Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/431/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009899938 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1009899938.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L.. O. Z., N. Z. XX, N., zastúpený advokátkou Mgr. Andreou Takáts Ilčíkovou, so sídlom Holubyho 26, Bratislava, proti odporcovi: L.. O. O.L., N. W. XX, N., adresa pre doručovanie: A. X, N., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaniach navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 6. 10. 2009, č.k. 21C 46/04-900 v častiach náhrady trov konania a náhrady trov štátu, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 6. 10. 2009, č.k. 21C 46/04-900 v napadnutých častiach - vo výrokoch uvedených v odsekoch päť, šesť, sedem a osem, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: 1. Určil, že výrokom:“... navrhovateľ vykonal fakturáciu, ktorou sa dopustil sprenevery...“, ktorý je uvedený v listoch zo dňa 19. 5. 2003 zaslaných M.. F. G., H. XX, A., P. Z.U. Z. - M.. U. B., C. XX, Š., M.. M. S., A. XX, Č., M.. O. O., C. X, A., M.. O. Y., M. G. XX, G. D.É. O. V. JUDr. A. N., A. X, N., sa odporca dopustil neoprávneného zásahu do cti a dôstojnosti navrhovateľa a určil, že tento výrok je nepravdivý. 2. Určil, že výrokmi:“..... navrhovateľ sa dopustil trestného činu podvodu a sprenevery, navrhovateľ klientov spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o. uviedol do omylu, ktorý využil vo svoj vlastný prospech a tým sa na škodu cudzieho majetku neoprávnene obohatil, konanie navrhovateľa má jednoznačne za cieľ zakryť nezákonnú fakturáciu, čím by sa mohlo mariť policajné vyšetrovanie ako aj zistenie skutočnej výšky škody, že záujmom navrhovateľa je vyhnúť sa trestnému stíhaniu, navrhovateľovi pri súčasnej výške škody, ktorú sa mi už doposiaľ podarilo preukázať ( cca 260.000,- Sk ) mu z titulu trestného činu podvodu a sprenevery hrozí trest odňatia slobody vo výške od 1 do 5 rokov bez možnosti peňažného trestu, prepadnutia veci, či zákazu činnosti....“, ktoré sú uvedené v listoch zo dňa 13. 6. 2003, zaslaných M.. N. G., C. XXX, S. D. H.P., X. Z., Z..F..P.., Y. X, N., M.. O. O., T. O. XX, D., I., Z..F..P.. - L.. I. G., G. XXX/ XX, N., M.. O. A., Š.D. XX/XX, A., M.. M. Č., D. H. XXXX/XX, H., Z. Z., Z..F..P.. - M.. L. R., D. Y. X, H., S. P. - H., Ž. XX, O., M.. I. C., B.. G. XX/XX, G., O.. M. G., M.. Y. XX, N. V. JUDr. I. Z., H. X, Š., sa odporca dopustil neoprávneného zásahu do cti a dôstojnosti navrhovateľa a určil, že tieto výroky sú nepravdivé. 3. Odporcovi uložil povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaslať osobám menovite na horeuvedené adresy: M.. F. G., P. Z.U. Z. - M.. Ľ. B., M.. M. S., M.. O. O., M.. O. Y., M.. A. N., M.. N. G., X. Z., Z..F..P.., M.. O. O.U., I., Z..F..P.. - L..I. G., M.. O. A., M.. M. Č., Z. Z., Z..F..P.. ( JUDr. L. R. ), S. P., M.. I. C., O.. M. G. V. M.. I. Z.S. list s nižšie uvedeným obsahom a k tomuto listu ako jeho súčasť pripojiť fotokópiu tohto rozsudku. Vážený bývalý zákazník obchodnej spoločnosti LITHEC´s Distribution, s. r. o., bývalý odberateľ produktu De Jure. Dovoľujem si obrátiť sa na Vás prostredníctvom tohto listu z dôvodu, že mojím nižšie opísaným konaním došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti L.. O. Z.. Týmto sa ospravedlňujem L.. O. Z. za výrok uvedený v liste, ktorý som napísal dňa 19. 5. 2003, že L.. O. Z. vykonal fakturáciu, ktorou sa dopustil sprenevery ako aj za výrok uvedený v liste, ktorý som napísal dňa 13.6.2003, že L.. O. Z. sa dopustil trestného činu podvodu a sprenevery. Týmito tvrdeniami som sa dopustil neoprávneného zásahu do cti a dôstojnosti L.. O. Z.. Uvedené tvrdenia sú nepravdivé a pôsobia pre L.. O. Z. mimoriadne znevažujúco. Zároveň sa L.. O. Z.