Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/7/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200148 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200148.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Marián Degma v právnej veci žalobcu: Lease Plan Slovakia, s.r.o., Ševčenkova 34, 851 01 Bratislava, IČO: 44 558 970, Lease Plan Slovakia B.V., organizačná zložka, Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 31 797 946, zastúpený: JUDr. Radovan Jurika, advokát konajúci v mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného a Rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty: č. I/221/15922-122818/2009/990142-r č. 500/230/20367/09/Mich č. I/221/15923-122820/2009/990110-r č. 500/230/20368/09/Mich č. I/221/15923-122822/2009/990110-r č. 500/230/20369/09/Mich č. I/221/15923-122823/2009/990110-r č. 500/230/20370/09/Mich č. I/221/15923-122824/2009/990110-r č. 500/230/20371/09/Mich č. I/221/15923-122826/2009/990110-r č. 500/230/20372/09/Mich č. I/221/15923-122831/2009/990110-r č. 500/230/20373/09/Mich č. I/221/15923-122833/2009/990110-r č. 500/230/20374/09/Mich č. I/221/15923-122835/2009/990110-r č. 500/230/20375/09/Mich č. I/221/15923-122836/2009/990110-r č. 500/230/20376/09/Mich č. I/221/15923-122838/2009/990110-r č. 500/230/20377/09/Mich č. I/221/15922-122792/2009/990142-r č. 500/230/20708/09/Mich č. I/221/15923-122839/2009/990110-r č. 500/230/20379/09/Mich č. I/221/15922-122789/2009/990142-r č. 500/230/20380/09/Mich č. I/221/15922-122790/2009/990142-r č. 500/230/20381/09/Mich č. I/221/15922-122791/2009/990142-r č. 500/230/20382/09/Mich č. I/221/15922-122793/2009/990142-r č. 500/230/20383/09/Mich č. I/221/15922-122794/2009/990142-r č. 500/230/20384/09/Mich č. I/221/15922-122796/2009/990142-r č. 500/230/20385/09/Mich č. I/221/15922-122797/2009/990142-r č. 500/230/20386/09/Mich č. I/221/15922-122807/2009/990142-r č. 500/230/20256/09/Mich č. I/221/15922-122804/2009/990142-r č. 500/230/20344/09/Mich č. I/221/15922-122805/2009/990142-r č. 500/230/20345/09/Mich č. I/221/15922-122806/2009/990142-r č. 500/230/20346/09/Mich č. I/221/15622-122808/2009/990142-r č. 500/230/20347/09/Mich č. I/221/15922-122810/2009/990142-r č. 500/230/20348/09/Mich č. I/221/15922-122811/2009/990142-r č. 500/230/20350/09/Mich č. I/221/15922-122809/2009/990142-r č. 500/230/20351/09/Mich č. I/221/15922-122785/2009/990142-r č. 500/230/20352/09/Mich č. I/221/15922-122786/2009/990142-r č. 500/230/20353/09/Mich č. I/221/15922-122787/2009/990142-r č. 500/230/20354/09/Mich č. I/221/15922-122788/2009/990142-r č. 500/230/20355/09/Mich č. I/221/15922-122799/2009/990142-r č. 500/230/20356/09/Mich č. I/221/15922-122800/2009/990142-r č. 500/230/20357/09/Mich č. I/221/15922-122801/2009/990142-r č. 500/230/20359/09/Mich č. I/221/15922-122802/2009/990142-r č. 500/230/20360/09/Mich č. I/221/15922-122813/2009/990142-r č. 500/230/20363/09/Mich č. I/221/15922-122814/2009/990142-r č. 500/230/20364/09/Mich č. I/221/15922-122815/2009/990142-r č. 500/230/20365/09/Mich č. I/221/15922-122816/2009/990142-r č. 500/230/20366/09/Mich č. I/221/15923-122840/2009/990110-r č. 500/230/20387/09/Mich č. I/221/15923-122842/2009/990110-r č. 500/230/20388/09/Mich č. I/221/15923-122843/2009/990110-r č. 500/230/20389/09/Mich č. I/221/15923-122845/2009/990110-r č. 500/230/20390/09/Mich č. I/221/15923-122847/2009/990110-r č. 500/230/20391/09/Mich č. I/221/15923-122848/2009/990110-r č. 500/230/20392/09/Mich č. I/221/15923-122849/2009/990110-r č. 500/230/20393/09/Mich č. I/221/15923-123030/2009/990110-r č. 500/230/20394/09/Mich č. I/221/15923-123031/2009/990110-r č. 500/230/20395/09/Mich č. I/221/15923-123034/2009/990110-r č. 500/230/20396/09/Mich č. I/221/15923-123037/2009/990110-r č. 500/230/20397/09/Mich č. I/221/15923-123040/2009/990110-r č. 500/230/20398/09/Mich č. I/221/15923-123041/2009/990110-r č. 500/230/20400/09/Mich č. I/221/15923-123042/2009/990110-r č. 500/230/20401/09/Mich č. I/221/15923-123043/2009/990110-r č. 500/230/20402/09/Mich č. I/221/15923-123052/2009/990110-r č. 500/230/20403/09/Mich č. I/221/15923-123089/2009/990110-r č. 500/230/20404/09/Mich č. I/221/15923-123091/2009/990110-r č. 500/230/20405/09/Mich č. I/221/15923-123097/2009/990110-r č. 500/230/20406/09/Mich č. I/221/15923-123098/2009/990110-r č. 500/230/20407/09/Mich č. I/221/15923-123099/2009/990110-r č. 500/230/20408/09/Mich č. I/221/15923-123101/2009/990110-r č. 500/230/20409/09/Mich č. I/221/15923-123102/2009/990110-r č. 500/230/20410/09/Mich všetky zo dňa 10.11.2009 všetky zo dňa 25.09.