Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/214/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200927 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200927.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: I.. I. Q., Q. XXXXX/XX, Q., zastúpený: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Záhradnícka 60/2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, P.O.Box 69, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. PK-1-12/2010 zo dňa 26.02.2010, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobkyni sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.04.2010 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Slovenskej informačnej služby (ďalej len SIS) č.p.: PK-1-12/2010 zo dňa 26.02.2010, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobkyne a bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa SIS č. 680 zo dňa 28.12.2009 o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka SIS podľa § 192 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.). Podkladom pre prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru bolo jej služobné hodnotenie, podľa ktorého je žalobkyňa nespôsobilá vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný vydal dňa 24.09.2009 rozhodnutie, ktorým zrušil žalobkyni platnosť dovtedy platného osvedčenia 25/12-V-1402-47/2004 PB zo dňa 19.10.2004 o oprávnení na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň Dôverné a zároveň konštatoval, že žalobkyňa nespĺňa predpoklad na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia Prísne tajné podľa § 10 ods. 1 písm. g/ zákona č. 215/2004 Z.z.. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z.z.). Žalobkyňa uviedla, že proti tomuto rozhodnutiu podala žalobu na jeho preskúmanie Najvyšším súdom SR, kde je táto vec vedená pod sp. zn. 2Sž/6/2009. Následne bolo vydané služobné hodnotenie riaditeľom sekcie Z SIS zo dňa 21.10.2009 so záverom, že je nespôsobilá vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobkyne potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.12.2009. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa žalobu na Krajskom súde v Bratislave, kde je táto vec vedená pod sp. zn. 3 S 84/10. Žalobkyňa v žalobe namietala, že služobné hodnotenie bolo na ňu spracované výlučne z dôvodu zrušenia platnosti dovtedy platného osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Žalovaný odmietol vyčkať na záver súdneho preskúmania rozhodnutia o zrušení osvedčenia a preto je samotné služobné hodnotenie podľa názoru žalobkyne nesprávne a predčasne vydané. Na základe služobného hodnotenia potom riaditeľ SIS rozhodol o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru, pričom taktiež nevyčkal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým môže byť rozhodnutie o zrušení osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zrušené pre jeho nezákonnosť. Aj personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru bol teda podľa názoru žalobkyne vydaný predčasne. Žalobkyňa namietala nedostatočnosť odôvodnenia personálneho rozkazu o prepustení a mala zato, že len strohé konštatovanie nesplnenia predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ktoré sa podľa žalovaného musí posudzovať ako skutočnosť, na základe ktorej príslušník SIS nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby, je bez ďalšieho podrobnejšieho odôvodnenia nedostatočné. Takéto konštatovanie podľa žalobkyne automaticky prejudikuje, že v SIS nemôže pracovať žiadny zamestnanec bez bezpečnostnej previerky. Absencia uvedenia konkrétnych rizík, ktoré by mohlo predstavovať pôsobenie žalobkyne v SIS, diskvalifikuje podľa jej názoru personálny rozkaz ako nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Uvedenými skutočnosťami sa cítila žalobkyňa ukrátená na svojich právach a poukázala tiež na nesprávnosť v údaji o jej mene v napadnutom rozhodnutí, kde je namiesto I. uvedené V.. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že § 192 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru, je ustanovením kogentným a preto služobný orgán nebol oprávnený uplatniť správnu úvahu a samostatne rozhodnúť o tom, či žalobkyňu prepustí zo služobného pomeru alebo bude postupovať iným spôsobom. Bol povinný dodržať postup stanovený zákonom, teda obligatórne ukončiť služobný pomer žalobkyne prepustením. Žalovaný preto nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že by bol personálny rozkaz predčasne vydaný. Žalovaný ďalej poukázal nato, že absencia splnenia predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. je takou okolnosťou, ktorá sa v podmienkach výkonu služby v služobnom pomere v SIS musí posudzovať tak, že príslušník nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. Mal zato, že pri úvahe o tom, čo môže byť skutočnosťou odôvodňujúcou vyhodnotenie osoby podľa § 14 ods. 3 písm. c/ uvedeného zákona ako nespoľahlivej, služobný orgán nebol zákonom nijako obmedzený a zákonodarca umožnil správnemu orgánu pri posudzovaní bezpečnostnej spoľahlivosti aplikovať správnu úvahu, ktorú súd preskúmava iba v medziach stanovených § 245 ods. 2 O.s.p.. Na základe zániku oprávnenia žalobkyne oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a v