Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/307/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009899535 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1009899535.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľa: Z. Z., Z.. Z., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. X, XXX XX Z., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta, Bratislava o zaplatenie sumy vo výške 4.120,43 Eur na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 9Ct 21/2002-111, zo dňa 13.1.2009 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 4.120,43 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal dodatočného vyplatenia mzdového nároku, ktorý pozostával zo zvýšenia priznanej mzdy odporcom (17.500,-Sk mesačne) za dobu 44 mesiacov, od 1.8.1999, kedy malo dôjsť k zvýšeniu do 4.4.2003 a úroku z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS. Súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu, že mal za preukázané, že navrhovateľovi nárok na dodatočné doplatenie zvýšenia mzdy ako aj úroku z omeškania nevznikol. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že Sociálna poisťovňa podľa čl. 19 kolektívnej zmluvy na rok 1999 mala povinnosť zvýšiť priznanú mzdu všetkým zamestnancom minimálne o 5% v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov. Závislosť zvýšenia mzdy od použiteľného objemu mzdových prostriedkov bola v dotknutom období vyjadrená v základnom vnútornom predpise Sociálnej poisťovne, a to v Mzdovom poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Podľa čl. 6 ods. 3 Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne mal štatutárny orgán Sociálnej poisťovne (riaditeľ Sociálnej poisťovne) právo aj povinnosť rozhodovať o mzdových pomeroch zamestnanca ústredia Sociálnej poisťovne a podľa čl. 31 ods. 4 mal právo aj povinnosť určiť podrobnosti o poskytovaní jednotlivých zložiek mzdy (základná mzda, mimoriadna mzda, odmena a príplatky uvedené v článku 3 Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne). Štatutárny orgán Sociálnej poisťovne rozhodol, že k 1. augustu 1999 nebude zvýšenie základných mesačných miezd realizované tým zamestnancom, ktorým vznikol pracovný pomer v priebehu roka 1999, a to rozhodnutím zo dňa 14. júna 1999. Sociálna poisťovňa priznanie mzdy navrhovateľovi realizovala na základe výnimky udelenej štatutárnym orgánom Sociálnej poisťovne, a to rozhodnutím zo dňa 6. júna 1999 podľa článku 10 Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne z dôvodu, že pracovný pomer navrhovateľa ku dňu poskytnutia mimoriadnej mzdy, t.j. k 1. júlu 1999 trval len tri mesiace, a to od 15. marca 1999 podľa pracovnej zmluvy zo dňa 10. marca 1999, pričom podľa čl. 10 ods. 1 Mzdového poriadku bolo možné zamestnancovi poskytnúť mimoriadnu mzdu, ak k 1. júlu 1999 splnil podmienku trvania súvislej doby zamestnania aspoň 6 mesiacov. Za roky 2002 a 2003 sa už zamestnancom Sociálnej poisťovne mimoriadna mzda neposkytla v súlade so zákonom 313/2001 Z. z. o verejnej službe, účinným od 1. apríla 2002 do 1. januára 2004, ktorý okrem iného upravoval oblasť odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich verejnú službu v Sociálnej poisťovni ako verejnoprávnej inštitúcii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu navrhovateľa, ktorou si uplatňoval mzdové nároky ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko navrhovateľ nesúhlasil s rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorý jeho návrh zamietol, podal dňa 10.3.2009 proti tomuto rozsudku odvolanie. V odvolaní uviedol, že doklad, uvádzaný ako rozhodnutie riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 