Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/142/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200812 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200812.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petra Pospecha, v právnej veci žalobcu: Greenpeace Slovensko, občianske združenie, Nám SNP 35, P.O.BOX 58, 814 99 Bratislava 1, zastúpený Mgr. Mariánom Hrbáňom, advokátom, AK Radvanská 21, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, Bajkalská 27, P.O.BOX 24, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 39/2010 zo dňa 01.02.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2010 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 39/2010 zo dňa 01.02.2010 a rozhodnutie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky zo dňa 14.12.2009 č. 325/2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žiadal zároveň priznať náhradu trov konania žalobcovi. Žalobca v žalobe uvádza, že žiadosťou zo dňa 02.12.2009 žalobca požiadal prvostupňový správny orgán podľa ust. § 14 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 211/2000 Z.z.) o sprístupnenie dokumentu „Predbežná bezpečnostná správa JE Mochovce 3. a 4. blok“. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14.12.2009 č. 325/2009 žalovaný prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií zaevidovanej u žalovaného pod evidenčným č. 2819/130-107/2009 a nesprístupnil žalobcovi uvedený dokument. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad a žalovaný rozhodnutím č. 39/2010 zo dňa 01.02.2010 zamietol podaný rozklad žalobcu proti prvostupňovému správnemu orgánu a potvrdil jeho rozhodnutie. Žalobca uvádza, že je občianske združenie ako nezisková mimovládna organizácia ochrancov životného prostredia. Ako medzinárodná organizácia sa zameriava hlavne na problémy celosvetového významu ohrozujúce životné prostredie, ako aj ľudské zdravie. Okrem iných aktivít žalobca v oblasti energetiky presadzuje takú podobu energetiky, ktorá by viedla k výraznému zníženiu spotreby zdrojov, obmedzila dovozy energií zo zahraničia a súčasne neohrozovala našu planétu klimatickými zmenami a jadrovým odpadom. V tejto súvislosti je snahou žalobcu vyvolať verejnú diskusiu o rizikách spojených s prevádzkou jadrových elektrární, s jadrovými odpadmi a výrobou jadrových materiálov a možnostiach ich zneužitia. Žalobca uvádza, že na to, aby mohol účinne a flexibilne dosahovať vyššie uvedené ciele je nevyhnutné, aby disponoval relevantnými informáciami ohľadom jadrovej energetiky a jadrových zariadení, ktoré sa týkajú záležitostí životného prostredia. Žalobca uvádza, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a je nesprávne právne posúdené. V tejto časti žaloby poukazuje na ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., pretože tento zákon neustanovuje osobitné náležitosti pre rozhodnutie o žiadosti o sprístupnení informácií, ako ani pre odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. Podľa tohto ustanovenia pre náležitosti rozhodnutia o sprístupnení informácií ako aj pre náležitosti rozkladu proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií sa preto používajú príslušné ustanovenia Správneho poriadku a v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 53 Správneho poriadku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca nemôže tvrdiť, že rozhodnutie napadnuté rozkladom je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď napadnuté rozhodnutie odôvodnil ust. § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z., takýmto záverom žalovaného žalobca nemôže súhlasiť. Žalobca poukazuje na ust. § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z. a zastáva názor, že argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, týkajúca sa uvedeného ustanovenia, že za výkon dozoru je možné považovať aj vydanie súhlasu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. f/ bodu 2 zák. č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba atómový zákon) nie je správny. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so skutočnosťou týkajúcou sa § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z., a to, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontrolu, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Žalovaný sa takto v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí nevysporiadal s tým, prečo nepristúpil iba k obmedzeniu sprístupnenia požadovanej informácie, ale bez odôvodnenia nesprístupnil požadované informácie v celom rozsahu. V tejto časti žaloby poukazuje na ust. § 12 veta prvá zák. č. 211/2000 Z.z., pretože, podľa jeho názoru, z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ sa aj žalovaný domnieva, že určité informácie v Predbežnej bezpečnostnej správe 3. a 4. bloku Elektrárne Mochovce nie je možné sprístupniť, pretože to zákon zakazuje, mal tieto informácie vylúčiť a ostatné požadované informácie mal žalobcovi sprístupniť. Žalobca uvádza, že zák. č. 211/2000 Z.z. výslovne neuvádza, že je vylúčené sprístupniť dokumentáciu, ktorú povinnej osobe predložila osoba za účelom splnenia si svojej povinnosti, vyplývajúcej zo zákona pre vydanie určitého druhu rozhodnutia. Pokiaľ ide o informácie v záležitostiach životného prostredia Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 43/2006, dokonca priamo predpokladá, že verejnosti sa poskytne aj aktuálna dokumentácia obsahujúce alebo pozostávajúca z týchto informácií a poukazuje na čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru. Podľa názoru žalobcu, v prípade Predbežnej bezpečnostnej správy Jadrová elektráreň Mochovce 3. a 4. blok nejde o informáciu, ktorú by tretia osoba (v tomto prípade Slovenské elektrárne, a.s.) nebola povinná žalovanému predložiť. Je síce pravdou, že realizovať stavbu a prevádzkovať jadrovú elektráreň Mochovce sa rozhodla tretia osoba dobrovoľne, avšak pre splnenie predpokladov na realizáciu tohto zámeru vyplýva pre túto tretiu osobu zo zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov povinnosť predkladať žalovanému dokumentáciu jadrových zariadení potrebnú k jednotlivým rozhodnutiam. Takýmto dokumentom, ktorý je tretia osoba povinná predložiť žalovanému k písomnej žiadosti o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia, je aj Predbežná bezpečnostná správa (§ 6 ods. 2 písm. h/ atómového zákona a príloha 1 bod B písm. a/ atómového zákona a § 8 vyhlášky č. 58/2006 Z.z.). V ďalšej časti žaloby sa žalobca zaoberá aplikáciou Aarhuského dohovoru a vplyv Aarhuského dohovoru na rozhodnutia správnych orgánov. Poukazuje na ustanovenie čl. 5 ods. 5, čl. 4ods. 1, ods. 4 a ods. 6 Aarhuského dohovoru, na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to najmä na čl. 8, čl. 10, na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Ďalej uvádza, že je presvedčený, že požadované informácie obsahujú dôležité fakty týkajúce sa bezpečnosti a ochrany verejnosti, ktoré môžu verejnosti pomôcť lepšie sa rozhodnúť, nakoľko pre ich súkromný život výstavba a prevádzka tohto jadrového zariadenia predstavuje ohrozenie, aký môže mať dopad prevádzkovanie takéhoto typu jadrového zariadenia na ich zdravie a kvalitu života, ako aj rozhodnúť sa, či zotrvať v mieste svojho doterajšieho bydliska. Žalobca ako mimovládna organizácia presadzujúca aktívne svojimi činnosťami ochranu životného prostredia a podnecujúca verejné diskusie k ochrane životného prostredia, osobitne v tomto prípade verejná diskusia k rizikám výstavby a prevádzky tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce, má základné právo na prístup k informáciám z dokumentu „Predbežná bezpečnostná správe JE Mochovce 3. a 4. blok“, pretože tieto informácie je nevyhnutné poznať pre informovanú verejnú diskusiu o možných negatívnych dopadoch prevádzky jadrovej elektrárne Mochovce na kvalitu životného prostredia. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe sa zaoberal tým, že na prvej strane žaloby je označenie žalobcu ako „Greenpeace Slovensko, občianske združenie, zastúpené Mgr. V. F. ...