Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/94/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200697 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Puchelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1009200697.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu v I. rade: Ing. P. J., bytom U. XX, W., v II. rade: Ing. G. N., bytom M. XX, W., v III. rade: Ing. B. S., bytom M. XX, W., v IV. rade: U. F., bytom F. X, W., v V. rade: P. X., bytom F. X, W., všetci zastúpení advokátkou: Mgr. B. W., O. XX, W. proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: W. I., bytom M. X, W. a A. I., bytom M. X, W. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2009/1470/KIZ zo dňa 23.3.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. Účastníkom správneho konania náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.5.2009 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. A/2009/1470/KIZ zo dňa 23.3.2009, ktorým odvolanie účastníkov zamietol a napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2007/692-MGR/FME-677 zo dňa 25.11.2008 potvrdil. Sú názoru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu. Žalobcovia uviedli, že žalovaný nezistil, že pozemok p.č. 7009 a 7010 k.ú. Q., na ktorom umiestnil stavbu, je už zastavaný a že na zastavanom pozemku nie je možné umiestniť ďalšiu stavbu s väčším objemom, ako má už existujúca stavba RD Prvá 2. Žalobca poukázal na to, že stavebný objekt SO 02 Vjazd do garáže a komunikácia je súčasťou stavby a vzdialenosť komunikácie na pozemku od hranice susedného pozemku 7006 musí byť väčšia ako 3m. Spôsob ich umiestnenia nevyhovuje STN 73 6058 Hromadné garáže. Zároveň nezistil, že v rozhodnutí č. ÚKaSp-2007-MGR/FME-677 je vykonaná zmena z vjazdu do garáže na vjazd do garáže - spevnená plocha. Úroveň vjazdu do hromadnej garáže je na úrovni súčasného terénu a podľa dokumentácie sa má následne zasypať zeminou do výšky 3m, čím sa neopodstatnene zvyšuje súčasný terén oproti susedným pozemkom. Navrhnutá stavba nespĺňa kritéria pre RD ani podľa STN 73 4301, lebo 4 NP nespĺňa kritéria podkrovia podľa bodu 2.19 STN 73 4301. Sú názoru, že žalovaný svojim rozhodnutím umožnil zhoršenie životného prostredia. Namietali, že dotknuté miestnosti rodinných domov, úžitkové záhrady, oddychové zóny sú nedostatočne presvetlené a aktuálny svetlo-technický posudok chýba. Ďalej poukazovali na neúnosné zhoršenie životného prostredia pôsobením škodlivín z výfukových plynov, prachu, hluku, vibrácii v dôsledku stavby hromadnej garáže v jej neprípustne malej vzdialenosti od obytných priestorov ich vetracích otvorov a teplovzdušných vykurovacích zariadení. Poukázali, že ulička Prvá nie je spôsobilá na vjazd nákladných automobilov, má nespevnené krajnice bez oporných múrov a šírka vozovky vyhovuje pre osobné automobily. Betónové základy plotov sú z dôvodov preťažovania uličky v havarijnom stave. Priestor staveniska na pozemku 7009 je nedostatočný, a preto dôjde v stiesnených pomeroch na uličke Prvej k ohrozeniu zdravia i života chodcov. Oznámenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva o vplyve prevádzky hromadnej garáže v navrhovanom dome bolo vypracované v predošlom konaní na základe zavádzajúcich vzdialeností a teda žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný rozhodol bez záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Poukázali na to, že žalovaný nepožadoval aktualizáciu expertíznych svetlo- technických posúdení a neriešil požiarnu bezpečnosť rodinných domov. Sú názoru, že žalovaný postupoval v rozpore so stavebným zákonom, s ním súvisiacimi vyhláškami a správnym poriadkom a teda sa domáhali, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu č. A/2009/1470/KIZ zo dňa 23.3.2009 a vec vrátil na nové konanie. Krajskému súdu v Bratislave bolo dňa 1.7.2009 doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, kde uviedol, že Mestská časť Bratislava - Nové Mesto ako príslušný stavebný úrad svojim prvostupňovým rozhodnutím č. ÚKaSP-2005/1729-RĎU-609 zo dňa 26.4.2006, rozhodol o umiestnení stavby č. 609 „Obytný dom, Prvá ul.