14. júna 1999 o nezvýšení základných miezd zamestnancom, ktorým vznikol pracovný pomer v priebehu roku 1999, obsahuje v jeho podpisovej časti rukou pripísaný údaj „odporúčam postupovať podľa návrhu na str. 4 a prílohy č. 3 (s uvedením zvýraznenia podčiarknutím ako urobil aj on). Na strane 4 je príslušné odporúčanie prehodnoteného objektívneho návrhu (príloha č.3) uvedené takto: „celoplošná úprava základných miezd vrátane príplatkov, percentuálnym prepočtom podľa alternatívy I (5%, 9%) opäť so zvýraznením, podčiarknutím. Z uvedeného má v zmysle odvolania navrhovateľa vyplývať skutočnosť, ktorá je právnou skutočnosťou a to, že riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorým bol v tom čase O.. U. P., ako štatutárny orgán neschválil výnimku uvedenú na str. 5 o nezvyšovaní základných mesačných miezd zamestnancov Sociálnej poisťovne, ktorí nastúpili do pracovného pomeru v priebehu roku 1999. V prílohe č. 3 tak boli zahrnuté mzdové prostriedky na celoplošné zvyšovanie miezd podľa kolektívnej zmluvy na rok 1999, t.j. jej článku 19. Okrem uvedeného navrhovateľ ďalej argumentuje tým, že list podpísaný riaditeľom dňa 14.6.1999 nie je vydaný ani formou príkazu riaditeľa všetkým výkonným orgánom Sociálnej poisťovne a jej pobočkám, lebo článok 3 uvedenej kolektívnej zmluvy na r. 1999 uvádza, že táto sa vzťahuje na všetkých zamestnancov v ústredí zamestnávateľa a na pobočkách zamestnávateľa. Nie je ani zaevidovaný v ústrednom protokole. Príkazy riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XX/XXXX a č. XX/XXXX sa podľa navrhovateľa netýkali zvyšovania priznaných miezd (uvedený v poradí druhý príkaz sa týkal poskytnutia mimoriadnej mzdy). Nezvýšenie jemu priznanej mzdy považuje navrhovateľ za diskrimináciu, zákaz ktorej je obsiahnutý v Listine základných práv a slobôd uzákonenej v zákone, t.j. v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb. a týka sa aj pracovnoprávnych vzťahov. Pokiaľ ide o podrobnosti podľa čl. 31 ods. 4 to sa môže týkať len podrobností pre individuálne zvyšovanie miezd, t.j. jednotlivých prípadoch. K údajom o mimoriadnej mzde s ohľadom na zmenu žaloby sa nevyjadruje. Na svoju obranu navrhovateľ ďalej uvádza, že v úvode odôvodnenia rozsudku súd neuvádza jeho údaj v poslednej vete žaloby, týkajúci sa návrhu o zaviazaní odporcu okrem uvedenej sumy aj príslušenstvom a dopočítaním mzdového nároku a príslušného úroku z omeškania plnenia peňažného dlhu ku dňu jeho výplaty. Na prípadné objasnenie, ak to súd považoval za nejasné, ho nevyzýval. Hospodárenie Sociálnej poisťovne v r. 1999 bolo len v jej prvom štvrťroku, čo nie je tak uvedené v odôvodnení. Článok 31 nemal odsek 5, končil odsekom 4 a tento neupravoval „výnimky“ ale podrobnosti, v čom je rozdiel. Odporca, ktorým sa má rozumieť štatutárny orgán, sa v čase vydania rozsudku, ktorý bol následne zrušený odvolacím súdom, sa premlčania uplatnenia nároku nedovolával a príslušný list adresovaný súdu nepodpísal. Navrhovateľ sa podrobnejšie vyjadril k právnej veci na pojednávaní dňa 20.11.2008, čo je v Uznesení súdu zaznamenané, ktoré je súčasťou zápisnice. Ďalej navrhovateľ uvádza, že nie je spokojný ani s prieťahmi súdneho konania a podľa jeho názoru ide o veľmi dlhú dobu riešenia danej právnej veci. Na základe uvedených údajov v odvolaní považuje výsledky dokazovania v súdnom konaní prvého stupňa za nezodpovedajúce objektívnej skutočnosti. Navrhovateľ je tak toho názoru, že na základe zhodnotených dôkazov súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na pojednávaní dňa 13.1.2009 na prvom mieste uviedol návrh o vyčíslení súm nároku mzdovou účtovníčkou odporcu a pre