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR: č. I/221/15922-122818/2009/990142-r č. I/221/15923-122820/2009/990110-r č. I/221/15923-122822/2009/990110-r č. I/221/15923-122823/2009/990110-r č. I/221/15923-122824/2009/990110-r č. I/221/15923-122826/2009/990110-r č. I/221/15923-122831/2009/990110-r č. I/221/15923-122833/2009/990110-r č. I/221/15923-122835/2009/990110-r č. I/221/15923-122836/2009/990110-r č. I/221/15923-122838/2009/990110-r č. I/221/15922-122792/2009/990142-r č. I/221/15923-122839/2009/990110-r č. I/221/15922-122789/2009/990142-r č. I/221/15922-122790/2009/990142-r č. I/221/15922-122791/2009/990142-r č. I/221/15922-122793/2009/990142-r č. I/221/15922-122794/2009/990142-r č. I/221/15922-122796/2009/990142-r č. I/221/15922-122797/2009/990142-r č. I/221/15922-122807/2009/990142-r č. I/221/15922-122804/2009/990142-r č. I/221/15922-122805/2009/990142-r č. I/221/15922-122806/2009/990142-r č. I/221/15622-122808/2009/990142-r č. I/221/15922-122810/2009/990142-r č. I/221/15922-122811/2009/990142-r č. I/221/15922-122809/2009/990142-r č. I/221/15922-122785/2009/990142-r č. I/221/15922-122786/2009/990142-r č. I/221/15922-122787/2009/990142-r č. I/221/15922-122788/2009/990142-r č. I/221/15922-122799/2009/990142-r č. I/221/15922-122800/2009/990142-r č. I/221/15922-122801/2009/990142-r č. I/221/15922-122802/2009/990142-r č. I/221/15922-122813/2009/990142-r č. I/221/15922-122814/2009/990142-r č. I/221/15922-122815/2009/990142-r č. I/221/15922-122816/2009/990142-r č. I/221/15923-122840/2009/990110-r č. I/221/15923-122842/2009/990110-r č. I/221/15923-122843/2009/990110-r č. I/221/15923-122845/2009/990110-r č. I/221/15923-122847/2009/990110-r č. I/221/15923-122848/2009/990110-r č. I/221/15923-122849/2009/990110-r č. I/221/15923-123030/2009/990110-r č. I/221/15923-123031/2009/990110-r č. I/221/15923-123034/2009/990110-r č. I/221/15923-123037/2009/990110-r č. I/221/15923-123040/2009/990110-r č. I/221/15923-123041/2009/990110-r č. I/221/15923-123042/2009/990110-r č. I/221/15923-123043/2009/990110-r č. I/221/15923-123052/2009/990110-r č. I/221/15923-123089/2009/990110-r č. I/221/15923-123091/2009/990110-r č. I/221/15923-123097/2009/990110-r č. I/221/15923-123098/2009/990110-r č. I/221/15923-123099/2009/990110-r č. I/221/15923-123101/2009/990110-r č. I/221/15923-123102/2009/990110-r zo dňa 10.11.2009 ako aj rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty: č. 500/230/20367/09/Mich č. 500/230/20368/09/Mich č. 500/230/20369/09/Mich č. 500/230/20370/09/Mich č. 500/230/20371/09/Mich č. 500/230/20372/09/Mich č. 500/230/20373/09/Mich č. 500/230/20374/09/Mich č. 500/230/20375/09/Mich č. 500/230/20376/09/Mich č. 500/230/20377/09/Mich č. 500/230/20708/09/Mich č. 500/230/20379/09/Mich č. 500/230/20380/09/Mich č. 500/230/20381/09/Mich č. 500/230/20382/09/Mich č. 500/230/20383/09/Mich č. 500/230/20384/09/Mich č. 500/230/20385/09/Mich č. 500/230/20386/09/Mich č. 500/230/20256/09/Mich č. 500/230/20344/09/Mich č. 500/230/20345/09/Mich č. 500/230/20346/09/Mich č. 500/230/20347/09/Mich č. 500/230/20348/09/Mich č. 500/230/20350/09/Mich č. 500/230/20351/09/Mich č. 500/230/20352/09/Mich č. 500/230/20353/09/Mich č. 500/230/20354/09/Mich č. 500/230/20355/09/Mich č. 500/230/20356/09/Mich č. 500/230/20357/09/Mich č. 500/230/20359/09/Mich č. 500/230/20360/09/Mich č. 500/230/20363/09/Mich č. 500/230/20364/09/Mich č. 500/230/20365/09/Mich č. 500/230/20366/09/Mich č. 500/230/20387/09/Mich č. 500/230/20388/09/Mich č. 500/230/20389/09/Mich č. 500/230/20390/09/Mich č. 500/230/20391/09/Mich č. 500/230/20392/09/Mich č. 500/230/20393/09/Mich č. 500/230/20394/09/Mich č. 500/230/20395/09/Mich č. 500/230/20396/09/Mich č. 500/230/20397/09/Mich č. 500/230/20398/09/Mich č. 500/230/20400/09/Mich č. 500/230/20401/09/Mich č. 500/230/20402/09/Mich č. 500/230/20403/09/Mich č. 500/230/20404/09/Mich č. 500/230/20405/09/Mich č. 500/230/20406/09/Mich č. 500/230/20407/09/Mich č. 500/230/20408/09/Mich č. 500/230/20409/09/Mich č. 500/230/20410/09/Mich zo dňa 25.09.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/,c/,e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu, tak ako bude vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou zo dňa 19.01.2010 žalobca žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť všetkých vyššie označených rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a napadnuté rozhodnutia zrušil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán celkom 63 rozhodnutiami uložil žalobcovi podľa § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej iba zákon o správe daní) 63 pokút, každú vo výške 66,38 €, za podanie (jedného) daňového priznania k cestnej dani za zdaňovacie obdobie roku 2004 po lehote stanovenej podľa § 12 ods. 1 zákona č. 87/1994 Z.z. o cestnej dani (ďalej iba zákon o cestnej dani). V odôvodnení rozhodnutí správca dane konštatoval, že žalobca bol ako daňový subjekt povinný podať daňové