Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/179/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008201484 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1008201484.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: N - TEO, s.r.o., IČO: 35 951 966, Šuty 32/A, Bratislava, zastúpený: JUDr. Július Fíger, advokát, Mickiewiczova 6, Bratislava, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, hlavný hygienik Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/6035/2008 zo dňa 29.07.2008, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: OLP/6035/2008 zo dňa 29.07.2008 v spojení s rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č.: RÚVZ/31-8075/2008 zo dňa 04.06.2008 m e n í v časti týkajúcej sa výšky uloženej sankcie tak, že žalobca je povinný zaplatiť pokutu 166,- Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 233,22 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou súdu dňa 29.09.2008 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OLP/6035/2008 zo dňa 29.07.2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č.: RÚVZ/31-8075/2008 zo dňa 04.06.2008, ktorým žalobcovi bola podľa § 57 ods. XX písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. uložená pokuta vo výške XX.XXX,- Sk za prevádzkovanie zariadenia „Vináreň u T.“ na S. č. X/B, D. bez súhlasného rozhodnutia úradu k prevádzke.
Žalobca v žalobe uviedol, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava (RÚVZ) dňa 01.12.2005 vydal pod č. RÚVZ/21-3152472005 súhlas s návrhom účastníka konania X.. S. N. (konateľke žalobcu) na uvedenie stavby rodinného domu s vinárňou na S. ulici v D. do užívania. X.. S. N. tento rodinný dom stavala od roku 2003. Žalobca dodal, že všetky podmienky uvedené v súhlasnom rozhodnutí RÚVZ pri výstavbe rodinného domu splnil. Ďalej uviedol, že dňa 13.02.2006 požiadal RÚVZ o povolenie k prevádzke vinárne. Na základe tejto žiadosti dňa 13.02.2006 pracovníci RÚVZ vykonali kontrolu, ktorou neboli zistené žiadne nedostatky. Na základe vykonanej kontroly žalobca predpokladal súhlas RÚVZ na uvedenie vinárne do prevádzky. Žaloba namietal nesprávny postup RÚVZ, ktorý zastavil konanie na základe telefonického späťvzatia žiadosti, po vysvetlení, že bez listu vlastníctva žiadosť žalobcu nebude posudzovaná. Žalobca sa voči takémuto postupu ohradil, namietal, že nikdy telefonicky svoju žiadosť nezobral späť a taktiež, že telefonické späťvzatie by aj tak nebolo v súlade s právnymi predpismi, jeho následkom by nemohlo byť zastavenie správneho
konania. Žalobca namietal, že RÚVZ ani iný orgán verejného zdravotníctva v čase od 13.02.2006 do 19.10.2007 (20 mesiacov prevádzky vinárne) nevykonal žiadnu kontrolu a neurobil voči žalobcovi žiaden úkon. Až 19.10.2007 žalobcu RÚVZ telefonicky vyzval, aby znovu podal žiadosť o povolenie prevádzky. Po príchode konateľky žalobcu na RÚVZ jej bol predložený na podpísanie už napísaný text žiadosti s vysvetlením, že pôvodná žiadosť sa stratila a že sused prevádzkovanej vinárne kontroluje systematicky všetky oprávnenia na činnosť. Napriek podpisu novej žiadosti dňa 19.10.2007, RÚVZ sa až do 05.09.2008 tejto žiadosti nevenoval a nerozhodol o nej. V tomto čase na základe výzvy RÚVZ uvedenej v rozhodnutí o prerušení konania žalobca dňa 16.01.2008 predložil všetky požadované doklady. Povolenie na prevádzku vinárne vydal RÚVZ dňa 05.09.2008 pod č. RÚVZ/31-15931.1/2007 a žalobcovi toto rozhodnutie bolo doručené dňa 19.09.2008. Žalobca taktiež namietal, že pokuta vo výške 15.000,- Sk mu bola uložená aj Mestskou časťou Bratislava - Rača za porušenie všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti č. 2/2004 o určení pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti. Týmto spôsobom bol žalobca sankcionovaný dva krát za rovnaké správanie. Žalobca záverom zdôraznil, že v správnom konaní nebolo preukázané ani zisťované, že by žalobca prevádzkovaním vinárne od 16.01.2006, keď v nej RÚVZ vykonal kontrolu až do 05.09.2008, keď RÚVZ vydal písomné rozhodnutie o povolení prevádzky, ohrozil zdravie alebo zdravotné životné podmienky. Neboli zisťované, ani preukázané možné škodlivé následky a preto nebolo možné prihliadnuť ani na rozsah takýchto následkov. Žalobca prevádzkovaním vinárne v uvedenom čase neohrozil zdravie ani zdravotné životné podmienky a prevádzkovaním vinárne taktiež nevznikli žiadne škodlivé následky.
Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutia oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, alebo aby znížil uloženú pokutu.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 21.10.2008. Zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že rozhodnutie RÚVZ, ktorým podľa § 27 ods. 2 písm. e/ zákona č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí vyslovil súhlas s návrhom účastníka stavebného konania na uvedenie stavby „rodinný dom s vinárňou, S. ulica, D. - W.“ do užívania a rozhodnutie o návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. nie sú substitučné rozhodnutia a získanie jedného z vyššie uvedených rozhodnutí na účely predmetnej prevádzky nevylučuje povinnosť účastníka konania požiadať o vydanie druhého rozhodnutia. Preto tvrdenie žalobcu, že boli splnené všetky požiadavky rozhodnutia č. RÚVZ/21-152472005 zo dňa 01.12.2005 sú irelevantné. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sám v žalobe uviedol, že začal prevádzkovať vináreň už v priebehu výstavby domu, z čoho taktiež vyplýva, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 57 ods. 40 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z.. K námietke žalobcu o tom, že za ten istý skutok mu boli uložené dve sankcie, žalovaný uviedol, že sa jednalo o sankcie uložené dvoma rôznymi orgánmi, za porušenie dvoch rôznych právnych noriem a za naplnenie dvoch rôznych skutkových podstát. K výške pokuty žalovaný tiež uviedol, že bola uložená na spodnej hranici, avšak nižšiu pokutu nebolo možné uložiť vzhľadom na dlhšiu dobu prevádzkovania vinárne bez povolenia a vzhľadom na to, že bola jednoznačne preukázaná prevádzka vinárne aj po písomnom upozornení zo dňa 27.12.2007 pri preberaní rozhodnutia o prerušení konania.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je v časti namietanej výšky uloženej pokuty dôvodná a preto v súlade s § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 166,- Eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet uvedený v prvostupňovom správnom rozhodnutí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.02.2006 vykonali zamestnanci RÚVZ kontrolu podľa zákona č. 272/1994 Z.z. na základe žiadosti k prevádzkovaniu podanej žalobcom na zariadenie vináreň vo vlastnom rodinnom dome na S., D. - W.. Zo zápisnice vyplýva, že kontrola bola vykonaná na základe žiadosti prevádzkovateľa pred uvedením priestorov do prevádzky. Na listine, kde je zápisnica vytlačená, je ďalej na konci rukou dopísaný úradný záznam zamestnancom RÚVZ zo dňa 24.02.2006, že telefonicky konateľka žalobcu stornovala svoju žiadosť o súhlas k začatiu prevádzky po vysvetlení, že bez listu vlastníctva jej žiadosť nebude posudzovaná. Ďalej je na tej istej listine rukou dopísaný úradný záznam, že správne konanie sa podľa § 30 ods. 1 písm. b/ zákona č. 71/1967 zastavuje. Tento záznam je takisto zo dňa 24.02.2006. Ďalej sa v spise nachádza žalobcom dňa 19.10.2007 podpísaná žiadosť o vydanie rozhodnutia na prevádzkovanie vinárne v rodinnom dome na S../B v D.. Dňa 28.11.2007 pod č. RÚVZ/31-15931/2007 RÚVZ vydal rozhodnutie o prerušení konania, v ktorom vyzval žalobcu na predloženie protokolu z merania hluku zo všetkých zdrojov (vzduchotechnika, klimatizácia, hudobná produkcia), projekt vzduchotechnického zariadenia, ktorým bude preukázaná jeho dostatočná účinnosť a dostatočná eliminácia zápašných látok vo vnútornom aj dotknutom vonkajšom prostredí a upraviť prevádzku a čas využívania letnej terasy tak, aby nebola zdrojom obťažovania najbližšieho dostupného obytného prostredia hlukom. Ako vyplýva z úradného záznamu zo dňa 27.12.2007 spísaného pracovníkom RÚVZ a podpísaného žalobcom, žalobca si tohto dňa prevzal rozhodnutie o prerušení konania a zároveň bol upozornený na skutočnosť, že nesmie zariadenie prevádzkovať až do doby vydania súhlasného rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva. V prípade, že bude pracovníkmi tunajšieho úradu zistené, že zariadenie je v prevádzke, bude voči žalobcovi zahájené správne konanie - sankčný postih. Listom RÚVZ/31-4231/2008 zo dňa 09.05.2008 oznámil RÚVZ žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa § 57 ods. 39 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z.. V oznámení sa uvádza, že