prípad, že súd neprijme tento návrh požadoval, aby bol dôkaz o mzdovom nároku vykonaný znaleckým posudkom. Až na druhom mieste (v poradí) na pokyn súdu predložil podrobnejšie vyčíslenie mzdového nároku, povinnosť, ktorú mu súd uložil na pojednávaní dňa 20.11.2008, ústnym pokynom o dopočítaní nároku. Uvedené nezrovnalosti navrhovateľ súčasne žiada opraviť v zápisnici zo dňa 13.1.2009. Zápisnica o obsahu tohto pojednávania nebola písaná priebežne, o jej obsahu som sa mal možnosť dozvedieť až po vyhlásení rozsudku a preto na jej nezrovnalostiach v priebehu konania nemohol reagovať. Na základe uvedených údajov navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a umožnil dokazovanie znaleckým posudkom. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že v roku 1999 sa zvyšovala priznaná mzda zamestnancom v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov podľa čl. 19 Kolektívnej zmluvy na rok 1999 a z toho dôvodu riaditeľ Sociálnej poisťovne mohol v súlade s článkom 31 ods. 5 Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne rozhodovať o výnimkách pri uplatňovaní mzdového poriadku v jednotlivých prípadoch. Na základe toho riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol, že k 1. augustu 1999 sa mzda nebude zvyšovať zamestnancom, ktorí nastúpili do pracovného pomeru v priebehu roka 1999. Odporca vo svojom vyjadrení ďalej poukazuje na to, že závislosť zvýšenia mzdy od použiteľného objemu mzdových prostriedkov bola v danom období vyjadrená v základnom predpise Sociálnej poisťovne, a to v mzdovom poriadku. Podľa čl. 6 ods. 3 tohto vnútorného predpisu mal riaditeľ Sociálnej poisťovne ako jej štatutárny orgán právo a povinnosť rozhodovať o mzdových pomeroch zamestnancov Sociálnej poisťovne, ústredie a podľa čl. 31 ods. 4 mal právo a povinnosť určiť podrobnosti pri poskytovaní jednotlivých zložiek mzdy. Odporca tiež uvádza, že podľa čl. 19 Kolektívnej zmluvy na rok 1999 zmeny mzdového poriadku boli realizované príkazmi riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, pričom tieto boli odborovou organizáciou vopred prerokované. Nakoľko navrhovateľovi pracovný pomer vznikol dňa 15. marca 1999 na základe pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 10. marca 1999, Sociálna poisťovňa žalobcovi v súlade s vyššie uvedenou úpravou priznanú mzdu nezvýšila. Na margo zaplatenia mimoriadnej mzdy vo výške 50% určenej mzdy zamestnancovi odporca vo svojom vyjadrení uvádza, že táto bola tiež v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a) a d) bod 1 až 4 mzdového poriadku viazaná na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odporca toho názoru, že rozsudok súdu prvého stupňa, podľa ktorého súd žalobu o zaplatenie 4.120,43 Eur zamietol, je vecne správny, vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu a právneho stavu veci. Z uvedeného dôvodu považuje odvolanie navrhovateľa zo dňa 13. januára 2009 za neodôvodnené a navrhuje uvedený rozsudok potvrdiť. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd na prejednanie veci určil termín pojednávania na deň 13.10.2011. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní, pričom najmä žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a umožnil dokazovanie znaleckým posudkom. V takom prípade by upustil od špecifikácie, ktorú založil do spisu, a to sumy 4.120,43 Eur s tým, že si uvedomuje, že nie je možné sa v takomto konaní domáhať úrokov z úrokov. Navrhovateľ ďalej poukázal na nezrovnalosti v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, najmä pokiaľ sa jedná o to, aký nárok si uplatňoval. Súd podľa jeho názoru opomenul skutočnosť, že dňa 20.11.2008 