Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sp/4/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200741 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200741.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: Ing. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa XX. Y. XXXX č.j. (XXXX/XX) J..: XXX/XXXX/Ber (XXXX/XX), takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa XX. Y. XXXX č.j. (XXXX/XX) J..: XXX/XXXX/Ber (XXXX/ XX) p o t v r d z u j e. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podaným opravným prostriedkom sa právna predchodkyňa navrhovateľky Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava domáhala postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa XX. Y.P. XXXX č.j. (XXXX/XX) J..: XXX/XXXX/Ber (XXXX/XX), ktorým rozhodnutím odporca o reštitučnom nároku uplatnenom na bývalom Pozemkovom úrade Bratislava dňa XX.XX.XXXX O. A. (v priebehu reštitučného konania dňa XX.XX.XXXX zomrelou) podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že právny nástupca žiadateľky Ing. P. A. spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. o pôde a preto mu priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. L. pôvodne ako parc.č. 2476/8, v KN ako parc.č. 1968/52 - ostatná plocha o výmere 389 m2 v celosti podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného GEOMEP, zememeračskou kanceláriou Bratislava, overeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Zároveň tomuto ako dedičovi zomrelej oprávnenej osoby uložil vrátiť čiastku 258,248€ zodpovedajúcu kúpnej cene 7.780,- Sk za odpredanú nehnuteľnosť v lehote 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na účet Ministerstva financií SR. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade z vykonaného dokazovania ako z listinných dôkazov, tak aj z výsluchu oprávnenej osoby, svedkyne MUDr. M. K. a tiež I. C.C. mal za preukázané, že v prípade uzavretia kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX medzi pôvodnou vlastníčkou nehnuteľnosti O. A. rod. A. ako predávajúcou a KÚNZ - riaditeľstvo pre výstavbu fakultných nemocníc ako kupujúcim ohľadne nehnuteľnosti parc.č. 2476/8 o výmere 389 m2 objektívne existovali okolnosti majúce za následok stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcej, keď stav tiesne odporca vyvodil z nie dobrovoľného, ani nie slobodného a ani nie z dokonalého zváženia situácie, ale že pôvodná vlastníčka predmetnú kúpnu zmluvy uzavrela pod vplyvom tlaku vyvolanom vtedajšou situáciou, ktorej práva neboli rovnoprávne s právami socialistických organizácií a štátnych orgánov pri nedostatku zákonnej ochrany súkromného vlastníctva. A pokiaľ sa jednalo o nápadne nevýhodné podmienky, tieto v zmysle záveru odporcu vyplynuli jednak z politickej situácie, ktorá nikdy nedovoľovala, aby si kúpnu cenu mohol určiť predávajúci, ale tiež z nevyplatenia náhrady za záhradný prístrešok, čo predstavovalo nevýhodnosť pôvodnej vlastníčky takej intenzity, že ju bolo možno kvalifikovať ako nápadnú, nakoľko napriek prevodu aj záhradnej chatky postavenej na predmetnom pozemku v spojitosti s prevodom pozemku na Československý štát, i napriek tomu, že investor sa zaviazal náhradu za záhradnú chatku vyplatiť dodatočne (osobitné dojednanie podmienky prevodu), k tomuto nikdy nedošlo a prípadné vyplatenie povinná osoba na výzvu konajúceho správneho orgánu osvedčiť nevedela s poukazom, že požadovanú písomnú dokumentáciu nemôže poskytnúť, keďže túto nemá k dispozícií. Odporca v súvislosti s úvahou o navrátení vlastníctva poukázal na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním, a to vykonanou ohliadkou na mieste samom dňa 17.06.2009 zistil a mal za preukázané, že nehnuteľnosť ani neslúži účelu, na ktorý bola vykúpená, keď pozemok, ktorý je v prítomnosti súčasťou v KN parc.