priznanie k cestnej dani za rok 2004 za každé vozidlo najneskôr do 16.06.2004, pričom daňové priznanie za predmetné vozidlá bolo doručené na daňový úrad dňa 18.06.2004. Žalobca podal proti týmto rozhodnutiam odvolanie s tým, že postup správcu dane, a to uloženie pokuty za každé konkrétne vozidlo, bol v rozpore s § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko z jeho ustanovenia vyplýva jedna pokuta za neskoré podanie daňového priznania ako celku, nie samostatne za jednotlivé vozidlá uvedené v prílohe k daňovému priznaniu. Nakoľko žalobca podal daňové priznanie v súlade s § 38 ods. 3 uvedeného zákona na predpísanom tlačive, ktorého súčasťou boli aj prílohy, považoval uloženie pokuty za jednotlivé vozidlá za nezákonný postup správcu dane. Žalovaný ako odvolací orgán potvrdilo prvostupňové správne rozhodnutia s odôvodnením, že ak daňovník v daňovom priznaní prizná daň za viacero vozidiel a priznanie podá oneskorene, správca dane uloží pokutu za každé motorové vozidlo osobitne, keďže takýto postup vyplýva zo skutočnosti, že v daňovom priznaní k cestnej dani MF - SR č. 62-26430-2000 sa uvádza osobitne za každé motorové vozidlo dátum vzniku daňovej povinnosti, daňová povinnosť a daň. Podľa žalobcu správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zistili skutkový stav. Žalobca uviedol, že je spoločnosťou podnikajúcou v oblasti prenájmu motorových vozidiel, vzhľadom k čomu je držiteľom motorových vozidiel, ktoré používal na podnikanie a teda bol daňovníkom v zmysle zákona č. 87/1994 Z.z. Vzor tlačiva daňového priznania k cestnej dani „III. oddiel“ umožňoval daňovníkovi priamo na jednom liste tlačiva uviesť údaje o dvoch vozidlách a zároveň predmetný oddiel mal predstavovať prílohu k daňovému priznaniu. Žalobca uvádza , že zároveň v IV. oddiely „sumarizácia výpočtu dane za všetky vozidlá“, v riadku 01 mal daňovník uviesť „počet vozidiel uvedených v daňovom priznaní“. Z tohto žalobca usudzoval, že s odkazom na § 38 ods. 2 zákona o správe daní podaním jedného daňového priznania, v ktorého prílohe bolo uvedených viacero vozidiel, si ako daňovník účinne splnil svoju zákonnú povinnosť podať daňové priznanie za každé jednotlivé motorové vozidlo uvedené v III. oddiele predmetného daňového priznania. Všetky vozidlá žalobcu ako jednotlivé zdaňované predmety cestnej dane boli žalobcom uvedené v prílohách č. 1-32 daňového priznania za rok 2004 doručeného daňovému úradu dňa 18.06.2004 ako jeden dokument. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že podanie jedného daňového priznania za všetkých 63 vozidiel bolo v súlade s právnymi predpismi účinnými v roku 2004. Žalobca poukázal na § 2 písm. a/, § 3 ods.1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 zákona o cestnej dani a na § 38 ods. 1, 2 zákona o správe daní a dôvodil, že pri vozidlách evidovaných v tuzemsku vzniká daňová povinnosť začínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli splnené skutočnosti podľa § 3 ods. 1 zákona o cestnej dani, a to kumulatívnym splnením dvoch podmienok: a/ pridelením evidenčného čísla b/ používaním vozidla na podnikania alebo v súvislosti s podnikaním. Žalobca mal za to, že nakoľko vznik daňovej povinnosti je viazaný nielen na pridelenie evidenčného čísla, ale aj používanie vozidla na podnikanie, daňová povinnosť daňovníkovi vzniká až kumulatívnym splnením obidvoch podmienok. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že pri vozidlách, ktorým bolo pridelené evidenčné číslo v priebehu mesiaca máj 2004, ale ktoré sa začali používať na podnikanie až v mesiaci jún 2004, vznikla daňová povinnosť až 01.07.2004. Žalobca poukázal na to, že v daňovom priznaní k cestnej dani MF SR č. 62-26430-2000 sa údaj „dátum vzniku daňovej povinnosti“ pri jednotlivých vozidlách neuvádza. Vzhľadom na to prvostupňový správny orgán ani žalovaný nemohli na základe predloženého riadne vyplneného daňového priznania bez skúmania ďalších skutočností (dokladov preukazujúcich dátum začatia používania predmetných vozidiel na podnikanie, ktoré si ani jeden správny orgán v rámci konania od žalobcu nevyžiadal), riadne posúdiť, či k splneniu oboch rozhodujúcich skutočností v zmysle § 3 ods. 1 zákona o cestnej dani pri predmetných vozidlách došlo v mesiaci máj 2004 alebo jún 2004 a teda či vznikla žalobcovi daňová povinnosť už dňa 01.06.2004, alebo až dňa 01.07.2004. Vzhľadom k tomu správne orgány nemohli posúdiť, či bolo predmetné daňové priznanie podané oneskorene, t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej 15- dňovej lehoty od vzniku daňovej povinnosti. Skutočnosť, že žalobca podal 18.06.2004 daňové priznanie k cestnej dani za vozidlá, u ktorých bolo v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci naplnená prvá zákonná