“. Podľa podanej žaloby je žalobca zastúpený advokátkou Mgr. Máriou Kolíkovou, na základe plnomocenstva zo dňa 29.03.2010, avšak túto plnú moc podpísala p. F.. Podľa názoru žalovaného p. V. F. nie je štatutárnym orgánom, resp. osobou splnomocnenou na takéto právne úkony, resp. plnomocenstvo advokátke neudelila oprávnená osoba konať za občianske združenie, čiže za žalobcu a žiadal s ohľadom na to, konanie zastaviť. Žalovaný zastáva názor, že napadnutým rozhodnutím v konaní postupoval správne a preto žiada, aby súd žalobu zamietol. Žalobca svojím opačným názorom na súbeh nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a zároveň nesprávne právne posúdenie veci neopiera o žiaden konkrétny právny predpis ani o žiaden konkrétny judikát, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobcov názor je správny a opodstatnený. Žalovanému nie je zrejmé, čo mal ešte v konaní o nesprístupnení informácie skúmať a aké skutkové a právne okolnosti mal ešte brať do úvahy pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z.. V konaní o sprístupnení alebo nesprístupnení informácií má povinná osoba povinnosť: a/ skúmať, či požadovanú informáciu má alebo nemá k dispozícii, b/ ak požadovanú informáciu má k dispozícii, tak má preskúmať, či neexistuje obmedzenie alebo zákaz jej sprístupnenia, c/ ak neexistuje právny základ na obmedzenie alebo nesprístupnenie požadovanej informácie, tak správne kvalifikovať skutkový stav pod príslušné ustanovenie právneho predpisu a toto relevantné ustanovenie použiť na nesprístupnenie informácie a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalovaný uvádza, že „Predbežnú bezpečnostnú správu 3. a 4. bloku JE Mochovce 3,4“ má k dispozícii. Táto dokumentácia bola použitá v konaní o vydanie súhlasu na realizáciu zmien v predloženom rozsahu v dokumente „Predbežná bezpečnostná správa 3. a 4. blok Elektrárne Mochovce“ podľa § 4 ods. 2 písm. f/ bod 2 atómového zákona. Uvedené konanie žalovaného je podľa § 31 ods. 16 atómového zákona jednoznačne vymedzené a spadá pod explicitne určený rozsah výkonu štátneho dozoru vykonávaného žalovaným. V danom prípade teda je potrebné konštatovať, že prvostupňový správny orgán a žalovaný správne rozhodol, keď nesprístupnil informácie podľa § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z. Žalovaný vydal rozhodnutie č. 267/2008 o vydaní súhlasu s realizáciou zmien v Predbežnej bezpečnostnej správe JE Mochovce 3. a 4. blok podľa § 4 ods. 2 písm. f/ atómového zákona, čo znamená, že explicitne je uvedené v § 1 ods. 16 atómového zákona ako činnosť žalovaného ako výkon štátneho dozoru. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe sa ďalej zaoberá a zaujíma stanovisko k aplikácii § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 211/2000 Z.z., ktorú uvádza žalobca v žalobe a je potrebné konštatovať, že túto úvahu žalobca podsúva súdu ako vlastnú úvahu a predpoklad o tom, že žalovaný pravdepodobne zastával názor, že požadovaná dokumentácia bola správnemu orgánu odovzdaná treťou osobou bez právnej povinnosti, a preto bolo možné na jej nesprístupnenie použiť toto ustanovenie, avšak opak je pravdou, žalovaný nikdy v rozhodnutí uvedené ustanovenie neuvádza a nikdy ho ani nemienil v rozhodnutí aplikovať. Žalovaný sa vyjadruje k ustanoveniam Aarhuského dohovoru, ktoré uvádzal žalobca v žalobe, avšak poukazuje na to, že žalobca použil a najmä aplikoval vo svojej žalobe čl. 2 ods. 3 a čl. 6 ods. 6 Aarhuského dohovoru. Pokiaľ ide o čl. 6 ods. 6 Aarhuského dohovoru žalovaný zdôrazňuje tú skutočnosť, že práve toto ustanovenie je podľa názoru žalovaného ťažiskovým ustanovením o tom, aký rozsah informácií o životnom prostredí má byť prístupný verejnosti a ani v tomto ustanovení nemožno badať relevantný rámec na poskytnutie predbežnej bezpečnostnej správy. Naopak, na získanie v Aarhuskom dohovore formulovaných a prístupných informácií o životnom prostredí vo vzťahu