č. 1968/1 nachádzajúcej sa v kat. úz. L. a vedený v KN ako ostatná plocha na LV č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky - Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava je voľný a nezastavaný, nenachádza sa na ňom žiadna stavba ani prekážka, ktorá by bránila jeho vydaniu podľa § 11 zákona č. 229/1991 Zb. a potom na obnovenie hraníc pôvodného pozemku dal vyhotoviť citovaný geometrický plán. Týmto mal odporca za osvedčené, že v prípade nástupcu pôvodnej oprávnenej osoby O. A. sú splnené zákonné podmienky tak ako sú predpokladané v ust. § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení. Oprávnenú osobu a jej dedičov mal odporca zistených z matričných dokladov a z osvedčenia o dedičstve V. V. XXX/XX, právoplatného XX.XX.XXXX, ďalej osvedčenia o štátnom občianstve č. XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a štátnom občianstve č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka, považujúc napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne žiadala, aby súd toto po preskúmaní zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, namietajúc neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu ako k tiesni tak aj k nápadne nevýhodným podmienkam ako tieto odporca ustálil, zároveň spochybňujúc aj hodnovernosť svedeckých výpovedí vzhľadom na blízky vzťah k osobe oprávnenej a zároveň namietajúc právny záver odporcu ohľadne neexistencie prekážky pre vydanie pôvodného pozemku z dôvodu jeho nezastavanosti. V tejto súvislosti navrhovateľka zdôraznila, že i keď pozemok sa v súčasnosti nachádza in natura, je stále súčasťou stavebného areálu a účel vykúpenia bude dosiahnutý po dokončení stavby, čím aj zmení charakter na zastavanú, resp. ostatnú plochu, a potom nebude spĺňať podmienky uvedené v § 1 zákona. K podanému opravnému prostriedku navrhovateľky sa odporca vyjadril najprv písomne dňa XX.XX.XXXX, v ktorom stanovisku zotrval na svojom právnom názore ohľadne splnenia zákonných podmienok pre navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a vo vzťahu k námietke budúcej zmeny druhu pozemku po jeho zastavanosti uviedol, že vychádzajúc z účelu tohto reštitučného zákona, ktorým je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948-1989, že charakter kultúry pozemku je treba posudzovať v čase, kedy k jeho prechodu alebo prevodu vlastníctva na štát došlo, a nie v čase rozhodovania správneho orgánu. V danom prípade potom predmetná nehnuteľnosť mala v čase výkupu kultúru záhrada, teda patrila do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo aj preukazuje LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a tiež výpoveď ako oprávnenej osoby, tak aj svedkov a v danom prípade nebola zistená žiadna prekážka brániaca vydaniu nehnuteľnosti v zmysle § 11 zákona o pôde, ktorú skutočnosť vykonaná ohliadka na mieste samom jednoznačne preukazuje a potom i v rámci ústneho preskúmavacieho konania pred súdom navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Právny nástupca oprávnenej osoby Ing. P. A. ako zúčastnená osoba v preskúmavacom konaní sa s právnym názorom odporcu jednoznačne stotožnil, rovnako stotožňujúc sa s jeho argumentáciou ohľadne dôvodov preukazujúcich kumulatívne stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcej v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX a namietajúc, že by v danom prípade v reštitučnom konaní boli svedkovia zaujatí. Jednalo sa o svedkov, ktorí boli navrhnutí ako osoby majúce o veci vedomosť ako vlastníci susediacich pozemkov. Zároveň tento pripomenul, že splnenie nápadne nevýhodných podmienok na strane pôvodnej vlastníčky osvedčuje aj tá skutočnosť, že štát nepristúpil k vykúpeniu všetkých v lokalite sa nachádzajúcich a do areálu stavby spadajúcich pozemkov, ale ako to už aj správnemu orgánu v rámci reštitučného konania osvedčil, napríklad predĺžením dohody o dočasnom užívaní pozemku parc.