Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/228/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008201815 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Puchelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1008201815.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. C. L., G. XX, XXX XX R., právne zastúpená advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Čapkova 2, 811 04 Bratislava proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti JUDr.Ing. Miroslav Konôpka, Novosvetská 28, 811 06 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2008/2370/KIZ zo dňa 9.9.2008, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.12.2008 domáhala preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 9.9.2008 č. A/2008/2370/KIZ ako aj rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 19.5.2008 č. SU-2008/29897/23072-A/10-Ok. V žalobe uviedla, že rozhodnutím zo dňa 9.9.2008 Krajský stavebný úrad v Bratislave zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho úradu zo dňa 19.5.2008 a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu za chybné a nezákonné a to z toho dôvodu, že žalovaný v rozhodnutí výslovne uvádza, že do počtu nadzemných podlaží sa nezahŕňa, ale samostatne uvádza posledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50 % zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia. V tomto prípade stavebný úrad rozhodujúci v prvom stupni v stavebnom povolení povolil stavbu s 3 bytmi, z ktorých byt v podzemnom podlaží má úžitkovú podlahu 152 m2, rovnako byt v prvom nadzemnom podlaží a mezonetový byt v druhom a treťom nadzemnom podlaží má úžitkovú plochu 238 m2. Keďže tri úplné podlažia navrhovaného domu sú svojimi rozmermi zhodné a navzájom sa kopírujú, už zo samotného stavebného povolenia jednoduchou matematikou mohol žalovaný prísť na to, že na úžitkovú plochu na treťom nadzemnom podlaží pripadá 80 m2, čo predstavuje viac ako 50 % plochy predchádzajúceho podlažia, teda 152 m2. V tomto prípade preto podľa názoru žalobkyne zrejme nejde o ustupujúce podlažie, ako sa to žalovaný snaží presadiť, ale ide o plnohodnotné tretie nadzemné podlažie. To má ale za následok, že navrhovaná stavba nespĺňa a presahuje parametre rodinného domu podľa ust. § 43b ods. 3 stavebného zákona. Znamená to, že navrhovaná stavba je v rozpore s územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy ako aj s územným plánom zóny Machnáč. Tieto pre dotknuté územie nerátajú so stavbami v rozsahu navrhovanej stavby. V tejto súvislosti žalobkyňa podotýka, že súlad navrhovanej stavby s územným plánom zóny Machnáč, mal žalovaný za preukázané vyjadrením Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, teda orgánu, ktorý vydal stavebné povolenie v prvom stupni, čo samo o sebe podľa názoru žalobkyne nasvedčuje pochybnému a účelovému rozhodnutiu žalovaného v predmetnej veci. Podľa názoru žalobkyne žalovaný pochybil aj pri posúdení námietky prekračujúcej rozsah právomoci stavebného úradu. Podľa jej názoru, podľa ust. § 137 ods. 1 stavebného zákona, toto ustanovenie upravuje prípady takých námietok, ktoré stavebný úrad nie je oprávnený posudzovať. Práve s ohľadom na túto skutočnosť treba potom podľa jej názoru vykladať aj ustanovenie § 137 ods. 2 stavebného zákona, ktoré neumožňuje stavebnému úradu posúdiť opodstatnenosť námietky ale iba jej vzťah k vydávanému opatreniu. V prejednávanej veci preto stavebný úrad podľa názoru žalobkyne nebol oprávnený vysloviť v odôvodnení rozhodnutia uvedený názor, že navrhovaná stavba dodržuje zmluvne dohodnuté pôdorysné odstupové vzdialenosti tak, ako sú vyznačené v jej grafickom vyhotovení na rube predmetného listu a námietky žalobkyne preto nie sú schopné ovplyvniť vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad otázku súladu navrhovanej stavby a odstupov vôbec nemal skúmať, a preto ani žalobkyňa nebola povinná v stavebnom konaní nijako osobitne preukazovať to, čo žalovaný tvrdí. Žalobkyňa ďalej namieta pochybenie žalovaného pri rozhodovaní o jej námietke, že posúdenie svetlo- technických podmienok opomína obytné miestnosti na prízemí jej rodinného domu. Žalobkyňa v žalobe upozorňuje na porušenie