KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava14. 11. 2011plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/165/2010 z 14. 11. 2011

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 14. novembra 2011, sp. zn. 3S/165/2010, ECLI:SK:KSBA:2011:1010200887.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/165/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200887
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200887.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej
a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petra Pospecha, v právnej veci žalobcu:
West Ost Connectionm s.r.o., Slovinec 18, Bratislava, IČO: 31 384 561 zastúpený Mgr.
Martinom Paškalom, advokátom, Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. I/222/14076-122279/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie
správcu dane č. 603/230/79715/09/Mil zo dňa 31.07.2009; č. I/222/14076-122280/2009/330036-
r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79666/09/Mil zo dňa
31.07.2009; č. I/222/14076-122281/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu
dane č. 603/230/79670/09/Mil zo dňa 31.07.2009; č. I/222/14076-122282/2009/990036-
r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79671/09/Mil zo dňa
31.07.2009; č. I/222/14076-122283/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu
dane č. 603/230/79682/09/Mil zo dňa 31.07.2009; č. I/222/14076-122284/2009/990036-
r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79688/09/Mil zo dňa
31.07.2009; č. I/222/14076-122285/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu
dane č. 603/230/79693/09/Mil zo dňa 31.07.2009; č. I/222/14076-122286/2009/990036-
r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79697/09/Mil zo dňa
31.07.2009; č. I/222/14076-122287/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu
dane č. 603/230/79701/09/Mil zo dňa 31.07.2009; č. I/222/14076-122288/2009/990036-r zo
dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79705/09/Mil zo dňa 31.07.2009;
č. I/222/14076-122289/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č.
603/230/79708/09/Mil zo dňa 31.07.2009; č. I/222/14076-122291/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a
rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79712/09/Mil zo dňa 31.07.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutia žalovaného č. I/222/14076-122279/2009/990036-r zo
dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79715/09/Mil zo dňa 31.07.2009;
č. I/222/14076-122280/2009/330036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane
č. 603/230/79666/09/Mil zo dňa 31.07.2009; č. I/222/14076-122281/2009/990036-r zo dňa
16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79670/09/Mil zo dňa 31.07.2009;
č. I/222/14076-122282/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane
č. 603/230/79671/09/Mil zo dňa 31.07.2009; č. I/222/14076-122283/2009/990036-r zo dňa
16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79682/09/Mil zo dňa 31.07.2009;
č. I/222/14076-122284/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane
č. 603/230/79688/09/Mil zo dňa 31.07.2009; č. I/222/14076-122285/2009/990036-r zo dňa
16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79693/09/Mil zo dňa 31.07.2009;
č. I/222/14076-122286/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane
č. 603/230/79697/09/Mil zo dňa 31.07.2009; č. I/222/14076-122287/2009/990036-r zo dňa
16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79701/09/Mil zo dňa 31.07.2009;
č. I/222/14076-122288/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane
č. 603/230/79705/09/Mil zo dňa 31.07.2009; č. I/222/14076-122289/2009/990036-r zo dňa
16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č. 603/230/79708/09/Mil zo dňa 31.07.2009;
č. I/222/14076-122291/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 a rozhodnutie správcu dane č.



603/230/79712/09/Mil zo dňa 31.07.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1177,79 do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 22.04.2010 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/222/14076-122279/2009/990036-r zo dňa 16.02.2010 až rozhodnutia
č. I/222/14076-122289/2009/99036-r zo dňa 12.06.2010 a rozhodnutia č.
I/222/14076-122291/2009/99036-r zo dňa 16.02.2010 ako aj rozhodnutí správcu dane zo dňa
31.07.2009. Uvedenými rozhodnutiami správca dane vystavil dodatočný platobný výmer, ktorým
žalobcovi bol vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2002 v sume
11820,55 eur; február 2002 v sume 12635,89 eur; marec 2002 v sume 12316,70 eur; apríl 2002 v sume
13057,12 eur; máj 2002 v sume 9988,97 eur; jún 2002 v sume 10886,11 eur; júl 2002 v sume 10533,65
eur; august 2002 v sume 24008,86 eur; september 2002 v sume 12366,85 eur; október 2002 v sume
10407,32 eur; november 2002 v sume 12623,64 eur; december 2002 v sume 13924,18 eur.