č. 2476/2, v tomto prípade štát pozemok nevykúpil, ale s jeho vlastníkom dohodol len dočasne odplatné jeho užívanie za dohodnutú cenu 32.151,- Kčs a v prípade jeho matky ani takáto iná možnosť jej navrhnutá nebola. Vzhľadom na uvedené potom navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie po jeho preskúmaní ako vecne správne a zákonné potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup tomuto predchádzajúci a v kontexte námietok navrhovateľky uplatnenej v zákonnej lehote dospel k záveru, že tomuto opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Predmetom posudzovanej veci je rozhodnutie odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, č.j. (XXXX/XX) J..: XXX/ XXXX/Ber (XXXX/XX), ktorým tento o reštitučnej žiadosti pôvodnej oprávnenej osoby O. A.Á. uplatnenej u právneho predchodcu odporcu podľa zákona 229/1991 Zb. dňa XX.XX.XXXX vo vzťahu k pozemku parc.č. 2476/8 o výmere 389 m2, nachádzajúcemu sa v kat. úz. L. rozhodol tak, že právnemu nástupcovi pôvodnej vlastníčky ako ďalšej oprávnenej osobe Ing. P. A. ako dedičovi zomrelej oprávnenej osoby priznal vlastnícke právo z dôvodu splnenia podmienok uvedených v § 6 ods. 1 písm. k/ zákona o pôde, a to, či bol vecne správny právny záver odporcu ohľadne preukázania kumulatívneho splnenia tiesne a nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcej O. A. pri uzatvorení kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX ohľadne parc.č. 2476/8 o výmere 389 m2 a tiež o neexistencii prekážky navrátenia vlastníctva k pôvodnému pozemku tak ako to ustálil odporca. Z predloženého administratívneho spisu odporcu na vec sa vzťahujúceho súd zistil nasledovné: Dňa XX.XX.XXXX si oprávnená osoba O. A. podľa zákona č. 229/1991 Zb. uplatnila u odporcu reštitučný nárok vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. K. - L. a zapísanej v PK vl.č. XXXX ako parc.č 2476/8 vo výmere 389 m2 , v danej veci ktorej je reštitučným titulom kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou mal súd osvedčené, že výlučná vlastníčka parcely č. 2476/8 o výmere 389 m2 previedla pozemok s príslušenstvom čsl. štátu v zastúpení KÚNZ - Riaditeľstvo pre výstavbu fakultných nemocníc Bratislava za kúpnu cenu celkom 19.021,- Kčs, vychádzajúc zo znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom J. Homolom dňa XX.XX.XXXX a zapísanom v znaleckom denníku pod č. 819/92/86 podľa nasledovného členenia: - cena pozemku 7.780,- Kčs, - oplotenie 5.570,- Kčs, - porasty 4.494,- Kčs, - vonkajšie úpravy 971,- Kčs, keď vyplatenie ktorej tejto kúpnej ceny vlastníčke bolo v rámci reštitučného konania bezpochyby preukázané. I keď v rámci reštitučného konania bolo tiež osvedčené, že súčasne s prevodom pozemku došlo aj k prevodu záhradnej chatky na tomto postavenej, i keď toto v bode 2. kúpnej zmluvy uvedené nie je, avšak čomu nasvedčuje aj osobitné dojednanie zmluvy obsiahnuté pod bodom 11. zmluvy, podľa ktorého sa investor zaviazal vyplatiť náhradu za záhradný prístrešok vo výške 12.859,- Kčs pre prípad kladného stanoviska Obvodného národného výboru Bratislava IV., prípadné vyplatenie ceny záhradného prístreška v rámci reštitučného konania vedeného pred správnym orgánom, ale ani v rámci preskúmavacieho konania pred súdom preukázané nebolo. Po doplnení požadovanej písomnej dokumentácie matričných dokladov vo vzťahu k oprávnenej osobe, i k ďalšej oprávnenej osoby vzhľadom na úmrtie oprávnenej osoby v priebehu reštitučného konania preukázaného dňom XX.XX.XXXX, odporca nariadil vo veci ústne pojednávanie určené na deň XX.XX.XXXX, na ktorom boli vypočutí Ing. P. A. ako dedič zomrelej O. A. (syn), svedkyňa MUDr. M. K. a tohto sa zúčastnili tiež zástupkyňa za Fakultnú nemocnicu s poliklinikou. Výsluchom Ing. P. A. bolo potvrdené, že samotnému výkupu pozemku vrátane záhradnej chatky, ktorá bola obývateľná a v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva, aj k oceneniu ktorej znalec pristúpil, predchádzalo dlhšie obdobie, počas ktorého bol na jeho matku ako výlučnú vlastníčku pozemku vyvíjaný verbálny nátlak pod následkom vyvlastnenia pozemku s príslušenstvom, čo táto zle psychicky