“ na pozemkoch parc.č. 7009/1, 7010 v k.ú. Q. so stanovením podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby. Voči príslušnému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie a Krajský stavebný úrad v Bratislave ako odvolací orgán v rozhodnutí č. A/2006/1537/KIS zo dňa 13.9.2006 zrušil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Stavebný úrad po obdržaní doplnenej projektovej dokumentácie listom č. ÚkaSP-2007/692-MGR zo dňa 25.5.2007 oznámil začatie územného konania na stavbu „Rodinný dom, Prvá ul. a upustil od ústneho pojednávania a zároveň upozornil účastníkov, že svoje námietky môžu uplatňovať do 10 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia. Na základe vznesených námietok, navrhovateľ upravil dokumentáciu týkajúcu sa navrhovaného rodinného domu. V súlade s § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku stavebný úrad upovedomil účastníkov listom č. ÚkaSp-2007/692/08-MGR zo dňa 31.3.2008 o doplnení spisového materiálu a ponechal účastníkom konania 7 pracovných dní na uplatnenie pripomienok odo dňa doručenia oznámenia. Účastníci konania boli zároveň upozornení na to, že v odvolacom konaní sa nebude prihliadať na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené byť mali. Príslušný stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Nové mesto svojim prvostupňovým rozhodnutím č. ÚKaSP-2007/692-MGR/FME-677 zo dňa 25.11.2008 rozhodol o umiestnení stavby č. 677 „Novostavba rodinného domu“ spolu s napojením na inžinierske siete z ulice Prvá v Bratislave. Voči tomuto rozhodnutiu podali účastníci konania odvolanie, ktoré Krajský stavebný úrad v Bratislave preskúmal vo svojom rozhodnutí č. A/2009/1470/KIZ zo dňa 22.3.2009 a odvolanie účastníkov konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Žalovaný je toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a stavebný úrad sa so všetkými námietkami účastníkov konania vysporiadal. Námietkam, ktoré vyhodnotil ako opodstatnené, vyhovel doložením upravenej projektovej dokumentácie, s ktorou boli účastníci konania oboznámení. Žalovaný uviedol, že hromadné garáže pre osobné motorové vozidlá sa môžu umiestňovať v obytných častiach miest. STN 736058 ods. 9 ich doporučuje vstavať pod domy pre bývanie. Stavebný úrad vychádzal z vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva k vjazdu do garáže, podľa ktorého po preverení projektovej dokumentácie odborní pracovníci tohto úradu nepredpokladali možnosť prekračovania platných emisných limitov pre znečisťujúce látky. Z predloženého odborného posudku vypracovaného Doc. RNDr. C. M., CSc. vyplýva, že posudzovaný objekt na pozemku parc.č. 7010, k.ú. Q. spĺňa limitné hodnoty a vyhovuje všetkým legislatívnym normám. Po spracovaní pôvodného návrhu na rodinný dom parc. č. 7010 v k.ú. Q. v roku 2004 sa v júni 2005 zmenila STN 734301 Budovy na bývanie a pôvodne navrhovaný dom nespĺňal podmienky na postavenie rodinného domu, ani na bytový dom podľa STN, čo bol jeden z dôvodov zrušenia prvostupňového rozhodnutia č. A/2006/1537/KIS zo dňa 13.9.2006. Žalovaný uviedol, že podľa expertízneho posúdenia vplyvu plánovanej výstavby rodinného domu nie je v rozpore s požiadavkami STN 734301 na preslnenie okolitých bytov. Od spracovania pôvodného svetlo - technického posudku, sa normy, podľa ktorých sa posúdenie spracováva, nezmenili. Podľa názoru žalovaného sa svetlo - technické podmienky zlepšili aj tým, že odkvap na rodinnom dome bol znížený o 1,78m. Pre potvrdenie zlepšenia svetlo-technických pomerov bolo žalovanému doručené doplnené expertízne posúdenie vplyvu plánovanej výstavby rodinného domu na Prvej ulici č. 2 v Bratislave na preslnenie okolitých rodinných domov a na denné osvetlenie okolitých obytných miestností, spracované v júni 2009 prof. Ing. U. M., CSc. Ďalej poukázali, že navrhovaný rodinný dom na parc. č. 7009, 7010, k.