Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sp/171/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201511 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1009201511.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľov: X/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, V., 2/ R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, V., 3/ P.. B. B.Ú., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, V., všetky zastúpené L. G., bytom G. X, V., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1/ Bratislavské podhradie, s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, IČO: 35 835 672, zastúpené Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa XX. R. XXXX,Č..L.,. XXX/XX/XXXX/ XXXX/D, K..: XX/XXXX, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa XX. R. XXXX, č.j. XXX/XX/XXXX/XXXX/D, K..: XX/XXXX podľa § 250q ods. 2 v spojitosti s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľkám súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľky domáhali postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa XX. R. XXXX, č.j. XXX/XX/XXXX/ XXXX/D, K..: XX/XXXX, ktorým týmto rozhodnutím odporca o ich reštitučnej žiadosti uplatnenej podľa zákona č. 503/2003 Z.z. vo vzťahu k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území V. - F. U. a vedenom v PK vl.č. XXXX ako parc.č. 1048 - záhrada o výmere 201 m2 v spoluvlastníckom podiely 1/4-ina dňa XX.XX.XXXX rozhodol tak, že navrhovateľky nespĺňajú podmienky uvedené v §3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. v platnom znení, a preto im vlastníctvo k žiadanému pozemku nenavrátil a ani nepriznal právo na jeho náhradu dôvodiac, že v konaní pred odporcom nepreukázali prechod pozemku do vlastníctva Československého štátu v rozhodnom období, t .j. v období od 25.02.1948 do 01.01.1990, pretože tento bol pôvodnému vlastníkovi R. W. Y. v prospech štátu skonfiškovaný už v roku 1946, t.j. pred rozhodným obdobím, a tiež že nebolo preukázané, žeby pôvodný vlastník mal nárok na vyňatie z konfiškácie. Navrhovateľky, nestotožňujúc sa s právnym názorom odporcu žiadali, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia toto ako vecne nesprávne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, namietajúc predovšetkým, že odporca na daný prípad neaplikoval tzv. zjednocujúce stanovisko správneho kolégia NS SR sp. zn. Snj. 72/97 (R45/98), z ktorého vychádzal konajúci súd napríklad vo veci XSp XX/XXXX, a podľa ktorého s poukazom na tam vyslovený právny názor a na ust. § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. sa nehnuteľnosti vydávajú aj osobám, ktorých nehnuteľnosti prešli na štát už pred rozhodujúcim obdobím podľa predpisov o konfiškácií, teda pred 25.02.1948 podľa osobitných predpisov z roku 1945 s tým, že pre vydanie nehnuteľnosti musia byť splnené ďalšie tam stanovené podmienky (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. XX F. 229/02/13). V danom prípade navrhovateľky pripustili, že pokiaľ ide o ich právneho predchodcu R. W. Y. sa jednalo o konfiškáciu síce v období pred 25.02.1948, avšak majú za to, že v konaní pred odporcom preukázali, že tento bol štátnym občanom ČSR s trvalým pobytom na jej území a tiež, že nebol odsúdený podľa nariadenia SNR č. 33/1945 Zb. a spĺňal podmienky na vyňatie z konfiškácie. Uvedené má preukázať potvrdenie o národnosti, ktoré pod č. 2555/1948 vydal Okresný národný výbor v Šamoríne a z ktorého potvrdenia jasne vyplýva, že bolo vydané podľa ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb. a potom takéto osoby sa v zmysle uvedené dekrétu neposudzujú ako Nemci a Maďari. A potom navrhovateľky, majúc za to, že odporca síce dostatočne zistil skutkový stav veci, avšak vec nesprávne právne posúdil, žiadali, aby súd ich opravnému prostriedku priznal úspech a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Odporca vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku navrhovateliek zo dňa XX.XX.XXXX zotrval na svojom právnom názore zdôrazňujúc, že vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie a odporca pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu, aký mu bol v tom čase osvedčený, a z ktorého