konanie začína na základe opakovaných podnetov na zhoršenie podmienky bývania v súvislosti s prevádzkou vinárne u T. na S. ulici č. 6/B v D. ako aj vykonaného štátneho zdravotného dozoru v predmetnom zariadení. Zo správy mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislava, Okrskovej stanice NsP BA Nové mesto, Hálkova 11, Bratislava vyplýva, že v dňoch 08.03.2008 v čase o 23:15 hod., 09.05.2008 o 20:39 hod., dňa 10.05.2008 o 17:45 hod a 11.05.2008 o 14:30 hod. vykonala hliadka mestskej polície kontrolu prevádzky vinárne u T.a S. ulici v D., ktorou bolo zistené prevádzkovanie tejto vinárne. Dňa 04.06.2008 bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané rozhodnutie RÚVZ/31-8075/2008, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur) podľa § 57 ods. 47 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. za správny delikt podľa § 57 ods. 40 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OLP/6035/2008 zo dňa 29.07.2008 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia sa konštatuje, že žalobca opakovane porušil zákaz prevádzkovať zariadenie aj napriek predchádzajúcemu výslovnému upozorneniu RÚVZ. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že pokuta vo výške 20.000,- Sk uložená na spodnej hranici nemôže byť nižšia vzhľadom na dlhšiu dobu prevádzkovania vinárne bez povolenia vzhľadom na to, že bola jednoznačne preukázaná prevádzka vinárne aj po písomnom upozornení dňa 27.12.2007 pri preberaní rozhodnutia o prerušení konania. Pri určení výšky pokuty sa prihliadlo tiež na mieru ohrozenia zdravia, zdravotných, životných a pracovných podmienok a na rozsah možných škodlivých následkov konania žalobcu.
Podľa § 57 ods. 40 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak nepredloží na posúdenie príslušnému
orgánu verejného zdravotníctva opatrenia alebo návrhy podľa § 13 alebo do času kladného posúdenia sa nezdrží vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností,
Podľa § 57 ods. 49 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 5 000 Sk (165,97 Eur) do 500 000 Sk (16.596,97 Eur) za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 35 až 37 a 39 až 45.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný. Z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že niet pochýb, že žalobca tým, že prevádzkoval zariadenie „Vináreň u T.“, na S. ul. 6/B v D. bez súhlasu príslušného úradu (RÚVZ) a v tejto svojej činnosti pokračoval napriek upozorneniu pracovníkmi RÚVZ zo dňa 27.12.2007, dopustil sa iného správneho deliktu podľa § 57 ods. 47 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. Tento záver správne vyslovil správny orgán na základe podkladov zadovážených v správnom konaní, predovšetkým to vyplýva z hlásení mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislava, Okrskovej stanice NsP BA Nové mesto, Hálkova 11, D. a z podaní K. J., S. X/A, Bratislava. Žalobca v konaní pred súdom zistený skutkový stav nevyvrátil, prevádzkovanie uvedeného zariadenia nepoprel. Preto súd, napriek formálnym nedostatkom rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré však žalobca nenamietal, nemal dôvod posúdiť konanie žalobcu inak, ako ho hodnotil správny orgán.
Žalobca v žalobe uviedol, že RÚVZ dňa 01.12.2005 vydal pod č. RÚVZ/21-3152472005 súhlas s návrhom účastníka konania Ing. S. N. (konateľka žalobcu) na uvedenie stavby rodinného domu s vinárňou na S. ulici v D. do užívania. Všetky podmienky uvedeného súhlasu boli pri výstavbe domu splnené. K tomuto tvrdeniu žalobcu je nutné uviesť, že ním spomínaný súhlas RÚVZ bol vydaný podľa zákona č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí, v konaní odlišnom, autonómnom od konania o udelenie súhlasu na uvedenie priestorov „Vináreň u T.“ do prevádzky podľa zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd súhlasil s názorom žalovaného, že uvádzané súhlasy nie sú substitučné rozhodnutia a získanie jedného z vyššie uvedených rozhodnutí nevylučuje povinnosť účastníka správneho konania požiadať o vydanie druhého rozhodnutia. Navyše súhlas RÚVZ č. RÚVZ/21-3152472005 zo dňa 01.12.2005 nebol udelený žalobcovi a žalobca nebol ani účastníkom rozhodnutiu predchádzajúceho správneho konania.
Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.
Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy (§ 245 ods. 2 O. s. p.), ale aj jej správnosť, keď môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu a jej výška v rámci prípustnej zákonnej sadzby sú zásadne v diskrečnej právomoci správneho orgánu. Jej výška závisí od jeho uváženia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá, vyhodnotiť ich pre daný prípad a zvolenú výšku pokuty náležite odôvodniť. Správne uváženie o otázkach, v ktorých zákon dáva priestor správnemu orgánu na voľnú úvahu, je preskúmateľné súdom iba v tom rozsahu, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. Ak však správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (napr. zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh sankcie a. i.), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší
(§ 250j ods. 2 O. s. p.). V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, avšak správny súd dospel k záveru, že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, využije v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uvážením. Moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom.
Pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť i úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho majetkové pomery. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty má byť závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu.
Pri posúdení vhodnosti a primeranosti uloženej pokuty v danom prípade boli pre súd podstatnými okolnosti a priebeh správneho konania o udelenie súhlasu na uvedenie priestorov „Vináreň u T.“ do prevádzky, ktoré začalo na písomnú žiadosť žalobcu doručenú RÚVZ pred 13.02.2006 (presný údaj v spise absentuje). Na základe tejto žiadosti dňa 13.02.2006 pracovníci RÚVZ vykonali kontrolu, ktorou neboli zistené žiadne nedostatky. Zjavným pochybením RÚVZ bolo konanie o tejto žiadosti dňa 24.02.2006 zastavené. Opätovne bola žalobcom podaná žiadosť dňa 27.12.2007, pričom súd mal zato, že podanie novej žiadosti nebolo nutné vzhľadom na existenciu už skôr podanej právne relevantnej žiadosti. Dňa 28.11.2007 pod č. RÚVZ/31-15931/2007 vydal RÚVZ rozhodnutie o prerušení konania, v ktorom vyzval žalobcu na predloženie dokladov. Požadované doklady žalobca predložil dňa 13.01.2008. RÚVZ vydal žalobcovi predmetný súhlas dňa 05.09.2008, teda po vyše 2,5 roku od podania prvej žiadosti žalobcu a vykonaní kontroly, ktorou neboli zistené žiadne nedostatky, po 8,5 mesiacoch od podania druhej (nepotrebnej) žiadosti a po takmer 7 mesiacoch od predloženia všetkých správnym orgánom požadovaných dokladov. Je potrebné zdôrazniť, že právnej ochrane podlieha aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, RÚVZ konal o žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu na uvedenie priestorov „Vináreň u T.“ do prevádzky neúmerne dlho, pričom takéto prieťahy nie sú zákonným postupom, nie sú obvyklé. Vzhľadom na skutočnosť, že kontrolou vykonanou dňa 13.02.2006 neboli zistené žiadne nedostatky, žalobca mohol oprávnene očakávať, že jeho žiadosti bude vyhovené a správny orgán rozhodnutie vydá bez zbytočných prieťahov. Neúmerné predĺženie konania malo isto okrem iného ekonomický dopad a znevýhodnilo žalobcu v komerčnom prostredí. Samozrejme, že nie je prípustné, aby žiadateľ (fyzická, právnická osoba) žiadajúci o akékoľvek povolenie, či súhlas, v prípade, že nie je udelené v optimálnom čase, začal s činnosťou bez potrebného rozhodnutia správneho orgánu. Prieťahy správneho konanie nevyviňujú osobu spod zodpovednosti z porušenia právnych predpisov. Je to však okolnosť, na ktorú má správny orgán prihliadať pri určení výšky pokuty, čo však žalovaný neurobil.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa uvádza, že pri určení výšky pokuty sa prihliadlo tiež na mieru ohrozenia zdravia, zdravotných, životných a pracovných podmienok a na rozsah možných škodlivých následkov konania žalobcu. S takýmto odôvodnením určenia výšky pokuty nemožno súhlasiť. Z administratívneho spisu totiž nevyplýva, že by boli preukázané možné škodlivé následky. Žalovaný z vykonaných dôkazov nemohol vyvodiť záver, že prevádzkovaním vinárne v uvedenom čase bolo ohrozené zdravie, ani zdravotné, životné a pracovné podmienky.
Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty nad spodnou hranicou zákonnej sadzby za zjavne vybočujúce z medzí a hľadísk zákona. Súd využil v tomto prípade právo plnej jurisdikcie a moderačné oprávnenie pri preskúmavaní rozhodnutia o uložení sankcie a v zmysle § 250i ods. 2 a § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a nahradil ich v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v takejto výške považoval pokutu za spĺňajúcu represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 233,22 Eur. Náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku
za žalobu vo výške 2.000,- Sk (66,38 Eur) a z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 48,62 Eur a režijný paušál 6,30 Eur, podanie žaloby na súd 48,62 Eur a režijný paušál 6,30 Eur a účasť na pojednávaní dňa 26.10.2011 57,- Eur a režijný paušál 7,41 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná v súlade s § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.