Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/163/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201537 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1009201537.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: DALUDAN, s.r.o., Račianska 72, Bratislava, X.: XXXXX 130 , zastúpený advokátom JUDr. Davidom Soukeníkom, so sídlom AK Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. 13, 975 XX D. Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.08.2009 č. X.-W., takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. X.-W. zo dňa 11.08.2009 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet AK Soukeník - Štrpka, Šoltésovej 14, Bratislava, trovy konania vo výške 558,11 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 20.10.2009 domáha preskúmania zákonnosti postupu rozhodnutia žalovaného č. X.-W. zo dňa 11.08.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Tat zo dňa 27.09.2007. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že uskutočňoval v zdaňovacom období jún 2006 obchody s mletou kávou, na ktorých sa zúčastňoval reťazec dodávateľov a odberateľov. Uskutočňovanie reťazových obchodov je typické pre rýchloobrátkové tovary, medzi ktoré patrí aj mletá káva. Žalobca bol súčasťou tohto reťazového obchodu, pričom bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou HEDOX, s.r.o., Poľná 145, Banská Bystrica ako dodávateľom mletej kávy a so spoločnosťou HUN-INVESTOR, Maďarská republika ako odberateľom. Nárok na oslobodenie od dane si žalobca uplatňoval na základe medzinárodných nákladných listov (CMR) potvrdených spoločnosťou HUN-INVESTOR, že mletú kávu prevzala na území Maďarskej republiky ako aj na základe skutočnosti, že fakturovanú sumu uhradila v celom rozsahu. Žalobca poukázal na ust. § 43 ods. 5 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH), z ktorého vyplýva, že platiteľ dane musí preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu okrem kópie faktúry ešte ďalším jedným, alebo viacerými dokladmi. Zoznam týchto podporných dokladov nie je presne stanovený, pretože v rámci písm. d/ predmetného ustanovenia uvedené slovo „napríklad", čo znamená, že platiteľ dane môže použiť rôzne doklady preukazujúce dodanie tovaru do iného členského štátu. Podľa názoru žalobcu ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH je konštruované tak, že v jednotlivých písmenách upravuje príklady jednotlivých dokumentov, ktoré sa majú použiť na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu, a to v súvislosti od toho, ktorá osoba zabezpečovala prepravu tovaru. Keďže ale predmetné ustanovenie upravuje typy dôkazných dokladov v štyroch písmenách a/ až d/, tak je zrejmé, že typ dokladu, ktorý je uvedený v písmenách a/ až c/ pri jednotlivých spôsoboch zabezpečenia prepravy, je len ako príklad uvedený doklad a nedoručuje preukázanie dodanie tovaru iným dokladom, výslovne uvedeným v ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH, príp. iným uvedeným dokladom. Žalobca mal za to, že tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že ust. § 43 ods. 5 písm. a/ zákona o DPH jednoznačne vyžaduje, kedy daňový subjekt zabezpečoval prepravu tovaru inou osobou, hodnoverný prepravný doklad, ktorý však žalobca nepredložil. Nemôže ho preto nahradiť písomné prehlásenie o prevzatí tovaru na území Maďarska, ktoré môže slúžiť len ako podporný dôkaz, pretože tento v žiadnom prípade nepreukazuje, že tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do Maďarska, ako aj tvrdenie, že správca nemohol zobrať do úvahy ako relevantný dôkaz o preprave tovaru z tuzemska do Maďarska iný dôkaz ako prepravný doklad tak, ako to určuje ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH. Žalovaný vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď v rozpore so znením ust. § 45 ods. 5 zákona o DPH uprednostňuje význam dokladu podľa písmena a/ až c/ pred ostatnými dokladmi preukazujúcimi vývoz tovaru do iného členského štátu. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný zjavne nepovažoval prepravný doklad za jediný dokument preukazujúci dodanie tovaru z iného členského štátu (žiadal o osobitný doklad - potvrdenie od Maďarskej daňovej správy), napriek tomu vydal rozhodnutie, v ktorom ako jediný dôvod nepreukázania prepravy tovaru do Maďarska bolo neuznanie prepravných dokladom (CMR) predložených žalobcom. Žalovaný, sa podľa názoru žalobcu, v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s inými dokladmi, ktoré mal počas výkonu daňovej kontroly k dispozícii a ktoré ako dostatočný doklad na preukázanie oslobodenia podľa § 43 uvádza aj zákon o DPH, Žalobca predložil doklady, a to písomné prehlásenie spoločnosti HUN-INVESTOR, že prevzal tovar na území Maďarskej republiky. Tieto prehlásenia mal daňový subjekt k dispozícii ku každej faktúre, tiež kúpnopredajnú zmluvu na dodávku mletej kávy uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou HUN- INVESTOR, bankové výpisy potvrdzujúce úhradu faktúr