ustanovenia § 3 ods. 4 veta prvá správneho poriadku. Podľa jej názoru správny orgán rozhodujúci v prvom stupni ani žalovaný sa pri posudzovaní predmetných námietok citovanými ustanoveniami neriadili. Žalobkyňa trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla v správnom konaní, v podaniach zo dňa 2.4.2008 a 29.4.2008 o vplyve navrhovanej stavby na svetlo-technické podmienky v jej dome a pokiaľ ich stavebný úrad ignoroval a rozhodol v rozpore s nimi, porušil podľa jej názoru zákon. Rovnako potom pochybil druhostupňový správny orgán (žalovaný), keď nezákonné rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.1.2009 uviedol, že žalobu navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil tým, že Mestská časť Bratislava - Staré mesto, ako príslušný stavebný úrad napadnutým rozhodnutím č. SU-2008/29897/23072-A/10-Ok zo dňa 19.5.2008 povolil v spojenom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním stavbu „novostavba rodinného domu na Drotárskej ceste“ parcelné číslo 4465/1, k.ú. E. G. s prípojkami inžinierskych sietí (voda, kanalizácia, plyn a elektro) aj k pozemku parcelné číslo 21586/1, k.ú. E. mesto stavebníkovi JUDr. Ing. G. L., U. XX, R.. Proti citovanému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie Ing. C. L. a Ing. D. T.. Krajský stavebný úrad preskúmal odvolaniami napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a v odvolacom konaní posúdil opodstatnenosť námietok účastníkov konania uplatnených v územnom konaní, ktoré boli prevažne totožné aj s námietkami odvolateľov vznesených odvolaní. Nakoľko nezistil také porušenie hmotno-právnych a procesno-právnych predpisov, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu odvolaniami napadnutého rozhodnutia, Krajský stavebný úrad v Bratislave odvolanie Ing. C. L. a Ing. D. T. zamietol a napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré mesto potvrdil. Námietky, ktoré sú uvedené v žalobe považuje žalovaný správny orgán za námietky totožné, ktoré boli uvedené aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a má za to, že s týmito sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za novú skutočnosť považuje namietanú nezákonnosť rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave, ktorá mala spočívať v tom, že stavba, ktorá bola predmetom rozhodnutia nie je rodinný dom. K tejto skutočnosti žalovaný správny orgán zaujal nasledovné stanovisko: Žalobkyňa vo svojej žalobe na základe vyčíslenia úžitkových plôch jednotlivých podlaží zastáva názor, že nejde o ustupujúce podlažie ale o plnohodnotné tretie nadzemné podlažie a poukazuje na nezákonnosť a účelovosť pri vyhodnotení počtu nadzemných podlaží predmetnej stavby žalovaným správnym orgánom napriek tomu, že STN 73 4301 v bode 4.1.7 písmeno b uvádza, že do počtu nadzemných podlaží sa nezahŕňa posledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50 % zastavanej plochy predchádzajúceho čiže predposledného podlažia. Príslušná norma v súvislosti s posledným ustupujúcim podlažím pritom nikde neuvádza, že by pre stanovenie ustupujúceho podlažia bola určujúca úžitková plocha predchádzajúceho podlažia. Žalovaný správny orgán ďalej uvádza, že žalobkyňa používa pojem úžitková plocha, pričom STN 73 4301 jednoznačne hovorí o zastavanej ploche. Pre porovnanie technických pojmov vychádzajúc z platných právnych predpisov žalovaný uvádza, že pojem podlahová čiže úžitková plocha je v platnej legislatíve definovaný odlišne ako zastavaná plocha. Zastavanou plochou podlažia sa rozumie plocha pôdorysného rezu na úrovni horného okraja podlahy konkrétneho podlažia ohraničená vonkajším okrajom obvodových konštrukcií tohto podlažia vrátane omietok, plochy lógií, arkiérov, dvorany, arkiérov prejazdov, ktoré sú súčasťou nosných konštrukcií stavby. Podlahovou (úžitkovou) plochou bytu sa rozumie súčet plochy jeho obytných miestností a plochy príslušenstva bytu bez plochy lógií a balkónov. Nie je preto podľa názoru žalovaného možné zamieňať si znenie konkrétnych definícií technických pojmov úžitková plocha a zastavaná plocha uvedených v platných normách, vyhláškach, zákonoch, ktoré sú takto definované a následne aplikované do znenia konkrétnych