mu vyplynulo, že reštituentky v konaní nepreukázali, že by ich právny predchodca R. W. Y. bol občanom čsl. republiky tak ako to tvrdia navrhovateľky, pretože dňom účinnosti ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb. o úprave československého štátneho občianstva stratil občianstvo, a naopak v konaní bolo naopak preukázané, že jeho žiadosti o štátne občianstvo nebolo vyhovené. Odporca pritom vychádzal tiež z archívnej dokumentácie, ktorá mu mala osvedčiť, že R. Y. sa pri sčítaní ľudu v roku XXXX hlásil k nemeckej národnosti a stratil tak podľa § 1 ods. 2 ústavného dekrétu č. 33/1945 čsl. štátne občianstvo, o jeho zachovanie síce požiadal, ale jeho žiadosti vyhovené nebolo. Iné dôkazy o tom, že R. Y. nadobudol československé štátne občianstvo do spisu založené neboli a navrhovateľkou predloženú kópiu z web stránky REGOB o detailoch vyhľadanej osoby P. Y. odporca nepovažuje za ani relevantný doklad o nadobudnutí československého štátneho občianstva R. W. Y.. Pritom nárok na vyňatie z konfiškácie je podmienený práve štátnym občianstvom vlastníka, ktorému bol majetok odňatý postupom nariadenia č. 104/1945 Zb. Odporca sa vo svojom stanovisku ďalej odvoláva na rozsudok NS SR M-Sždov 3/03 zo dňa XX.XX.XXXX vo vzťahu k ust. § 6 ods. 2 zákona o pôde zdôrazňujúc, že toto ustanovenie svojim obsahom len rozširuje okruh subjektov, definuje stanovením kritérií skupiny osôb na vydanie nehnuteľnosti (osoby, ktoré prišli o vlastníctvo majetku konfiškáciou za predpokladu, že im vznikol nárok na vyňatie z konfiškácie podľa osobitných predpisov), no samo o sebe nemožno považovať za osobitný predpis zakladajúci a vymedzujúci nárok na vyňatie majetku spod konfiškácie z hľadiska vecného, časového a ďalších hľadísk, keďže neupravuje predpoklady vyňatia z konfiškácie, ale len predpoklady po stránke subjektu, jeho neopomenuteľné základy, vlastnosti subjektu, ktorý prišiel o vlastníctvo konfiškáciou. Tiež podľa jeho názoru nevymedzuje predmet vydania, ani ďalšie predpoklady, či právne skutočnosti, na základe ktorých nárok na vydanie a v akom rozsahu vzniká a potom má za to, že toto ustanovenie nemožno aplikovať bez použitia ďalších ustanovení zákona o pôde a tiež bez použitia osobitných predpisov, na ktoré zákon odkazuje - predpisy upravujúce podmienky vyňatia spod konfiškácie. Za tejto situácie rozhodné obdobie uvedené v § 4 ods. 1 je tiež podmienkou pre vydanie nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát konfiškáciou. Odporca nestotožňujúc sa s názorom NS SR ako tento vyplýva z jeho rozsudku č.k. XSžo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX naďalej zastáva názor, že ust. § 6 ods. 2 dominantne stanovuje a zároveň požaduje, že sa má jednať len o prípady, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Toto platí zvlášť aj preto, že je to súladné s účelom zákona, a tým je, ako sa výslovne hovorí aj v jeho preambule, zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rokoch 1948-1989, teda v období tzv. komunistickej nadvlády, s tým, že stratu vlastníctva konfiškáciou z roku 1945, ktorými sa po vojne riešili majetkové pomery osôb nemeckej a maďarskej národnosti, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, odporca zásadne nepovažuje za produkt komunistickej nadvlády a pre účel zákona o pôde sa takto stali zreteľahodné len niektoré tie straty poľnohospodárskeho majetku konfiškáciou, ktoré dotknutým osobám vznikli z aplikácie týchto predpisov v rozhodnom čase, alebo keď nedošlo k uspokojeniu právne založených nárokov na vyňatie z konfiškácie. Za takýto osobitný predpis, ktorý má na mysli ust. § 6 ods. 2 so zreteľom na vecnú súvislosť a vysvetlivky, podľa názoru odporcu treba považovať predovšetkým zákon č. 330/1991 Zb. a konkrétne ust. § 38 ods. 1 a 2 , ktorým došlo k zákonnému vymedzeniu ďalších nárokov na vyňatie poľnohospodárskeho majetku spod konfiškácie po vecnej stránke ako dovtedy bolo upravené len vo vzťahu k osobám maďarskej národnosti, napr. nar. č. 26/1948 Zb. SNR. Podľa tohto ustanovenia vydaniu v režime zákona o pôde podliehali len tie nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát konfiškáciou na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo zboru povereníkov vydaného po 25.02.1948 s výnimkou prípadov, ak išlo o osoby postihnuté podľa osobitných predpisov (§ 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.). Vydaniu podľa zákona o pôde podľa jeho názoru podliehali ďalej nehnuteľnosti z konfiškácie vyňaté právne rozhodnutím, aj nevydané, teda tie, ktoré sa právne už nemali považovať za skonfiškované (§ 38 ods. 1) a nehnuteľnosti, ktoré neboli a mali byť vyňaté (rodinné domčeky s priľahlým dvorom a záhradou, ak pôvodný vlastník alebo iná oprávnená osoba v domčeku doteraz býva ako vo vlastnom). V súvislosti so stanoviskom NS SR č. Snj 72/97, na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú, odporca poukázal, že toto bolo primárne zamerané na rozsah pôsobnosti zákona a so spornou otázkou sa zaoberal len okrajovo bez komplexnej argumentácie, tu s odkazom na rozsudok NS SR č. M-Sždov-3/03. Vychádzajúc zo všetkých týchto uvedených tvrdení odporcu, tento sa potom domnieva, že jeho právny záver vo veci, z ktorého pri vydaní rozhodnutia vychádzal, že tento je správny, a preto žiadal opravnému prostriedku navrhovateliek nepriznať úspech a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V rámci preskúmavacieho konania odporca napriek rozhodnutiu NS SR v inej reštitučnej veci navrhovateliek a vo vzťahu k tomu istému pôvodnému vlastníkovi R. W. Y. a za tých istých skutkových okolností, kedy NS SR v rozsudku č.k. XSžo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyslovil právny názor celkom odlišný a zmenou rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. XSp XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vrátil mu vec na ďalšie konanie, tak odporca s týmto pozmeňujúcim rozsudkom vyslovil zásadný nesúhlas, namietajúc, že NS SR sa v odôvodnení tohto rozsudku odvoláva len na staršie rozhodnutie Sj 72/97 publikované v Zbierke rozhodnutí R 45/98 a v odôvodnení sa vôbec nevysporiadaval s inými názormi vyslovenými v rozhodnutiach NS SR, napr. č. M-Sždov 3/2003 a už vôbec sa nevysporiadal s ust. § 38 zákona č. 330/1991 Zb., a to osobitne jeho odsekom 3 rozlišujúcim medzi osobami nemeckej a maďarskej národnosti, ani sa vôbec nezaoberajúc splnením nároku na vyňatie z konfiškácie vzhľadom na výmeru pozemkov. Rovnako Najvyššiemu súdu SR vytýkal, že tento sa vôbec nezaoberal otázkou, či pôvodný vlastník R. Y. bol vôbec občanom ČSR, či bol súdne trestaný a napokon ani nemal podklady k svojmu právnemu záveru ktorý vyslovil, že uvedené je v prípade pôvodného vlastníka splnené, keďže podklady sa nachádzali v tomto administratívnom spise, ktorý si Najvyšší súd SR podľa vedomosti odporcu ani od správneho orgánu ani súdu nevyžiadal. A potom odporca nepovažuje za správne, že by v danom prípade navrhovateľky spĺňali status oprávnených osôb ako vnučky pôvodného vlastníka R. Y., a ani NS SR konštatované, že neobstoja názory ako pozemkového úradu, tak i krajského súdu, že predmetná konfiškácia majetkov v danom prípade spadá pred tzv. rozhodné obdobie, ani žeby bolo navrhovateľkami preukázané, že R. Y. nebol súdne trestaný. S právnym názorom odporcu sa plne stotožnil aj zástupca Slovenského pozemkového fondu navrhujúc, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a vychádzajúc tiež z právneho názoru Najvyššieho súdu SR tak ako tento bol k danému skutkovému stavu a vo vzťahu k rovnakým oprávneným osobám a osobe pôvodného vlastníka, i k inému rozhodnutiu vyslovený v jeho rozsudku zo dňa X. R. XXXX sp.zn. XSžo XXX/XXXX, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateliek je treba priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( § 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Zákon č. 503/2003 Z.z. v platnom znení v § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria b/ lesný pôdny fond. Podľa § 2 ods.1 cit. zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 (ďalej len “rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Ďalšie oprávnené osoby sú taxatívne vymenované v § 2 ods. 2 cit. zákona za rovnakej základnej podmienky, že totiž vlastníctvo k pozemku prešlo do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v tomto rozhodujúcom období. Citovaný zákon