podmienka vzniku daňovej povinnosti - pridelenie evidenčného čísla, žiadnym spôsobom nepreukazuje resp. nepotvrdzuje, že v rovnakom mesiaci bola naplnená aj podmienka druhá. Zákon o cestnej dani účinný v rozhodujúcom období nebránil žalobcovi konajúc v záujme dodržania zákonnej lehoty, podať daňové priznanie za vozidlá, u ktorých nastala prvá rozhodná skutočnosť v máji 2004 a druhá rozhodná skutočnosť v júni 2004, z opatrnosti už v priebehu mesiaca jún 2004, t.j. ešte pred vznikom daňovej povinnosti. Nie je teda možné z dátumu pridelenia evidenčného čísla a z dátumu podania daňového priznania dedukciou „určiť“ dátum začatia používania vozidla na podnikanie a teda dátum vzniku daňovej povinnosti. Nakoľko z rozhodnutí oboch správnych orgánov, podľa žalobcu nevyplýva, z akých konkrétnych skutočností mali správne orgány za preukázaný dátum vzniku daňovej povinnosti vo vzťahu k predmetným vozidlám, považoval žalobca tieto rozhodnutia za nepreskúmateľné. Z logického aj gramatického výkladu § 35 ods. 4 zákona o správe daní podľa mienky žalobcu vyplýva, že za jedno daňové priznanie, ktoré bolo daňovníkom podané po zákonom stanovenej lehote, je správca dane oprávnený uložiť len jednu pokutu, pričom na jeho uvážení je, v akej výške ju uloží. Z toho vyplýva, že aj v prípade, že by daňové priznanie za rok 2004 bolo podané žalobcom po lehote stanovenej zákonom, daňový úrad by bol oprávnený určiť žalobcovi len jednu pokutu a nie taký počet pokút, koľko vozidiel bolo v predmetnom daňovom priznaní uvedených. Argumentácia žalovaného, že pri každom jednotlivom motorovom vozidle je nevyhnutné samostatne určiť dátum vzniku daňovej povinnosti, daňovú povinnosť a daň, vzhľadom k čomu je možné uložiť pokutu za každé motorové vozidlo osobitne, neobstojí, nakoľko napriek skutočnosti, že predmetom dane je podľa zákona o cestnej dani jednotlivé vozidlo, zákon o správe daní možnosť sankcionovať daňovníka vo vzťahu k jednotlivým predmetom dane osobitne nepripúšťa. Zákon o cestnej dani v § 14 ods. 2 ustanovuje, že na celkový výpočet dane je rozhodujúci počet vozidiel k termínu predloženia daňového priznania, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že správca dane akceptuje podané daňové priznanie ako jeden celok, ako jeden dokument, na základe ktorého daňovník uhradí cestnú daň a preto nie je možné § 35 ods. 4 zákona o správe daní, resp. totožný pojem „daňové priznanie“ použitý v tomto zákonnom ustanovení, vykladať iným spôsobom, a teda nie ako „daňové priznanie ako jeden celok“, v ktorom sú legálne zdanené jednotlivé zdaňovacie predmety dane, ale rozširujúco ako „viacero jednotlivých daňových priznaní vo vzťahu k jednotlivým predmetom dane“. Na základe vyššie uvedených dôvodov mal žalobca za to, že rozhodnutiami a postupom správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.03.2010 k obsahu žaloby uviedol, že s tvrdeniami žalobcu sa nemôže stotožniť a námietky, ktoré uvádza v žalobe, považuje za neakceptovateľné z nasledovných dôvodov: V zmysle § 11 ods. 1 zákon o cestnej dani, pri vozidlách evidovaných v tuzemsku vzniká daňová povinnosť začínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa § 3 ods. 1, ktorý upravuje predmet dane a ktorým je vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a používa sa na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Podľa § 12 ods. 1 zákon o cestnej dani, daňovník je povinný podať daňové priznanie na príslušnom daňovom úrade do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 35 ods. 4 zákon o správe dani, ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote stanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový alebo colný úrad, mu uloží pokutu najmenej 66,38 eur ak ide o právnickú osobu. Odvolací orgán ako aj správca dane pri posudzovaní skutočností predchádzajúcich uloženiu predmetných pokút, vychádzali z údajov uvedených žalobcom v daňovom priznaní k cestnej dani, ktoré predložil správcovi dane dňa 18.06.2004 na tlačive, ktorého vzor bol stanovený „Opatrením MF SR“. Predmetné daňové priznanie podal za 63 vozidiel, ktoré tvoria prílohu tohto priznania, ktorým boli pridelené evidenčné čísla v rámci mesiaca. Súčasne v III. oddiely na riadku 12 - „počet mesiacov, v ktorých vozidiel podlieha dani“, uviedol u všetkých vozidiel 7 mesiacov a k tomu aj zodpovedajúcu výšku dane. Správnosť a pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní potvrdil svojim podpisom. Z týchto údajov vyplýva, že daňová povinnosť k cestnej dani za rok 2004 vznikla žalobcovi dňa 01.06.2004 a nie ako tvrdil v žalobe až 01.07.2004. Žalobca síce dátum prvého použitia vozidla na podnikanie ani pri jednom vozidle neuviedol, ale to nemení skutočnosť, že predmetné vozidlá začal používať na podnikanie už v mesiaci máj, pretože to priamo vyplýva z údaju uvedeného na riadku 12 - počet mesiacov, v ktorých vozidlo podlieha dani, kde uviedol celkom 7 mesiacov, t.j. mesiace jún až december 2004. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobca deň vzniku daňovej povinnosti dňa 01.07.2004 nijako nepreukázal. Takisto žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pokiaľ ide o vyplnenie dátumu prvého použitia vozidla na podnikanie, že bol povinný tento údaj vyplniť len správca dane. Uvedený údaj sa nachádza v III. oddiely v časti pod riadkami 12 až 22 síce na farebnej časti tlačiva ale keďže ide o skutočnosť, ktorú môže jednoznačne vedieť a určiť len daňovník, táto povinnosť vyplýva jemu. Žalobca podával predmetné daňové priznanie príslušnému správcovi dane Daňovému úradu Bratislava IV, ktorý sa v roku 2009 zmenil a prešiel do pôsobnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ktorý pred samotným uložením pokuty preveril správnosť daňového priznania k cestnej dani na rok 2004, konkrétne žalobcom nevyplnený dátum prvého použitia vozidla na podnikanie. Žalobcu telefonicky kontaktoval a súčasne vyzval na jeho doplnenie. Dňa 10.08.2009 zástupcovia žalobcu Marek R. a C. D. sa zúčastnili rokovania na daňovom úrade, z čoho bol spísaný úradný záznam, ktorý tvorí prílohu tohto vyjadrenia k žalobe. Žalobca bol upozornený, že z údajov vyplnených v predloženom daňovom priznaní vyplýva daňová povinnosť a v prípade, že sa dátum prvého použitia vozidla na podnikanie nezhoduje s dátumom pridelenia evidenčných čísiel a zároveň tieto vozidlá boli použité na podnikanie až v nasledujúcom mesiaci, čo tvrdí žalobca vo svojej žalobe, bolo z jeho strany potrebné opraviť daňové priznanie a to za každé konkrétne vozidlo. Zástupcovia žalobcu sa však podľa žalovaného vyjadrili tak, že sa pokúsia zistiť z evidencie vozidiel z roku 2004, či budú údaje u niektorých vozidiel meniť, čo bolo však vzhľadom na charakter činnosti spoločnosti a počet vozidiel dosť problematické. Žalobca predmetné daňové priznanie k cestnej dani za rok 2004 neopravil a komunikoval so správcom dane formou e- mailov, ktorými potvrdil, že konkrétne vozidlá nebude v daňovom priznaní meniť. Správca dane pri posudzovaní veci vychádzal teda z údajov uvedených v tomto daňovom priznaní, v zmysle ktorých daňová povinnosť k cestnej dani za všetky uvedené vozidlá (63) vznikla žalobcovi dňa 01.06.2004. Žalobca bol teda povinný podať daňové priznanie do 16.06.2004. K vyjadreniu žalovaného podal stanovisko žalobca dňa 13.07.2010. Uviedol, že pokiaľ žalovaný zastáva názor, že údaj v časti pod riadkami 12 až 22, hoci na farebnej časti tlačiva, mal povinnosť vyplniť daňovník, teda žalobca a žalobca predmetný údaj nevyplnil, t.j. podal neúplné daňové priznanie, mal po obdržaní neúplného daňového priznania v zmysle § 41 zákona o správe daní žalobcu vyzvať na jeho doplnenie a následne postupovať v zmysle § 42 zákona o správe daní. Žalobca však v tomto prípade nebol vyzvaný na doplnenie chýbajúcich údajov o dátume prvého použitia vozidla na podnikanie a to aj napriek vyjadrenému názoru žalovaného, že sa jedná o skutočnosť, ktorú môže jednoznačne vedieť a teda určiť žalobca. Nakoľko prvostupňový správny orgán v zmysle citovaných ustanovení zákona o správe daní takto nepostupoval a žalobcu na doplnenie neúplného daňového priznania nevyzval, ani sám vznik daňovej povinnosti žalobcu, a daň neurčil podľa pomôcok jemu dostupných, nemohol na základe neúplného daňového priznania ani rozhodnúť o uložení pokuty za oneskorene podané daňové priznanie. Jedine v prípade splnenia zákonom vyžadovaných podmienok a dodržania postupu na určenie dane zo strany prvostupňového správneho orgánu, mohol prvostupňový správny orgán žalobcovi určiť daň a teda aj daňovú povinnosť, resp. konkrétne deň jej vzniku a až v takomto prípade mohol relevantne posúdiť, či bolo predmetné daňové priznanie podané včas alebo po zákonom stanovenej lehote. Podľa žalobcu je neprípustné, aby žalovaný v rozpore so zákonom o správe daní po piatich rokoch od podania daňového priznania výlučne za účelom udelenia pokuty „odvodil“ deň vzniku daňovej povinnosti žalobcu z ním vybraných údajov neúplného a preto chybného daňového priznania. Žalobca poukázal na to, že údaje, ktoré boli ním v tlačive daňového priznania mylne vyplnené, vyplývali len zo zavádzajúceho obsahu riadkov 12 až 22 tlačiva a z toho dôvodu ani nezohľadňovali tak podstatnú právnu skutočnosť, akou bol dátum vzniku daňovej povinnosti, resp. dátum prvého použitia vozidla na podnikanie. Žalobcovi nebola zo strany prvostupňového správneho orgánu doručená žiadna výzva na doplnenie chýbajúcich údajov v zmysle § 41 zákona o správe daní a nikdy sa neuskutočnilo za