spoločnosťou HUN-INVESTOR. Ku skutočnostiam zisteným žalovaným, že vozidlá, ktorých ŠPZ bola uvedená na predložených veľkých CMR dokumentoch, fyzicky nevykonali prepravu tovaru do Maďarska, žalobca uviedol, že fyzická preprava tovaru mala byť obstarávaná odberateľom žalobcu, teda spoločnosťou HUN-INVESTOR. Podľa vyjadrenia tejto spoločnosti, bola odberateľom žalobcu, ktorá na základe dohody s prepravcom prepravu zabezpečovala. Spoločnosť HUN-INVESTOR rovnako zabezpečovala komunikáciu so spoločnosťou HEDOX. Prepravné CMR dokumenty tak boli vystavované dodávateľom žalobcu a po ich potvrdení spoločnosťou HUN-INVESTOR bola jedna kópia poskytnutá žalobcovi. Z uvedených dôvodov žalobca nevie hodnovernosť údajov uvedených na CMR dokumentoch potvrdiť ani vyvrátiť, a to ani v súčasnosti, ani v čase ich vyhotovenia. Uvedomujúc si túto skutočnosť, žalobca ku každej preprave požiadal od spoločnosti HUN-INVESTOR písomné potvrdenie prevzatia tovaru na území Maďarska, ale žalovaný na tento doklad vôbec neprihliadal. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že počas celej doby trvania daňovej kontroly postupoval v úzkej súčinnosti so správcom dane, poskytoval bez zbytočného odkladu informácie a doklady požadované správcom dane. Ďalej žiadal o vypočutie svedka X.. W. J., trvale bytom J. N. XXX, ktorý bol splnomocneným zástupcom spoločnosti HUN-INVESTOR a v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia mal na starosti obchodovanie so slovenskými subjektami. Žalobca ďalej uviedol, že s účinnosťou od 20.06.2007 zmenil svoje sídlo z pôvodnej adresy Timravy 1, Trnava na novú adresu Račianska 72, Bratislava. Z uvedeného dôvodu, došlo v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona o DPH aj k zmene miestne-príslušného správcu dane z Daňového úradu Trnava na Daňový úrad Bratislava 3. Poukazuje, že v prípade zmeny miestnej príslušnosti sa u pôvodného správcu dane ukončí len daňová kontrola, ktorá začala v súlade s ust. § 15 ods. 2. Nakoľko zákon priamo neustanovuje, že v prípade kontroly na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu, pokračuje v jej výkone pôvodný správca dane, aj pri zmene sídla daňového subjektu musí vo výkone pokračovať nový správca dane. Možnosť pokračovať v kontrole oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH pôvodnej správcom dane je umožnený len s účinnosťou od 01.09.2007 na základe novely zákona o správe daní, ktorý vyšla v Zbierke zákonov pod č. 215/2007 Z.z. Žalobca je názoru, že Daňový úrad Trnava vydal rozhodnutie v prvom stupni v rozpore s ust. § 3 zákona o správe daní, nakoľko v čase jeho vydania bol miestne príslušným správcom dane Daňový úrad Bratislava 3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 01.12.2009. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným je právny spor o výklad ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH, teda o tom, aký rozsah dokumentov je povinný daňový subjekt, ktorý si uplatňuje nárok na oslobodenie od dane predložiť. Pokiaľ platiteľ nesplní uvedené podmienky v citovanom ustanovení zákona o DPH, nemá nárok na to, aby bolo dodanie tovaru požadované za oslobodené od dane. Zákonom ustanovené podmienky pre uplatnenie a priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty sú veľmi prísne, musia byť splnené jednak po formálnej ako aj materiálnej stránke. Daňový subjekt musí preukázať, že skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu, že toto plnenie prijal a použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a taktiež, že spĺňa všetky ďalšie podmienky uvedené v § 20 ods.2 zákona o DPH. Podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, neleží dôkazné bremeno výlučne na správcovi dane. Daňový subjekt má (§ 29 ods. 8 zákona) preukazovať: 1. všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení, vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzývaný správcom dane, 2. vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov uvedených daňovým subjektom. Žalovaný uvádzal, že správca dane vykonával dokazovanie a dbal o to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a pri tomto nie viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Z uvedeného vyplýva, že správca dane síce vykonáva dokazovanie, ale v daňovom konaní sa objavujú prvky prejednávacej zásady, ktorá v spojení so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona) spôsobuje, že každý (daňový subjekt, správca dane) je povinný preukazovať svoje tvrdenia a správca dane hodnotí dôkazy predložené daňovým subjektom, alebo získané ním samotným. Dôkazy sú hodnotené tak, aby správca dane správne určil daňovú povinnosť chrániac záujmy štátu a dbajúc na zachovanie práv daňových subjektov. Nepreukázanie tvrdených skutočností a neunesením dôkazného bremena, a v prípade neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu, je jeho následkom neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. Poukázal, pre predložené medzinárodné nákladné listy, ktoré ako