Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/19/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200274 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200274.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30794242, Tupého 25/A, Bratislava, právne zastúpený advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo proti žalovanému: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 7.1.2010 č. Ei 1/2010-3, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.1.2010 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 7.1.2010 č. Ei 1/2010-3, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava I. sp.zn. Ei 7/08 zo dňa 14.12.2009, ktorým nebolo vyhovené časti žiadosti občianskeho združenia EUREA o sprístupnenie všetkých pokynov Generálnej prokuratúry SR týkajúcich sa veci vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I. pod sp.zn. Pd 88/08. V žalobe žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 29.7.2008 požiadal žalobca podľa ust. § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie: a) protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I. zo dňa 15.7.2008 č.k. Pd 88/08-4 b) všetkých pokynov Generálnej prokuratúry SR, ktoré sa týkajú a boli vydané v súvislosti s vecou vedenou na Okresnej prokuratúre Bratislava I. pod sp.zn. Pd 88/08. Okresná prokuratúra Bratislava I. listom zo dňa 11.8.2008 sprístupnila časť požadovaných informácií - protest prokurátorky, pričom ostatné požadované informácie nesprístupnila, ale v tejto časti žiadosti žalobcu zamietla rozhodnutím zo dňa 11.8.2008 z dôvodu, že ide o interné informácie prokuratúry, ktoré nepodliehajú režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Prvostupňové rozhodnutie žalobca napadol odvolaním, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 2.9.2008 č. Ei 13/08-3. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorú Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.3.2009 pod č.k. 3S 148/2008-19 zamietol. Na základe odvolania žalobcu však NSSR rozsudkom zo dňa 17.9.2009 č.k. 3Sži 6/2009-36 prvostupňový rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie Okresnej prokuratúry Bratislava I. aj rozhodnutie žalovaného zrušil. Okresná prokuratúra Bratislava I. rozhodnutím zo dňa 14.12.2009 opätovne žiadosť žalobcu zamietla, tentoraz s odôvodnením, že prokuratúra ako povinná osoba podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je povinná poskytovať iba informácie o jej rozhodovacej činnosti v oblasti verejnej správy. Rozhodnutie žalovaný napadol odvolaním. Odvolanie bolo zamietnuté a to napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 7.1.2010 pod č. Ei 1/2010-3, ktoré bolo odôvodnené tým, že požadovaná informácia je informáciou získanou od tretej osoby a teda ide o informáciu vylúčenú zo sprístupňovania podľa § 11 ods. 3. Podľa žalobcu je takýto právny názor žalovaného správneho orgánu nesprávny, nakoľko podľa ust. § 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, sú povinnými osobami aj štátne orgány. Podľa názoru žalobcu, žalovaný tiež nesprávne aplikoval ust. § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Má za to, že žiadosť žalobcu sa netýka informácií získaných Okresnou prokuratúrou Bratislava I. ešte aj na plnenie úloh. Žalobca žiada informácie o pokyne prokuratúry a nežiada informáciu, ktorá bola poskytnutá treťou osobou. Z tohto dôvodu navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 2.3.2010 uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Dôvodil tým, že podľa jeho právneho názoru nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, nakoľko orgány prokuratúry sú v postavení štátneho orgánu, ktoré musia rešpektovať zákonom doručenú informačnú povinnosť, musia rešpektovať aj osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Žalovaný ďalej uviedol, že zo zákona o prokuratúre je k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám špeciálnym zákonom, ktorého aplikácia má prednosť pred zákonom o ZSI. Pri posudzovaní žalobcom uvádzaných tvrdení spochybňujúcich správnosť použitej právnej argumentácie treba poukázať aj na spomínaný osobitný právny predpis, ktorým je zákon o prokuratúre. Oprávnenie Generálnej prokuratúry SR riadiť, organizovať a kontrolovať činnosť podriadených