znášala, keď zástupcovia investora ju mali za týmto účelom navštevovať aj doma, až napokon zmluvu pod týmto nátlakom, neistotou a obavami pred stratou pozemku, ktorý mal byť pre verejné účely zriadenia nemocnice vykúpený, ktorému sa táto po celú dobu bránila, keď záhradku si zakúpila ako bývalá učiteľka poberajúca nízky dôchodok, a ktorá jej slúžila jednak ako zdroj ovocia a zeleniny, ale tiež prebytky ktorých predávala a vhodná relaxácia vzhľadom na zdravotné problémy matky trpiacej vysokým krvným tlakom. Pokiaľ sa jedná o nápadne nevýhodné podmienky na strane predávajúcej pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy, tieto odporca videl jednak v tom, že v prípade záhrady jeho matky došlo napokon k uzavretiu kúpnej zmluvy, čo znamenalo trvalú stratu záhrady, avšak KÚNZ tak nepostupoval vo vzťahu k všetkým vlastníkom pozemkov v tejto lokalite rovnako, keď má vedomosť, že s niektorými vlastníkmi bola a za podstatne výhodnejších podmienok uzavretá dohoda o dočasnom užívaní pozemku a po ukončení výstavby sa investor zaviazal, že záhradku uvedie do pôvodného stavu a nahradí aj prípadné škody spôsobené jej dočasným užívaním. Takto osvedčil napríklad uzavretie dohody vo vzťahu k parc.č. 2476/2, ktorá bola uzavretá medzi riaditeľom Stavoinvesty (investorom) a vlastníčkou pozemku. Nápadne nevýhodné podmienky tento videl tiež v skutočnosti, že s prevodom záhrady sa súčasne zrealizoval aj prevod chatky na tejto zriadenej, ktorú si rodina sama vybudovala po zakúpení záhrady v roku 1980 a táto aj síce bola znaleckým posudkom slúžiacim účelu vyvlastnenia ocenená, avšak k výplate kúpnej ceny za záhradku nikdy nedošlo. Aj v tomto oprávnená osoba videla nápadne nevýhodné podmienky a tiež, že predajom záhrady došlo k strate ďalšieho doplnkového príjmu žijúcej rodiny bez otca, ktorý tvoril výťažok predaja prebytkov produktov vypestovaných v záhrade. Nedobrovoľnosť prevodu záhradky a tiež, že pôvodná vlastníčka si príjem do rodiny dopĺňala predajom prebytkov záhradných produktov na ústnom pojednávaní aj navrhnutá svedkyňa MUDr. M. K. osvedčila. Uvedené potvrdzuje tiež čestné prehlásenie I. C. (XX.XX.XXXX). Pokiaľ navrhovateľ v opravnom prostriedku spochybňoval hodnovernosť svedeckých výpovedí, či ich predpojatosť vo vzťahu k pôvodnej vlastníčke a jej rodine, tak jeho zástupkyňa na ústnom pojednávaní svedeckú výpoveď a ani prípadnú predpojatosť svedkyne ničím nespochybňovala. V prípade obidvoch svedkýň sa jedná o osoby bez príbuzenského pomeru a osoby známe s pôvodnou vlastníčkou a jej rodinou práve z lokality záhrad. Z dohody o dočasnom užívaní pozemku uzavretou medzi vlastníčkou pozemku parc.č. 2476/2 o výmere 379 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. K. -L. a investorom Stavoinvesta dňa neuvedeného súd zistil, že vlastníčka predmetného pozemku udelila investorovi súhlas pozemok užívať v čase od 01.10.1989 do 31.12.1993 a investor sa zaviazal vyplatiť vlastníčke pozemku náhradu za túto dobu F. (za 51 mesiacov) náhradu vo výške 32.151,- Kčs, ktorý pozemok mal investor využívať pre účely druhej stavby Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava - Rázsochy a zároveň sa investor v bode IV. zaviazal, že predmetný pozemok po skončení dohodnutej doby užívania uvedie do pôvodného stavu a prípadne škody vzniknuté na ňom počas dočasného jeho užívania vlastníkovi pozemku nahradí, s tým, že so začatím výstavby daného objektu sa uvažovalo (bod V.). Pred vydaním rozhodnutia vo veci samej odporca dňa XX.XX.XXXX vykonal ohliadku pozemku na mieste samom, na ktorú ohliadku boli prizvaní zástupcovia Fakultnej nemocnice s poliklinikou a Slovenského pozemkového fondu, ktorý sa však tejto ohliadky nezúčastnili a ohliadka potom prebehla za účasti len Ing. P. A.. Ohliadkou bolo zistené, že pozemok je podľa identifikácií parciel a snímky z mapy súčasťou parc.