účasti zástupcov žalobcu žiadne rokovanie, ktorého predmetom by bolo doplnenie nevyplneného dátumu prvého použitia vozidla na podnikanie, ako zavádzajúco uvádza žalovaný. Žalobca tvrdil, že žalovaným predložený úradný záznam zo dňa 10.08.2009 vyhotovený pracovníčkou prvostupňového správneho orgánu popiera priebeh stretnutia tak, ako je opísaný v úradnom zázname. Žalobca bol telefonicky kontaktovaný zo strany pracovníčky prvostupňového správneho orgánu, avšak obsahom telefonátu nebola výzva na doplnenie chýbajúcich údajov v daňovom priznaní za rok 2004, ako tvrdí žalovaný, ale oznámenie, že žalobcovi budú zo strany daňového úradu uložené pokuty vo vzťahu k jednotlivým vozidlám, nie vo vzťahu k jednotlivým daňovým priznaniam ako celku. Práve prerokovanie sporného rozsahu ukladania pokút bolo predmetom aj následného osobného stretnutia zástupcov žalobcu s pracovníčkou prvostupňového správneho orgánu. Napriek skutočnosti, že prvostupňový správny orgán bol dňa 10.08.2009 v priamom kontakte so žalobcom a podľa tvrdenia žalovaného mali byť predmetom rokovania skutočnosti, ktoré priamo súvisia s daňovým konaním, daňový úrad nevyhotovil o priebehu jednania so žalobcom zápisnicu podpísanú všetkými zúčastnenými osobami, ale až po vyše dvadsiatich dňoch mal vyhotoviť predložený úradný záznam. V zmysle zákona o správe daní v úradnom zázname prvostupňový správny orgán písomne zachytáva skutočnosti ovplyvňujúce daňové konanie, napr. rôzne oznámenia, poznámky, obsah telefonických hovorov, ústne podania tretích osôb, odkazy na iné spisové materiály, výpisy z vlastných alebo cudzích záznamov a pod. Úradný záznam je teda výsledkom rôznych podaní bez účasti daňového subjektu. Aj s poukazom na vyššie uvedené žalobca považoval predložený úradný záznam za účelový. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ako aj prvostupňové rozhodnutia je potrebné ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/,c/, e/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom budú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.). Žalobca oznámil, že v dôsledku cezhraničného zlúčenia sa právnym nástupcom spoločnosti Lease Plan Slovakia B.V. stala spoločnosť LeasePlan Slovakia, s.r.o., čo preukázal aj výpismi z obchodného registra. Súd preto v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorá je vyjadrená v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy ( a to hmotnoprávne ako aj procesné ), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Slovenská republika je podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. V záujme zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty napokon spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že prvostupňový správny orgán celkom 63 rozhodnutiami uložil žalobcovi pokuty vo výške XX,XX€ za podanie daňového priznania k cestnej dani za zdaňovacie obdobie roku 2004 po lehote ustanovenej podľa § 12 ods. 1 zákona o cestnej dani . Vychádzal z toho, že žalobca bol povinný podať priznanie do 16.08.2004, pričom daňové priznanie bolo doručené na daňový úrad až dňa 19.08.2004. Proti prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca včas odvolania s tým, že nesúhlasí s uložením pokuty za každé konkrétne vozidlo, keďže tento postup je v rozpore s § 35 ods. 4 zákona o správe daní. Uviedol, že daňové priznanie podal v súlade s § 38 ods. 3 zákona o správe daní na predpísanom tlačive, ktorého súčasťou boli aj prílohy. Žalovaný o odvolaniach rozhodol napadnutými rozhodnutiami uvedenými vo výrokovej časti rozsudku tak, že prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Podľa § 3 ods. 1 zákona o cestnej dani, predmetom dane je vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a používa sa na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Podľa § 15 ods. 4 zákona o cestnej dani, za vozidlá, ktoré sa stávajú predmetom dane v priebehu zdaňovacieho obdobia v súvislosti so začatím podnikateľskej činnosti, zaplatí daňovník pomernú časť ročnej sadzby dane, začínajúc mesiacom vzniku daňovej povinnosti. Ak daňovník ukončí podnikateľskú činnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, vzniká mu nárok na vrátenie pomernej časti dane, začínajúc mesiacom nasledujúcim po dni ukončenia činnosti. Daňový úrad vráti príslušnú časť dane na základe žiadosti daňovníka. Podľa § 15 ods. 5 zákona o cestnej dani, pri vozidlách, ktoré už majú pridelené evidenčné číslo a nepoužívajú sa na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním od začiatku zdaňovacieho obdobia, je daň splatná do 15 dní odo dňa prvého použitia vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Podľa § 35 ods. 4 zákona o správe daní, ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do XX XXX,XX