právnych ustanovení. Použitie citovanej STN pri rozhodovaní v spojenom územnom konaní so stavebným konaním je nevyhnutné, nakoľko STN č. 73 4301 je podkladom pre vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonávací predpis k stavebnému zákonu na uvedenú STN odkazuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru žalovaného správneho orgánu projektant musí vychádzať zo zastavanej plochy, ktorá v danom prípade vychádza z údajov uvedených vo výkresovej a textovej časti projektovej dokumentácie je 216 m2. Ustupujúce podlažie má zastavanú plochu 106,71 m2, čo je teda menej ako 50 % plochy predchádzajúceho podlažia, ktorého plocha je 108 m2. Krajský stavebný úrad preto zotrváva na svojom názore, ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí, že navrhovaná stavba pozostáva z jedného podzemného podlažia, dvoch nadzemných podlaží a ustupujúceho podlažia, pričom zastavaná plocha ustupujúceho podlažia je menšia ako 50 % zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia. V ostatných námietkach žalobkyne uvedených v žalobe, odkazuje žalovaný správny orgán na svoje rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru ide o námietky, ktoré sú úplne totožné. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1 S 228/2008-29 zo dňa 3.2.2009 bol do konania podľa ust. § 250 ods. 1 OSP pribratý ďalší účastník JUDr.Ing. G. L. (ďalej len stavebník). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2009. Stavebník vyjadrením zo dňa 24.3.2009 uviedol, že navrhuje predmetnú žalobu zamietnuť z dôvodov, že projekt predmetného rodinného domu považuje za projekt, ktorý je plne v súlade s platným územným plánom pre danú lokalitu, spĺňa všetky platné technicko-stavebné normy a je aj v súlade s pôvodným prehlásením medzi majiteľmi susediacich parciel D. - L.. Na základe požiadaviek žalobkyne projekt niekoľkokrát prerábal a upravoval, čím sa úplne zmenil pôvodný. Z dôvodu požiadaviek rodiny D. upravil projekt a doplnili ho aj o svetlo-technický posudok znalca Ing. T.R.. Z hľadiska svetlotechniky najviac bolo zatieňované práve okno v miestnosti č. 202-detská izba, t.j. v časti, ktorá bola svojvoľne a v rozpore s projektom posunutá o viac ako 1,5 m smerom k jeho pozemku. Z tohto dôvodu bol nútený upraviť projekt, aby posudok vyšiel v súlade s platnými normami. Dôvody udávané žalobkyňou v žalobe pokladá za nedôvodné, irelevantné, ktoré majú slúžiť len k tomu, aby sa predĺžilo predmetné stavebné konanie ISVŠT. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP konštatoval, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktoré bolo vydané podľa ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon). Je nesporné, že na konania podľa stavebného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal a z obsahu administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave konštatoval, že je možné v celom rozsahu stotožniť sa s právnym názorom žalovaného. Rozhodnutím zo dňa 19.9.2008 č. SU-2008/29897/23072-A/10-Ok mestská časť Bratislava - Staré mesto podľa ust. § 39 a 66 stavebného zákona povolila stavebníkovi v spojenom územnom stavebnom konaní stavbu „Novostavba rodinného domu na Drotárskej ceste“ na parcele č. 4465/1, k.ú. E. G. s prípojkami inžinierskych sietí (voda, kanalizácia, plyn a elektro) a pozemku parc.č. 21586/1, k.ú. E. G. podľa projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným architektom Ing.arch. M. R. - K. AZ X, H. XX, R. v novembri 2008 a upravenej v zmysle svetlo-technického posudku autorizačne potvrdeného Ing. G. T. v apríli 2008. V predmetnom rozhodnutí boli určené podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby, hlavne podmienky dotknutých orgánov a organizácií t.j. hlavného mesta SR Bratislavy, hlavného mesta SR Bratislavy oddelenia životného prostredia, Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave, odbor odpadového hospodárstva, Magistrát hlavného mesta SR Bratislava 4, sekcia dopravy a cestného hospodárstva BVS a.s., Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, Dopravného podniku a.s., Slovak Telecom a.s., Technickej inšpekcie a.s., Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré mesto. Tiež boli v tomto konaní zohľadňované námietky účastníkov konania, ktoré boli predložené pri ústnom prerokovaní návrhu dňa 20.3.2008 a to námietky JUDr. K. R. a G. R., Ing. N. T., Ing. C. L. a MUDr. D. D.. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolala Ing. C. L. a Ing. D. T.. O odvolaní bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2008/2370/KIZ dňa 9.9.2008 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 19.5.2008 bolo potvrdené. Z administratívneho spisu súd zistil, že stavebný úrad na základe žiadosti stavebník o stavebné povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „Novostavba rodinného domu na Drotárskej ceste“ oznámil listom zo dňa 4.3.2008 v zmysle ust. § 36 a 61 začatie spojeného územného a stavebného konania a nariadil na deň 20.3.2008 ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním s tým, že do podkladov pre vydanie rozhodnutia je možné nahliadnuť na stavebnom úrade a zároveň upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány štátnej správy, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak na ne podľa ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona nebude prihliadať. V predmetnom konaní uplatnili dňa 20.3.2008 na ústnom pojednávaní námietky účastníci konania Ing. N. T. a JUDr. K. R. a G. R., Ing. C. L. a MUDr. D. D.. Napriek upozorneniu stavebného úradu vo vyššie citovanom oznámení, že účastníci konania dotknuté orgány štátnej správy a organizácie môžu svoje námietky uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne, boli účastníkmi konania Ing. C. L. a MUDr. D. D. v priebehu konania uplatnené písomnými podaniami aj ďalšie námietky po stanovenej lehote. Účastníci konania boli na zmeškanie lehoty riadne upozornení, a preto stavebný úrad podľa ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona na námietky, ktoré podali títo účastníci konania po stanovenej lehote neprihliadal. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 2.4.2009 žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 16.6.2010 č.k. 6Sžo 242/2009 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 228/2008-50 zo dňa 2.4.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal so všetkými vznesenými námietkami, ktoré uplatnila žalobkyňa vo svojej žalobe. V novom konaní bol krajský súd povinný v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu, ktorým je podľa ust. § 225 OSP s použitím § 246c ods. 1 veta prvá OSP viazaný, znovu posúdiť žalobu v rozsahu všetkých žalobných bodov s prihliadnutím aj na dôvody odvolania. Súd zistil, že stavebný zákon definuje bytové budovy ako stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Sú to bytové domy a rodinné domy, pričom zákon zároveň definuje, čo sa považuje za byt, obytnú miestnosť a príslušenstvo bytu. Táto definícia je zjednotená s STN 73 4301 Budovy na bývanie. Podľa § 143 písm. d) stavebného zákona podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané s osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Týmto vykonávacím predpisom je vyhláška č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Podľa § 43 ods. 2 vyhlášky, bytová budova môže mať podzemné, nadzemné a ustupujúce podlažie, ktorých kritériá sú dané Slovenskou technickou normou. Vyhláška nedefinuje pojmy „podlažie a nadzemné podlažie“, ale odkazuje na STN 73 4301, ktorá v bode 4.1.7 uvádza, že počet podlaží v budove na bývanie alebo jej časti, sa stanoví počtom nadzemných podlaží bez ohľadu na ich funkciu. Do tohto počtu sa nezahŕňa, ale uvádza sa menovite: a) podkrovie, b) posledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50 % zastavanej plochy predchádzajúceho (predposledného) podlažia. Žalobkyňa vo svojej žalobe na základe vyčíslenia úžitkových plôch jednotlivých podlaží zastáva názor, že nejde o ustupujúce podlažie, ale o plnohodnotné 3. nadzemné podlažie a poukazuje na nezákonnosť a účelovosť pri vyhodnotení počtu nadzemných podlaží predmetnej stavby stavebným úradom napriek tomu, že STN 73 4301 v bode 4.1.7 v bode B uvádza, že do počtu nadzemných podlaží sa nezahŕňa, posledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50 % zastavanej plochy predchádzajúceho (predposledného) podlažia. Príslušná