reštitučné tituly upravuje ich taxatívnym vymenovaním v ust. § 3 ods.1 a v ust. § 3 ods.2 odkazujúc na obdobný postup v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov SR, ktorí majú trvalý pobyt na jej území, a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo podľa osobitných predpisov a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Zákon reštitučné tituly taxatívne vymenováva v ust. § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. odkazujúc na obdobný postup podľa ust. § 3 ods. 2, podľa ktorého sa obdobne postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1. V posudzovanej veci predmetom preskúmania v zmysle námietok navrhovateliek bolo, či bol vecne správny právny záver odporcu ohľadne nesplnenia podmienok zákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemok v kat. úz. V. - F. U. vedený v PK vl.č. XXXX ako parc.č. 1048, záhrada o výmere 201 m2 v 1-ine s odôvodnením, že pozemok neprešiel do vlastníctva Československého štátu v rozhodnom období, resp. že sa tak malo stať s poukazom na ust § 6 ods. 2 zákona o pôde skonfiškovaním v prospech štátu v roku XXXX a tiež, že pôvodný vlastník nemal nárok na vyňatie z konfiškácie s tým, že nebolo preukázané, žeby tento ako občan nemeckej národnosti nebol súdne trestaný. V danej preskúmavanej veci z predloženého administratívneho spisu odporcu na vec sa vzťahujúceho súd zistil nasledovné: Dňa XX.XX.XXXX si navrhovateľky podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. uplatnili reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva okrem iného i k pozemku nachádzajúcemu sa v kat. úz. V. - F. U. vedenom v PK vl.č. XXXX parc.č. 1048 - záhrada o výmere 201 m2. Listiny majúce osvedčiť opodstatnenosť reštitučného nároku potom doručili odporcovi dňa XX.XX.XXXX, okrem iného i rozhodnutie konfiškačnej komisie zriadenej podľa nariadenia č. 64/46 Sb. nariadení SNR. v Bratislave - mesto č. XXXX/-X. zo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného rozhodnutia súd zistil, že konfiškačná komisia zaradila Y. R. W., nar. XX.XX.XXXX, obyvateľa V., podľa § 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia č. 104/1945 Sb. nariadení SNR v znení čl. I nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR za osobu národnosti nemeckej a potom na základe tohto rozhodnutia i jeho pôdohospodársky majetok v rozsahu podľa § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR treba považovať za skonfiškovaný ku dňu XX.XX.XXXX, a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území Slovenska sa tento majetok nachádza. V PK vl.č. XXXX je ako vlastník pozemku parc.č. 1048 pod B/16 zapísaný R. W. Y. v podiele 1-ica, pričom v zápise pod V.-Č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je podľa uzn. NV č. XXXXX/VIII-XX poznamenaná konfiškácia majetku, na čo odkazuje I zápis pod V.. Všetky nasledujúce zápisy vlastníctva sú v prospech štátu v správe právnických osôb Bytový podnik mesta Bratislavy, domová správa bytového domu, obvodný podnik bytového hospodárstva s tým, že tu je ale iný údaj v dátume narodenia a v krstnom mene(R. W., nie R. W.). O predmetnej reštitučnej žiadosti navrhovateliek odporca rozhodol dňa XX.XX.XXXX napadnutým rozhodnutím č.j. XXX/XX/XXXX/XXXX/D, K..: XX/XXXX tak, že navrhovateľky nespĺňajú podmienky uvedené v §3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. v platnom znení, a preto im vlastníctvo k pozemku nenavrátil a ani nepriznal právo na jeho náhradu dôvodiac, že tieto v konaní pred odporcom nepreukázali prechod pozemku do vlastníctva Československého štátu v rozhodnom období, t .j. v období od 25.02.1948 do 01.01.1990, pretože bol pôvodnému vlastníkovi R. W. Y. skonfiškovaný v prospech štátu už v roku 1946, t.j. pred rozhodným obdobím, a tiež, že nebolo preukázané, že by pôvodný vlastník mal nárok na vyňatie z konfiškácie. K uvedenému záveru odporca dospel ako výsledku vykonaného dokazovania osvedčovaného zo strany reštituentov, tak aj na základe písomnej dokumentácie, ktorá jej v rámci súčinnosti bola poskytnutá iným štátnymi orgánmi. Odporca predovšetkým vo svojom odôvodnení poukázal na rozhodnutie konfiškačnej komisie Bratislava - mesto č. XXXX/X