Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/119/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200987 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1009200987.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petra Pospecha, v právnej veci žalobcu: Y.. I. S., A. XX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátom, Koceľova 9, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: H. C. L. C., W. G. XX, XXX XX F. F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č..: K.-XXXXX/ XXXX/XXXXXX-C. A. H. XX.XX.XXXX a H. Ú. F. K., Č.. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Byr A. H. XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č..: K.-XXXXX/XXXX/XXXXXX-C. A. H. XX.XX.XXXX a rozhodnutie H. Ú. F. K., Č.. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Byr A. H. XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške XXX,XX eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zrušil uvedené rozhodnutia oboch správnych orgánov a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že prvostupňový správny orgán v zmysle § 71 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 511/1992 Zb.), na zabezpečenie daňového nedoplatku v sume X.XXX,- Sk na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 1998 na základe rozhodnutia Č.. XXX/XXX/XXXXXX/Byr voči žalobcovi zriadil záložné právo zápisom v Katastri nehnuteľností v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, T.. Č.. XXXX/X E. . XXXX/X na N. Č.. XXX, V.. Ú.. F. K. - C., ktorej je žalobca podielovým spoluvlastníkom a vlastníkom 1 uvedených nehnuteľností. Uvedené rozhodnutie bolo expedované žalovaným prvostupňových správnym orgánom dňa XX.XX.XXXX a nadobudlo právoplatnosť 01.12.2008, doručené na základe fikcie do vlastných rúk. Žalobca nemohol prevziať uvedené rozhodnutie z dôvodu, že v tom čase býval U. U. F. I. XX.XX.XXXX a o tomto rozhodnutí nevedel, čím fikcia doručenia podľa § 17 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. podľa žalobcu sa nenaplnila na právnom základe preukázanej skutočnosti, že sa žalobca ako adresát nezdržiaval v obvode svojho trvalého bydliska a tým mu podľa § 30 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. nebolo rozhodnutie riadne doručené. Žalobca tvrdí, že zriadenie záložného práva žalovaným na nehnuteľnosti žalobcu je preto nezákonné z dôvodu, že nebola splnená zákonná podmienka na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, ktorá tkvie v platnom doručení takéhoto rozhodnutia. Žalobca preto dňa XX.XX.XXXX uvedené rozhodnutie napadol obnovou konania podľa § 51 zák. č. 511/1992 Zb., keď sa o rozhodnutí dozvedel. Žalobca uvádza, že o obnove konania nerozhodol príslušný správny orgán ale postúpil vec ako odvolanie druhostupňovému orgánu, ktorým je žalovaný. Žalovaný následne simuloval správne konanie, na úkor práv žalobcu, a v rozpore so zákonom po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o skončení správneho konania, ktorého výsledok sa už realizoval záložným právom, ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Takéto konanie považuje žalobca za nezákonné. Žalobca vzhľadom na uvedené napadá rozhodnutie žalovaného a postup žalovaného takýmto spôsobom ako konanie v rozpore so zákonom, pretože žalovaný nebol vecne príslušný na vydanie rozhodnutia. Poukazuje v tejto časti žaloby na ust. § 17 ods. 3, § 30 ods. 1 a § 52 ods. 1 a ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. Žalobca ďalej poukazuje na ust. § 46 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. ďalej uvádza, že posledným údajne platným úkonom Daňového úradu Bratislava I bol nedoručený exekučný príkaz zo dňa XX.XX.XXXX, čím uplynuli tri roky od posledne údajne platného úkonu na vymáhanie nedoplatku dane dňom XX.XX.XXXX z dôvodu, že samotné doručenie rozhodnutia o zriadení záložného práva z XX.XX.XXXX nie je platným úkonom doručenia podľa § 17 ods. 3 zák. č. 511/1990 Zb. na právnom základe fikcie doručenia z dôvodu, že žalobca sa ako adresát v mieste bydliska v danom čase nezdržiaval. Celé správne konanie je teda podľa názoru žalobcu nulitné na právnom základe rozporu so zákonom a to dôsledkom uvedených porušení ust. § 17 ods. 3, § 30 ods. 1, § 52 os. 1 a 5 zák. č. 511/1992 Zb. Žalobca ďalej uvádza, že nezanedbateľnou skutočnosťou irelevantnosti samotného konania v zmysle § 46 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. je aj výzva zo dňa 12.10.2001, ktorá nebola zaslaná do miesta trvalého bydliska daňovníka a tým aj toto doručenie bolo neplatné na pokračovanie daňového konania, čím po uplynutí troch rokov správca dane nemohol začať exekúciu dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené, žiada, aby súd zrušil uvedené rozhodnutia pretože bolo týmto rozhodnutím okrem iného bol porušený čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a boli porušené jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zriadenie záložného práva je fakultatívny právny inštitút, ktorý je správca dane oprávnený uplatniť pri nedobrovoľnom plnení daňovej povinnosti daňovým subjektom podľa § 71 zák. č.511/1992 Zb. Účelom záložného práva je zabezpečiť daňový nedoplatok alebo daňovú pohľadávku, prípadne budúcu istú daňovú pohľadávku, a preto záložné právo je závisle čo do vzniku ako aj trvania na existencii daňového nedoplatku alebo daňovej pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď rozhodol o zriadení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku žalobcu, pri čom ku dňu vydania rozhodnutia existoval daňový nedoplatok v sume X.XXX,- Sk (znížený čiastočne v daňovom exekučnom konaní) vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane zo H. XX.XX.XXXX Č.. XXX/XXX/XXXXX. Žalovaný uvádza, že