norma v súvislosti s posledným ustupujúcim podlažím pritom nikde neuvádza, že by pre stanovenie „ustupujúceho podlažia“ bola určujúca úžitková plocha predchádzajúceho podlažia. Súd poukazuje, že zatiaľ čo žalobkyňa používa pojem úžitková plocha, STN 73 4301 v súvislosti s určením počtu nadzemných podlaží v bode 4.1.7 B hovorí jednoznačne o zastavanej ploche. Pre porovnanie technických pojmov vychádzajúc z platných právnych predpisov, súd uvádza, že pojem podlahová (úžitková) plocha je v platnej legislatíve definovaný odlišne ako zastavaná plocha. Zastavanou plochou podlažia sa rozumie plocha pôdorysného rezu na úrovni horného okraja podlahy konkrétneho podlažia ohraničená vonkajším okrajom obvodových konštrukcií tohto podlažia vrátane omietok, plochy loggií, arkiérov, dvorany, prejazdov...., ktoré sú súčasťou nosných konštrukcií stavby. Podlahovou (úžitkovou) plochou bytu sa rozumie súčet plochy jeho obytných miestností a plochy príslušenstva bytu bez plochy logií a balkónov. Nie je možné si zamieňať znenie konkrétnych definícií technických pojmov (úžitková plocha, zastavaná plocha) uvedených v platných normách, vyhláškach, zákonoch, ktoré sú takto definované a následne aplikované do znenia konkrétnych právnych ustanovení. Súd poukazuje, že použitie STN 73 4301 pri rozhodovaní v spojenom územnom konaní so stavebným konaním je nevyhnutné, nakoľko STN 73 4301 je podkladom pre vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonávací predpis k stavebnému zákonu na uvedenú STN 73 4301 odkazuje. Predmetná STN obsahuje detailnejšiu úpravu niektorých ustanovení vyhlášky. Vzhľadom na vyššie uvedené musí projektant vychádzať zo zastavanej plochy, a preto ustupujúce podlažie (pri presnom detaili osadenia a prevedenia presklenia vo vykonávacom projekte) má zastavanú plochu 106,71 m2, čo je menej ako 50 % plochy predchádzajúceho podlažia (108 m2). Súd má za preukázané, že navrhovaná stavba pozostáva z jedného podzemného podlažia, dvoch nadzemných podlaží a ustupujúceho podlažia, pričom zastavaná plocha ustupujúceho podlažia je menej ako 50 % zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia, ktoré sa nepovažuje za tretie nadzemné podlažie. Nadzemné podlažie definuje STN 73 4301 a do počtu nadzemných podlaží sa ustupujúce podlažie nezahŕňa. Stavba tiež spĺňa podmienku samostatného vstupu, najviac 3 bytov a 2 nadzemných podlaží, teda kritéria rodinného domu. Súd preto považuje námietku žalobkyne týkajúcu sa plnohodnotných 3 nadzemných podlaží za nesprávnu. Na ďalšiu námietku žalobkyne, že podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, správny orgán ju mal odkázať na podanie návrhu na začatie súdneho konania a správne konanie prerušiť a až po márnom uplynutí lehoty, mal správny orgán oprávnenie posúdiť vec podľa vlastnej úvahy, súd uvádza, že na postup podľa ust. § 137 stavebného zákona, nebol dôvod, pretože navrhovaná stavba dodržuje záväzné dohodnuté pôdorysné odstupové vzdialenosti a, b, c, d uvedené konkrétne v predmetnom prehlásení tak, ako sú vyznačené v jej grafickom vyhotovení na rube predmetného prehlásenia. Súd ma za preukázané, že projekt rodinného domu stavebníka vychádzal plne z prehlásenia medzi pôvodnými majiteľmi pozemku a to rodinou Pekarovičovou (teraz žalobkyňou) a rodinou L. (teraz L.) zo dňa 17.12.2001 o vzájomných vzdialenostiach. Pôvodní vlastníci susedného pozemku rodina D. oslovili pôvodného majiteľa p. L., aby súhlasil s ich rozšírenou stavbou. Z prehlásenia zo dňa 17.12.2001, ktoré podpísali pôvodní vlastníci pozemkov a to Ružena D. a B. L., vyplýva, že sa zaväzujú dodržať medzi terajším objektom na parcele č. 4464/1 (v súčasnosti pozemok žalobkyne) a budúcou stavbou na parcele č. 4465/1 (patriaca stavebníkovi) pôdorysne: a = 5,65 m, b = 2,00 m, c = 0,00 m, d = 3,00 m tak, ako sú jednotlivé body a, b, c, d, vyznačené na kópii z pozemkovej mapy na rube predmetného prehlásenia. Uvedený dohovor bol záväzný i pre budúcich majiteľov parciel č. 4464/1 a 4465/1, čo sa vyznačilo v nadobúdajúcich dokumentoch. Súd poukazuje, že rodina D. postavila dom v rozpore s vydaným stavebným povolením a to posunutým smerom k stavebnému pozemku