Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/146/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201140 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1009201140.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: MÉDIUS, spol. s r.o., Daxnerovo námestie 3, 821 08 Bratislava, IČO: 31 346 120, zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová ul. 35, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Bratislavský samosprávny kraj v Bratislave, Sabinovská 16, P.O.BOX 106, 820 05 Bratislava 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101866/2009-ZD-2 zo dňa 18.06.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101866/2009-ZD/2 zo dňa 18.06.2009, ktorým žalovaný zastavil konanie o zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zariadení - poliklinike, vydanom žalobcovi, začaté z podnetu Ministerstva zdravotníctva SR doručeného žalovanému dňa 29.12.2003. K okolnostiam a priebehu konania žalobca uviedol, že rozhodnutím č. OZ-10668/2003 zo dňa 31.12.2003 zrušil žalovaný rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR č. 1933/2001 zo dňa 20.04.2001, ktorým bolo žalobcovi povolené poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špecifikovanom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdilo. Vo veci ďalej bolo konané Najvyšším súdom SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 4Sž 40/2004 zo dňa 25.05.2005 zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa konanie vrátilo pred prvostupňový správny orgán (žalovaného), ktorý konanie zastavil s poukazom na § 98 ods. 1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného a tvrdil, že žalovaný nezohľadnil § 93 ods. 4 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorého sa konanie o dočasnom pozastavení činnosti, konanie o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a konanie o pokutách, ktoré sa neskončilo pred účinnosťou tohto zákona, dokončí podľa doterajších predpisov. Žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho skutkového vyhodnotenia, nesprávneho právneho posúdenia veci a namietal tiež formálne nedostatky postupu konajúcich orgánov. Podľa žalobcu v správnom konaní nemal byť uplatnený zák. č. 578/2004 Z.z. a ani jeho ust. § 97 ods. 1 a 2, ktoré sú základom napadnutého rozhodnutia, ale v tomto konaní mal byť použitý doterajší právny predpis. Žalobca zdôraznil, že § 93 citovaného zákona rieši spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, upravujúce špeciálne otázku využiteľného právneho predpisu v konkrétnych druhoch prebiehajúcich správnych konaniach. Podľa jeho názoru boli splnené všetky podmienky § 93, na základe čoho nebolo možné v tomto správnom konaní využiť ustanovenia zák. č. 578/2004 Z.z., keďže sa jednalo o konanie o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a uvedené konanie nebolo doposiaľ skončené. Preto bolo nevyhnutné dokončiť toto konanie podľa doterajších právnych predpisov. Žalobca tiež namietal porušenie jeho procesných práv tvrdiac, že nebola dodržaná informačná povinnosť konajúceho orgánu podľa § 33 Správneho poriadku. Namietal, že nemal možnosť zaujať stanovisko k argumentácii žalovaného, keď s touto sa mohol oboznámiť až v rozhodnutí, proti ktorému navyše nie je prípustný opravný prostriedok. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne dňa 18.09.2009. Zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č. OZ-10668/2003 zo dňa 30.12.2003, ktorým bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre žalobcu, bolo začaté z vlastnej iniciatívy správneho orgánu, ktorému predchádzalo upozornenie Ministerstva zdravotníctva SR o výsledku kontroly u žalobcu. Žalovaný trval na skutočnosti, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 49/2004 zo dňa 25.05.2005, ktorým zrušil rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR ako aj rozhodnutie žalovaného, obnovil sa právny stav pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa 30.12.2003, pričom už bol účinný zákon č. 578/2004 Z.z., podľa ktorého (§ 98 ods. 1 a 2) bol povinný žalobca získať licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, a to do 30.06.2006. Následne mal povinnosť požiadať o vydanie povolenia podľa tohto zákona a toto získať do 31.12.2006. V prípade nesplnenia akejkoľvek z uvedených povinností došlo k zániku povolenia vydaného podľa doterajších predpisov ex lege. Po zrušení rozhodnutí správnych orgánov Najvyšším súdom SR bolo v pokračujúcom správnom konaní žalobcovi doručené oznámenie a výzva, aby sa k predmetnému konaniu v 15-dňovej lehote vyjadril. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia o zastavení konania musel žalovaný prihliadať na skutočnosť, že žalobcovi predmetné povolenie zaniklo zo zákona, nakoľko si nesplnil stanovenú povinnosť. Žalovaný tvrdil, že ďalej nemal o čom konať, pretože nebolo možné zrušiť neexistujúce rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný konanie o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - poliklinike, začaté z podnetu Ministerstva zdravotníctva SR, podľa § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) zastavil z dôvodu, že si žalobca v zmysle vtedy platnej právnej úpravy nezabezpečil licenciu pre zástupcu právnickej osoby alebo jednotlivých oddelení, ani nezískal do 30.12.2006 nové povolenie podľa § 98 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z., čo žalovaný považoval za skutočnosť, pre ktorú odpadol dôvod správneho konania. Podľa § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať. Podľa § 93 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov konanie o uložení pokuty, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. augusta 2005, dokončí sa podľa doterajších predpisov. Podľa § 98 ods. 1 zákona č. č. 578/2004 Z.z. ak držiteľ povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydaného podľa doterajších predpisov nezíska licenciu na výkon zdravotníckeho povolania podľa tohto zákona do 30. júna 2006, povolenie stráca platnosť uplynutím tejto lehoty. Podľa § 98 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. ak držiteľ povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydaného podľa doterajších predpisov nezíska povolenie podľa tohto zákona do 31. decembra 2006, povolenie stráca platnosť uplynutím tejto lehoty. Podľa čl. VI zákona č. 578/2004 Z.z. tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2004 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 1 až 8, § 10 až 78, § 79 ods. 1 písm. a) až r) a písm. t) až z), § 79 ods. 2 až 6, § 80 až 83, § 92 až 103 a v čl. II až V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005, a ustanovení uvedených v čl. I § 9 a § 79 ods. 1 písm. s), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2007. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe namietal, že konanie o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, začaté voči nemu pred účinnosťou zákona č. 578/2004 Z.z., malo byť dokončené podľa dovtedy platných právnych predpisov, odvolávajúc sa pritom na ust. § 93 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z., možno mu prisvedčiť v tom, že konania o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, o dočasnom pozastavení činnosti, ako aj konania o pokutách neskončené pred účinnosťou tohto zákona, ako to uvádza žalobcom spomínané ust. § 93 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z., sa mali dokončiť podľa dovtedajších predpisov. Toto intertemporálne ustanovenie určuje správnemu orgánu príslušnému rozhodovať o uvedených otázkach, ktorý právny predpis má aplikovať v prípade, že správne konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 578/2004 Z.z. nebolo v čase vzniku jeho účinnosti právoplatne skončené. Z tohto pohľadu je možné s tvrdením žalobcu súhlasiť. Na druhej strane však pre konanie, ktorého predmetom bolo zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, chýbal základný hmotnoprávny predpoklad a tým bolo platné (existujúce) povolenie (§ 98 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z.). Dovtedy platný a účinný predpis mohol byť v konaní o zrušenie povolenia použitý len za predpokladu, že by žalobcovo povolenie naďalej trvalo. Správny orgán mal v konaní dostatočne preukázané, že žalobca v zmysle § 11 a nasl. zákona č. 578/2004 Z.z. nezískal povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - poliklinike, nepodal ani žiadosť o jeho udelenie podľa § 13 ods. 1 tohto zákona. V zmysle § 98 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. pokiaľ takéto povolenie nezískal žalobca do 31.12.2006, uplynutím tejto lehoty povolenie stratilo platnosť, prestalo existovať priamo na základe zákona. Preto ak žalovaný konanie zastavil z dôvodu podľa § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb., nakoľko odpadol dôvod ďalšieho pokračovania v konaní o zrušenie vtedy už neplatného (neexistujúceho) povolenia, považoval súd takýto postup za správny a súladný so zákonom. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nemal možnosť zaujať stanovisko k argumentácii žalovaného, keď s touto sa mohol oboznámiť až v preskúmavanom rozhodnutí rozhodnutí, proti ktorému navyše nie je prípustný opravný prostriedok, súd poukazuje na dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia a na procesnú povahu vydaného rozhodnutia o zastavení konania, ktorým sa len deklarovala právna skutočnosť plynúca zo zákona. Nakoľko nedošlo individuálnym správnym aktom k rozhodnutiu o právach, právom chránených záujmoch či povinnostiach žalobcu, nemohlo mať neumožnenie žalobcovi vyjadriť sa k okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie konania za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené dospel súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré i náležite odôvodnil. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnej žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.