zmenil petit tak, že vypustil zo svojho nároku mimoriadnu mzdu a uplatňoval si len doplatok vo výške 5% za obdobie od 1.8.1999 do 31.3.2003. Odporca uviedol, že zotrváva na svojich doterajších prednesoch, vyjadreniach a stanoviskách, v ktorých poukazoval na to, že nároky navrhovateľa sú premlčané. Ďalej odporca poukázal na návrh riaditeľa poisťovne zo dňa 14.6.1999, kde vo svojom návrhu navrhuje rozhodnúť o navýšení mzdových prostriedkov. O návrhu následne rozhodovali odbory a až na základe tejto skutočnosti došlo k vyplácaniu uvedeného zvyšovania. Nakoľko návrh bol schválený takým spôsobom, že sa nepriznalo zvýšenie 5% pracovníkom, ktorí nastúpili v priebehu roka 1999, nebolo možné doplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, riaditeľ Sociálnej poisťovne je štatutárnym zástupcom Sociálnej poisťovne. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, riaditeľ Sociálnej poisťovne zodpovedá za vykonávanie rozhodnutí správnej rady. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č.274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, riaditeľ Sociálnej poisťovne zodpovedá za činnosť výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Podľa § 5 ods. 2 zákona č.274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, výkonnými orgánmi Sociálnej poisťovne sú a) ústredie, b) pobočky. Podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, Správna rada rokuje a rozhoduje o zásadných otázkach organizácie a činnosti Sociálnej poisťovne, najmä schvaľuje vnútorné predpisy výkonných orgánov a mzdový poriadok. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. Podľa § 2 ods. 3 písm. a) zákona č.2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, kolektívne zmluvy sú podnikové, uzavreté medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, kolektívna zmluva je záväzná pre zmluvné strany. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, kolektívna zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená. Ak k určeniu tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, v kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, vedúci zamestnanci sú povinní najmä zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa mzdových predpisov a kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv a diferencovať mzdu zamestnancov podľa ich výkonnosti a zásluh o konečné výsledky práce. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa) mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách. Podľa § 111 ods. 4 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, zamestnávatelia samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej, podielovej alebo časovej) prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, zamestnávatelia poskytujú zamestnancom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú zamestnávatelia zamestnancom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Odporca pri rozhodovaní o priznaní mzdových nárokov zamestnancov v danom roku vychádzal z ustanovení Kolektívnej zmluvy na rok 1999, uzatvorenej medzi Sociálnou poisťovňou, zastúpenou riaditeľom, O.. U. P. na jednej strane a Výborom základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva, zastúpeným O.. O. D., predsedníčkou základnej organizácie a to v zmysle § 20 Zákonníka práce a § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. V zmysle čl. 19 IV. časti, Mzdové podmienky Kolektívnej zmluvy základná mesačná mzda a príplatky ku mzde sa priznávajú v súlade s mzdovým poriadkom výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Zmeny mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne budú vopred prerokované s výborom základnej organizácie.