stavebníka. Táto skutočnosť je konštatovaná aj v dodatočnom kolaudačnom povolení č. SU-2003/21489-B/3-Kb zo dňa 20.1.2004. Toto povolenie bolo vydané až na základe prehlásenia medzi susedmi (D. - L.) zo dňa 17.12.2001, kde L. súhlasil s realizovaným objektom pod podmienkou záväzného dodržania vzdialenosti medzi rodinným domom D. a rodinným domom L.. Nákres vzdialenosti je dokonca aj súčasťou ich dodatočného kolaudačného povolenia (D.). Stavebný úrad sa vždy musí pokúsiť o dosiahnutie dohody účastníkov konania a pokiaľ k dohode účastníkov nedojde, je stanovený osobitný postup. Námietky, ktoré by mohli znemožniť uskutočnenie požadovanej stavby, alebo iného opatrenia, je povinný stavebný úrad odkázať na riešenie súdom a do jeho rozhodnutia vedenie konania prerušiť. Stavebný úrad v danom prípade určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. Súd je názoru, že v danej veci stavebný úrad nemusel postupovať týmto smerom, pretože navrhovaná stavba stavebníka dodržuje záväzne dohodnuté pôdorysné odstupové vzdialenosti a, b, c, d uvedené konkrétne v predmetnom prehlásení zo dňa 17.12.2001 a tak, ako boli vyznačené i v jej grafickom vyhotovení na rube predmetného prehlásenia. Námietky žalobkyne týkajúce sa nesúladu návrhu novostavby so zmluvou uzatvorenou medzi pôvodnými vlastníkmi pozemkov podľa názoru súdu nie sú ničím podložené a rozpor s uvedeným prehlásením nie je žalobkyňou ničím preukázaný. Súd ďalej uvádza, že pre miestnosti nachádzajúce sa na prízemí rodinného domu na parcele č. 4464/1 (rodinný dom žalobkyne) bol vypracovaný znalecký svetlo-technický posudok firmou IPROS, autorizovaný Ing. G. T., z ktorého vyplýva, že po realizácii rodinného domu na parcele č. 4465/1 (stavebník) podľa projektovej dokumentácie budú podmienky z hľadiska svetlo-techniky v posudzovaných miestnostiach na prízemí vyhovujúce hygienickým predpisom. Súd poukazuje, že podľa právoplatného užívacieho rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe prehlásenia podpísaného pôvodnými vlastníkmi pozemkov a ktoré je súčasťou odôvodnenia užívacieho rozhodnutia SU - 2003/21489-B/3 - Kb zo dňa 20.1.2004 má rodinný dom na parcele č. 4464/1, čiže (rodinný dom žalobkyne) 2 bytové jednotky na prízemí a poschodí. Miestnosti na podzemných podlažiach nie sú určené na bývanie. Užívacie právo na rodinný dom žalobkyne bolo vydané na základe prehlásenia podpísaného B. L. a ktoré je aj súčasťou odôvodnenia užívacieho rozhodnutia SU - 2003/21489-B/3- Kb zo dňa 20.1.2004, ale žalobkyňa ho užíva v rozpore s vydaným rozhodnutím. Bolo by nesprávne, keď z nezákonného užívania by mali plynúť obmedzenia vlastníka susednej parcely. Súd z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 20.1.2004 č. SU-2003/21489-B/3-Kb zistil, že dodatočne povolil stavebníčke A. D. (predchádzajúca vlastníčka pozemku parcela č. 4464/3) zmenu stavby pred dokončením- novostavby rodinného domu o dvoch bytových jednotkách, na Drotárskej ceste, pozemok parcela č. 4464/3, k.ú. E. G., spočívajúcu v zmene pôvodných rozmerov spodnej časti objektu - rozšírenie smerom k pozemku k parcele č. 4465/1 (stavebníka) o cca 1,5 m, kde minimálna vzdialenosť objektu od hranice s pozemkom s parcelou č. 4465/1 (stavebníka) je 2 m a podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona sa povolilo užívanie novostavby rodinného domu o dvoch bytových jednotkách na Drotárskej ceste stavebníčke A. D. (v súčasnosti už pozemok žalobkyne) pre účely bývania. Ďalej mal súd preukázané, že stavba pozostáva z dvoch bytových jednotiek, má dve podzemné a dve nadzemné podlažia. Prízemie má obytnú plochu, úžitkovú plochu, loggiu a päťizbový byt. Poschodie má obytnú plochu, úžitkovú plochu, loggiu. Z odôvodnenia vyplýva, že stavba je realizovaná v časti odlišne od stavebného povolenia (rozšírenie objektu k pozemku parcela č. 4465/1), preto stavebný úrad rozšíril konanie o povolenie dodatočnej zmeny stavby pred dokončením. K zmene stavby sa vyjadril vlastník susednej nehnuteľnosti, parcela č. 4465/1 B. L. a to prehlásením zo dňa 17.12.2001. Súd ďalej z pripojeného administratívneho spisu zistil, že správne orgány mali aj doloženú a vypracovanú technickú správu od spoločnosti