Á. ospravedlňujem za to, že v dôsledku môjho konania mohlo objektívne dôjsť k zníženiu jeho cti a dôveryhodnosti a k ohrozeniu vážnosti jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti spojenej s vykonávaním jeho podnikateľskej činnosti. L.. O. Z. sa taktiež ospravedlňujem za to, že v dôsledku môjho vyššie uvedeného konania mohlo dôjsťo u bývalých zákazníkov obchodnej spoločnosti LITHEC´s Distribution, s. r. o. ku strate dôvery voči L.. O. Z. a poškodeniu jeho povesti. Ako prílohu k tomuto listu si Vám dovoľujem zaslať kópiu právoplatného rozsudku súdu vo veci žaloby na ochranu osobnosti L.. O. Z.. S úctou O. O. 4. Vo zvyšku návrh zamietol. 5. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 4.916,86 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 6. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 3.133,74 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa. 7. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 148,62 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet tamojšieho súdu vedený v štátnej pokladnici č.ú.: 7000145244, VS 2214604. 8. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 148,62 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet tamojšieho súdu vedený v štátnej pokladnici č.ú.: 7000145244, VS 2214604. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja účastníci konania, navrhovateľ aj odporca. Navrhovateľ podal odvolanie proti zamietajúcemu výroku , ktorým súd zamietol jeho návrh, aby bol ospravedlňujúci list odporcu zaslaný všetkým bývalým zákazníkom spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o., a ktorým súd zamietol jeho návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 1,000.000,- Sk, ako i proti výrokom, ktorými mu súd uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania, ktorými mu nepriznal uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za niektoré úkony, a uložil mu povinnosť zaplatiť trovy štátu. Jeho odvolacie námietky týkajúce sa rozhodnutia súdu o náhrade trov účastníkov a štátu spočívajú v tom, že súd odporcovi, napriek jeho nespochybniteľnému protiprávnemu konaniu, mu priznal trovy konania, a to dokonca vo vyššej výške , ako priznal navrhovateľovi, hoci bol tento v základnej otázke plne úspešný. Vytkol súdu, že nevzal do úvahy navrhovateľom predložený nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. III. ÚS 170/99, príp. nevyužil možnosť rozhodnúť o náhrade trov odporcu podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a vzhľadom na jeho protiprávne konanie mu náhradu trov vôbec nepriznať. Poukázal aj na chybné vyčíslenie trov svojho právneho zastúpenia za úkon právnej služby vykonaný 4. 10. 2004, keď súd vyčíslil odmenu advokáta zhodne, ako pri úkonoch právnej služby v roku 2003, hoci v roku 2004 sa uplatňoval iný výpočtový základ a iný režijný paušál. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní konanom dňa 29. 5. 2009 len vo výške 1 tarifnej odmeny s tým, že toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Uviedol, že na tomto pojednávaní bol medzi účastníkmi konania a súdom prejednávaný ďalší postup v predmetnej veci ohľadom doplnenia dokazovania, vrátane vyjadrení účastníkov konania o možnosti a podmienkach uzavretia zmieru. I keď zápisnica z pojednávania obsahuje iba uznesenie o jeho odročení, pojednávanie trvalo 50 minút. Preto má navrhovateľ za to, že za tento úkon právnej služby prislúcha odmena za právne zastúpenie v plnej výške. Súd tiež pochybil i pri výpočte trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané od 1. 6. 