Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sp/12/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200280 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1009200280.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľov: pána P. Š., bytom C. XX, Q., zastúpeného pani JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou so sídlom Šoltésovej 22, Bratislava, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova 36, Bratislava, 2/ pani J. L., X/ U. T. L., obaja bytom P. XX, P. o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 13.1.2009 proti rozhodnutiu odporcu č.j.: XXXX/XXXX/PÚ/MBE, S..: XXXX/XX/XXXX/XX/MBE zo dňa 9.12.2008 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č..T..: XXXX/XXXX/PÚ/MBE, S..: XXXX/XX/ XXXX/XX/MBE zo dňa 9.12.2008 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č..T..: XXXX/XXXX/PÚ/., S..: XXXX/XX/XXXX/XX/MBE zo dňa 9.12.2008 odporca podľa § 1, § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) vyslovil, že navrhovateľ nespĺňa podmienky zákona a preto mu nenavrátil vlastnícke právo k nehnuteľnosti PKV č. XXX, parcelné číslo XXXXX/X o výmere 701 m2 , záhrada (ďalej len pozemok). Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že rodičia navrhovateľa (pán T.. D. Š. J. U. L. Š.) si podľa zák. č. 229/1991 Zb. uplatnili 25.6.1992 reštitučný nárok na pozemok o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím č.638/92 z 3.9.1992 tak, že dohoda o vydaní pozemku nebola schválená z dôvodu, že nebola splnená podmienka § 6 ods. 1 písm. k) zák. č. 229/1991 Zb. Odporca konštatoval, že o pozemku bolo právoplatne rozhodnuté podľa zákona č. 229/1991 Zb., ktorá skutočnosť s poukazom na ust. § 1 zákona bráni vydaniu kladného rozhodnutia podľa zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 13.1.2009, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca sa mal pri vydaní (napadnutého) rozhodnutia riadiť právnym názorom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Sp/160/2004-65 z 12.11.2007 a ďalej dôvodil, že v tomto rozsudku súd prejudikoval, že dôvod nenavrátenia vlastníctva k pozemku, spočívajúci v nesplnení podmienky § 1 zákona nemá oporu v zákone a že teda nejde o totožnú vec. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že odporca v konaní neskúmal stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri odňatí vlastníctva k pozemku právnym predchodcom navrhovateľa, teda že nedostatočne zistil stav veci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 13.2.2009 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Opätovne v ňom poukázal na znenie ust. § 1 zákona, ako aj na jeho dôvodovú správu, podľa ktorých znení účelom zákona je umožniť uplatnenie reštitučných nárokov, ktoré neboli uplatnené v lehote podľa zák. č. 229/1991 Zb., resp. ktoré boli uplatnené po lehote, stanovenej v podľa zák. č. 229/1991 Zb. Slovenský pozemkový fond ako zúčastnená osoba na pojednávaní navrhol na pojednávaní napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že otázka tiesne a nápadne nevýhodných podmienok bola posúdená v rozhodnutí č.: 638/92 z 3.9.1992, i keď v tomto konaní ako oprávnená osoba vystupoval otec navrhovateľa. Pán T. L. sa ako zúčastnená osoba k návrhu vyjadril na pojednávaní v tom zmysle, že v roku 1999 kúpil predmetný pozemok, ktorý nebol ničím zaťažený, do vlastníctva. V roku 2005 tento pozemok predal. K meritu veci sa vyjadriť nevedel. Pani J. L., manželka pána T. L., sa ako zúčastnená osoba pripojila k vyjadreniu manžela - pána T. L.. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.,) na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania - s výnimkou účasti odporcu - a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č. XXXX/XXXX/PÚ/MBE z obsahu ktorého zistil, že: 1/ Právoplatným rozhodnutím č.. 638/92 z 3.9.1992 Pozemkový úrad Bratislava - mesto podľa § 9 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku neschválil dohodu o vydaní pozemku, ktorú uzatvorili pán T.. D. Š. s manželkou pani L. Š. a Hydrostav, a.s. dňa 15.6.1992 z dôvodu, že nebol zistený dôvod prechodu pozemku na štát podľa § 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 229/1991 Zb. (kúpna zmluva uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok). 