prepravné doklady predložil žalobca, nepreukazovali prepravu tovaru z tuzemska do Maďarska motorovým vozidlom, na nich uvedeným. Žalovaný preto trvá na tom, že v konaní bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, tým, že nepreukázal hodnoverným dôkazom, že prišlo k fyzickej preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalovaný uvádza, že sám žalobca v žalobe priznáva, že pravdivosť týchto dokumentov nevie ani potvrdiť ani vyvrátiť, a preto prikladá ku každej preprave písomné potvrdenie spoločnosti HUN-INVESTOR o prevzatí tovaru na území Maďarska. Tvrdenie žalobcu, že na tieto doklady žalovaný neprihliadol a nevysporiadal sa s nimi, ani s inými dokladmi, ktoré mal počas výkonu daňovej kontroly k dispozícii, ako kúpno- predajnou zmluvou a bankovými výpismi potvrdzujúcimi úhradu faktúr spoločnosťou HUN-INVESTOR nezodpovedá skutočnosti. S týmito dokladmi sa žalovaný vysporiadal na str. 7-8 žalovaného rozhodnutia tak, že tieto doklady nemožno považovať za relevantný dôkazný prostriedok nahradzujúci dôkaz, uvedený v ust. § 43 ods. 5 písm. a/ zákona o DPH, ktorým je prepravný doklad. K namietanej miestnej príslušnosti žalovaný uviedol, že ust. § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. sa vzťahuje na kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu až od 01.09.2007. V danom prípade bolo prvostupňové rozhodnutie vydané až po 01.09.2001. Z uvedených dôvodov žalovaný nesúhlasí so záverom žalobcu, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bol miestne príslušný Daňový úrad Bratislava 3. Od 20.06.2007 síce prišlo u žalobcu k zmene sídla na adresu Račianska 72, Bratislava, ale Daňový úrad Trnava, ako v tom čase miestne príslušný správca dane, začal u žalobcu pred zmenou jeho sídla viaceré kontroly dane z pridanej hodnoty, z toho daňové kontroly za zdaňovacie obdobie september 2006 a október 2006 neboli ešte ukončené ani v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. Daňový úrad Trnava zostáva žalobcovi miestne príslušným správcom dane až do ukončenia poslednej z týchto daňových kontrol, k čomu neprišlo ani ku dňu vypracovania vyjadrenia k žalobe. Pokiaľ je teda miestne príslušným správcom dane na daň z pridanej hodnoty Daňový úrad Trnava, jeho miestna príslušnom sa týka celého rozsahu tejto dane u daného daňového subjektu, dane ako celku, čo znamená, že spravuje tento druh dane za všetky zdaňovacie obdobia. Zákon č. 511/1992 Zb. v ust. § 3 neumožňuje, aby za daň z pridanej hodnoty boli miestne príslušní viacerí správcovia dane, a to podľa jednotlivých zdaňovacích období. Ustanovenie § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. pojednáva o tej skutočnosti, že začatie daňovej kontroly, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa vykonávala kontrola podľa § 15 ods. 2 alebo ods. 15, drží miestnu príslušnosť až do jej ukončenia u toho správcu dane, ktorý kontrolu začal, a to aj keď prišlo k zmene sídla žalobcu, pričom žalobca, ako daňový subjekt, môže mať na všetky druhy daní a všetky zdaňovacie obdobia jednotlivých druhov daní iba jedného miestne príslušného správcu dane. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane zahájil daňovú kontrolu dňa 18.09.2006, o čom bol vyhotovený protokol č. XXX/XXX/M./XXXX/JK, Š.. zo dňa 06.08.2007. Rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Tat zo dňa 27.09.2007 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2006 v sume 10.231.800,-.Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 99.792,- Sk. Voči predmetnému rozhodnutiu sa žalobca dňa 22.10.2007 doplneným podaním zo dňa 31.10.2007 a opätovnom odvolaní zo dňa 05.12.2007 odvolal. Vyjadril nesúhlas s tvrdením správcu dane, že nepreukázal dodanie tovaru oslobodené od dane v súlade s ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH. Druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 11.08.2009 číslo X.-W. prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č: XXX/ XXX/XXXXX/XX/T. zo dňa 27.09.2007 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Podľa ust. § 244 ods. 1, O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Základnou právnou otázkou pre preskúmanie tejto veci je, či žalobcovi vznikol nárok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodenie od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, a nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre DPH. Podľa § 43 ods. 5 druhá veta, platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravujú do iného členského štátu, d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar a daň v inom ako členskom štáte. Súd sa primárne zaoberal otázkami procesného postupu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, t.j. otázkou miestnej príslušnosti správcu dane. Miestnu príslušnosť správcu dane upravuje ust. § 3 zákona č. 511/1992 Zb. V prípade zmeny miestnej príslušnosti správcu dane z dôvodu zmeny sídla daňovníka, je potrebné postupovať podľa ods. 12 citovaného ustanovenia v znení