KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava13. 10. 2011plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/155/2008 z 13. 10. 2011

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 13. októbra 2011, sp. zn. 4S/155/2008, ECLI:SK:KSBA:2011:1008201777.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/155/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008201777
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1008201777.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov
senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske
združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so
sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo proti žalovanému: Generálna prokuratúra Bratislava,
so sídlom Štúrova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Ei 99/08-4 zo dňa
5.11.2008, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. Ei 99/08-4 zo dňa 5.11.2008 z r u š u j e podľa §
250j ods. 2 písm. a) a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 266,98 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.11.2008 sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. Ei 99/08-4 zo dňa 5.11.2008, ktorým bolo zamietnuté poskytnutie informácií
podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon č. 211/2000
Z.z.) o sprístupnenie zápisnice z porady riaditeľa Trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky s krajskými prokurátormi k postupu všetkých prokurátorov podľa § 232 Trestného poriadku (ak
bolo porád viac, tak zápisnice zo všetkých porád) a text opatrenia vydaného Generálnou prokuratúrou
Slovenskej republiky k postupu prokurátorov podľa § 232 ods. 1 Trestného poriadku (ak bolo vydaných
viac opatrení, tak texty všetkých opatrení). Rozhodnutím zo dňa 16.10.2008 č. IV Spr. 265/08-2 žalovaný
nevyhovel žiadosti žalobcu. Rozkladom zo dňa 27.10.2008, doručeným žalovanému dňa 31.10.2008
žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie žalovaného. Rozhodnutím č. Ei 99/08-4 zo dňa 5.11.2008
žalovaný zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný
odôvodnil tým, že požadované informácie sú informáciami v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d)
zákona č. 211/2000 Z.z. s tým, že § 55 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre určuje okruh osôb, ktoré
môžu nazerať do spisu vedeného prokurátorom. Žalobca uviedol, že právo na prístup k informáciám
patrí k ľudským právam a ako také je garantované aj v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ
žalobcom požadované písomnosti neobsahujú informácie, ktorých sprístupnenie by mohlo narušiť
niektorý z chránených záujmov podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, niet ústavného dôvodu
na ich nesprístupnenie. Ustanovenie čl. 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. je preto potrebné
vykladať v súlade s čl. 13 ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky tak, aby nedochádzalo k
neodôvodnenému obmedzovaniu ústavného práva na informácie. Podľa žalobcu žalovaný postavenie
prokurátora ako orgánu činného v trestnom konaní vykladá účelovo a nesprávne, nakoľko informácia
týkajúca sa sprístupnenia zápisnice z porady Trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky s krajskými prokurátormi k postupu prokurátorov podľa § 232 Trestného poriadku nevznikla
pri činnosti prokurátorov ako orgánov činných v trestnom konaní, ale išlo o výsledok internej rezortnej
porady k výkladu zákona a nie k postupu v konkrétnej trestnej veci. Požadovaná informácia preto