IPROS, kde sa zaoberali výpočtom vplyvom stavby novostavba rodinného domu na pozemku č. 4465/1 na susedný rodinný dom na parcele č. 4463/3 z hľadiska denného osvetlenia a preslnenia. Požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie bytových budov a nebytových budov ustanovuje zákon NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ďalej zákon č. 50/1986 Zb., nariadenie vlády č. 541/2007 o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci a vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorá sa odvoláva na STN 73 0580 - 1, 2 denné osvetlenie budov aj na STN 73 4301 Budovy na bývanie, ktoré presne špecifikujú požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie vnútorných priestorov bytových a nebytových budov a nezastavaných susedných parciel. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I. zo dňa 29.1.2001 č. ŽP - 08199/00/A/3/Ha súd zistil, že bola povolená stavba - novostavba rodinného domu o dvoch bytových jednotkách, na Drotárskej ceste na pozemku parcela č. 4464/1, 2 k.ú. E. G. pre stavebníčku A. D., v súčasnosti už parcela žalobkyne pre umiestnenie a pre uskutočnenie stavby boli určené podmienky: 1/ stavba bude minimálne vzdialená od pozemku parcela č. 4465, 3,5 m od pozemku, parcela č. 4463 2m a od pozemku parcela č. 4467 18,5 m a okrem iných stavba mala pozostávať z dvoch bytových jednotiek 2.PP: 3x pivnica, schodiskový priestor. 1.PP: sušiareň, žehliareň, náraďovňa, herňa pre deti, hala, 2x letná kuchyňa, kumbál, práčovňa, chodba, vstupný priestor, pivnica, kotoľna, schodiskový priestor, pivnica. 1.NP: hala, jedáleň, kuchyňa, komora, WC, kúpelňa, schodisko, 5x izba, loggia, 2x garáž. 2.NP: hala, jedáleň, kuchyňa, komora, WC, kúpelňa, schodisko, 5x izba, loggia. Súd mal za preukázané, že v miestnosti na prvom podzemnom podlaží (1.PP) žalobkyne sú okná k strane domu stavebníka a sú označené v projekte žalobkyne ako náraďovňa - 103 a žehliareň - 102. Rodinný dom žalobkyne bol postavený v rozpore s vydaným stavebným povolením, lebo bol posunutý k stavebnému pozemku stavebníka, čo je aj konštatované v dodatočnom kolaudačnom povolení č. SU-2003/21489- B/3-Kb zo dňa 20.1.2004. Toto kolaudačné povolenie bolo vydané až na základe prehlásenia medzi pôvodnými susedmi (D.-L.), zo dňa 17.12.2001, kde p. L. súhlasil s realizovaným objektom posunutým viac ako 1,5 m pod podmienkou záväzného dodržania vzdialenosti medzi rodinnými domami D. a rodinným domom, ktorý bude na pozemku p. L., v súčasnosti stavebníka. Návrh vzdialenosti dokonca je súčasťou dodatočného kolaudačného povolenia. Z hľadiska svetlo-techniky je najviac zatieňované práve okno miestnosti č. 202-detská izba v časti, v ktorej bola svojvoľne a v rozpore s projektom posunutá o viac ako 1,5 m smerom k pozemku stavebníka. Súd je názoru, že správne orgány správne postupovali, keď prihliadli aj na vzájomné overené vyhlásenia pôvodných susedov hlavne, keď sú súčasťou ním vydaných rozhodnutí. Rodina D. už pri podpise predmetného prehlásenia mala vedomosť, že posunuli stavbu o viac ako 1,5 m k pozemku stavebníka, tak sa tiež pričinila, že z hľadiska svetlotechniky je najviac zatieňované práve okno v miestnosti č. 202, navyše, keď táto miestnosť nemala slúžiť ako detská izba. Zo záveru technickej správy z apríla 2008 vyplýva, že navrhovaný objekt čiže novostavba rodinného domu na parcele č. 4465/1 prispieva v kontrolnom bode K 1 skrátením času presnenia, ale ten nie je nižší ako požadovaných 1,5 hod. Čo sa týka denného osvetlenia, tak z výpočtov vyplynulo, že pre kontrolný bod P 1 nie je prekročený dovolený ekvivalentný uhol tienenia 30 %. Navrhovaný objekt čiže novostavba rodinného domu na parcele č. 4465/1 (stavebníka) môže byť zrealizovaný podľa spracovanej projektovej dokumentácie, realizáciou stavby sa neznížia požiadavky kladené na denné osvetlenie a preslnenie susedných existujúcich objektov pod požadované hodnoty STN 73 4301 a STN 73 0580-1, 2. Čo sa týka námietky žalobkyne, že nie je zohľadnený tieň, ktorý budú vytvárať komínové telesá, súd uvádza, že STN 73 08501-1-2 neurčuje zisťovať zatienenie oblohy prekážkami zo susednej parcely. Napriek tomu svetlotechnik doložil diagram tienenia oblohy prekážkami, z ktorého vyplýva, že ani v tomto prípade nie je prekročený povolený ekvivalentný uhol tienenia 30o. Z hľadiska funkčného využitia územia je navrhovaná stavba v súlade s územným plánom hlavného mesta SR na rok 2007, ktorý dotknuté územie definuje pre funkciu: málopodlažná zástavba obytného územia. Uvedené územie, v ktorom sa nachádza predmetná parcela č. 4465/1, k.