č. 1968/1 označený ako ostatné plochy a vedený na LV č. XXXX vo vlastnícke Slovenskej republiky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava a tiež, že sa jedná o terén s navážkou zeminy pre účel rozostavanej stavby nevyužitý, na pozemku sa nenachádza žiadna stavba ani iná prekážka brániaca jeho vydaniu a tento je prístupný zo strany pôvodných existujúcich záhrad, čo aj osvedčuje vyhotovená fotodokumentácia založená v administratívnom spise odporcu. Zo záveru ohliadky vyplynula potreba vyhotovenia geometrického plánu na obnovenie pôvodného pozemku. Tento aj bol pre účel rozhodnutia o reštitučnom nároku dňa 27.10.2009 vyhotovený GEOMEP-om zememeračskou kanceláriou a Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu overený dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXX/XX. Napokon odporca o reštitučnom nároku uplatnenom pôvodnou vlastníčkou O. A. rozhodol napadnutým rozhodnutím dňa XX.XX.XXXX (č.j. (XXXX/XX) J..: XXX/XXXX/Ber (XXXX/XX) tak, že právny nástupca žiadateľky Ing. P. A. spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. znení neskorších predpisov a potom mu priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. L., pôvodne ako parc.č. 2476/8, v KN ako parc.č. 1968/52 - ostatná plocha o výmere 389 m2 v celosti podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného GEOMEP - om, zememeračskou kanceláriou Bratislava, overeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Zároveň tomuto ako dedičovi zomrelej oprávnenej osoby bola uložená povinnosť vrátiť čiastku 258,248 € zodpovedajúcu kúpnej cene 7.780,- Sk z odpredanú nehnuteľnosť v lehote 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na účet Ministerstva financií SR. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade z vykonaného dokazovania ako z listinných dôkazov, tak aj z výsluchu oprávnenej osoby, svedkyne MUDr. M. K. a tiež I. C.C. (písomné prehlásenie zo dňa 16.07.2007) mal za preukázané, že v prípade uzavretia kúpnej zmluvy dňa 14.04.1987 medzi pôvodnou vlastníčkou nehnuteľnosti O. A. rod. A. ako predávajúcou a KÚNZ - riaditeľstvo pre výstavbu fakultných nemocníc ako kupujúcim ohľadne nehnuteľnosti parc.č. 2476/8 o výmere 389 m3 objektívne existovali okolnosti majúce za následok stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcej, keď stav tiesne odporca vyvodil z nie dobrovoľného, ani nie slobodného a ani nie z dokonalého zváženia situácie, ale že pôvodná vlastníčka predmetnú kúpnu zmluvy uzavrela pod vplyvom tlaku vyvolanom vtedajšou situáciou, ktorej práva neboli rovnoprávne s právami socialistických organizácií a štátnych orgánov pri nedostatku zákonnej ochrany súkromného vlastníctva. A pokiaľ sa jednalo o nápadne nevýhodné podmienky tieto v zmysle záveru odporcu vyplynuli jednak z politickej situácie, ktorá nikdy nedovoľovala, aby si kúpnu cenu mohol určiť predávajúci, ale tiež nevyplatením náhrady za záhradný prístrešok, čo predstavovalo nevýhodnosť pôvodnej vlastníčky takej intenzity, že ju bolo možno kvalifikovať ako nápadnú, nakoľko napriek prevodu aj záhradnej chatky postavenej na predmetnom pozemku v spojitosti s prevodom tohto na Československý štát, napriek tomu, že investor sa zaviazal náhradu za záhradnú chatku vyplatiť dodatočne (bod 11. zmluvy: osobitné dojednanie podmienky prevodu), k tomuto v skutočnosti nikdy nedošlo. A prípadné vyplatenie povinná osoba na výzvu konajúceho správneho orgánu nevedela osvedčiť s poukazom, že požadovanú písomnú dokumentáciu nemôže poskytnúť, keďže túto nemá k dispozícií. Odporca zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že vykonaným dokazovaním, a to vykonanou ohliadkou na mieste samom dňa 17.06.2009 zistil a mal za preukázané, že nehnuteľnosť ani neslúži účelu, na ktorý bola vykúpená, keď pozemok, ktorý je v prítomnosti súčasťou v KN parc.