Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/189/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201480 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1009201480.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Slovnaft, a.s., IČO: 31 322 832, Vlčie hrdlo, Bratislava, zastúpený: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., IČO 35 918 098, so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, IČO: 17 331 927, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: P/1095/05/2003 zo dňa 29.07.2009, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: P/1095/05/2003 zo dňa 29.07.2009, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č.: P/1095/05/2003 zo dňa 30.04.2004 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 283,01 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 06.10.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: P/1095/05/2003 zo dňa 29.07.2009, ktorým bola zmenená výroková časť prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č.: P/1095/05/2003 zo dňa 30.04.2004 na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.: 2S 53/07-53 zo dňa 24.04.2009 tak, že: - pre porušenie povinnosti predávajúceho predávať výrobky v predpísanej kvalite - vzorka benzínu BA 98 č. 3082 odobratá dňa 22.07.2003 na prevádzke čerpacia stanica Slovnaft, a.s. č. 11702, I. T., X. N. nevyhovela STN EN 228 v kvalitatívnom parametri „vzhľad“ z dôvodu obsahu mechanických nečistôt a kalov a v kvalitatívnom parametri „destilačná skúška - koniec destilácie“ (normovaná max. hodnota 210 °C, nameraná hodnota 219 °C). Vzorka benzínu BA 91 UNI č. 3083 odobratá dňa 22.07.2003 na prevádzke čerpacia stanica Slovnaft, a.s., č.j. 11702 I. T., X. N. nevyhovela STN EN 228 v kvalitatívnom parametri „vzhľad“ z dôvodu znečistenia mechanickými nečistotami a kalmi. Vzorka benzínu BA 91 č. 3085 odobratá dňa 22.07.2003 na prevádzke čerpacia stanica Slovnaft, a.s., č. 11702, I. Oravy, X. N. nevyhovela STN EN 228 v kvalitatívnom parametri „destilačná skúška - koniec destilácie“ z dôvodu nadnormatívnej teploty v konci destilácie (nameraná hodnota 216 °C), čo vyplýva z protokolu o skúškach č. 155/2003 zo dňa 04.09.2003, - čím bol porušený § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a preto sa účastníkovi konania: Slovnaft, a.s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832, podľa § 24 ods. 1 vyššie citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa, ukladá peňažná pokuta vo výške 6.638,-eur. Žalobca žiadal rozhodnutia oboch stupňov správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Konanie a rozhodnutie žalovaného považoval za rozporné z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, s § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a so zákonom č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovanie zhody v znení neskorších predpisov, pretože splnenie technických požiadaviek, ako ich vyžadoval žalovaný v rozhodnom čase, podľa názoru žalobcu neustanovoval žiaden všeobecne záväzný právny predpis. Opatrením Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo č. 177/2003 Z.z. o zaradení výrobkov medzi určené výrobky, sa pohonné hmoty zaradili medzi „určené výrobky“, pričom sa v tomto opatrení neustanovili tie technické požiadavky, ktorých splnenie požadoval žalovaný. Pokiaľ sa žalovaný vo svojom rozhodnutí odvolával na technické normy, tieto nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom a preto žalovaný podľa názoru žalobcu vec nesprávne právne posúdil a postihoval nesplnenie povinnosti, ktorá nebola platne ustanovená. Ďalej žalobca namietal, že podľa osvedčenia o akreditácii platného v čase rozhodnom nebolo skúšobné laboratórium odborne spôsobilé na posudzovanie technickej požiadavky „vzhľad“, dokonca nemalo ani oprávnenie na vykonávanie všeobecnej činnosti „senzorické skúšky“. Skúšobné laboratórium teda nebolo oprávnené vysloviť záver, že vzhľad benzínu je alebo nie je v súlade s určitou technickou požiadavkou. Takouto akreditovanou osobou na posudzovanie zhody nebol ani žalovaný (prvostupňový správny orgán), preto žalobca vyslovil názor, že protokol o skúškach č. 155/2003, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, nie je dostatočným dôkazom, že benzín nevyhovoval technickej požiadavke „vzhľad“ a že by žalobca distribúciou tohto benzínu porušil svoju povinnosť dodávať na trh kvalitné výrobky. Žalobca tiež namietal, že vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že vzorky odobraté pri kontrole dňa 22.07.2003 boli skladované v neprimeraných podmienkach a že k vykonaniu skúšky predmetných vzoriek pohonných hmôt došlo po uplynutí 24 dňoch od ich odobratia, čo malo vplyv na degradáciu vzhľadu predmetného benzínu. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu nevysporiadal riadne s tvrdeniami uvedenými v odvolaní, námietky zamietol ako neopodstatnené bez bližšieho vysvetlenia s tým, že neprimeranosť skladovacích podmienok mal žalobca preukázať. Žalobca tiež namietal protiprávnosť uloženia pokuty vo výške 200.000,- Sk. Domnieval sa, že stanovenie jednej pokuty za dve konkrétne protiprávne konania je nepreskúmateľné. Mal zato, že pokuty mali byť uložené za každé protiprávne konanie zvlášť. Ďalej k výške pokuty žalobca uviedol, že nie je dostatočne odôvodnená, keď za priťažujúcu okolnosť sa v odôvodnení rozhodnutia považuje to, že uvedením predmetných pohonných hmôt do obehu mohlo dôjsť k ohrozeniu životného prostredia v dôsledku spaľovania nekvalitných pohonných hmôt. Takéto tvrdenie žalobca považoval len za domnienku odborne nepodloženú a takýto záver nemal oporu vo vykonanom dokazovaní a je preto nepreskúmateľný. Záverom žalobca poukázal na ustanovenie § 24 ods. 8 zákona č. 634/1992 Zb. platného v čase údajného zisteného porušenia povinnosti žalovaným, podľa ktorého možno pokutu uložiť len do troch rokov od porušenia povinnosti. V uvedenej súvislosti žalobca uviedol, že dňom porušenia povinnosti je 22.07.2003, kedy došlo k odobratiu dotknutých vzoriek. Podľa toho lehota na uloženie pokuty uplynula dňom 22.07.2006. Rozhodnutie žalovaného vydané v druhom stupni dňa 22.12.2006 (č. P/1095/05/2003) bolo vydané po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.12.2009 žalovaný zotrval na svojom doterajšom právnom názore, so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Vyjadril sa ku všetkým námietkam žalovaného mimo námietky o uložení pokuty po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty podľa § 24 ods. 8 zákona č. 634/1992 Zb. K namietanej preklúzii sa zástupca žalovaného nevyjadril ani na pojednávaní pred súdom konanom dňa 02.11.2011. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto súd podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 22.07.2003 vykonal Krajský inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Žilinský kraj kontrolu predávaných PHM žalobcom v prevádzke č. 11702, X. N., I. T., pri ktorej odobral vzorky PHM. O kontrole bol v inšpekčnej knihe spísaný záznam a bolo vydané potvrdenie o odbere vzoriek PHM podpísané zástupcami žalobcu a prvostupňového správneho orgánu. Dňa 02.03.2004 prvostupňový správny orgán vydal oznámenie o začatí správneho konania voči žalobcovi o uložení postihu podľa § 24 zákona č. 634/1992 Zb. Podkladom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bol i protokol o skúškach č. 155/2003 zo dňa 04.09.2003 vydaný analytickými laboratóriami, skúšobným laboratóriom palív a mazív - obchodnou spoločnosťou BEL/NOVAMANN International, s.r.o., toho času so sídlom Továrenská 14, Bratislava. Podľa záverov protokolu o skúškach benzín BA 98 (vzorka č. 3082) nevyhovel STN EN 228 v kvalitatívnom parametri „vzhľad“ z dôvodu mechanických nečistôt a kalov, ako aj kvalitatívnom parametri „destilačná skúška - koniec destilácie“ z dôvodu nameranej nadnormatívnej teploty na konci destilácie, ďalej vzorka benzínu BA 91 UNI (č. 3083) nevyhovela STN EN 228 v kvalitatívnom parametri „vzhľad“ z dôvodu znečistenia mechanickými nečistotami a kalmi. Vzorka benzínu BA 91 (č. 3085) nevyhovela uvedenej STN v kvalitatívnom parametri „destilačná skúška - koniec destilácie“ z dôvodu nadnormatívnej nameranej hodnoty na konci destilácie. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 30.04.2004 rozhodol o uložení pokuty žalobcovi vo výške 200.000,- Sk v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 21.03.2005 tak, že zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Na podnet žalobcu Krajská prokuratúra v Bratislave podala proti tomuto rozhodnutiu protest, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 19.09.2006, vyhovel protestu prokurátora a svoje rozhodnutie zo dňa 21.03.2005 zrušil. Opätovne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol žalovaný dňa 22.12.2006, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 30.04.2004 potvrdil. V čase rozhodnom pre predmetné správne konanie bol účinný zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý upravoval podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa, vzťahoval sa na posudzovanie bezpečnosti výrobkov alebo obmedzenie rizík, ktoré sú s používaním výrobku spojené, ak požiadavky na bezpečnosť alebo obmedzenie rizík neustanovujú osobitné predpisy a vzťahoval sa aj na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prípadoch, keď k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky. Bol zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinným od 01.07.2007. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. za porušenie povinnosti ustanovenej týmto zákonom uložia orgány príslušné podľa osobitného predpisu predávajúcemu, výrobcovi, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobám uvedeným v § 27 pokutu až do výšky 2 000 000 Sk. Za opakované porušenie povinnosti v priebehu jedného roka možno ukladať pokutu až do výšky 5 000 000 Sk. Podľa § 24 ods. 8 zákona č. 634/1992 Zb. pokutu podľa odseku 1 možno uložiť do troch rokov a pokutu podľa odseku 2 do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Predmetom preskúmania zákonnosti v súlade s vymedzenými žalobnými dôvodmi bolo posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Ustanovenie § 24 ods. 8 zákona č. 634/1992 Zb. v čase jeho účinnosti obmedzovalo správny orgán príslušný v oblasti ochrany spotrebiteľa trojročnou prekluzívnou lehotou, do uplynutia ktorej mohol predávajúcemu, výrobcovi, dovozcovi, dodávateľovi, alebo osobám uvedeným v § 27 uložiť pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. Táto lehota začala podľa uvádzaného ustanovenia plynúť odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Preklúzia je právnym inštitútom majúcim za následok zánik práva jeho neuplatnením v zákonom stanovenom čase, ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Po uplynutí prekluzívnej lehoty zaniká subjektívne (zročné) právo, právny nárok a z toho vyplývajúca povinnosť. Zaniká teda i oprávnenie správneho orgánu ukladať povinnosť, pričom na preklúziu správny orgán musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Žalobcovi bola správnym orgánom uložená pokuta podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. pre porušenie povinnosti predávajúceho predávať výrobky v predpísanej kvalite podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že dňom porušenia právnej povinnosti upravenej v zákone č. 634/1992 Zb. bol 22.07.2003, kedy boli odobraté vzorky z tovarov predávaných žalobcom. Tento deň bol podstatný i pre počítanie lehoty podľa § 24 ods. 8 tohto zákona. Trojročná prekluzívna lehota oprávňujúca správny orgán k uloženiu pokuty uplynula dňa 24.07.2006 (22.07.2006 bola sobota). Ako ďalej vyplynulo z administratívneho spisu, prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalovanému podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. bolo vydané dňa 30.04.2004. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný dňa 21.03.2005. Následnému protestu prokurátora vyhovel a svoje rozhodnutie zo dňa 21.03.2005 žalovaný zrušil dňa 19.09.2006. Opätovne žalovaný o odvolaní rozhodol dňa 22.12.2006, keď odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 30.04.2004 potvrdil. Z vyššie uvádzaného výkladu dikcie § 24 ods. 8 zákona č. 634/1992 Zb. je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.12.2006 bolo vydané po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty v tomto ustanovení zákona určenej. Nakoľko oprávnenie uložiť predmetnú pokutu bolo dňom 24.07.2006 prekludované, nemalo byť rozhodnutie o uložení pokuty potvrdené, ale namieste bolo správne konanie zastaviť. Taktiež žiadne ďalšie rozhodnutie zaväzujúce žalobcu k úhrade pokuty podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. nemalo byť pre prekážku preklúzie vydané. Znamená to, že nasledujúce rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmanie je predmetom tohto súdneho konania (č.: P/1095/05/2003 zo dňa 29.07.2009), bolo v podobe, v akej ho vydal žalovaný, nesprávne a v rozpore so zákonom. Na pozadí týchto súdom vyjadrených právnych záverov je potrebné konštatovať, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal v naznačenom smere z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko oprávnenie správnych orgánov uložiť pokutu žalobcovi za predmetný správny delikt zaniklo uplynutím prekluzívnej doby, nebol dôvod zaoberať sa ostatnými okolnosťami prípadu a námietkami uvedenými v žalobe. Preto súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 283,01 Eur. Náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 66,- Eur a z trov právneho zastúpenia advokátom, pričom ich súd priznal žalobcovi na základe písomného vyčíslenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná v súlade s § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a to za tri úkony právnej služby spolu s prislúchajúcim režijným paušálom. Právny zástupca žalobcu taktiež osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto má podľa citovanej vyhlášky nárok na odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia 70,60 Eur (53,49 Eur + 19% DPH + 6,95 Eur režijný paušál), podanie žaloby na súd 70,60 Eur (53,49 Eur + 19 % DPH + 6,95 Eur režijný paušál) a účasť na pojednávaní dňa 02.11.2011 75,81 Eur (57 Eur + 20% DPH + 7,41 Eur režijný paušál. Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.