zo dňa XX.J..XXXX, ktorá komisia rozhodla, že Y. R. W. (nie R.E. W. Y.) narodeného XX.XX.XXXX (správne XX.XX.XXXX) treba považovať za osobu národnosti nemeckej a jemu patriaci pôdohospodárky majetok v rozsahu § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SR sa považovať ku dňu XX. U. XXXX za skonfiškovaný. Z dokladov k čd. XXXX ako návrhu Bytového podniku v Bratislave Ľudovému súdu v Bratislave na zápis uznesenia rady Národného výboru v Bratislave, č. XXXXX X. zo dňa XX.X.XXXX, ktorou bolo rozhodnuté vyplýva, že sú dané podmienky pre konfiškáciu majetku R. Y. v 1-ici a P. Y., rod. U. v 1-ici podľa § 1 ods. 1,2 a 3 nachádzajúceho sa v V. a zapísaného v PK vl.č. XXXX ako parc.č. 1047 a 1048 z dôvodu, že ide o občanov nemeckej národnosti, ktorí nedokázali, že majú nárok na výnimku podľa § 2 ods. 1 dekrétu. S uvedeným korešponduje i zápis v PK vl.č. XXXX o konfiškácií z roku XXXX vykonaný pod V.. K tomuto právnemu záveru odporca dospel aj s poukazom na rozhodnutie Osídľovacieho úradu a fondu národnej obnovy v Bratislave, č. XXXXX/II-Xb-XXXX z XX.XX.XXXX o vyňatí tohto majetku z prídelového konania a jeho odovzdania do vlastníctva Národného výboru v Bratislave. Odporca v danom prípade tiež vyhodnotil, že uvedená konfiškácia ani nespadá do rozhodného obdobia tak ako je bolo určené v zákone č. 503/2003 Z.z. (25.02.1948 až 01.01.1990) vzhľadom na skutočnosť, že ku konfiškácií majetku R. W. Y. malo dôjsť pre uvedeným obdobím ešte v roku XXXX. Z uvedeného dôvodu odporca vyhodnotil vo vzťahu k reštitučnej žiadosti navrhovateliek nesplnenie podmienky rozhodného obdobia v zmysle ust. § 2 ods. 1 a zároveň tiež ust. § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., na ktorých odkazuje ust. § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., keď skúmaním, či pôvodný vlastník spĺňal podmienky nároku na vyňatie z konfiškácie - t.j. či v čase odňatia vlastníctva bol čsl. štátnym občanom s trvalým pobytom na území SR a či nebol odsúdený podľa nariadenia SNR č. 33/1945 Sb. SNR, tak toto nepovažoval za preukázané, i keď pripustil, že výpisom z registra trestov Generálnej prokuratúry SR Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX je potvrdené, že pôvodný vlastník nemá záznam v registri trestov. Z písomnej dokumentácie Slovenského národného archívu v BA č. F.-XXXX/XXXXX-Y..X zo dňa XX.XX.XXXX (popisný hárok o sčítaní ľudu z roku XXXX) mal však preukázané, že tento sa hlásil k nemeckej národnosti a v rokoch XXXX-XXXX mal bývať v dome na X. ul.č. X. Napriek uvedenému v tejto súvislosti však odporca zdôraznil, že dňom XX.XX.XXXX nadobudol účinnosť ústavný dekrét č. 33/1945 Zb.II. o úprave československého štátneho občianstva, z ust. § 1 ods. 2 ktorého vyplýva, že ostatní čsl. občania národnosti nemeckej a maďarskej strácajú čsl. občianstvo dňom účinnosti tohto dekrétu, avšak pokiaľ zostali verní Čsl. republike a nikdy sa neprevinili proti českému a slovenskému národu a buď sa činne zúčastnili boja za jej oslobodenie alebo trpeli pod nacistickým terorom, mohli do 6 mesiacov od účinnosti dekrétu požiadať na miestne príslušnom okresnom národnom výbore o vydanie rozhodnutia o zachovaní čsl. štátneho občianstva. V prípade pôvodného vlastníka R. W. Y. odporca z vyjadrenia Archívu hlavného mesta Bratislavy zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že síce pôvodný vlastník o úpravu čsl. občianstva podľa tohto dekrétu požiadal, avšak pre nepriaznivý návrh preverovacej komisie a negatívny výsledok prevedeného vyšetrovania sa žiadosť navrhla zamietnuť (zápisnica Rady NVB zo dňa XX.XX.XXXX). Uvedené potvrdzuje i osvedčená kópia konceptu č. XXXXX/X-X. odd. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o zamietnutí žiadosti Y.Š. R. W. a jeho manželky P. o zachovaní čsl. štátneho občianstva pre nesplnenie podmienok § 2 ods. 1 cit. ústavného dekrétu a potom odporca i z tohto má za to, že reštituenti v správnom konaní nepreukázali, že by R. W. Y. bolo čsl. štátne občianstvo zachované a potom dospel k záveru, že nebolo preukázané splnenie nároku na vyňatie z konfiškácie. I napriek tomu, že žiadatelia svojimi matričnými dokladmi osvedčili štátne občianstvo a trvalý pobyt ako aj, že sú vnučkami pôvodného vlastníka R.E. W. Y. v línií ako dcéry jeho už zomrelého syna M. Y., odporca nemohol tejto reštitučnej žiadosti pre nesplnenie podmienok rozhodného obdobia a vyňatia z konfiškácie vyhovieť. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolnosti aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto reštitučného zákona je tiež spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období stanovenom v tomto zákone vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov a zákonom stanovenom okruhu reštitučných titulov. Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v ustanovení § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu - pozemkového úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo priznaní práva na náhradu za pozemok. Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína doručením návrhu oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 a podľa 5 ods. 3 tohto reštitučného zákona sa na konanie podľa ods. 2 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou príslušného pozemkového úradu pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. je postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a pri ich aplikácií vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti ( § 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zohľadňujúc tu právny názor Najvyššieho súdu SR tak ako bol tento vyslovený vo vzťahu k tým istým navrhovateľkám a tej istej osobe pôvodného vlastníka a za rovnakého skutkového stavu v jeho rozsudku sp. zn. XSžo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateliek je treba priznať úspech, stotožňujúc sa tu so záverom Najvyššieho súdu SR, že v prípade straty konfiškovaného majetku je správny výklad ust. § 6 ods. 2 zákona o pôde, pokračovaním ktorého zákona ako to vyplýva z dôvodovej správy, je priamo zákon č. 503/2003 Z.z. a potom aj na prípady reštitúcií uplatnených podľa tohto neskoršieho zákona je toto ustanovenie treba aplikovať tak, že ono „ predstavuje určitý prelom do inak striktne vymedzeného rozhodného obdobia pre prípady uvedené v § 6 ods. 1 zákona o pôde“, čo vyplýva zo stanoviska NS SR č. 45 prezentovaného v tzv. Zelenej zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 4-5 ročník 1998. Súd sa stotožnil tiež s názorom, že týmto stanoviskom bola riešená problematika lesného pôdneho fondu, ale aj otázky súvisiace s ust. § 6 ods. 2 zákona o pôde, a teda i otázky, či je možné vydať nehnuteľnosti osobám, ktorých nehnuteľnosti prešli na štát už pred 25.02.1948 podľa predpisov o konfiškácií podľa osobitných predpisov z roku 1945 osobitne s poukazom na nariadenie SNR č. 104/1945 Sb. SNR ako i dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. Rovnako ako NS SR i konajúci súd v tejto danej veci má za to, že navrhovateľky ako vnučky po pôvodnom vlastníkovi R. W. Y. nesporne spĺňajú status oprávnených osôb, keď z listinných dôkazov nachádzajúcich sa administratívnom spise správneho orgánu nevyplýva, že by pôvodný vlastník bol odsúdený podľa nariadenia SNR č. 33/1945 Sb. SNR, a že predmetné nehnuteľnosti sú zastavané a je tu zákonná prekážka pre ich nevydanie, ale priznanie náhrady. Súd sa aj pre toto rozhodnutie odporcu stotožnil s právnym názorom NS SR v spojitosti s rozhodným obdobím s poukazom na ust. § 6 ods. 2 zákona o pôde v komplexnom znení po jeho novelizácií vykonanej zákonom č. 93/1992 Zb., ktoré potom bolo treba skutočne považovať za ďalší reštitučný titul špecificky orientovaný do oblasti možnej zákonnej reštitúcie konfiškovaného poľnohospodárskeho majetku priamo v režime zákona o pôde. Vychádzajúc z tohto uvedeného i právneho názoru na daný prípad vysloveného NS SR v jeho rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XSžo XXX/XXXX súd rozhodnutie odporcu ako vecne nesprávne vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250q ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. považoval za potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že súd v konaní úspešným navrhovateľkám náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto sa práva na náhradu trov výslovne vzdali. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.