ú. E. G. je riešené podrobnejším územno-plánovacím dokumentom na zonálnej úrovni, ktorým je územný plán zóny Machnáč, zmeny a doplnky rok 2002, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 111/2003 zo dňa 26.6.2003. V rámci predmetnej územno-plánovacej dokumentácie je hore uvedená parcela súčasťou sektoru 7-11/17. Umiestnenie predmetnej stavby rodinného domu je aj v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou ÚPN zóny Machnáč, zmeny a doplnky rok 2002, o čom svedčí kladné stanovisko mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. SU-2007/26971/2008/1548/st-2-Pt zo dňa 29.1.2008, ktorým mestská časť Bratislava - Staré mesto po podrobnom porovnaní so záväznou časťou územno-plánovacej dokumentácie vyjadrila súhlas so spojením konania o umiestnení stavby so stavebným konaním a v ktorom je navrhovaná stavba podrobne posudzovaná všetkými stavebnými záväznými regulatívami priestorového usporiadania a funkčného využívania. Súlad navrhovanej investičnej činnosti so záväznými regulatívami platnými v zmysle územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy s územno-plánovacou dokumentáciou ÚPN zóny Machnáč, zmeny a doplnky rok 2002 potvrdilo hlavné mesto SR Bratislava vo svojom kladnom záväznom stanovisku k investičnej činnosti č. MAG S ORM 35513/2007 - 505974 zo dňa 27.11.2007, v ktorom sa konštatuje, že predložený zámer je v súlade s platnou územnou plánovacou dokumentáciou hlavného mesta SR Bratislava. Podľa ust. § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnení stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť splatnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v podmienkach pre umiestnenie stavby sa určia požiadavky: a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo ich blízkosti d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa odseku 3 citovaného rozhodnutia rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na: a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené. Podľa ust. § 66 ods. 1 citovaného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia záväznými podmienkami uskutočnenia stavby sa zabezpečí, prípadne určí podľa písmena a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním. Podľa písmena b) ochrana verejných záujmov predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia. Podľa písmena c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Z vyššie citovaného ustanovenia § 39a stavebného zákona vyplýva, že účelom územného rozhodnutia je v správnom konaní na základe poznania územia, platnej územno-plánovacej dokumentácie, územno- plánovacích podkladov alebo iných podkladov určiť stavebný pozemok, umiestnenie stavby na ňom a určiť podmienky pre spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Podmienky umiestnenia stavby sa určujú najmä s ohľadom na ochranu a tvorbu životného prostredia, na súlad urbanisticko-architektonického riešenia stavby s okolím, výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a susedných stavieb, výšku stavby, požiadavky vyplývajúce z chránených území a ochranných pásiem a podobne. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia, ktorú stavebný úrad v konaní overí. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj po preskúmavaní obsahu administratívneho spisu konštatoval, že zo strany žalovaného správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu nebol porušený zákon. Správny orgán v celom rozsahu dodržal zákonné predpoklady stanovené správnym poriadkom ako aj zákonom o stavebnom konaní. Námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v podanej žalobe, resp. ktoré namietala v správnom konaní, považoval súd za nedôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne, dvojmo. Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 205 OSP.