Žalobca uvádza, že všetky napadnuté rozhodnutia vychádzajú z tej istej daňovej kontroly - opakovanej
daňovej kontroly zo dňa 18.07.2006, ktorá nadväzovala na daňovú kontrolu z roku 2004, výsledky
ktorej boli správcom dane zhrnuté v protokole zo dňa 09.07.2009 č. 603/320/66972/2009/Mok. Správca
dane preveroval realizované obchody žalobcu za rok 2002, vo všetkých rozhodnutiach vychádzal
z preverovania tých istých obchodných prípadov, ktorých dôsledky sa prejavili v 12-tich mesačných
zdaňovacích obdobiach. Žalobca proti rozhodnutiam správcu dane podal dňa 25.08.2009 jedno
odvolanie o ktorom žalovaný rozhodol 12-timi rozhodnutiami so závermi správcu dane sa žalovaný
stotožnil a tieto závery potvrdil.

Žalobca uvádza, že správca dane a žalovaný rozhodol o vyrúbení rozdielu dane na základe názoru, že
žalobca nesprávne stanovil miesto zdaniteľného plnenia pri poskytovaní služby čo malo za následok
nesprávne odvedenie dane. Podľa názoru žalobcu však, miestom uskutočnených zdaniteľných plnení
bol nemecký odberateľ je v jeho prípade v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty zahraničie a uviedol ich do uskutočniteľných zdaniteľných plnení v zahraničí, ktoré v zmysle §
1 zák. č. 289/1995 Z.z. nepodliehajú dani z pridanej hodnoty. Žalovaný sa s týmto názorom nestotožnil
a podľa neho správne malo byť postupované v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 289/1995 Z.z. z čoho vyplýva,
že k fakturovanej cene mal žalobca pripočítať aj 19% DPH, čo neurobil.

Žalobca uvádza, že správca dane a žalovaný rozhodol o vyrúbení rozdielu dane na základe názoru,
že jednotlivé činnosti, ktoré realizoval žalovaný pre svojich zmluvných partnerov na základe uzavretých
zmlúv boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvne objednaných vývojových softwarových prác a mali byť
posudzované ako celok, t.j. vývoj softwaru. Správca dane a žalovaný nerozčlenili jednotlivé žalobcove
plnenia na - poradenské služby, systémové a technické; vývoj softvéru na objednávku; dodávka Plotter,
t.j. tovar v objeme; inštalácia, opravy a údržba strojov na výrobu textílií, odevov a kožených výrobkov.

Žalobca uvádza, že správca dane a žalovaný pri rozhodovaní neprihliadal na všetky vykonané dôkazy,
predovšetkým na znalecký posudok č. 101/12/53/2006 a jeho doplnok č. 1 zo dňa 15.07.2009 a zároveň
nevykonal všetky navrhované dôkazy a to predovšetkým aby Štatistický úrad SR zatriedil činnosti, ktoré
fakturoval žalobca nemeckým odberateľom.

Žalobca v žalobe udáva, že jednotlivé činnosti, ktoré žalobca vykonáva pre svojich zmluvných partnerov
boli činnosťami samostatnými a samostatne boli aj fakturované. To že vykonávané služby boli uvedené
vo faktúrach ako softwarové služby nemôže žalovaný vykladať jednotne ako dodávku softwaru. S týmto
názorom žalobca nemôže súhlasiť a poukazuje na znalecký posudok a doplnok č. 1.