k navrhovanej činnosti, možnosti vyjadriť sa k nim a možnosti ich pripomienkovať, slúži iný proces podľa osobitného predpisu. Týmto iným procesom je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák. č. 24/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý je oddelený od samotného povoľovacieho procesu jadrových zariadení. Uvedený proces bol začatý principiálne v júli 2008 a ukončený vydaním záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR, č. 395/2010-3.4/hp dňa 28.04.2010. Z celého procesu posudzovania vplyvov jadrovej elektrárne Mochovce, 3. a 4. blok na životné prostredie, ako aj zo samotného záverečného stanoviska vyplýva, že žalobca sa uvedeného procesu zúčastnil, uplatnil k nemu pripomienky a teda mal možnosť sa dozvedieť informácie o životnom prostredí v rozsahu, v akom mu ich priznáva čl. 6 ods. 6 Aarhuského dohovoru. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 240 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomu predchádzajúcemu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovenia § 244 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon im zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutia o postupe správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknutých. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby sú preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd s pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 02.12.2009 požiadal žalobca žiadosťou o poskytnutie informácie podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o poskytnutie nasledovnej informácie: „Žiadam o sprístupnenie dokumentu Predbežná bezpečnostná správa JE Mochovce 3. a 4. blok, keďže sa na ňu investor v procese posudzovania vplyvov činnosti na životné prostredie odvoláva ako na zdroj informácií, ktoré nemusí znova zverejňovať, keďže sú predmetom tejto správy a bez prihliadnutia do tohto dokumentu nemáme ako zistiť odpovede na naše otázky a pripomienky vznesené v tomto procese“. Ďalej sa tu nachádza e-mail E. A., ktorá žiada či bola zo strany žalovaného zaslaná odpoveď na ich žiadosť poštou, keďže sa končí zákonná lehote. Žalovaný odpovedal e-mailom zo dňa 11.12.2009, že žiadosť žalobcu bola zaevidovaná dňa 03.12.2009 pod ev. č. 2819/130-107/2009 a dodáva, že dňa 11.12.2009 bola odpoveď na túto žiadosť daná do podateľne žalovaného na jeho odoslanie. Rozhodnutie žalovaného č. 325/2009, ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti o poskytnutie informácii. Táto žiadosť bola doručená žalobcovi dňa 16.12.2009, rozklad zo dňa 21.01.2010 proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie č. 325/2009 zo dňa 14.12.2009. Ďalej sa nachádza v spise vnútorný list č. 225/130-05/2010 zo dňa 26.01.2010, označený ako stanovisko k rozkladu proti rozhodnutiu č. 325/2009 a postúpenie spisového materiálu. V spise sa nachádza druhostupňový spis: rozhodnutie č. 39/2010, ktorým bol zamietnutý podaný rozklad žalobcu proti rozhodnutiu č. 325/2009 zo dňa 14.12.2009 o nesprístupnení informácií a tento rozklad bol vydaný dňa 01.02.2010. Rozklad bol doručený žalobcovi dňa 18.02.2010. Podľa § 31 ods. 1 Atómového zákona, úrad kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne- záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe, ako aj dodržiavanie rozsahu a podmienok uvedených v rozhodnutiach podľa § 4 a plnenie oprávnení na odstránenie nedostatkov vedených protokolov (ďalej len „inšpekčná činnosť“). Inšpekčnú činnosť úrad vykonáva u držiteľov povolenia a úschov, u ktorých je odôvodnený predpoklad, že využívajú jadrovú energiu na iné ako mierové účely alebo neoprávnene využívajú jadrovú energiu, alebo u osôb, u ktorých je dôvodné podozrenie, že porušujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú mierového využívania jadrovej energie a ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad vykonáva kontrolu aj u osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činnosti v oblasti využívania jadrovej