účinnom do 31. augusta 2007. Uvedené všeobecné pravidlo, podľa ktorého, ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Výnimkou z tohto pravidla je daňová kontrola a opakovaná daňová kontrola - daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu dokončí ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15 ods. 2; od 1.septembra 2007 bol tento odkaz zrušený), do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal; správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly (tretia, štvrtá a piata veta § 3 ods. 12). Cieľom takto koncipovanej výnimky zo všeobecného pravidla je neprerušovať daňovú kontrolu, zisťovanie v priebehu daňovej kontroly, hospodárnosť vykonania daňovej kontroly a najmä dodržanie lehôt na vykonanie daňovej kontroly (§ 30a zákona č. 511/1992 Zb.). Aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 2Sžf 35/2010 zo dňa 21.09.2011, že až po ukončení daňovej kontroly, teda po prerokovaní protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom (§ 15 ods. 13 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb.), daňový úrad, ktorý začal daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, bezodkladne odstúpi spisový materiál spolu s výpismi z osobného účtu daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Tento „nový" správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a mala vydať aj rozhodnutie vo veci. Uvedený právny stav bol účinný do 31.decembra 2009. S účinnosťou od 01. januára 2010 (kedy nadobudol účinnosť zákon č. 504/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa miestna príslušnom správcu dane pri výkone daňovej kontroly v súvislosti so zmenou sídla kontrolovaného subjektu zmenila a ten správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, zostáva miestne príslušným až do doručenia rozhodnutia vydaného vyrubovateľom konaní; predlžuje sa teda, kedy je správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, miestne príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci. Táto skutočnosť len zdôrazňuje, že do 31.12.2009 bol v prípade zmeny sídla daňového subjektu ten daňový úrad, ktorý začal daňovú kontrolu, miestne príslušný len na dokončenie daňovej kontroly a na vyrubovacie konanie bol miestne príslušný iný daňový úrad. Žalobca zmenil svoje sídlo 20.06.2007 z adresy B.S.Timravy 1, 918 47 Trnava na: Račianska 72, 830 03 Bratislava (výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, vl. č. 47325/B, oddiel: SRO), čím došlo aj k zmene miestnej príslušnosti správcu dane: z Daňového úradu Trnava na Daňový úrad Bratislava 3. Keďže 20.06.2007 u žalobcu ešte prebiehala daňová kontrola, bolo potrebné postupovať podľa § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.augusta 2007. Zákon č. 511/1992 Zb. s účinnosťou do 31.augusta 2007, resp. do 30.decembra 2009 túto situáciu riešil expressis verbis, nepripúšťal preto potrebu exenzívneho alebo reštriktívneho výkladu právnej normy, ktorý sa používa pri vágnych pojmoch právnej normy; na výklad ust. § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. je potrebné použiť gramaticky, logicky, systematicky a teleologický výklad tak, ako to urobil Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd ďalej poukazuje, že neprihliadol na svoje rozhodnutie sp.zn. 2Sžf 2/2009 z XX.XX.XXXX, pretože z neho nie je zrejmé, ktorou účinnosťou právneho predpisu sa riadil. Preto Krajský súd v Bratislave aj s poukazom na rozhodnutie R. súdu SR 2Sžf 35/2010 zo dňa 21.09.2011 rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie vydal správca dane, ktorý na to nebol v čase rozhodovania miestne príslušný. Preto v tejto časti je žaloba žalobcu dôvodná. Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia správcu dane a žalovaného správneho orgánu (nedostatok miestnej príslušnosti Daňového úradu Trnava na vydanie rozhodnutia č. I/227/94513/2009/990033-r zo dňa 11.08.2009) nezostalo nič iné ako predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, pretože v správnych orgánoch oboch stupňov sa vyskytli vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešný žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- Eur a trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 10.10.2009 - 115,90 Eur 2. písomné podanie žaloby 20.10.2009 - 115,90 Eur 3. účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené - 1 odmeny - 28.09.2011 - 30,86 Eur + 77,23 DPH 4. účasť na pojednávaní 06.10.2011 - 123,50 Eur 2 x 6,95 Eur režijný paušál za úkony od 01.01.2009 do 31.12.2009, t.j. 13,90 Eur 2 x 7,41 Eur režijný paušál za úkony od 28.09.2011 do 06.10.2011, t.j. 14,82 Eur. Trovy konania spolu predstavujú 558,11 Eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu DPH z režijného paušálu, pretože na ten sa DPH nevzťahuje a úkon za písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 17.05.2011, pretože tento úkon súd nežiadal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9, zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 205 OSP.