Žalobca uvádza, že podstatou problému je objasnenie špecifického, vysoko odborného,
interdisciplinárneho a rozsiahleho problému klasifikácie predmetu dodávky z odborného hľadiska a preto
je zatriedenie podľa Klasifikácie produkcie relevantné pre posúdenie určenia príslušného režimu DPH.



Správca dane a žalovaný svoje rozhodnutie o zatriedení pod kód 72.20.32 opiera o vlastné nepodložené
zatriedenie. Ďalej uvádza, že správca dane a žalovaný neuvádza na základe akých konkrétnych dôkazov
od dodávateľov urobil svoj záver, že pri poskytnutí služieb platiteľa svojim odberateľom do zahraničia
ide o dodávku s miestom plnenia v tuzemsku. V tejto časti žaloby poukazuje na spôsob preskúmania
miesta plnenia služieb správcom dane na základe zisťovaní u 5 z 23 dodávateľov žalobcu, ktorý sa na
prácach v roku 2002 podieľali.

Žalobca sa nemôže stotožniť ani s tvrdením správcu dane a žalovaného, ktorých charakter
poskytovaných služieb opiera o formálne znaky a to o texty faktúr, akceptovanie faktúr objednávateľom
a o nedôsledne vykonané svedecké výpovede a ich tendenčnú interpretáciu, taktiež sa nezaoberal
dokumentáciou k prihláške patentu s tým, že žalobca pri opakovanej daňovej kontrole dokumentáciu k
prihláške patentu nepredložil.

Žalobca k žalobe uvádza, že správca dane a žalovaný porušil ust. § 29 ods. 2, 3; § 2 ods. 1 a 3; § 48 ods.
2 a 6 zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca preukázal, že predmetom dodávky boli poradenské
služby systémové a technické kód KP 72.20.31 spadajúce pod právnu úpravu § 6 ods. 4 zák. č. 289/95
Z.z.; vývoj softwaru na objednávku spadajúce pod právnu úpravu § 6 ods. 3 písm. a/; Plotter tovar
spadajúci pod právnu úpravu § 37 ods. 3; inštalácia, opravy a údržba strojov na výrobu textílií, odevov
a kožených výrobkov spadajúce pod právnu úpravu § 6 ods. 3 písm. c/ zák. č. 289/95 Z.z. Žalovaný a
správca dane sa nevysporiadal so svojou povinnosťou uviesť na základe, ktorých dôkazov urobil závery
a na základe akých dôvodov neprihliadal na dôkazy potvrdzujúce tvrdenia žalobcu. Z tohto dôvodu sú
rozhodnutia správcu dane a žalovaného zmätočné a nepreskúmateľné. Žalobca uvádza, že klasifikácia
predmetu dodávok svojou podstatou nie je vecou subjektívneho vnímania zúčastnených strán kontraktu
alebo správcu dane ale vecou analytickej činnosti a vednou disciplínou, ktorou sa zaoberajú a z ktorej
sú oprávnený robiť právne záväzné závery znalci. Tiež namieta žalobca správnosť výpočtu dorubenej
dane. Žalovaný tým porušil ust. § 29 ods. 2, 3; § 2 ods. 1 a 3, 6; § 48 ods. 2 a 6 zákona o správe daní.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba žalobcu je obsahovo a vecne identická z dôvodmi
uvedenými v odvolaní žalobcu a žalovaný sa v rozhodnutiach z uvedenými dôvodmi dopodrobna
vysporiadal, skutkovo a právne ich osvetlil. Žalovaný uvádza, že daňové orgány nikdy netvrdili a nikde
to ani neuvádzali, že predmetom zmlúv zo zahraničnými obchodnými partnermi v danom prípade
bolo vyhotovenie kompletného počítačového programu a postúpenie práv k nim, ba práve naopak.
Podľa žalovaného predmetom zmlúv bol vývoj softwarových programov podľa zadania objednávateľa,
išlo o čisté programačné činnosti na základe požiadavky zákazníka, nemuselo sa jednať o vývoj
kompletného, samostatného, počítačového programu do nejakého zariadenia ale o jednotlivé časti,
ktoré boli zakomponovávané buď do existujúcich programov alebo do novovytvorených. Žalovanému
potvrdili zahraničný odberatelia žalobcu, že nešlo o poradenstvo pre jeho zahraničných partnerov. Toto
potvrdenie vykonali oficiálnou cestou pred nemeckou daňovou správou. Túto skutočnosť potvrdili aj
jednotlivý dodávatelia žalobcu, ktorý sa svojou činnosťou podieľali na vývoji programového vybavenia
pre daných zahraničných odberateľov a boli uvedený na faktúrach, ako aj pracovných reportoch k daných
faktúram. Čo sa týka fakturácie, fakturované boli služby a to softwarové vývojové práce tak ako boli
dohodnuté v predmete zmluvy. Žalovaný pri tejto kvalifikácii dodávok vychádzal z uzavretých zmlúv,
faktúr, podkladov k nim predložených ako aj vyjadrení dodávateľov a odberateľov žalobcu, ktorí boli na
uzavretých zmluvách a ich plnení účastní, ktorí jednoznačne potvrdili, že predmetom zmlúv aj fakturácie
bolo poskytnutie softwarových vývojových prác. Pri posudzovaní zdaniteľného obchodu je potrebné
vychádzať z predmetu zmluvy, t.j. z toho, čo si odberateľ od dodávateľa objedná.