nemôže byť súčasťou spisu vedeného orgánom činným v trestnom konaní, keďže sa žiadnej konkrétnej
trestnej veci ani netýka a nie je preto súčasťou žiadneho spisu vedeného konkrétnym prokurátorom v
zmysle ustanovenia § 55 zákona č. 153/2001 Z.z., čo sám žalovaný netvrdí, iba predpokladá, že pokiaľ
ide o informáciu vzniknutú v rámci činnosti prokuratúry, je súčasťou prokurátorského spisu. Ak by sa
požadovaná informácia považovala za informáciu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona
č. 211/2000 Z.z., jej sprístupnenie by bolo možné, nakoľko citované ustanovenie ukladá sprístupniť
informáciu o výsledku konania. Pokiaľ ide o informáciu o texte opatrenia vydaného Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky k postupu prokurátorov podľa § 232 ods. 1 Trestného poriadku, táto
sa netýka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, keďže ide o interný normatívny
akt, aké sám žalovaný iniciatívne zverejňuje na svojej webovej stránke a z neznámych dôvodov sa
však rozhodol utajovať práve normatívny akt požadovaný žalobcom. Podľa žalobcu neexistuje žiaden
ústavne konformný dôvod v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pre ktorý by malo byť
sprístupnenie požadovaných informácií odopreté, nakoľko požadované informácie nie sú spôsobilé
poškodiť práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie, ani mravnosť,
pričom ich nesprístupnenie nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Odôvodnenie žalobcu
považoval za nedostatočné, nakoľko sa v ňom nevysporiadal s ústavným aspektmi práva na informácie
ale sa odvolal výlučne na zákonné ustanovenia, ktoré vyložil bez zreteľa na Ústavu Slovenskej republiky.
Na základe vyššie uvedeného žalobca žiada, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 3.2.2009 uviedol, že
poskytnutie informácie bolo obmedzené s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona 211/2000
Z.z., pretože prokuratúra podľa § 10 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok je orgánom
činným v trestnom konaní, ako aj s poukazom na § 55 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, podľa
ktorého nazerať do spisov, ktoré vedie prokurátor môže iba jeho nadriadený prokurátor alebo so
súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor. Podľa žalovaného písomnosť ako je zápisnica z
porady riaditeľa Trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s krajskými prokurátormi
je súčasťou spisu prokurátora vedeného na Generálnej prokuratúre, a preto je zápisnica opatrená
spisovou značkou vrátane dňa vyhotovenia. Zápisnice sa vedú v registri IV Spr. .../rok a vlastné záväzné
pokyny prokurátora sa vedú v registri IV/1 GN č. .../rok. . Všetky záväzné pokyny sú adresné a môžu
smerovať na prokurátora alebo na prokuratúru. Obsah žalobcom žiadanej zápisnice z porady riaditeľa
Trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako i záväzné pokyny a súvisiace
písomnosti smerujú do vnútornej činnosti prokuratúry na plnenie jej úloh a slúžia internej potrebe
rezortu prokuratúry. Žalovaný pri spracovaní vyjadrenia sa oboznámil s obsahom záznamu sp. zn. IV/spr
17/07-20 z 12.12.2007 z pracovnej porady riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky v dňoch 3. až 4.12.2007 s námestníkmi krajských prokurátorov a vedúcich trestných oddelení
jednotlivých krajských prokuratúr, keď v spojení s aplikáciou o dohode o vine a treste prokurátorka
podala informáciu z aplikačnej praxe, ktorá bola určená pre prítomných prokurátorov. Ďalej bolo zo
záznamu zistené, že generálny prokurátor Slovenskej republiky pod sp. zn. IV/1 Gn 5010/2005-24 zo
16.12.2005 vydal Záväzný pokyn vo veci konania o dohode o vine a treste s tým, že príslušný záväzný
pokyn je určený hlavnému vojenskému prokurátorovi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
špeciálnemu prokurátorovi a všetkým krajským prokurátorom v Slovenskej republike, ktorý obsahuje
jednotné vzory: a to výzvy na začatie konania o dohode o vine a treste a návrh súdu na schválenie
dohody o vine a treste. Vzhľadom na vyššie u vedené žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Bratislave
žalobu zamietol. Na pojednávaní zotrval na svojej žalobe a zdôraznil, že v danom prípade je podstatnou
okolnosťou skutočnosť, či požadovaná informácia nepredstavuje informáciu, ktorá je utajovaná v zmysle
zákona, v tomto prípade šlo o pokyn všetkým prokurátorom Slovenskej republiky, ktorý sa týkal
všeobecného postupu všetkých prokurátorov v určitom type veci a nie je teda zrejmé, prečo by sa takýto
normatívny pokyn mal byť utajovanou skutočnosťou. Mal za to, že predmet požiadavky žalovaného a
jeho sprístupnenie neobmedzuje príslušný zákon a je v záujme žalobcu, aby boli postupy prokurátorov
vo veciach sprístupnené verejnej kontrole.

Z administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou došlou Generálnej prokuratúre 14.10.2008 žalobca
požiadal podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie zápisnice z
porady riaditeľa Trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s krajskými prokurátormi
k postupu prokurátorov podľa § 232 Trestného poriadku (ak bolo porád viac, tak zápisnice zo
všetkých porád) a textu opatrenia vydaného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky k postupu