eur, najmenej 33,X9 eur, ak ide o fyzickú osobu a najmenej XX,XX eur, ak ide o právnickú osobu. Podľa § 41 ods. 1 zákona o správe daní, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Daňový úrad uložil pokuty žalobcovi za oneskorené podanie daňového priznania k cestnej dani za vozidlá, ktoré boli všetky uvedené v jednom daňovom priznaní v celkovom počte 63. Opatrením Ministerstva financií SR zo dňa 17.12.2001 č. 20792/2001-74 uverejným vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2000, vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 120/2002 Z.z. ustanovilo Ministerstvo financií SR vzory daňových priznaní k cestnej dani - v prílohe č. 2 bol uvedený vzor daňového priznania pre právnické osoby. Predmetný vzor daňového priznania, nazvaný „priznanie k cestnej dani“ obsahoval štyri časti, pričom ako je zrejmé zo vzoru tlačiva daňového priznania k cestnej dani (III. oddiel), bolo daňovníkovi umožnené priamo na jednom liste tlačiva uviesť údaje o dvoch vozidlách, predmetný oddiel mal predstavovať prílohu k daňovému priznaniu a zároveň vo IV. oddiely „sumarizácia výpočtu dane za všetky vozidlá“ v riadku 01, mal daňovník uviesť počet vozidiel uvedených v daňovom priznaní. Na základe toho dospel súd k záveru, že aj podaním jedného daňového priznania, v ktorého prílohe bolo uvedených viacero vozidiel, si žalobca ako daňovník účinne splnil svoju zákonnú povinnosť - podať daňové priznanie za každé jednotlivé vozidlo uvedené v III. oddiely predmetného daňového priznania. Všetky vozidlá žalobcu, ako jednotlivé zdaňované predmety, boli žalobcom uvedené v prílohách č. 1 až č. 31 daňového priznania za rok 2004, ktorý bol doručený daňovému úradu dňa 18.06.2004 ako jeden dokument. Je nesporné, že daňový úrad takto podané priznanie, vyplnené žalobcom v súlade s poučením na jeho vyplnenie, prijal a ako riadne podané akceptoval. Súd je toho názoru, že podanie jedného priznania za všetkých 63 vozidiel žalobca vykonal v súlade s právnymi predpismi. Súd považoval za podstatnú tiež skutočnosť, že v zmysle poučenia na vyplnenie priznania obsahujúce záväzné pokyny pre daňovníka, mal tento vyplniť len údaje podľa predtlače v bielych riadkoch, pričom farebne označené riadky vyplňuje správca dane. Z § 11 ods. 1 zákona o cestnej dani vyplýva, že daňová povinnosť vzniká pri kumulatívnom splnení dvoch podmienok: 1/ pridelením evidenčného čísla alebo zvláštneho evidenčného čísla 2/ používaním vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Žalobcovi teda nesporne vznikla daňová povinnosť až kumulatívnym splnením obidvoch podmienok a až potom bol povinný v lehote 15 dní od vzniku tejto povinnosti podať daňové priznanie. Platí preto, že pri vozidlách, ktorým síce bolo pridelené evidenčné číslo v priebehu mesiaca máj 2004, ale ktoré sa začali používať na podnikanie až v mesiaci jún 2004, vznikla daňová povinnosť až dňa 01.07.2004. Na tom by z hľadiska práva nič nezmenila skutočnosť, že sám žalobca, ako tvrdí nesprávne, vyplnil v riadku 12 priznania - počet mesiacov, v ktorých vozidlo podlieha dani, číslo 7. Nikde v rámci daňového priznania však nebol vyplnený údaj o prvom použití vozidla na podnikanie, ktorý údaj podľa názoru súdu nebol povinný vyplniť daňovník, nakoľko to vyplýva zo samotného tlačiva daňového priznania a poučenia k jeho vyplneniu. Daňovník vyplnil v riadku č. 8 len dátum pridelenia evidenčného čísla, t.j. dátum splnenia len jednej z dvoch rozhodujúcich skutočností, pričom údaj o tom, kedy vozidlá začal používať na podnikanie, nachádzajúci sa na farebnej časti tlačiva, nebol podľa poučenia povinný vyplňovať. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že správne orgány nemohli na základe takto vyplneného daňového priznania bez skúmania ďalších vstupných údajov spoľahlivo ustáliť, kedy došlo k splneniu oboch rozhodujúcich skutočností v zmysle § 3 ods. 1 zákona o cestnej dani, t.j. či v mesiaci jún alebo júl 2004. Skutočnosť, že žalobca podal priznanie dňa 18.06.2004, totiž sama o sebe nepreukazuje, že v tomto mesiaci bola naplnená aj druhá zákonná podmienka pre vznik daňovej povinnosti. Z logického aj gramatického výkladu § 35 ods. 4 zákona o správe daní, podľa názoru súdu vyplýva, že za jedno daňové priznanie, ktoré bolo daňovníkom podané po zákonom stanovenej lehote, je správca dane oprávnený uložiť len jednu pokutu. V tomto smere sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že nakoľko pri každom jednom motorovom vozidle je nevyhnutné samostatne určiť dátum vzniku daňovej povinnosti, daňovú povinnosť a daň, je možné uložiť aj pokutu za každé motorové vozidlo osobitne. Súd je naopak tej mienky, že hoci predmetom dane podľa zákona o cestnej dani je jednotlivé vozidlo, zákon o správe daní v § 35 ods. 4 