Žalovaný uvádza, že zatriedenie spornej činnosti Štatistickým úradom SR mal správca dane aj žalovaný
pri rozhodovaní k dispozícii aj dva krát. V oboch prípadoch Štatistický úrad SR po preskúmaní činnosti,
ktoré vo svojich žiadostiach ako správca dane tak aj žalobca podrobne opísali, dospel k záveru, že
činnosti vykonávané žalobcom spadajú pod kód 72.20.32 vývoj softwaru na objednávku (programovanie
riadiacich systémov, návrh a vývoj programov a poradenské služby týkajúce sa vývoja, software na
objednávku). Podľa názoru žalovaného bolo opakovanou daňovou kontrolou preukázané, že žalobca
v kontrolovanom období v roku 2002 dodával zahraničným partnerom práce, ktoré podľa klasifikácie
produkcie patria pod kód 72.20.32 a preto sa na zdaniteľné plnenie vzťahuje právna úprava podľa § 6
ods. 3 písm. a/.



Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ustanovenia § 246
a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 250j ods.
2 písm. b/ O.s.p., pretože zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v
rozpore s obsahom spisu.

Podľa § 244 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na
takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu
opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december
2002 na základe ktorej vyhotovil protokol č. 603/320/66972/2009/Mok zo dňa 09.07.2009. Protokol
bol zo žalobcom prerokovaný a doručený dňa 24.07.2009. Opakovaná daňová kontrola dane z
pridanej hodnoty bola vykonaná správcom dane na podnet Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica,
pracovisko Bratislava, č.j. II/340/9993/2004 zo dňa 09.09.2004. Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica,
pracovisko Bratislava rozhodnutím č.j. II/256/8572/2004/1804 zo dňa 09.08.2004 zrušil dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV, č.j. 603/230/87509/2004-Mil. zo dňa 08.06.2004, ktorým
bol platiteľovi vyrúbený v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 rozdiel na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2002 v celkovej sume 3.649.822,- Sk a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Opakovaná daňová kontrola bola začatá na základe žiadosti žalobcu
o zmene začiatku kontroly dňa 18.07.2006.