“ Zamestnávateľ sa zaväzuje poskytnúť zamestnancom mimoriadnu mzdu vo výške minimálne 50% mzdy určenej zamestnancovi podľa článku 3 ods. 1 písm. a) a d) č.1 až 4 mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov. Zamestnávateľ zvýši priznanú mzdu všetkým zamestnancom minimálne o 5% v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov. Podľa čl. 23 kolektívnej zmluvy podmienky na poskytovanie mimoriadnej mzdy, odmeny, príplatkov, odmeny pri pracovnom a životnom výročí, mimoriadnej odmeny a odmeny za pracovnú pohotovosť sú určené v mzdovom poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne a ďalších interných aktoch riadenia zamestnávateľa. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. (Pojem premlčania a pojem preklúzie Zákonníka práce neupravuje. Pre pracovnoprávne vzťahy je treba použiť v súvislosti s vymedzením vymedzených pojmov Občiansky zákonník.). Navrhovateľ v priebehu konania viackrát upravoval svoj žalobný návrh. V podanej žalobe zo dňa 9.9.2002 sa domáhal - vyplatenia zvýšenia priznanej mzdy (17.500,- Sk mesačne) za dobu 37 mesiacov za obdobie od 1.8.1999 do 31.8.2002 vo výške 31.526,- Sk - doplatok k mimoriadnej mzde priznanej v ďalšom období 1.689,- Sk - úroky z omeškania plnenia peňažného dlhu vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS, v sume 7.865,- Sk. Na pojednávaní dňa 8.2.2007 rozšíril svoj návrh za ďalšie obdobie - až do 4.4.2003 (od 1.9.2002 do 4.4.2003) mesačné zvýšenie vo výške 875,- Sk., celkove si uplatňoval za obdobie od 1.8.1999 do 4.4.2003 sumu 38.500,- Sk. - ďalej si uplatňoval sumu 1.689,- Sk - uplatnil sa aj úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS. Žiadal ich priznať od splatnosti mzdy za to ktoré obdobie, t. j. od 7 toho ktorého mesiaca - uplatnil si trovy konania. Súd prvého stupňa pripustil zmenu žalobného petitu v znení : „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 40.189,- Sk istiny s úrokmi z omeškania a trovy konania 3.320,- Sk.“(v písomnom vyhotovení rozhodnutia bola uvedená suma 10.189,- Sk). Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2008 navrhovateľ opäť upravil svoj žalobný návrh. Na tomto pojednávaní súd pripustil zmenu žalobného návrhu : - žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi mzdový nárok v sume 875,- Sk za každý mesiac v dobe od 1.8.1999 do 31.3.2003, ako aj trovy konania a úroky z omeškania plnenia mzdového nároku ku dňu jeho doplatenia a to do 7 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. S prihliadnutím na poslednú úpravu žalobného petitu mal odvolací súd preukázané, že nárok, ktorý si navrhovateľ uplatnil za obdobie od 1.9.2002 do 31.3.2003 (pôvodne do 4.4.2003) bol prvý krát uplatnený na pojednávaní dňa 8.2.2007. V danom prípade ide o plnenie doplatku mzdy za jednotlivé mesiace. Premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Vzhľadom na to, že uplatnenie týchto nárokov bolo navrhovateľom uplatnených až po márnom plynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby (k premlčaniu posledného nároku na doplatenie mzdy uplynul 7.4.2003, kedy nastala splatnosť mzdy) a keďže sa odporca dovolával premlčania, je potrebné konštatovať, že tieto jednotlivé nároky sú premlčané. Odvolací súd preto v týchto nárokoch rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. potvrdil, ale z dôvodu premlčania nároku. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, týkajúcou sa nároku na vyplatenie mimoriadnej mzdy, súd poukazuje na Mzdový poriadok výkonných orgánov odporcu. Nakoľko odporca bol zamestnancom ústredia, ktoré je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení výkonným orgánom, vzťahoval sa na neho tento mzdový poriadok. V zmysle čl. 1 Mzdového poriadku, tento upravuje podrobnosti o spôsobe poskytovania mzdy, mimoriadnej odmeny, odmeny pri pracovnom a životnom výročí zamestnancom výkonných orgánov Sociálnej poisťovne, ktorí vykonávajú prácu v Sociálnej poisťovni na základe pracovného pomeru. Podľa ustanovení tretej časti mzdového poriadku, upravujúcej otázky súvisiace s nárokom na priznanie a vyplácanie mimoriadnej mzdy, možno v zmysle čl. 10 ods. 1 zamestnancovi, ktorého pracovný pomer k zamestnávateľovi trvá k 1. júlu a k 1. decembru kalendárneho roka po dobu súvisle aspoň šesť mesiacov, možno poskytnúť mimoriadnu mzdu. Podľa článku 6 ods. 3 písm. a) Mzdového poriadku o priznaní tarifnej mzdy, určení jej výšky, priznaní alebo úprave jednotlivých zložiek mzdy, prípadne o iných zmenách mzdových pomerov zamestnanca rozhodoval riaditeľ Sociálnej poisťovne, ak sa jednalo o zamestnanca Sociálnej poisťovne, vykonávajúceho pracovnú činnosť v ústredí Sociálnej poisťovne. Nakoľko navrhovateľ podmienky uvedené v mzdovom poriadku na priznanie nároku na vyplatenie mimoriadnej mzdy v danom kalendárnom roku 1999 nespĺňal. V zmysle ustanovenia čl. 6 ods. 3 mzdového poriadku, bol vedúcou kancelárie riaditeľa, O.. A. Š., riaditeľovi Sociálnej poisťovne predložený návrh na udelenie výnimky v súvislosti s poskytnutím mimoriadnej mzdy navrhovateľovi. Pracovný pomer navrhovateľa totiž k rozhodnému dňu na posúdenie priznania nároku na mimoriadnu mzdu, t.j. k 1. júlu 1999, trval od 15. marca 1999, pričom ku dňu schválenia návrhu na udeleniu výnimky, bol v celkovej dĺžke 3 mesiace. Nárok na mimoriadnu mzdu mu bol v zmysle návrhu priznaný vzhľadom na veľmi dobré pracovné výsledky. Návrh na udelenie výnimky bol dňa 6.júna 1999 schválený O.. U. P., riaditeľom Sociálnej poisťovne. K schváleniu predmetnej výnimky došlo tak, že riaditeľ opatril návrh svojím podpisom. O priznaní výnimky sa nevyhotovovalo osobitné rozhodnutie. Navrhovateľ predmetný návrh na udelenie výnimky, ako ani spôsob schválenia návrhu nerozporoval. Na vykonanie príslušných ustanovení Kolektívnej zmluvy o zvýšení miezd bol U.. C. D., námestníčkou riaditeľa pre úsek ekonomiky a prevádzkových činností ako predkladateľkou dňa 8.júna 1999 riaditeľovi Sociálnej poisťovne predložený Návrh na úpravu - zvýšenie priemerných základných mesačných miezd (vrátane príplatkov) zamestnancov Sociálnej poisťovne k 1. augustu 1999, č. j.: XXX -XXX/XX. Predmetný návrh bol oprávnený schvaľovať O.. U. P., riaditeľ Sociálnej poisťovne. Návrh schválil dňa 14.6.1999 o čom svedčí jeho vlastnoručný podpis a dátum schválenia, ktorými je návrh opatrený v pravom hornom rohu. Nakoľko však bolo v návrhu uvedených viacero alternatív na vykonanie ustanovení Kolektívnej zmluvy, riaditeľ súčasne odporučil, aby sa postupovalo podľa návrhu na zvýšenie uvedenom na strane 4 návrhu a prílohy č. 3. K schváleniu návrhu došlo rovnakým spôsobom a mechanizmom, ako tomu bolo pri udelení vyššie uvedenej výnimky navrhovateľovi, a teda predložením návrhu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ako osobe oprávnenej schváliť tento návrh a opatrením návrhu vlastnoručným podpisom na znak súhlasu s jeho znením, s uvedením dátumu schválenia. Tento spôsob prijatia rozhodnutia riaditeľa navrhovateľ vo svojom odvolaní rozporuje, napriek tomu, že rovnakým spôsobom bol prijatý návrh, ktorým mu bola udelená výnimka v súvislosti s poskytnutou mzdou. V zmysle alternatívy uvedenej na strane 4 návrhu, odporúčanej riaditeľom Sociálnej poisťovne sa síce navrhovalo schválenie prehodnoteného objektívneho návrhu tak, že bude vykonaná