č. 1968/1 nachádzajúcej sa v kat. úz. L. a vedený v KN ako ostatná plocha na LV č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky - Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava je voľný a nezastavaný, nenachádza sa na ňom žiadna stavba ani iná prekážka, ktorá by bránila jeho vydaniu podľa § 11 zákona č. 229/1991 Zb. a potom na obnovenie hraníc pôvodného pozemku dal vyhotoviť citovaný geometrický plán. Týmto mal odporca za osvedčené, že v prípade nástupcu pôvodnej oprávnenej osoby O. A. sú splnené zákonné podmienky tak ako sú predpokladané v § 6 ods. 1 písm. k/ zákona. Oprávnenú osobu a dedičov po nej mal odporca zistených z matričných dokladov a z osvedčenia o dedičstve V. V. XXX/XX, právoplatnej XX.XX.XXXX, ďalej osvedčenia o štátnom občianstve č. XXXX/ XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a štátnom občianstve č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zákon č. 229/1991 Zb. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto reštitučného zákona je tiež spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období stanovenom v tomto zákone vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov a zákonom stanovenom okruhu reštitučných titulov. Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu - pozemkového úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo priznaní práva na náhradu za pozemok. Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína doručením návrhu oprávnenej osoby sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou príslušného pozemkového úradu pri rozhodovaní je postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a pri ich aplikácií vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti ( § 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať podklady potrebné pre rozhodnutie. Podľa § 32 ods.2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecné známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje správny orgán. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 a 3 cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie , ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia len v kontexte námietky navrhovateľky spochybňujúcej právny záver odporcu ohľadne kumulatívneho splnenia tiesne a nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcej v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy ohľadne parc.č. 2476/8 nachádzajúcej sa v kat. úz. K. - L. dňa XX.XX.XXXX a neexistencie prekážky navrátenie vlastníctva, keď tu súd po preskúmaní dospel k záveru, že tomuto opravnému prostriedku nie je možné priznať úspech, keď sa plne stotožnil s právnym názorom a záverom konajúceho správneho orgánu, a to z nasledovných dôvodov: Z obsahu administratívneho spisu vedeného u odporcu súd nemal pochybnosti o tom, že reštitučný nárok pôvodnej vlastníčky O. A. bol u odporcu uplatnený v zákonnej lehote tak ako je to určené ustanovení § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a rovnako nemal súd pochybnosti o tom, že reštitučným titulom v danom prípade je kúpna zmluvy, ktorú dňa XX.XX.XXXX pôvodná vlastníčka pozemku parc.č. 2476/8 o výmere 389 m2 O. A. uzavrela s KÚNZ - riaditeľstvom pre výstavbu fakultných nemocníc v Bratislave, nie sama z vlastného rozhodnutia, ale čo bolo potvrdené aj výsluchom ďalšej oprávnenej osoby, ale tiež svedkyne MUDr. M. K.U. a čestným prehlásením I. C., u ktorých nemal súd pochybnosti o ich predpojatosti, ale tak učinila pod určitým verbálnym nátlakom zo strany štátu v zastúpení bližšie neoznačených pracovníkov KÚNZ, či investora pod hrozbou straty pozemku za ešte nevýhodnejších podmienok jeho vyvlastnením a tiež obavami v dôsledku objektívneho nedostatku ochrany vlastníctva typickom pre daný politický režim v čase uzatvárania zmluvy. Tu sa treba len stotožniť s názorom vyplývajúcim z konštantnej judikatúry, že tieseň je sociálnym stavom, v ktorom sa určitý subjekt v čase robenia právneho úkonu nachádza, a ktorý na neho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku neho urobí právny úkon, ktorý by inak nebyť tejto tiesne neurobil. V danom prípade niet pochýb o tom, že na strane pôvodnej vlastníčky, ktorá mala vedomosť, a ako to vyplynulo z reštitučného konania vedeného pred odporcom a ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, o tom, že rovnaký postup nebol zvolený vo vzťahu k všetkým vlastníkom v uvedenej lokalite pozemkov záhrad, ale že aj tu existovali výnimky, čo aj bolo osvedčené predložením dohody o dočasnom užívaní parc.