Správca dane zisťoval aké služby v zmysle zmlúv a ich dodatkov zo zahraničnými spoločnosťami
TRUCK 24 AG a Assyst, žalobca poskytoval. Na základe žiadosti správcu dane vykonal žalovaný
- odbor medzinárodných daňových vzťahov šetrenie - žiadosť o preverenie predmetu fakturácie zo
zahraničnými spoločnosťami a požiadal nemeckú daňovú správu o vyjadrenie čo bolo skutočne
vykonané alebo dodané zahraničným partnerom na základe zmlúv a ich dodatkov, či bolo plnenie
uskutočnené, kedy, v akom rozsahu a či plnenie zodpovedá doloženej fakturácii. Zároveň k žiadosti
o preverenie zaslal vystavené faktúry pre nemeckých odberateľov za rok 2002, uzavreté zmluvy a
ich prílohy. Dňa 16.05.2005 správca dane opätovne požiadal o preverenie predmetu fakturácie so
zahraničnými spoločnosťami TRUCK 24 AG a Assyst GmbH-München. Dňa 23.03.2006 obdržal správca
dane oznámenie o výsledku šetrenia, ktorého bolo zistenie, že žalobca bol pre spoločnosť TRUCK 24 AG
a Assyst GmbH poverený vývojom programového vybavenia používané dopravcami na spracovanie a
kontrolu ich vozového parku a programového vybavenia, ktoré sa využíva v tzv. šijacom priemysle, ktorý
zahŕňa výrobu odevov, čalúnnictva, výrobu sedadiel do automobilov a lietadiel ako aj výrobu stanov a
ich príslušenstva bol poverený vývojom takýchto programov alebo ich častí. Na otázku či boli poskytnuté
konzultačné služby odpovedali odberatelia záporne.

Správca dane požiadal miestne príslušných správcov dane daňovým subjektom, ktoré vystavili faktúry
pre žalobcu, predmetom fakturácie boli softwarové práce a služby a to u Ing. X. H., Ing. P. F., Ing. P.
P. a s konateľom spoločnosti Program4you.de, s.r.o. Bratislava. Vo faktúrach, ktoré boli predmetom
preskúmania správcom dane a žalovaným bolo uvedené softwarové služby.

Správca dane na základe rozsiahlych šetrení ohľadne činnosti žalobcu dospel k záveru, že žalobca
podľa § 6 ods. 3 písm. a/ zák. č. 289/95 Z.z. je platiteľom dane z pridanej hodnoty za január až december
2002, pretože došlo k plneniu na území Slovenskej republiky, predmetom fakturácie bolo poskytnutie
softwarových vývojových prác a počítačový program nepatrí medzi predmety priemyselného vlastníctva
ale medzi oceniteľné práva z iného duševného vlastníctva podľa autorského zákona a z dokazovania,



ktoré vykonal správca dane vyplýva, že neboli poskytované poradenské služby preto odberateľské
faktúry pre zahraničných odberateľov mali byť fakturované s daňou z pridanej hodnoty.

Proti rozhodnutiam správcu dane, dodatočným platobným výmerom za január až december 2002 podal
žalobca odvolanie s dôvodmi totožnými s podanou žalobou. Žalovaný vydal 12 rozhodnutí, ktorými
potvrdil rozhodnutia správcu dane a odvolanie zamietol. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že žalovaný
zopakoval vo svojich rozhodnutiach skutočnosti zistené správcom dane.

Podľa § 2 ods. 1, 3 a 6 zák. č. 511/1992 Zb., v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní
správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v
daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy
vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie
dane.

Podľa § 29 ods. 2 a 3 zák. č. 511/1992 Zb., správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z
jeho činnosti.

Podľa § 44 ods. 6 písm. b, bod. 1 zák. č. 511/1992 Zb., ak sa u daňového subjektu vykoná daňová
kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole alebo opakovanej daňovej kontrole
odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo oznámení, alebo v potvrdení o
zaplatení paušálnej dane na bežné zdaňovacie obdobie.

Podľa § 48 ods. 2 a 6 zák. č. 511/1992 Zb., odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie
vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Rozhodnutie
o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V
odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.