prokurátorov podľa § 232 ods. 1 Trestného poriadku (ak bolo vydaných viac opatrení, tak texty všetkých
opatrení). Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. IV SPR 265/08-2 zo dňa
16.10.2008 nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie zápisnice z porady riaditeľa Trestného odboru
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s krajskými prokurátormi k postupu prokurátorov podľa §
232 Trestného poriadku (ak bolo porád viac, tak zápisnice zo všetkých porád) a textu opatrenia vydaného
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky k postupu prokurátorov podľa § 232 ods. 1 Trestného
poriadku (ak bolo vydaných viac opatrení, tak texty všetkých opatrení). Svoje rozhodnutie odôvodnila
s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám a zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 301/2005 Z.z. a zákon č. 153/2001
Zz. tým, že závery opatrenia uvedené v zápisnici z pracovných porád riaditeľa trestného odboru
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj opatrenia na realizáciu konkrétneho ustanovenia
Trestného poriadku sú normatívnymi internými aktmi, ktorými sa upravuje postup konania podriadených
zložiek prokuratúry, zaradených na trestnom úseku a tieto okrem iného sa ani nedoručujú stranám v
trestnom konaní. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 27.10.2008, doručený
Generálnej prokuratúre dňa 31.10.2008, nakoľko s rozhodnutím prvostupňového orgánu žalobca
nesúhlasil. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky rozhodnutím č. Ei 99/08-4 zo dňa 5.11.2008
zamietla rozklad žalobcu s tým, že odvolací orgán na podklade podaného odvolania preskúmal postup
vybavujúcej prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zistil, že zvolený postup bol v
súlade so zákonom, keď nevyhovela žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie, nakoľko osobitné
predpisy, na ktoré v rozhodnutí poukázala, jej to neumožňovali. Generálna prokuratúra ako odvolací
orgán skonštatovala, že žiadateľ nemá postavenie subjektu, ktorému je možné sprístupniť súhrn
spracovaných informácií, slúžiacich pre internú potrebu rezortu prokuratúry. Požadovanú informáciu
nebolo možné žiadateľovi sprístupniť, pretože prístup k týmto údajom je v zmysle § 6 ods. 6 a § 11 ods.
1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. obmedzený.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1
O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a po nariadenom pojednávané podľa § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom , ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať
na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými
podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie
územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v
rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba
obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, sa týka rozhodovacej činnosti súdu
vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných
predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú
osobitné predpisy.

Podľa § 16 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa sprístupňujú
najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním



informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami,
telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným
žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie
informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo
dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15
pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2
písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu
povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie
sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala, alebo mala vydať.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o odvolaní proti
rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala
rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).
Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci
ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán
rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote
nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie
potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, rozhodnutie o odmietnutí
žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona.

Podľa § 55 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba
jeho nadriadený prokurátor alebo sú súhlasom nadriadeného iný prokurátor.

Podľa § 6 ods. 1 Trestného poriadku zákona č. 301/2005 Z.z., orgány činné v trestnom konaní a
súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím
prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného
tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného
tajomstva.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že žalobca požadoval poskytnutie
informácie, v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a to sprístupnenie zápisnice z porady
riaditeľa Trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s krajskými prokurátormi k
postupu všetkých prokurátorov podľa § 232 Trestného poriadku (ak bolo porád viac, tak zápisnice zo
všetkých porád) a textu opatrenia vydaného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky k postupu
prokurátorov podľa § 232 ods. 1 Trestného poriadku (ak bolo vydaných viac opatrení, tak texty všetkých
opatrení). Súd v tejto súvislosti konštatuje, že informáciu týkajúcu sa sprístupnenia zápisnice z porady
Trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s krajskými prokurátormi k postupu
prokurátorov podľa § 232 Trestného poriadku nie je možné považovať informáciu, ktorá by priamo
súvisela s činnosťou prokurátorov ako orgánov činných v trestnom konaní, ale jedná sa o výsledok
internej rezortnej porady k výkladu zákona a nie k postupu v konkrétnej trestnej veci, keďže sa
žiadnej konkrétnej trestnej veci netýka a nie je preto súčasťou žiadneho spisu vedeného konkrétnym
prokurátorom v zmysle ustanovenia § 55 zákona č. 153/2001 Z.z. Nejedná sa teda o informáciu, ktorá by
predstavovala informáciu, ktorá by mala byť utajovaná v zmysle zákona, nakoľko šlo o pokyn všetkým



prokurátorom týkajúci sa ich postupu v danej veci a poskytnuté požadované informácie nie sú spôsobilé
poškodiť práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie, ani mravnosť.

Na základe uvedených skutočností súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal
žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za dva
úkony právnej služby v roku 2008 a to za 1. prípravu a prevzatie veci a 2. podanie žaloby vo výške á
1465,- Sk (11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov) a režijný paušál 2x190,- Sk, t.j. 3 310,- Sk, čo v prepočte
na euro za rok 2008 predstavuje 109,88 eur, v roku 2011 podľa § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov za 1 úkon právnej pomoci: účasť na pojednávaní dňa 14.10.2011 á
123,50 eur a režijný paušál 7,41 eur, celkove 130,91 eur plus 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky,
spolu 157,10 eur. Celková náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 266,98 eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu uplatnenú DPH vo výške 20% za rok 2008, nakoľko
platiteľom DPH sa stal až od 15.decembra 2010, čo potvrdzuje ním predložené Osvedčenie o registrácii
pre daň z pridanej hodnoty vydané Daňovým úradom Bratislava zo dňa 2.12.2010.

Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods.
1 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,
dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1008201777)

  1. 13. 10. 2011Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/155/2008 z 13. 10. 2011 (toto rozhodnutie)
  2. 19. 11. 2012Opravné uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/155/2008 z 19. 11. 2012
  3. 12. 12. 2013Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/2/2013 z 12. 12. 2013