rozhodnutie o zriadení záložného práva bolo riadne doručené tak, že bolo žalobcovi umožnené jeho osobné prevzatie dňa XX.XX.XXXX aj keď v tomto prípade boli splnené podmienky v zmysle ust. § 17 ods. 11 zák. č. 511/1992 Zb. a prvostupňový správny orgán bol oprávnený doručiť toto rozhodnutie podľa postupov uvedených v § 17 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu trvalého pobytu alebo jej miesta podnikania alebo miesta, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie. Rozhodnutie bolo doručené po troch dňoch od vrátenia nedoručených písomností správcovi dane a nadobudlo by právoplatnosť márnym uplynutím lehoty pre podanie odvolania žalobcom. Prvostupňový správny orgán však neuplatnil tento postup a pri osobnej návšteve žalobcu umožnil mu nad rámec zákona osobné prevzatie rozhodnutia o zriadení záložného práva dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán posúdil podanie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s doplňujúcim podaním žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX podľa obsahu v zmysle § 20 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov ako odvolanie, umožnil tým žalobcovi, aby odvolací orgán rozhodoval v odvolacom konaní o rozhodnutí o zriadení záložného práva akým bolo zachované právo žalobcu na dvojinštančné konanie. T. správny orgán posúdil podľa obsahu podanie žalobcu a to podľa § 20 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. označené ako obnova konania posúdil ako odvolanie, a umožnil v prospech žalobu preskúmať zákonnosť rozhodnutia o zriadení záložného práva v súdnom konaní. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zriadení záložného práva je žalovaný oprávnený využiť mimoriadne opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva za splnenia podmienok stanovených v zák. č. 511/1992 Zb. Žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom konaní na základe podania žalobcu zo dňa 05.03.2009 posúdeného podľa obsahu ako odvolanie bol oprávnený rozhodnúť o tomto odvolaní proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva podľa § 48 zák. č. 511/1992 Zb., súčasne je tiež zachovaná možnosť žalobcu využiť mimoriadne opravné prostriedky proti predmetnému rozhodnutiu za splnenia podmienok uvedených v zákone o správe daní a poplatkov. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa premlčania daňového nedoplatku uvádza, že podľa § 45 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. (platného v roku 1999) nemožno vyrubiť daň ani jeho doplatok alebo priznať nárok na daňový odpočet po uplynutí troch rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ňom vznikla daňová povinnosť bez toho, aby to súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať. Prvostupňový správny orgán vydal dňa XX.XX.XXXX C. Č.. XXX/XXX/XXXXX, ktorým v súlade s § 40ch ods. 8 zák. č. 286/1990 Zb. a § 30 zák. č. 511/1992 Zb. predpísal žalobcovi k úhrade sumu XX.XXX,- Sk, ako nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 1998 vyplývajúci z ročného zúčtovania, ktoré vykonal platiteľ X. L., F.. Ako z uvedeného vyplýva, daňová povinnosť vznikla v roku 1998 a daň bola vyrubená rozhodnutím správcu dane zo dňa 03.05.1999, t.j. v zákonnej lehote, čiže správca dane bol oprávnený vyrúbiť žalobcovi daň. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že od práva vyrúbiť daň je potrebné odlíšiť premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok. Žalovaný sa k otázke premlčania daňového nedoplatku vyjadril tak, že k námietke premlčania nevyhovel. Žalovaný ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že výzva zo dňa 12.10.2010 bola žalobcom osobne prevzatá dňa 19.10.2001. Vzhľadom na oboznámenie sa s administratívnym spisom ako aj s priloženými dokladmi, žalovaný ako aj správca dane postupoval v súlade so zákonom, po právnej stránke vec posúdil správne. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu, navrhuje žalobu podľa § 250j O.s.p. zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nemožno pre neúplnosť spisu preskúmať a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Súd uvádza, že žalovanému bola dňa 09.07.2009 doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe a na predloženie spisu. Vo výzve je uvedené, že pod spisom treba rozumieť úplný zažurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúci sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný napriek výzve súdu, ktorá mu bola doručená dňa 09.07.2009, tento výzvu súdu nesplnil. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalovaný si svoju povinnosť voči súdu, aby zaslal spis v zmysle výzvy nesplnil a zaslal súdu fotokópie dokladov ako aj neúplný administratívny spis, z ktorého nebolo možné posúdiť oprávnenosť vydaného rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súdu viazaný. Základným predpokladom pre realizáciu preskúmavacej právomoci súdu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je úplné poznanie a vyhodnotenie všetkých podkladov, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal. Nakoľko však zo strany žalovaného nedošlo k predloženiu súdom požadovaného administratívneho spisu, nezostávalo súdu nič iné ako postupovať podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nepreskúmateľnosť spôsobenú žalovaným, nekompletný a nezažurnalizovaný administratívny spis, a zároveň vrátiť vec na ďalšie konanie. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú 1 úkon podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške XXX,XXeur a 1 x paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky X,XX eur, čo spolu predstavuje XXX,XX eur, ktoré uhradí žalovaný k rukám právneho zástupcu žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.