybavenosťou považoval súd za dostatočne napĺňajúce účel a zmysel stavebného zákona, pretože z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že bez stanoveného riešenia dopravnej situácie preukázaním vlastníckeho alebo nájomného práva stavebníka k pozemkom, na ktorých vybuduje určené parkovacie miesta, nebude možné vydať stavebné povolenie k predmetnej stavbe. Súd poznamenal, že v štádiu územného konania nemôže dôjsť k akejkoľvek ujme na právach a záujmoch najmä vlastníkoch bytov v súvislosti s budúcim riešením statickej dopravy k umiestňovanej stavbe, pretože rozhodnutie o umiestnení stavby ešte neoprávňuje navrhovateľa k stavebným prácam, ktoré by mohli viesť k prípadnému zásahu do práv a záujmov takýchto tretích osôb. Na viac ani právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby ešte nemusí vo všeobecnosti nutne znamenať, že sa umiestnená stavby bude v skutočnosti realizovať. Preukazovanie vlastníckeho či iného práva stavebníka k pozemkom, na ktorých budú riešené požiadavky statickej dopravy, až v štádiu stavebného konania, preto považoval súd s ohľadom na vyššie opísané okolnosti za súladné so zákonom. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že postup žalovaného v územnom konaní i vydané rozhodnutie o umiestnení stavby boli z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov v súlade so zákonom. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20.07.2011 (sp. zn. 6 Sžo/187/2010) zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 84/08-41 zo dňa 21.04.2010 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi žalobcovho odvolania, konštatoval však, že zo žaloby nie je zrejmé, ako sa žalobca vysporiadal so splnením zákonnej podmienky podľa § 249 ods. 3 O.s.p., teda s povinnosťou prokurátora dbať na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, čo považoval odvolací súd za osobitnú náležitosť žaloby prokurátora proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu. Vytýkal krajskému súdu, že neskúmal splnenie tejto zákonnej náležitosti žaloby podanej prokurátorom a opomenul požadovať od žalobcu jej doplnenie. Preto považoval rozsudok tunajšieho súdu za predčasný a uložil súdu prvého stupňa skúmať, či výsledok sledovaný prokurátorom - zrušenie rozhodnutia žalovaného o umiestnení stavby, ktorá bola podľa tvrdenia účastníka konania už skolaudovaná, možno považovať za primeraný vo vzťahu k rozsahu zásahu do práv vedľajšieho účastníka. Krajský súd v ďalšom konaní vyzval žalobcu na doplnenie žaloby v intenciách právneho názoru NS SR. Žalobca v reakcii na výzvu súdu uviedol, že umiestnenie stavby bez súhlasu vlastníka pozemku považuje za závažné obídenie zákona, pričom túto absenciu nie je možné prekryť ani podobnými vyhláseniami, aké sú prezentované vo vyjadrení stavebníka v konaní, že stavba už bola skolaudovaná, celý objekt má pridelené súpisné číslo a že v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia by ostali v neistote vlastníci zakúpených bytov. Uviedol ďalej, že na predmetnú stavbu bolo vydané žalovaným stavebné povolenie č.j. SÚ-17762/06-5133-7/2007/Sin zo dňa 19.06.2007 a kolaudačné rozhodnutie č.j. SÚ-14925-3/2008/ Šin -35 zo dňa 17.09.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2008. Uvedené rozhodnutia podľa žalobcu nie je možné v súčasnosti napadnúť žiadnym mimoriadnym opravným prostriedkom, ani nástrojmi prokurátorského dozoru, pretože od ich právoplatnosti už uplynula doba dlhšia ako tri roky. Toto zistenie dáva podľa názoru žalobcu vlastníkom bytov istotu, že ich práva nadobudnuté v dobrej viere nebudú dotknuté ani v prípade úspešnosti žaloby a preto považuje podmienku § 249 ods. 3 O.s.p. za splnenú. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu umožnil žalobcovi doplniť jeho žalobu v naznačenom smere. Napriek tomu má však pochybnosti o tom, či povinnosť prokurátora podľa § 249 ods. 3 O.s.p. dbať pri podávaní žaloby o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, možno s ohľadom na legislatívnu konštrukciu tejto povinnosti považovať za formálnu náležitosť žaloby, ktorej nedostatok by mal súd odstraňovať výzvou na doplnenie žaloby a v prípade jej nedoplnenia konanie zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Súd je toho názoru, že ide skôr o podmienku limitujúcu prokurátora v uplatňovaní svojho práva iniciovať žalobou súdny prieskum právoplatného rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy. Uvedená podmienka vyplýva zo skutočnosti, že prokurátor v konaní nemôže reprezentovať súkromný záujem, ale verejný záujem na dodržiavaní zákonnosti, ktorého priestor je ohraničený požiadavkou minimalizovať zásahy do dobromyseľne nadobudnutých práv. Podľa mienky súdu možno zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu preskúmavať aj v prípade žaloby podanej prokurátorom len na základe tých dôvodov, ktoré prokurátor uplatnil v žalobe v zákonom stanovenej lehote (dispozičná a koncentračná zásada), pričom súčasťou týchto žalobných dôvodov by mala byť nepochybne aj úvaha prokurátora o tom, či a v akom rozsahu môže navrhované zrušenie rozhodnutia zasiahnuť do práv nadobudnutých v dobre viere. Ak súd zistí, že prokurátor pri podávaní žaloby nedbal na to, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej dotknuté, žalobu zamietne bez ohľadu na to, či sa prokurátor v žalobe so zásahom do takýchto práv vysporiadal alebo nie. Na povinnosť prokurátora dbať na to, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej dotknuté, preto súd nehľadel ako na formálnu náležitosť žaloby, ale ako na podmienku jej úspešnosti. Je zároveň toho názoru, že záujem na čo najmenšom zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere dokonca môže byť dôvodom na zamietnutie žaloby prokurátora aj v prípade, že by sa v konaní pred súdom preukázal namietaný rozpor napadnutého rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy so zákonom. Mohlo by k tomu dôjsť v prípade, ak by súd vyhodnotil, že záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv je väčší ako záujem na striktnom dodržaní formálnej zákonnosti. Súd po preskúmaní veci opätovne vyhodnotil hmotnoprávne dôvody podanej žaloby ako neopodstatnené a je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. Preto v plnom rozsahu poukazuje na dôvody skoršieho rozsudku zo dňa 21.04.2010 a má zato, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť. Tento záver ešte zvýrazňuje skutočnosť, že za daných okolností neexistuje ani rozumne odôvodniteľný záujem na zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v skolaudovanom dome, ku ktorému by zrušením územného rozhodnutia nepochybne došlo narušením právnej istoty a dôvery v právoplatné rozhodnutia správneho orgánu v stavebnom konaní. To platí aj napriek tomu, že stavebné povolenie i kolaudačné rozhodnutie k predmetnej stavbe už vzhľadom na uplynutie zákonných lehôt nemožno napadnúť prostriedkami prokurátorského dozoru. O trovách konania rozhodol súd na základe § 246c ods. 1 O.s.p. podľa § 146 ods. 1 písm. d/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko sa konanie začalo na návrh prokurátora. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.