neoprávňuje správcu dane uložiť daňovému subjektu pokutu za oneskorene podané daňové priznanie vo vzťahu k jednotlivým predmetom dane, ale len za daňové priznanie ako celok. Z § 14 ods. 2 zákona o cestnej dani vyplýva, že na celkový výpočet dane je rozhodujúci počet vozidiel k termínu predloženia daňového priznania. Správca dane teda akceptuje podané daňové priznanie ako jeden celok - jeden dokument, na základe ktorého daňovník uhradí cestnú daň aj za viaceré predmety dane a preto nie je možné § 35 ods. 4 zákona o správe daní vykladať inak ako tým spôsobom, že ide o daňové priznanie ako jeden celok, v ktorom sú legálne zdanené jednotlivé predmety dane. K námietke žalobcu ohľadne skutočnosti, že daňový úrad neskúmal dátum začiatku používania motorových vozidiel na podnikanie, zaujal súd názor, že pokiaľ mal žalovaný za to, že údaj v časti pod riadkami 12 až 22 na farebnej časti tlačiva daňového priznania mal povinnosť vyplniť žalobca ako daňovník a žalobca predmetný údaj nevyplnil, t.j. podal neúplné daňové priznanie, mal po obdržaní neúplného daňového priznania v zmysle § 41 zákona o správe daní náležitým spôsobom žalobcu vyzvať na jeho doplnenie a následne postupovať v zmysle § 42 zákona o správe daní. Žalovaný však nepreukázal, že by predpísaným procesným postupom vyzval žalobcu na doplnenie chýbajúcich údajov o dátume prvého použitia vozidla na podnikanie, hoci sám uviedol, že sa jedná o skutočnosť, ktorú jednoznačne môže vedieť a teda určiť žalobca. Žalovaný pritom priznal pochybnosti o dátume použitia motorových vozidiel na podnikanie, o čom svedčí aj jeho vyjadrenie, že zástupcovia žalobcu p. R. a p. D. sa zúčastnili jednania na Daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty, pričom táto otázka bola riešená, avšak nebola neuzavretá. O tejto komunikácii naviac správca dane nevyhotovil zápisnicu, ktorú by mali možnosť podpísať všetky zúčastnené osoby, ale až s dlhším časovým odstupom vyhotovil úradný záznam. Jeho obsah však podľa žalobcu nezodpovedá skutočnosti, keďže žalobca tvrdí, že predmetná komunikácia sa netýkala výzvy na doplnenie chýbajúcich údajov v daňovom priznaní za rok 2004, ale oznámenia, že žalobcovi budú uložené pokuty vo vzťahu k jednotlivým vozidlám. Skutočný obsah vyššie uvedenej komunikácie žalobcu s prvostupňovým správnym orgánom teda zostal sporným a preto súd nemohol z úradného záznamu spísaného správcom dane vychádzať a považovať tam uvedené skutočnosti za preukázané. Možno teda konštatovať, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní, pretože predpísaným spôsobom nevyzval žalobcu na doplnenie neúplného daňového priznania, ani sám vznik daňovej povinnosti žalobcu a daň neurčil podľa pomôcok jemu dostupných. Vyššie označené tlačivo v prípade jeho vyplnenia daňovníkom v rozsahu predpísanom pripojeným poučením nedáva dostatočnú odpoveď na otázku, kedy vzniká daňová povinnosť pri jednotlivom vozidle. Nedokonalosť obsahu tlačiva nemožno vykladať na ťarchu daňovníka. Neúplnosť údajov vyžadovaných predpísaným tlačivom preto predpokladá, v prípade pochybností, dopyt správcu dane na zistenie vzniku daňovej povinnosti. Nakoľko oba správne orgány nepostupovali v súlade s § 41 ods. 2 zákona o správe daní a preukázateľným spôsobom nevyzvali žalobcu na doplnenie neúplného daňového priznania, resp. priebeh komunikácie so zástupcami žalobcu v naznačenom smere nezaznamenali do zápisnice, ktorú by mal možnosť podpísať daňovník, dopustili sa v konaní vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí, pretože práve v dôsledku tejto vady nebolo možné jednoznačne posúdiť moment včasnosti podania daňového priznania. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom a preto súd napadnuté rozhodnutia prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/,e/ a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal úspešnému žalobcovi právo na ich náhradu, ktoré uhradí žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu. Trovy konania pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 4.158,- € a trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom podľa § 11 ods. 3, 4 , § 13 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., v nasledovnom členení: 1x úkon právnej služby á 115,90 eur (prevzatie a príprava), 1x úkon právnej služby á 120,23 eur (písomné podanie žaloby) x 62 vecí = 7.320,03 eur 1x úkon právnej služby á 120,23 eur (písomné vyjadrenie z 09.07.2010), 1x úkon právnej služby á 123,50 eur (účasť na pojednávaní 01.02.2011) x 62 vecí = 5.037,08 eur. Režijný paušál 1x 6,95 eur (rok 2009) + 2x 7,21 eur (rok 2010) + 1x7,41 eur (rok 2011) x 63 = 1.813,14 eur + 20% DPH = 2.930,02 eur čo spolu predstavuje 21.738,13 eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.