Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/77/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008899837 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1008899837.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Ing. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 422-194-6020/2003zo dňa 24.03.2003, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 16.06.2003 bolo súdu doručené podanie žalovaného, ktorým predložil opravný prostriedok žalobcu proti rozhodnutiu č. 422-194-620/2003 zo dňa 24.03.2003. Týmto rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. 703-63703-4105/2002 zo dňa 11.12.2002, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01.01.2001 do 30.06.2002 v sume 3.456,- Sk a poistné na dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 01.01.2001 do 30.06.2002 v sume 20.160,- Sk. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 01.05.2003 doručenom žalovanému dňa 02.05.2003 uvádzal, že napadnutým rozhodnutím boli porušené jeho ústavné práva v zmysle čl. 12, 35,55 a 152 ods. 4 Ústavy SR. Namietal, že v jeho prípade sa nenaplnil základný zmysel podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a to dosiahnutie zisku, namietal tiež priamu retroaktivitu zákona č. 274/1994 Z.z. - novely platnej od 01.01.2001. Uviedol, že v rokoch 1999 a 2000 dosiahol z podnikania popri zamestnaní hrubý príjem nad 100.000,- Sk, pričom v týchto rokoch (1999, 2000) nemohol predpokladať, že vyjde také znenie zákona č. 274/1994 Z.z., ktoré by ho poškodilo. Namietal tiež tvrdosť zákona č. 274/1994 Z.z., pretože nerozlišuje SZČO a SZČO popri zamestnaní. V roku 2001 mal popri zamestnaní hrubý príjem z podnikania 9.550,- Sk a zisk 70,- Sk. Podľa správneho orgánu mal platiť poistné ako SZČO vo výške 15.744,- Sk. V roku 2002 mal žalobca v zamestnaní obrovský nával práce a tak nevyvíjal žiadne podnikateľské aktivity. Podľa správneho orgánu mal ako živnostník zaplatiť sumu 7.842,- Sk. Žalobca ďalej namietal porušenie § 16 ods. 13 zákona č. 274/1994 Z.z. tým, že pri výpočte dlžnej čiastky mu nebol zahrnutý príjem zo závislej činnosti. Záverom svojho podania žalobca namietal porušenie § 3 bod 2 písm. d/ zákona č. 274/1994 Z.z. platného od 01.01.2002 prvostupňovým správnym orgánom. Poukázal na to, že vo veci už bol vydaný rozsudok samosudcom Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 2Sp/76/2003-20 zo dňa 06.10.2004, ktorým Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3SžoKS/36/2006 zo dňa 28.11.2007 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Sp 76/2003-20 zo dňa 06.10.2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na to, že v predmetnej veci bolo preskúmavané právoplatné rozhodnutie žalovaného, keďže žalovaný rozhodol v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, čo je rozhodujúcim kritériom pre určenie postupu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a pre obsadenie súdu. V predmetnej veci mal miesto samosudcu rozhodovať senát podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Dňa 05.10.2011 žalobca doplnil svoje podanie v právnej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorom svoje pôvodné argumenty doplnil o námietku, že v predmetnom období bol zamestnaný, riadne si platil poistné na dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie, v niektorých mesiacoch dosiahol dokonca maximálny vymeriavací základ. Mal zato, že zákonodarca požaduje platiť odvody do maximálne vymeriavacieho základu a teda vymeriavací základ by sa mal sčítavať pre príjmy zo závislej činnosti a z podnikania. Na pojednávaní pred súdom dňa 12.10.2011 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v napadnutom rozhodnutí bolo zle určené obdobie, za ktoré bolo vyrubené poistné, tvrdiac, že vyrubené malo byť za obdobie od 01.07.2001 do 30.06.2002 a to v súlade s § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 274/1994 Z.z.. Potom by poistné pre žalobcu predstavovalo len sumu 15.744,- Sk. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 16.06.2003 a na pojednávaní pred súdom dňa 12.10.2011. Poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia a uviedol, že podľa právneho stavu od 01.01.2001 bol žalobca povinný platiť poistné, ak jeho príjem v roku 1999 presiahol čiastku 100.000,- Sk. Podľa úpravy účinnej od 01.07.2001 sa sledoval príjem za rok 2000 a povinnosť platiť poistné bola u žalobcu rovnako daná, ak jeho príjem presiahol sumu 100.000,- Sk. Nebolo pritom rozhodujúce, či bol žalobca zároveň aj zamestnaný. Žalobca bol zúčastnený na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení ako SZČO podľa právneho stavu platného za obdobie od 01.01.2001 do 30.06.2002. Uvedený právny režim platil až do 01.01.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z.. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby bol v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 11.12.2002 Sociálna poisťovňa - pobočka Bratislava ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie č. 703-63703-4105/2002, ktorým žalobcovi predpísala poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01.01.2001 do 30.06.2002 v sume 3.456,- Sk a poistné na dôchodkové zabezpečenie za to isté obdobie v sume 20.160,- Sk. Prílohou tohto rozhodnutia boli tabuľky výpočtu dlžnej sumy poistného. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 24.03.2003 rozhodnutím č. 422-194-620/2003, odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia sa konštatuje, že žalobca je samostatne zárobkovo činnou osobou na základe živnostenského listu sp. č. : Žo-95/11753/Be, rek. č. 919/95 zo dňa 23.02.1995, vydaného Obvodným úradom Bratislava III, živnostenské oddelenie, s dňom začatia živností od 01.03.1995. Kontrolou platieb poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie bolo preukázané, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba neuhradil za obdobie od 01.01.2001 do 30.06.2002 uvedené poistné celkove v sume 23.616,- Sk, čím porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 písm. c/, § 15 ods. 3, § 19 ods. 2 a § 21 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení zákona č. 467/2000 Z.z. Podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z.z. od 01.01.2001 na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnené samostatne zárobkové činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100.000,- Sk. Rozhodujúcim obdobím na zistenie vymeriavacieho základu na určenie poistného je predchádzajúci kalendárny rok. Od 01.01.2001 do 30.06.2002 bol žalobca povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v sume 1.312,- Sk mesačne, pretože jeho príjem v predchádzajúcich rokoch (1999-2000) bol vyšší ako 100.000,- Sk. V administratívnom spise sa ďalej nachádza živnostenský list žalobcu zo dňa 23.02.1995, prihláška na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie žalobcu zo dňa 08.03.1995, odhláška z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia zo dňa 07.01.2003, výpis z priznania dani z príjmu fyzických osôb za rok 1999 zo dňa 27.03.2000 a prehľad platieb poistného za obdobie od 20.11.1995 do 30.06.2002. Podľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 01.01.2001 (zákon o sociálnom zabezpečení) sa za samostatne zárobkovo činné osoby na účely sociálneho zabezpečenia považujú osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov, s výnimkou znalcov a tlmočníkov, ak vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Z.z. na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk. Podľa § 145a ods. 1 zákona č. 100/1988 Z.z. na nemocenskom poistení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk (veta pred bodkočiarkou). Podľa § 145a ods. 3 zákona č. 100/1988 Z.z. samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odseku 1 účasť na nemocenskom poistení vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu nebol vyšší ako 100 000 Sk; na zvýšenie tejto sumy platí § 6b rovnako. Podľa § 175i zákona č. 100/1988 Z.z. samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu za rok 1999 nebol vyšší ako 100 000 Sk, povinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení zaniká od 1. januára 2001. Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2000, samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby, ktoré sú zúčastnené na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu, nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a z činnosti spolupracujúcej osoby, ak ich príjem z tejto činnosti dosiahnutý v rozhodujúcom období nie je vyšší ako: a) 4 000,-Sk mesačne, b) 3000,- Sk mesačne, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku, alebo c) 2 00,- Sk mesačne, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku. Zákonom č. 267/2000 Z.z. účinným od 1.1.2001 bolo toto ustanovenie zo zákona o sociálnej poisťovni vypustené. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom ku dňu 1.1.2001 vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb ak nie je ďalej ustanovené inak, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom ku dňu 1.1.2001 rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb, je predchádzajúci kalendárny rok. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie. Súd sa nestotožnil s výhradou žalobcu o spätnom (retroaktívnom) pôsobení novely zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinnej od 1.1.2001. Retroaktivitu právneho predpisu rozlišujeme na pravú a nepravú. Pokiaľ pravou retroaktivitou je spätná účinnosť zákona a táto sa v zásade odmieta ako nezlučiteľná s princípmi právneho štátu, nepravá retroaktivita sa za určitých okolností akceptuje. Za nepravú retroaktivitu sa pokladá také pôsobenie zákona, pri ktorom zákonodarca v novom právnom predpise uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zákona, no zároveň s účinkom do budúcnosti prinesie určité zmeny práv alebo povinností, ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich základe zavedie nové práva alebo povinnosti. Nepravá retroaktivita jednoznačne umožňuje zákonodarcovi vstúpiť aj do takých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. K namietanej retroaktivite zákona č. 267/2000 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 274/1994 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2001, súd uvádza, že nejde o spätne pôsobiaci predpis, pretože vznik sociálneho poistenia a účasť žalobcu na ňom bol závislý od minulých skutočností, konkrétne od výšky príjmu z podnikania žalobcu za predchádzajúce roky. Na základe zmeneného právneho predpisu nevznikla žalobcovi povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti ku dňu, ktorý by predchádzal dňu účinnosti novelizácie, iba sa zmenili kritériá upravujúce túto povinnosť do budúcna, t.j. od 01.01.2001. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že o retroaktivite by sa dalo hovoriť v prípade, ak by ustanovenia zákona účinné odo dňa 01.01.2001 žalovaný aplikoval pri určení povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie pred ich účinnosťou, t.j. pred 01.01.2001. Súd zdôrazňuje, že novú právnu úpravu nemožno považovať za rozpornú s princípom právnej istoty, t.j. s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, len z toho dôvodu, že ide o právnu úpravu odlišnú od predchádzajúcej, aj keď je "tvrdšia" z hľadiska ustanovených podmienok. Iný prístup by vylúčil do budúcnosti akúkoľvek zmenu úpravy dosiaľ právne upravených otázok. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/08 zo dňa 30.7.2010). Skutočnosť, že žalobca mal v roku 2001 popri zamestnaní hrubý príjem z podnikania 9.550,- Sk a zisk 70,- Sk, je pre vznik a trvanie žalobcovej povinnosti platiť poistné za tento rok irelevantná, keďže vzhľadom na žalobcove príjmy za rok 1999 mu nezanikla povinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení podľa § 175i zákona o sociálnom zabezpečení a zároveň novelou zákona o Sociálnej poisťovni bolo zo zákona vypustené ustanovenie § 14 ods. 8 tohto zákona, upravujúce výnimku z platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, čiže žalobcovi trvala účasť na nemocenskom poistení a sociálnom zabezpečení a vznikla povinnosť platiť poistné bez ohľadu na jeho príjem v danom kalendárnom roku. Podľa zákona o Sociálnej poisťovni totiž rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťoval vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb, bol predchádzajúci, nie aktuálne prebiehajúci kalendárny rok. K tvrdenému porušeniu § 16 ods. 13 zákona č. 274/1994 Z. z. nezahrnutím príjmu zo závislej činnosti pri výpočte dlžnej čiastky súd uvádza, že nie je možné stanoviť vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činným osobám z príjmu zo závislej činnosti, resp. zo súčtu čiastkového základu dane z príjmu z podnikania a čiastkového základu dane z príjmu zo závislej činnosti. V prípade súbežného pracovného pomeru a samostatnej zárobkovej činnosti je fyzická osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení povinná platiť osobitne poistné z vymeriavacieho základu určeného osobitne podľa právnych predpisov vzťahujúcich sa na zamestnanca a na samostatne zárobkovo činnú osobu. K námietke, že žalovaný si nesplnil povinnosť vykonávať kontrolnú, poradenskú a konzultačnú činnosť tým, že prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 703-63703-4105/2002 zo dňa 11.12.2002 bolo vydané ešte pred tým, ako žalobca predložil doklady za účelom kontroly platenia poistného, sa žalovaný vyjadril tak, že napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím predpísal žalobcovi poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie na základe údajov z Ústredného daňového riaditeľstva. Doklady, ktoré žalovaný požadoval od žalobcu, sú potrebné na určenie poistného za predchádzajúce obdobia. Súd takýto postup za nezákonné porušenie kontrolnej, poradenskej a konzultačnej činnosti nepovažoval a najmä mal za to, že za daných okolností nemohol mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na koncentračnú zásadu platnú v správnom súdnictve súd na ostatné žalobcove námietky vznesené na pojednávaní pred súdom dňa 12.10.2011 právnou zástupkyňou žalobcu neprihliadol, keďže boli uplatnené po uplynutí dvojmesačnej lehoty stanovenej v § 250h ods. 1 v spojení s § 250b ods. 1 O.s.p., ktorá je určená žalobcovi na uplatnenie všetkých dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené dospel súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré i náležite odôvodnil. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý vo veci nemal úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.