prokuratúr vyplýva z § 40 ods. 2 písm. b) zákona o prokuratúre. Za prostriedok riadenia sa považuje práve pokyn, ktorý dáva nadriadená prokuratúra podriadenej prokuratúre podľa § 6 ods. 1 písm. a). Takýmto pokynom zasahuje do procesu prokurátorom vykonávaného dozoru nad zachovávaním zákonnosti v konkrétnej prešetrovanej veci, pretože mu určuje ako má postupovať v konaní pri plnení úloh. Takýto pokyn nespĺňa kritériá rozhodovacej činnosti v oblasti verejnej správy, ale je to úkon smerujúci k riadeniu resp. k úprave postupu podriadenej prokuratúry. Pri použití uvedených ustanovení zákona o prokuratúre možno teda vo vzťahu k § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám konštatovať, že informačná povinnosť žalovaného sa nevzťahuje na poskytnutie informácií - pokynov nadriadenej prokuratúry žalobcovi. Pre úplnosť žalovaný ešte uvádza, že orgány prokuratúry však splnili zákonom uloženú informačnú povinnosť tým, že žalobcovi sprístupnili informácie, ktoré priamo súviseli s plnením jej úloh, t.j. poskytli protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I. z 15.7.2008 sp.zn. Pd 8/08. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť a to s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. §244 ods. 1 OSP súd skúma aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 7.1.2010 č. Ei 1/2010-3, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava I. č. Ei 7/08 zo dňa 14.12.2009, ktorým nebolo vyhovené časti žiadosti žalobcu o sprístupnenie všetkých pokynov Generálnej prokuratúry SR týkajúcich sa veci vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I. pod sp.zn. Pd 88/08. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že 1.8.2008 bola na Okresnú prokuratúru Bratislava I. doručená žiadosť občianskeho združenia EUREA, Bratislava (žalobcu) o sprístupnenie protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I. zo dňa 15.7.2008 č.k. Pd 88/08-4 ako aj všetkých pokynov Generálnej prokuratúry SR, ktoré sa týkajú a boli vydané v súvislosti s vecou vedenou na Okresnej prokuratúre Bratislava I. pod sp.zn. Pd 88/08. Dňa 11.8.2008 vydala Okresná prokuratúra Bratislava I. rozhodnutie č. Ei 7/08-2, ktorým nevyhovela žiadosti občianskeho združenia EUREA, Bratislava, podanej 1.8. o sprístupnenie všetkých pokynov Generálnej prokuratúry, ktoré sa týkajú a boli vydané v súvislosti s vecou vedenou na Okresnej prokuratúre Bratislava I. pod sp.zn. Pd 88/08. Rozhodla tak s odôvodnením, že nejde o informáciu podliehajúcu právnemu režimu podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, o ktorom rozhodla Krajská prokuratúra v Bratislave rozhodnutím zo dňa 2.9.2008 č. Ei 13/08-3 tak, že odvolanie žalobcu zamietla. Následne podal žalobca na súd žalobu dňa 17.9.2008, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Ei 13/08-3 zo dňa 2.9.2008, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 3S 148/2008 zo dňa 10.3.2009 tak, že Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žiadateľ o poskytnutie informácie odvolanie, o ktorom rozhodol NSSR rozsudkom sp.zn. 3Sži 6/2008 zo dňa 17.9.2009 tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Ei 13/08-3 zo dňa 2.9.2008 ako aj rozhodnutie Okresnej prokuratúry Bratislava I. č. Ei 7/08 zo dňa 11.8.2008 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Dňa 26.11.2009 bolo na Okresnú prokuratúru Bratislava I. doručené podanie žalobcu označené ako odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. Podľa názoru žalobcu, ktorý vyplynul z tohto podania, žalobca mal za to, že je potrebné podať odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava I. z dôvodu, že rozsudok NSSR 3Sži 6/2009 zo dňa 17.9.2009 nadobudol dňa 21.10.2009 právoplatnosť, a preto lehota na rozhodnutie o jeho žiadosti z 1.8.2008 už uplynula. Po vrátení veci Krajskej prokuratúre v Bratislave na ďalšie konanie, dospela Okresná prokuratúra Bratislava opakovane k záveru, že žiadosti žalobcu zo dňa 1.8.2008 o sprístupnenie všetkých pokynov Generálnej prokuratúry SR, ktoré sa týkajú a boli vydané v súvislosti s vecou vedenou na Okresnej prokuratúre Bratislava I. pod sp.zn. Pd 88/08 nie je možné vyhovieť a to s poukazom na § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a podľa ust. § 11 ods. 3 citovaného zákona. Z tohto dôvodu Okresná prokuratúra Bratislava I. vydala vo veci rozhodnutie dňa 14.12.2009 pod č.k. Ei 7/08-12, ktorým rozhodla tak, že nevyhovela žiadosti žiadateľa občianske združenie EUREA, podanej dňa 1.8.2008 o sprístupnenie všetkých pokynov Generálnej prokuratúry SR, ktoré sa týkajú a boli vydané v súvislosti s vecou vedenou na Okresnej prokuratúre Bratislava I. pod sp.zn. Pd 88/08. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného č. Ei 1/2010-3 dňa 7.1.2010 tak, že Krajská prokuratúra v Bratislave v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. zamietla odvolanie občianskeho združenia EUREA, Bratislava, podané proti rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava I. sp.zn. Ei 7/08 zo dňa 14.12.2009, ktorým nebolo vyhovené časti žiadosti žalobcu o sprístupnenie všetkých pokynov Generálnej prokuratúry SR týkajúcich sa veci vedenej na OP Bratislava I. pod sp.zn. Pd 88/08. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného spočívajúci v tom, že informačná povinnosť, ako je upravená v ust. § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa na výkon riadiacich a organizačných oprávnení nevzťahuje. Pre daný prípad bol zákon dodržaný aj tým, že povinná osoba sprístupnila informácie, ktoré priamo súviseli s plnením jej úloh, nakoľko žiadateľovi bol poskytnutý protest prokurátora Pd 88/08 zo dňa 15.7.2008. Podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon podľa ust. § 1 upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, povinnými osobami podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona, pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy, na základe osobitného zákona, podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. Z poznámky pod čiarou uvedenej pod číslom 25 je zrejmé, že týmto osobitným zákonom môže byť okrem iného aj zákon č. 314/1996 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V prejednávanej veci základnú otázku, ktorú súd mal v tejto veci vyriešiť, bolo, či pokyn, ktorý bol daný nadriadeným prokurátorom podriadenému prokurátorovi je, alebo nie je informáciou, ktorú by mala prokuratúra ako povinná osoba poskytnúť žiadateľovi. Z dikcie ust. § 11 je zrejmé, že toto ustanovenie uvádza ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám, ku ktorým okrem iného patria aj kategórie informácií, ktoré sú utajované resp. chránené a nemôžu byť na základe zákona o slobode informácií sprístupnené. Ide o utajované skutočnosti, ku ktorým môžeme podľa odseku 3 citovaného ustanovenia zaradiť aj informácie, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy alebo na základe osobitného zákona. V tomto prípade ust. § 11 ods. 3 v poznámke pod čiarou priamo odkazuje na zákon o prokuratúre. Je preto zrejmé, že pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úloh na základe osobitného zákona, môže povinná osoba sprístupniť len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. V tomto prípade sa Krajský súd v Bratislave stotožnil v celom rozsahu s právnym názorom žalovaného a síce, že treba prihliadať aj na osobitný právny predpis, ktorým je zákon o prokuratúre. Oprávnenie Generálnej prokuratúry SR je okrem iného aj riadiť a organizovať činnosť podriadených prokuratúr. Za prostriedok riadenia je potrebné považovať pokyn, ktorý dáva nadriadená prokuratúra podriadenej prokuratúre a ním zasahuje do procesu vykonávaného dozoru nad zachovaním zákonnosti v konkrétnej veci, nakoľko ním určuje podriadenej prokuratúre, ako má v danom konaní postupovať. Takýto úkon je podľa názoru súdu potrebné považovať za úkon smerujúci k riadeniu podriadenej prokuratúry. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu žalovaného nedošlo k porušeniu zákona. Má za to, že informačná povinnosť tak, ako je upravená v ust. § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa nemôže vzťahovať na výkon riadiacich a organizačných oprávnení a to hlavne v spojení s ust. § 11 ods. 3 citovaného zákona. Samotný protest prokurátora č. Pd 88/08 žalobcovi poskytnutý bol. Nakoľko súd v prejednávanej veci konštatoval, že po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, žalobu v súlade s ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s výsledkom konania podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.