2/ Navrhovateľ ako právny nástupca pána T.. D. Š. J. U. L. Š. si dňa 16.8.2004 uplatnil v zmysle zákona nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku (totožnému s pozemkom ad. 1/). Odporca vo veci tohto uplatneného (reštitučného) nároku rozhodol rozhodnutím č.j.: 2841/2004/PÚ /Tk-1 z 18.8.2004 tak, že nenavrátil navrhovateľovi vlastníctvo k pozemku z dôvodu nesplnenia podmienky § 1 zákona - reštitučný nárok bol riešený prv vydaným právoplatným rozhodnutím č.. 638/92 z 3.9.1992. 3/ Právoplatný rozsudkom č.k. 3Sp/160/2004-65 z 12.11.2007 tunajší súd zrušil rozhodnutie odporcu č.j.: 2841/2004/PÚ /Tk z 18.8.2004 a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Vo výroku tohto zrušujúceho rozsudku neuviedol konajúci súd ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie odporcu zrušené. V odôvodnení svojho rozsudku konajúci súd konštatoval, že výkladové pravidlá, ktoré odporca v odôvodnení zrušeného rozhodnutia aplikoval, nemajú oporu v zákone. V ďalšom konajúci súd dôvodil, že v prejednávanej veci odporca rozhodol podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (zastavenie konania z dôvodu prekážky rozhodnutej veci), pričom však v prejednávanej veci nejde o tých istých účastníkov, podobne ako nejde o skutkovo rovnaký právny stav. Konajúci súd existujúce ust. § 1 zákona vyložil tak, že ak bol podľa zák. č. 229/1991 Zb. vydaný pozemok, resp. ak bola poskytnutá náhrada zaň osobe, ktorá nárok uplatnila, došlo k navráteniu vlastníctva a preto si už iná osoba nemôže uplatniť reštitučný nárok k nehnuteľnosti takto navrátenej. V závere odôvodnenia poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného stavu veci, že je v rozpore s obsahom spisu a že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. 4/ Odporca dňa 9.12.2008 vydal napadnuté rozhodnutie č.j.: XXXX/XXXX/PÚ/MBE, S..: XXXX/XX/ XXXX/XX/MBE, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Podľa ust. § 1 zákona (č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov) Tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. 1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Odkaz ad 1) znie: 1) Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. § 37 až 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Podľa dôvodovej správy k ust. § 1 zákona: Zákon sa vzťahuje na pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond podľa zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov ako aj pozemky, ktoré tvoria lesný pôdny fond podľa zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a zákona SNR č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov. Predmetom vydania sú pozemky, na ktoré neboli uplatnené reštitučné nároky alebo boli uplatnené po ustanovenej lehote. Podľa ust. § 46 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca sa mal pri vydaní (napadnutého) rozhodnutia riadiť právnym názorom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Sp/160/2004-65 z 12.11.2007 a že v tomto rozsudku súd prejudikoval, že dôvod nenavrátenia vlastníctva k pozemku, spočívajúci v nesplnení podmienky § 1 zákona nemá oporu v zákone a že teda nejde o totožnú vec: Podľa názoru súdu táto námietka nie je spôsobilá k tomu, aby na základe jej prezentácie súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil. Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že odporca ako správny orgán je v zmysle ust. § 250r O.s.p. viazaný právnym názorom súdu, rovnako je však viazaný zásadou zákonnosti, vyjadrenou v ust. § 46 a § 3 ods. 1 správneho poriadku. Predpokladom toho, aby v danom prípade odporca vo veci rozhodol v intenciách rozsudku súdu, ktorý vo veci konal a rozhodol o zrušení predchádzajúceho vo veci vydaného rozhodnutia a aby súčasne rozhodol v zmysle zákona je to, aby z takéhoto rozsudku bol jednoznačne zjavný právny názor vyslovený súdom. Právny názor akéhokoľvek rozsudku súdu je vyjadrovaný predovšetkým vo výroku rozsudku, nakoľko iba tento je právne záväzným. Odôvodnenie takého rozsudku (okrem iných zákonom predpísaných skutočností) obsahuje tiež úvahy, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. V konaní podľa Piatej časti O.s.p. (Správne súdnictvo) zákonodarca zásadu viazanosti správneho orgánu právnym názorom súdu osobitne zdôraznil tým, že uložil konajúcemu súdu aby vo výroku zrušujúceho rozsudku uviedol ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 O.s.p.). Ako to je zjavné z rozsudku 3Sp/160/2004-65 