energie podľa tohto zákona bez povolenia alebo súhlasu. Podľa § 31 ods. 16 Atómového zákona, inšpekčná činnosť vykonávaná spôsobom a za podmienok uvedených v ods. 1 až 15 a uplatňovanie právomocí úradu uvedených v § 4 ods. 1 písm. a/ až e/, j/, k/ a ods. 2 a 3 je výkon štátneho dozoru. V zmysle uvedených ustanovení žalovaný je jediným štátnym orgánom Slovenskej republiky zodpovedným za dozor nad dodržiavaním a zachovaním jadrovej bezpečnosti pri všetkých činnostiach súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie. Podľa § 4 ods. 2 písm. e/ bod 2, úrad ďalej vydáva súhlas na realizáciu zmien podľa § 2 písm. u/. Podľa § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa článku 2 bod 3 Aarhuského dohovoru, „informácia o životnom prostredí“ znamená akúkoľvek informáciu v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme a/ o stave zložiek životného prostredia, ako sú ovzdušie a atmosféra, voda, pôda, krajina, krajinné a prírodné prostredie, biologická rôznorodosť a jej zložky, vrátane geneticky modifikovaných organizmov a vzájomných vzťahov týchto zložiek; b/ o činiteľoch, ako sú látky, energia, hluk a žiarenie a činnostiach a opatreniach, vrátane administratívnych opatrení, dohôd v oblasti životného prostredia, politík, právnych predpisov, plánov a programov, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť zložky životného prostredia v rozsahu písm. a/ a analýzy prínosov a nákladov a iných ekonomických analýz a odhadov používaných v rozhodovacom procese o životnom prostredí; c/ o stave zdravia a bezpečnosti obyvateľstva, podmienkach života obyvateľstva, kultúrnych pamiatkach a sídelných štruktúrach v rozsahu, v akom sú alebo môžu byť ovplyvnené stavom zložiek životného prostredia alebo prostredníctvom týchto zložiek, činiteľmi, činnosťami alebo oprávneniami uvedenými v písm. b/; Podľa článku 6 bod 6 Aarhuského dohovoru, každá Strana požiada príslušné orgány verejnej moci, aby na účely preskúmania poskytli zainteresovanej verejnosti na základe žiadosti, ak to vyžaduje vnútroštátne právo, bezplatne a ihneď, ak je to možné, prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa rozhodovacieho procesu uvedeného v tomto článku, ktoré sú dostupné počas účasti verejnosti, a to bez ovplyvnenia práva Strany na odmietnutie zverejnenia určitej informácie podľa článku 4 ods. 3 a 4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 4, budú príslušné informácie obsahovať aspoň a/ popis miesta činnosti a fyzikálnu a technickú charakteristiku navrhovanej činnosti vrátane odhadu očakávaných rezíduí a emisií; b/ popis významných vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie; c/ popis uvažovaných opatrení na prevenciu a/alebo zmiernenie vplyvov vrátane vypúšťaných emisií; d/ netechnické zhrnutie vyššie uvedeného; e/ náčrt hlavných možností riešenia vypracovaných žiadateľom a f/ hlavné správy a odporúčania, ktoré boli v súlade s vnútroštátnym právom postúpené orgánu verejnej moci v čase, keď má byť zainteresovaná verejnosť informovaná v súlade s ods. 2. Súd konštatuje, že žalovaný mal k dispozícii „Predbežnú bezpečnostnú správu JE Mochovce 3.4. blok“ z dôvodu podľa § 4 ods. 2 písm. f/ bod 2 atómového zákona. Podľa § 31 ods. 16 atómového zákona toto konanie žalovaného je jednoznačne vymedzené a spadá pod presne určený rozsah výkonu štátneho dozoru, ktorý žalovaný vykonáva. Súd ďalej konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade s § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z. a preto súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Súd konštatuje, že „predbežná bezpečnostná správa“ je dokumentom povoľovacieho konania podľa atómového zákona. Z uvedeného súdu vyplýva, že v danom prípade nie je možné aplikovať na poskytnutie informácií čl. 2 bod 3 a čl. 6 bod 6 Aarhuského dohovoru. Posudzovanie vplyvu na životné prostredie jadrových elektrární je potrebné v tomto prípade aplikovať zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.