č. 2476/2, finančné a ostatné podmienky ktorej tejto dohody boli pre ich vlastníkov v porovnaní s oprávnenou osobou O. A. podstatne výhodnejšie. V tomto je už potrebné okrem iného už vidieť aj čiastočne splnenie druhej zákonom predpísanej podmienky musiac byť splnenou kumulatívne popri tiesni, a to nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní zmluvy. Ak kúpna cena za parc.č. 2476/8 o výmere 389 m2 , ktorej vlastníčkou bola O. A. predstavovala sumu 19.021,- Kčs tak ako to osvedčuje bod II. samotnej kúpnej zmluvy, ktorou došlo k absolútnemu prevodu tohto vecného práva na iného vlastníka a dohodnutá náhrada za dočasne užívanie preukázané u parc.č. 2476/2 o výmere 379 m2, teda len o 10 m2 menej za obdobie od 01.10.1989 do 31.12.1993 predstavovala sumu 32.151,- Kčs, s navyše dohodnutým záväzkom investora uviesť predmetný pozemok po skončení užívania do pôvodného stavu a nahradiť jeho vlastníkovi prípadné škody vzniknuté počas doby užívania, tak v tomto bez pochyby je potrebné vidieť také poškodenie na strane O. A.Q. v súvislosti s prevodom pozemku parc.č. 2476/8, ktorý predstavuje nápadne nevýhodné podmienky, pričom ako vyplynulo aj z výsluchu svedka Ing. Q. A. (štatutárny zástupca investora A.), ktorého súd v rámci preskúmavacieho konanie na návrh navrhovateľa dňa 18.10.2011 vypočul a tiež ním predloženým axonometrickým pohľadom, tak v obidvoch prípadoch sa jednalo o okrajové pozemky areálu nemajúce slúžiť ani samotnej stavbe budove, ale v prípade parc.č. 2476/8 sa malo jednať o využívanie pre účely vedenia inžinierskych sietí cez tento pozemok. Súd sa stotožnil i s druhým dôvodom, v ktorom je treba vidieť splnenie nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcej pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy, a to že i keď súčasne s prevodom pozemku došlo aj k zabratiu záhradnej chatky na tomto postavenom, ktorá aj pre účely výkupu bola znalcom ohodnotená na sumu 12.859,- Kčs, že k vyplateniu tejto kúpnej ceny pôvodnej vlastníčke napriek osobitnému dojednaniu ako toto vyplýva z kúpnej zmluvy nikdy nedošlo. Skutočnosť, že žiaden správny orgán nedisponuje prípadnou listinou, ktorá by vyvrátila toto tvrdenie ďalšej oprávnenej osoby, nemôže znamenať preukázanie jej výplaty. A potom sa súd bezosporu stotožnil so záverom odporcu, že v danom prípade vykonaným dokazovaním bolo oprávnenou osobu preukázané, že v prípade pôvodnej vlastníčky pozemku parc.č. 2476/8 pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX medzi touto a KÚNZ - Riaditeľstvom pre výstavbu fakultných nemocníc Bratislava objektívne existovali okolnosti majúce za následok stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní tejto zmluvy tak ako je vyššie skonštatované a potom súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil, keď bezosporu ohliadkou na mieste samom vykonanou správnym orgánom dňa XX.XX.XXXX bolo preukázané, že predmetný pozemok nie je zastavaný a na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že výstavba nemocnice - Rázsochy a jej areálu sa má obnoviť a toto sa aktuálne stalo na základe uznesenia Vlády SR č. 22 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo rozhodnuté o pokračovaní vo výstavbe a zahájení projektových prác na úprave pôvodného projektu a prác na prípravu všetkých podkladov nevyhnutných pre reálne zahájenie prác na pokračovaní vo výstavbe. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnej navrhovateľke súd ich náhradu nepriznal, keď základnou zákonnou podmienkou pre priznanie náhrady trov je úspech v konaní, čo sa nejedná o prípad navrhovateľky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.