z 12.11.2007, jeho výrok neobsahuje označenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého došlo k zrušeniu pôvodne vydaného rozhodnutia odporcu. Viazanosť odporcu takýmto nevysloveným právnym názorom súdu je preto nanajvýš sporná a to aj s poukazom na odôvodnenie rozsudku. Pôvodne konajúci súd totižto o. i. v odôvodnení uviedol, že odporca v zrušenom rozhodnutí rozhodol o zastavení správneho (reštitučného) konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku. Takéto konštatovanie však nevyplýva z textu výroku pôvodne vydaného rozhodnutia. Pôvodne konajúci súd v závere odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že pôvodne vydané rozhodnutie odporcu zrušuje z dôvodov § 250j ods. 2 písm. b), c) a d) O.s.p., avšak bez bližšieho určenia v čom videl ním uvedené dôvody zrušenia rozhodnutia. Naviac v odôvodnení pôvodne vydaného zrušujúceho rozsudku je vo vzťahu k odporcom aplikovanému ust. § 1 zákona uvedená argumentácia, ktorá podľa názoru súdu neobstojí - dôvod takéhoto názoru súdu bude uvedený následne v odôvodnení tohto rozsudku. Vzhľadom k uvedenému tunajší súd dospel k názoru, že postup odporcu, ktorý prejednávaný reštitučný nárok navrhovateľa opätovne prejednal a vo veci rozhodol s poukazom na zásadu zákonnosti (§ 46 a § 3 ods. 1 správneho poriadku) bol správny, pričom odporca nemôže niesť dôsledky objektívne nenáležitého znenia výroku pôvodného - zrušujúceho rozsudku. Pokiaľ ide o vyhodnotenie stavu veci po právnej stránke: Súd je toho názoru, že odporca prejednávaný reštitučný norok navrhovateľa posúdil správne. Podľa ust. § 1, veta druhá zákona: "Tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu." Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov bezosporu je takýmto osobitným predpisom, čo je (naviac) zrejmé aj z poznámky "1)", nachádzajúcej sa pod textom tohto zákonného ustanovenia. Podľa názoru súdu, ktorý je zhodný aj s textom dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, okrem iných základných predpokladov kladného posúdenia podaného reštitučného nároku je existencia stavu, kedy o navrátení konkrétneho pozemku v rámci reštitučného konania nebolo (v minulosti) rozhodované. To v praxi znamená, že pokiaľ o konkrétnom pozemku (totožnosť pozemku) už bolo v minulosti rozhodnuté (napr. v intenciách zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov), jeho navrátenie (navrátenie vlastníckeho práva k nemu) už nemôže byť predmetom konania podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Takáto zákonná konštrukcia má svoje logické opodstatnenie: V prípade, ak by zákonodarca toto znenie § 1 do zákona neumiestnil, mohol by v praxi nastať paradoxný stav, kedy o jednom a tom istom pozemku (ktorého vlastníctvo bolo pôvodnému vlastníkovi odňaté) by správny orgán vydal v konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb. právoplatné negatívne rozhodnutie, teda oprávnenej osobe by nevydal pozemok (napr. pre nesplnenie niektorej z podmienok jeho ust. § 6), pričom podľa zák. č. 503/2003 Z.z. by vlastníctvo k totožnému pozemku navrátil s tým, že bol naplnený niektorý z predpokladov, uvedených v ust. § 3 tohto zákona. Ako to však vyplýva z porovnania ust. § 6 zák. č. 229/1991 Zb. a § 3 zák. č. 503/2003 Z.z., v nich uvedené dôvody prechodu vlastníctva na štát sú totožné. Za danej situácie by teda mohol nastať prípad, kedy by správny orgán prechod vlastníckeho práva k tomu istému pozemku raz posúdil negatívne a druhý raz pozitívne. Takéto posúdenie veci týkajúcej sa totožného pozemku by znamenalo právnu neistotu, resp. možný stav opätovného skrivodlivého konania, ktorému stavu sa zákonodarca vyhol práve znením druhej vety ust. § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. I keď dôvodová správa k zákonu (vo všeobecnosti) z legislatívneho pohľadu nie je právne záväznou, predsa len nie je možné uprieť jej istý výkladový význam. Dáva totižto konkrétny pohľad zákonodarcu na dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu takej či onakej zákonnej úpravy. V danej veci osvetľuje dôvody zaradenia textu druhej vety ust. § 1 zákona v tom zmysle, že pod textom: "Tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu." je potrebné chápať stav, kedy pozemky, ktoré sú predmetom reštitúcie podľa zákona (č. 503/2003 Z.z.), neboli vydané (napr. podľa zák. č. 229/1991 Zb.) preto, lebo