ú. Q. nie je možné realizovať inak ako z Prvej ulice. Aj jestvujúci dom na parc.č. 7010, k.ú. Q. a jeho rekonštrukcia a prístavba, ktorá bola realizovaná neskôr, ako boli postavené susedné domy, bola postavená z prvej ulice. Vjazd nákladných vozidiel nie je možný. Žalovaný poukázal aj na § 39a ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe <aspi://module='ASPI'&link='50/1976 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> územného rozhodnutia. Otázky majetkovoprávneho vysporiadania nie sú podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok predmetom konania o umiestnení stavby. Na základe vyššie uvedeného, žiadal žalovaný, aby Krajský súd v Bratislave konanie o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia č. A/2009/1470/KIZ zo dňa 23.3.2009 zastavil, alebo aby žalobu zamietol ako nedôvodnú. Z administratívneho spisu súd zistil, že podľa Doplnku č. 2 expertízneho posúdenia vplyvu plánovanej výstavby z júna 2006 sa autorizovaný stavebný inžinier prof. Ing. U. M., CSc. vyjadril, že navrhovaná výstavba rodinného domu nie je v rozpore s požiadavkami STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave sa vyjadril, že vec nie je predmetom posudkovej činnosti tohto orgánu, a preto jej súhlas nie je potrebný. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislava III. - dopravný inšpektorát sa vyjadril, že pozemné komunikácie sa majú navrhovať podľa platných technických noriem a napojenie vjazdu do podzemnej garáže na prístupovú komunikáciu, parkovacie státia a rampu do garáže treba navrhnúť v zmysle STN 73 6102, STN 73 6056 a STN 73 6058. K ostatným častiam dokumentácie neuplatňoval dopravný inšpektorát pripomienky. Žiadne pripomienky k stavbe nemalo ani Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, SPP, a.s. a Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave. Mestská časť Bratislava - Nové Mesto vo svojom rozhodnutí č. ÚKaSP-2007/692-MGR/FME-677 zo dňa 25.11.2008 rozhodol o umiestnení stavby č. 677 rodinný dom na pozemkoch parc.č. 7009/1, 7009/2 a 7010 k.ú. Q., spolu s napojením na inžinierske siete z Prvej ulice v Bratislave. V prípade platnosti územného rozhodnutia prvostupňový správny orgán určil, že rozhodnutie platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že postupoval v intenciách § 37 stavebného zákona a teda preskúmal návrh a jeho súlad s podkladmi pre vydanie územného rozhodnutia, najmä s Územným plánom hl. mesta SR Bratislava. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že z hľadiska funkčného využitia predmetnej stavby je stavba v súlade s územným plánom. Stavebný úrad návrh posúdil aj z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a jeho potrieb v území a jeho dôsledkov. Okruh účastníkov konania stavebný úrad určil podľa podmienok ustanovených v § 34 stavebného zákona a svojim procesným postupom v konaní im zabezpečil možnosť uplatniť si námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe, čo účastníci konania využili. K pripomienkam účastníkov konania týkajúcich sa vplyvu navrhovanej stavby na okolie z hľadiska dopravy, požiarnej bezpečnosti, preslnenia a zachovania urbanistickej hodnoty územia, stavebný úrad dodal, že postupoval podľa stanovísk dotknutých orgánov, ktoré sú kompetentné chrániť verejné záujmy. Stavebný úrad sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania týkajúcich sa umiestnenia stavby, presvetlenia okolitých budov, používania komunikácie, otázky zapožičania prepracovanej projektovej dokumentácie ako aj inými námietkami vznesenými počas správneho konania. Podľa stavebného úradu v konaní boli zabezpečené a komplexne vyhodnotené všetky podklady aj na základe odborných stanovísk príslušných dotknutých orgánov, ktorých stanoviská sú súčasťou spisového materiálu s výsledkom, že navrhovaná stavba nebude mať negatívny vplyv na užívanie susedných pozemkov a stavieb. Dňa 13.12.2008 bolo Mestskej časti Bratislava - Nové mesto doručené odvolanie, v