Súd konštatuje, že žalobca doložil správcovi dane a žalovanému znalecký posudok č. 101/12/53/2006
zo dňa 05.12.2006 a doplnok znaleckého posudku č. 1 zo dňa 15.07.2009 vypracovaný Znaleckým
ústavom z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, elektrotechnika - Výskumný ústav súdnej optiky s.r.o.

Súd zistil, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach sa nezaoberal predloženým dôkazom
žalobcu, nevyhodnotil ho a súdu nie je zrejmé z akého dôvodu neprihliadol na znalecký posudok s
odôvodnením, že „Znalecký posudok neposudzoval to, že platiteľ vykonával a fakturoval poskytnuté
služby ako celok a výsledkom produktu boli softwarové činnosti“. Práve v znaleckom posudku je
konštatované opak tvrdenia žalovaného, že podľa § 15 autorského zákona pri predmetnej dodávke
autorské práva na softwarový produkt boli na strane objednávateľa (t.j. nie kontrolovaného daňového
subjektu) to znamená, že pri predmetných dodávkach podľa príslušných právnych noriem nie len nedošlo
ale ani nemohlo dôjsť k dodávke softwaru.

Žalovaný vyhodnocoval svedecké výpovede 5-tich dodávateľov z 23 dodávateľov žalobcu, avšak sa
nezaoberal napríklad výpoveďou Mgr. T. A., z ktorej výpovede možno vyvodiť, že miestom plnenia



služieb poskytnutých platiteľom svojim odberateľom v zahraničí je zahraničie. Žalobca preukázal pri prvej
daňovej kontrole dokumentáciu k prihláške patentu, žalovaný však sa s ňou nezaoberal s odôvodnením,
že žalobca pri opakovanej daňovej kontrole dokumentáciu k prihláške patentu nepredložil. Súd
poukazuje na ust. § 29 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb., že netreba dokazovať skutočnosti známe správcovi
dane z jeho činnosti. Tieto skutočnosti správcovi dane a žalovanému nebolo treba preukazovať, pretože
takéto poznatky mali zo všetkých kontrol u žalobcu. Tiež nie je možné sa stotožniť s odôvodnením
správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností svoju
dôkaznú povinnosť, že neposkytol zahraničným odberateľom vývoj a dodanie softwaru v roku 2002. V
tomto prípade však je povinnosťou správcu dane a žalovaného dospieť k záveru na podklade dodávky
výlučne softwaru, musí túto dodávku výlučne softwaru správca dane a nie žalobca.

Na základe pripojeného administratívneho spisu ako vyhodnotenie rozhodnutí správcu dane a
žalovaného pri vydávaní dodatočných platobných výmerov za január až december 2002 súd dospel k
záveru, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s obsahom spisu.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

V novom konaní žalovaný a správca dane opätovne prehodnotí doložený znalecký posudok a doplnok,
bude jeho povinnosťou sa zaoberať či software je vlastníctvom objednávateľa a to v zmysle autorského
zákona. Taktiež odstráni rozpory vo svedeckých výpovediach - list zo dňa 07.12.2009 od spoločnosti
TRUCK 24 AG . Súd sa nestotožnil s tvrdeniami správcu dane a žalovaného uvádzané v rozhodnutiach,
že preskúmal 5 z 23 dodávateľov žalobcu a bude povinnosťou správcu dane dať k dispozícii žalobcovi
celú Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 10.10.2006 a 12.10.2006.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania a to trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za
žalobu vo výške 792,- eur a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby podľa § 11 ods.2 a §
16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.: 1/ príprava a prevzatie veci - á 120,23 eur + 7,21 eur režijný paušál,
2/ spísanie žaloby 120,23 eur + 7,21 eur režijný paušál, účasť na pojednávaní dňa 15.11.2011 á 123,50
eur + 7,41 eur, ktoré spolu predstavujú 1177,79 eur.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.