2009, odkedy nadobudla účinnosť vyhl. č. 209/2009 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhl. č. 655/2004 Z.z. ( § 10 ods. 8 ). V súlade s týmto novelizovaným ustanovením sú vo vyúčtovaní trov konania z 8. 10. 2009 vyčíslené trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané dňa 17. 6., 7. 7., 2. 10., a 6. 10. 2009. Súd však takéto vyčíslenie nevzal do úvahy a vyčíslil trovy podľa už neúčinnej právnej úpravy. Súd tiež pochybil, keď navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - štúdium spisu dňa 5. 9. 2006. Tu sa jednalo o štúdium spisu za účelom oboznámenia sa s početnými odpoveďami bývalých zákazníkov spoločnosti na dopyt súdu, t.j. úkon bol vykonaný na zjavne účelné uplatňovanie a bránenie práva, pričom štúdium spisu trvalo 3 hodiny. Navrhovateľ má preto za to, že mu prislúcha náhrada odmeny i za tento úkon právnej služby. Nesúhlasí tiež s tým, že mu súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby - rokovanie s klientom, uskutočnené dňa 5. 4. a 25. 10. 2006 ako aj 28. 1. 2009. Napriek skutočnosti, že tri rokovania s klientom v priebehu šesťročného súdneho konania by mali byť i z objektívneho hľadiska posúdené ako účelne a adekvátne poskytnuté úkony právnej služby i bez požadovaného potvrdenia, priložil navrhovateľ k svojmu odvolaniu potvrdenie klienta o týchto vykonaných úkonoch právnych služieb. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby zaviazal odporcu k náhrade trov konania vrátane trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia. Odporca podal odvolanie proti prvým trom výrokom napadnutého rozsudku, ako aj proti výrokom, ktorými mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a zaplatiť trovy štátu. Odvolacie námietky ku svojmu odvolaniu proti výrokom, ktorými mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a zaplatiť trovy štátu, neuviedol žiadne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní konanom dňa 15. 11. 2011, na ktorom rozhodol rozsudkom vo veci samej - o odvolaniach účastníkov proti prvým štyrom výrokom napadnutého rozsudku s tým, že o ich odvolaniach proti výrokom o náhrade trov konania a trov štátu rozhodne samostatným uznesením. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o náhrade trov konania ( výroky 5 a 6 ) odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu v konaní. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že mu majú byť priznané trovy konania v celom rozsahu, lebo v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, záviselo rozhodnutie od úvahy súdu. Podľa súdu, len ak by nepriznal plnú výšku nemajetkovej ujmy uplatnenú žalobou, bolo by možné pripustiť názor navrhovateľa, že rozhodnutie záviselo od úvahy súdu a priznať mu trovy konania v celom rozsahu. Súd však ani neuvažoval o priznaní nemajetkovej ujmy, preto by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti, aby úspešný odporca v tejto časti bol zaviazaný na platenie trov konania z hodnoty predmetu sporu 1,000.000,- Sk. Podľa súdu ide o dva samostatné nároky navrhovateľa ( primerané zadosťučinenie a nemajetková ujma ), ktoré môžu byť žalované samostatnými žalobami, a preto v záujme spravodlivého rozhodnutia, rozdelil trovy konania podľa úspechu každej zo strán sporu s tým, že navrhovateľ bol v konaní úspešný v nároku o primerané zadosťučinenie formou určenia a ospravedlnenia, pričom sa domáhal určenia nepravdivosti dvoch výrokov a ospravedlnenia. Jeho trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v časti nároku na primerané zadosťučinenie v sume 165,97 Eur ( 5.000,- Sk ), zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v tejto časti 165,97 Eur ( 5.000,- Sk ) a z trov právneho zastúpenia. Keďže sa navrhovateľ domáhal troch nárokov ( 2x určenia + ospravedlnenia ), súd mu s poukazom na ust. § 13 ods. 6, § 1 ods. 3 a § 17 ods. 4 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. priznal náhradu za úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia 6. 