ktorom účastníci konania namietali, nové územné konanie, umiestnenie a popis stavby, vstupnú rampu z 11 ulice a hromadnú garáž, ďalej neaktuálnosť svetlo - technického posudku, zachovanie úžitkových hodnôt nehnuteľností a pohody bývania. Rozhodnutím č. A/2009/1470/KIZ zo dňa 23.3.2009 žalovaný odvolanie účastníkov zamietol a napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2007/692-MGR/FME-677 zo dňa 25.11.2008 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad v novom konaní vo veci umožnil účastníkom konania nahliadnuť do spisového materiálu, zaoberal sa námietkami účastníkov, vo výroku rozhodnutia o nich rozhodol a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Druhostupňový správny orgán sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého predmetná stavba je v rozpore so zámermi a cieľmi územného plánovania v Územnom pláne hl. mesta SR Bratislava a taktiež je v súlade s § 37 stavebného zákona. V závere uviedol, že nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie, resp. zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, a preto napadnuté prvostupňové rozhodnutie ponechal v platnosti. Na pojednávaní dňa 8.12.2011 poverený zástupca žalovaného uviedol, že rozhodnutie žalovaného č. A/2009/1470/KIZ zo dňa 22.3.2009 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2009 a v súlade s § 40 ods. 1 zákona č. 50/1976 rozhodnutie o umiestnení stavby platí dva roky. Uvedené rozhodnutie teda stratilo platnosť a s poukazom na dátum právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia, navrhoval poverený zástupca žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve, súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku). Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať (§ 34 správneho poriadku). Podľa § 46 zákona č. 71/1967 o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V zmysle § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok). Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe <aspi://module='ASPI'&link='50/1976 Zb.'&ucin-k-dni='30. 4.2010'> územného rozhodnutia. Podľa § 40 ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona (§ 71 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='50/1976 Zb.%252371'&ucin-k-dni='12.12.2008'>), alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel. Podmienky na umiestnenie stavby sú výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s prihliadnutím na budúce účinky stavby v území, najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, súladu urbanisticko- architektonického riešenia stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vo vzťahu k susedným stavbám a výšky stavby. Osobitne sú vymedzené požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy (napr. na likvidáciu alebo zmiernenie exhalátov, hluku, tepla, otrasov, pre nakladanie s odpadmi). Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia, ktorú stavebný úrad v konaní overí. Rozhodnutie o umiestnení stavby zo zákona platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť podľa § 52 správneho poriadku. Stavebný úrad však v individuálnych prípadoch môže určiť aj lehotu dlhšiu než dva roky. Rozhodnutie o umiestnení stavby nestratí platnosť, ak v dvojročnej lehote alebo v lehote individuálne určenej stavebným úradom, stavebník podal na stavebnom úrade žiadosť o stavebné povolenie alebo žiadosť o povolenie terénnych úprav, prác a zariadení, prípadne ak sa začalo s realizáciou územného rozhodnutia; inak rozhodnutie stratí platnosť zo zákona. Nakoľko rozhodnutie žalovaného č. A/2009/1470/KIZ zo dňa 22.3.2009 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2009, súd s poukazom na § 40 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z.z. (rozhodnutie o umiestnení stavby platí dva roky). Nakoľko žalobca a účastníci správneho konania nemali vo veci úspech, súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., tak že im náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.