nárok nebol podľa citovaného zákona uplatnený vôbec, alebo bol uplatnený po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Teda nie stav, kedy by bolo vydané negatívne rozhodnutie napr. z dôvodu nesplnenia iných zákonných podmienok (napr. nepreukázanie prechodu vlastníctva v rozhodnom období, nesplnenie podmienky oprávnenej osoby, dôvodov prechodu na štát a pod.). V prejednávanej veci možno spoľahlivo konštatovať, že právni predchodcovia navrhovateľa sa v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. domáhali vydania nehnuteľnosti PKV č. XXX, parcelné číslo XXXXX/X o výmere 701 m2, záhrada. Odporca, resp. jeho právny predchodca právoplatným rozhodnutím č. 638/92 z 3.9.1992 podľa § 9 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. v tejto veci vydal negatívne rozhodnutie, voči ktorému právni predchodcovia navrhovateľa ani nepodali opravný prostriedok. Navrhovateľ si následne, po prijatí zákona č. 503/2003 Z.z., uplatnil u odporcu nárok na navrátenie vlastníctva k tomu istému pozemku. Vzhľadom ku skutočnosti, že o tomto pozemku už bolo právoplatne rozhodnuté, odporca správne v tomto konaní vydal negatívne rozhodnutie a to s poukazom na znenie cit. ust. § 1 zákona. Túto skutočnosť odporca dôvodne uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom jeho právne posúdenie veci je správné a je zhodné s právnym názorom súdu, vyjadrenom vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Súd pritom zdôrazňuje, že skutočnosť, že v pôvodnom konaní ako oprávnené osoby vystupovali rodičia navrhovateľa (ktorí následne zomreli), pričom v druhom (aktuálnom) konaní vystupoval navrhovateľ ako oprávnená osoba na takomto posúdení veci nemá žiaden vplyv. Je tomu tak preto, lebo (ako to bolo vyššie uvedené) podstatnou je existencia totožnosti pozemku, ktorý bol a je predmetom reštitučných konaní a nie totožnosť (oprávnenej) osoby. Ak teda odporca nenavrátil navrhovateľovi vlastníctvo k pozemku o ktorom bolo v minulosti vydané v rámci iného reštitučného zákona negatívne rozhodnutie práve z tohto dôvodu, jeho právne posúdenie veci je správné a teda je správné a zákonné aj napadnuté rozhodnutie. K námietke, že odporca v konaní neskúmal stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri odňatí vlastníctva k pozemku právnym predchodcom navrhovateľa, teda že nedostatočne zistil stav veci: Ani táto námietka nie je dôvodná. Základným predpokladom každého konania, resp., rozhodnutia štátneho orgánu je skúmanie podmienok konania, výsledkom ktorého je rozhodnutie vo veci samej (v reštitučných zákonoch je to vyhodnotenie prechodu vlastníctva oprávnenej osoby na štát alebo iné právnickú osobu). Okrem všeobecných (procesných) podmienok je potrebné za takéto podmienky považovať aj iné podmienky, uvádzané v príslušnom zákone. Takýmito podmienkami je napr. v zákone uvedená včasnosť uplatnenia nároku, prechod vlastníctva vo vymedzenom časovom (rozhodnom) období, podmienka že ide o nehnuteľnosť patriacu do poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu, podmienka že nárok bol uplatnený oprávnenou osobou. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu (tak odporcu ak aj tohto súdu) je potrebné za takúto podmienku považovať aj to, že o navrátení vlastníctva k pozemku nebolo v minulosti požiadané podľa zák. č. 229/1991 Zb., resp. že žiadosť bola podaná po uplynutí lehoty uvedenej v zák. č. 229/1991 Zb. Ak teda odporca dôvodne dospel k názoru, že vo veci reštitúcie pozemku prebehlo podľa zák. č. 229/1991 Zb. konanie a bolo v ňom vydané negatívne rozhodnutie, táto prekážka je natoľko významnou, že už iba jej existencia je dôvodom k vydaniu negatívneho rozhodnutia. Inak povedané, bolo by nadbytočným, ak by odporca skúmal naplnenie či nenaplnenie existencie podmienok, uvedených v ust. § 3 zákona. Súd iba opakuje, že skutočnosť že v aktuálnom konaní vystupuje navrhovateľ ako oprávnená osoba, pričom v konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb. ako oprávnené osoby vystupovali právni predchodcovia navrhovateľa (jeho rodičia) je nepodstatnou. Pretože právne závery odporcovho posúdenia veci sú zákonné a dôvodné, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu súd nepriznal právo na náhradu jeho trov konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. z/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).