celoplošná úprava základných miezd vrátane príplatkov, percentuálnym počtom podľa prvej alternatívy (5%, 9%), priznanie mimoriadnej mzdy všetkým zamestnancom ako aj ďalšie návrhy. Súčasne však bolo na strane 5 predmetného návrhu uvedené, že sa odporúča, aby úprava zvýšenia základných miezd vrátane príplatkov zamestnancov Sociálnej poisťovne k 1. augustu 1999 nebola realizovaná u zamestnancov Sociálnej poisťovne, ktorí nastúpili do pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni v priebehu roku 1999, okrem tých, ktorí zmenili miesto výkonu práce (pobočka - ústredie, alebo opačne). Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že navrhovateľovi nevznikol nárok na poskytnutie zvýšenia mimoriadnej mzdy v zmysle čl. 19 Kolektívnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že schválenie návrhu na zvýšenie miezd je relevantným rozhodnutím na účely nepriznania nároku navrhovateľovi na zvýšenie mzdy. Jedná sa o interný akt riadenia zamestnávateľa, na ktorého vydanie bol oprávnený jednak v zmysle kolektívnej zmluvy ako aj mzdového poriadku. Formou príkazu riaditeľ Sociálnej poisťovne predovšetkým vykonával rozhodnutia správnej rady, v prípadoch rozhodovania o zmenách vnútorných predpisov odporcu, ktorými boli vnútorné predpisy výkonných orgánov, a to organizačný poriadok, mzdový poriadok, pravidlá hospodárenia a financovania Sociálnej poisťovne a ďalšie. Na margo tvrdení navrhovateľa o tom, že kolektívna zmluva je záväzná pre zmluvné strany a nemôže byť zmenená ani rozhodnutiami riaditeľa Sociálnej poisťovne poukazuje súd na príslušné ustanovenia § 111 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorých sú zamestnávatelia oprávnení samostatne rozhodovať o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy a ďalších foriem mzdy ako ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne kolektívnych zmluvách. Riaditeľ Sociálnej poisťovne tak schválením návrhu na zvýšenie miezd a uvedením odporúčania na ďalší postup vykonával svoje zákonné právo na rozhodovanie o forme základnej mzdy. Uvedené oprávnenie bolo v zmysle mzdového poriadku odporcu vykonané čl. 31 ods. 4, podľa ktorého podrobnosti poskytovaní jednotlivých zložiek mzdy, mimoriadnej odmeny, odmeny pri pracovných a životných výročiach a odmeny za pracovnú pohotovosť určí riaditeľ Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať návrhom navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania na účely konečného určenia a sumarizácie mzdového nároku uplatňovaného navrhovateľom. Odvolací súd k veci ešte dodáva, že ani nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov nebol spôsobilý na to, aby súd mohol tomuto nároku tak ako ho uplatnil vyhovieť. V danej veci ide návrhové konanie a preto bolo povinnosťou navrhovateľa aj tento nárok presne špecifikovať. Súd nemôže nahradzovať povinnosť navrhovateľa v riadnom uplatnení nároku. Z návrhu nebolo jasné ako si úroky navrhovateľ uplatňuje. Okrem toho navrhovateľ si pôvodne uplatnil úrok z omeškania pevnou sumou (7.865,- Sk), ktorý nárok dňa 8.2.2007 zmenil tak, že úrok požaduje vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS, žiadal ich priznať od splatnosti mzdy za to ktoré obdobie, t. j. od 7 toho ktorého mesiaca. Takto uplatnený úrok bol za všetky jednotlivé doplatky mzdy za obdobie od 1.8.1999 do 31.3.2003 uplatnený až 8.2.2007. Preto aj nárok na úroky bol uplatnený po zákonom určenej premlčacej doby. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko odporca mal vo veci plný úspech. Náhradu trov konania si neuplatnil, v konaní mu trovy konania nevznikli, preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.