11. 2003, podanie návrhu vo veci samej 7. 11. 2003 a písomné podanie na súd - odstránenie vád návrhu 4. 10. 2004, spolu za 3 úkony právnej služby 233,02 Eur ( 7.020,- Sk ). Za úkony právnej služby v roku 2006 ( s poukazom na § 11 ods. 1 a § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - účasť na pojednávaniach 7. 4. 2006 a 16. 5. 2006, písomné podanie na súd 19. 5. 2006, účasť na pojednávaní 30. 6. 2006, písomné podanie na súd 11. 9. 2006, písomné podanie na súd 25. 9. 2006, účasť na pojednávaní 26. 9. 2006, písomné podanie na súd 16. 10. 2006, účasť na pojednávaní 27. 10. 2006, podanie odvolania proti rozsudku 12. 12. 2006, priznal súd navrhovateľovi spolu za 10 úkonov právnej služby 836,49 Eur ( 25.200,- Sk ). Za úkony právnej služby v roku 2009 - písomné podanie na súd 5. 2. 2009, účasť na pojednávaní 3. 3. 2009, účasť na pojednávaní 21. 4. 2009, písomné podanie na súd 12. 5. 2009, účasť na pojednávaní 29. 5. 2009, písomné podanie na súd 17. 6. 2009, účasť na pojednávaní 7. 7. 2009, písomné podanie na súd 2. 10. 2009, účasť na pojednávaní 6. 10. 2009, priznal súd navrhovateľovi spolu za 8 úkonov právnej služby 855,84 Eur s tým, že pojednávanie dňa 29. 5. 2009 bolo odročené bez prejednania veci, a preto za účasť na pojednávaní patrí navrhovateľovi 1 tarifnej odmeny vo výške 26,75 Eur. Navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania za úkony právnej služby v sume 1.952,10 Eur + 3x náhrada hotových výdavkov po 4,25 Eur ( 128,- Sk ) + 10x náhrada hotových výdavkov po 5,44 EUR ( 164,- Sk ) + 9x náhrada hotových výdavkov po 6,95 Eur. Podľa súdu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa tak predstavujú sumu 2.801,80 Eur a spolu trovy konania 3.133,74 Eur. Súd nepriznal navrhovateľovi právo na zaplatenie uplatnených trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby - rokovania s klientom 5. 4. 2006, 25. 10. 2006, 28. 1. 2009, pretože navrhovateľ nepreukázal, že rokovania sa uskutočnili a čo bolo ich obsahom; štúdium spisu 5. 9. 2006 s tým, že nejde o úkon právnej služby podľa vyhlášky, a písomné podanie na súd 29. 1. 2009, pretože takéto podanie navrhovateľa sa v spise nenachádza. Podľa súdu trovy konania odporcu úspešného v konaní o zaplatenie nemajetkovej ujmy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 10 úkonov právnej služby po 486,29 Eur ( 14.650,- Sk ) - prevzatie a príprava zastúpenia 20. 5. 2005, vyjadrenie k návrhu 2. 9. 2005, písomné podanie na súd 25. 10. 2006, účasť na pojednávaniach 7. 4. 2006, 16. 5. 2006, 30. 6. 2006, 26. 9. 2006, 27. 10. 2006, podanie odvolania proti rozsudku 11. 12. 2006, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa 24. 1. 2007 + 2x náhrada hotových výdavkov po 4,98 Eur ( 150,- Sk ), 7 x 5,44 Eur ( 164,- Sk ), 1x 5,91 Eur ( 178,- Sk ), teda trovy konania odporcu predstavujú spolu sumu 4.916,86 Eur. O náhrade trov štátu ( výroky 7 a 8 ) za priznané svedočné zo štátnych finančných prostriedkov, súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., a na ich zaplatenie zaviazal obidvoch účastníkov konania, každého v jednej polovici ( po 148,62 Eur ), pretože mal za to, že každý z nich bol v jednej polovici nároku úspešný a v jednej polovici neúspešný. Po oboznámení sa s týmto odôvodnením súdu prvého stupňa, ako aj s odvolacími námietkami navrhovateľa ( odporca žiadne konkrétne odvolacie námietky, okrem námietok do merita veci, neuviedol ), dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné ( aj vzhľadom na dvojinštančnosť súdneho konania ) napadnuté časti rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie o náhrade trov konania a o náhrade trov štátu. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na danú vec aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ bol v konaní úspešný v nároku o primerané zadosťučinenie formou určenia a ospravedlnenia ( morálna satisfakcia ), a odporca bol úspešný v konaní o zaplatenie nemajetkovej ujmy ( finančná satisfakcia ), a preto každému z nich priznal voči druhému účastníkovi náhradu trov konania podľa ich úspešnosti. Ak v konaní o ochranu osobnosti bol navrhovateľ úspešný v merite sporu, t.j. súd dospel k záveru, že konaním odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv ( doručením dvoch listov s nepravdivými difamujúcimi výrokmi o osobe navrhovateľa konkrétnym adresátom ), pričom nárok navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch súd zamietol, keď dospel k záveru, že primeraným zadosťučinením za tento zásah je zaslanie ospravedlňujúcich listov spolu s kópiou rozsudku osobám, ktoré boli s listami odporcu obsahujúcimi difamujúce výroky oboznámené, t.j. ak navrhovateľ bol neúspešný v časti nároku o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznať plnú náhradu trov konania, nakoľko nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy bolo dané úvahou súdu. Pri stanovení výšky náhrady trov právneho zastúpenia však treba postupovať v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov ( pričom s prihliadnutím na prechodné ustanovenia vyhlášky treba pri úkonoch právnych služieb, ktoré boli vykonané pred nadobudnutím jej účinnosti, vychádzať z doterajších predpisov, t.j. aplikovať právnu normu účinnú v čase, kedy bol ten-ktorý úkon právnej služby vykonaný ) a mať pri tom na zreteli, že hodnotou veci v tomto konaní nebola výška uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, ale právo na ochranu osobnosti. Výška požadovanej peňažnej náhrady - nemajetkovej ujmy ( satisfakcia finančná ) síce vyjadruje stupeň a mieru zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, ale je iba jedným z prostriedkov nápravy ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto pri stanovení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta treba vychádzať z ust. § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z., ako aj z § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. ( za jednotlivé úkony advokáta vykonané do 1. 6. 2009 ), a nie z výšky žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Za úkony advokáta vykonané po 1. 6. 2009 treba vychádzať z ust. § 10 ods. 8 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.. V danom prípade treba tarifnú odmenu advokáta zvýšiť s prihliadnutím na to, že predmetom konania bola ochrana osobnosti navrhovateľa, keď k neoprávnenému zásahu do jeho cti a dôstojnosti došlo odporcom v dvoch listoch s nepravdivými difamujúcimi výrokmi, ktoré mohol navrhovateľ žalovať samostatnými žalobami. Pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony treba vychádzať z požiadavky ich účelonosti, pričom v tomto prípade aj rokovania s klientom, aj štúdium spisu právnym zástupcom účastníka v rámci prípravy na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť po doplnení dokazovania, možno za takéto považovať. Potom aj povinnosť nahradiť trovy štátu by mala byť uložená tomu účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný. Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný názorom odvolacieho súdu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o trovách konania ( § 224 ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.