jeho dôsledku bolo vykonané služobné hodnotenie, ktoré bol v zmysle § 27 ods. 6 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. služobný úrad povinný vykonať, nakoľko vyhodnotenie príslušníka ako osoby bezpečnostne nespoľahlivej je nepochybne závažnou zmenou v jeho spôsobilosti na výkon funkcie. Na základe záverov služobného hodnotenia bol riaditeľ SIS povinný rozhodnúť o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 2 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Žalovaný ďalej uviedol, že v SIS nie sú žiadne tabuľkové miesta, na ktoré by sa nepredpokladala existencia oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, to znamená všetci príslušníci SIS musia byť oprávnenými osobami v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. Poukázal na to, že podkladom pre vydanie personálneho rozkazu o prepustení bolo právoplatné a vykonateľné služobné hodnotenie a nie skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu tohto hodnotenia a rovnako nie skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k vydaniu rozhodnutia o zrušení oprávnenia žalobkyne oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Nakoľko ide o samostatné konania, ktoré boli ukončené vydaním samostatných administratívnoprávnych aktov a priebeh ktorých je upravený samostatnými právnymi normami, nemožno informácie, na ktoré bolo v týchto konaniach prihliadané, hodnotiť vo vzájomných súvislostiach. K namietanej nesprávnosti v mene žalobkyne uvedenej v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že ide o tzv. zrejmú nesprávnosť (chybu v písaní) pri písomnom vyhotovovaní rozhodnutia, ktorá sama nespôsobuje vadu konania, nakoľko z ostatných identifikačných údajov je zrejmé, komu bolo rozhodnutie adresované a kto bol účastníkom konania. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že personálnym rozkazom č. 680 zo dňa 28.12.2009 riaditeľ SIS prepustil žalobkyňu, zaradenú v zálohe pre prechodne nezaradených príslušníkov v personálnej a materiálnej starostlivosti Sekcie Z SIS Bratislava, zo služobného pomeru príslušníka SIS podľa § 192 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. z dôvodu, že na žalobkyňu bolo spracované služobné hodnotenie (č.p. 83/51-415/2009) so záverom - nespôsobilá vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Proti služobnému hodnoteniu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré riaditeľ SIS rozhodnutím č.p. PK-23-6/2009 zo dňa 10.12.2009 zamietol a služobné hodnotenie potvrdil. V odôvodnení personálneho rozkazu sa uvádza, že napriek tomu, že v hodnotiacej časti služobného hodnotenia bola služobná činnosť žalobkyne hodnotená kladne, je žalobkyňa nespôsobilá vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, pretože z písomného oznámenia Sekcie E SIS o výsledku bezpečnostnej previerky č.p. 77/37-V-44-43/2009 zo dňa 24.09.2009 vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. a zároveň jej bola zrušená platnosť dovtedy platného osvedčenia č. p. 25/12-V-1402-47/2004-Pb zo dňa 19.10.2004 pre stupeň utajenia Dôverné. Preto jej bolo vydané rozhodnutie podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. a podľa § 29 tohto zákona jej bolo zrušené oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. S poukazom na § 14 ods. 1, 3 písm. c/, ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. žalovaný konštatoval, že za spoľahlivého sa na účely uvedeného zákona nepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností zistených aj počas trvania služobného pomeru príslušníka jeho bezpečnostnou previerkou, nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. Vzhľadom na uvedené nesplnenie predpokladu na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. je takou skutočnosťou, ktorá sa musí posudzovať ako skutočnosť, podľa ktorej príslušník nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby, čo potvrdzuje fakt, že v podmienkach SIS sa každý príslušník oboznamuje s utajovanými skutočnosťami. Preto riaditeľ SIS uzavrel, že žalobkyňa nespĺňa podmienku spoľahlivosti, čo bolo v súlade s § 27 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. premietnuté do záverov služobného hodnotenia, podľa ktorých je žalobkyňa nespôsobilá vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote rozklad, ktorý riaditeľ SIS na základ odporúčania ustanovenej poradnej komisie rozhodnutím č.p. PK-1-12/2010 zo dňa 26.02.2010 zamietol a napadnutý personálny rozkaz potvrdil, z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže vzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba navrhovanej osobe, ktorá a) je občanom Slovenskej republiky, b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, c) dovŕšila ustanovený vek, d) súhlasí, aby bola oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a s vykonaním bezpečnostnej previerky, e) je bezúhonná, f) svojím správaním zaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností, g) je bezpečnostne spoľahlivá, h) má platné osvedčenie úradu, podľa ktorého sa môže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné, i) je na to určená, j) podpíše vyhlásenie o mlčanlivosti. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. navrhovaná osoba musí spĺňať predpoklady na vznik oprávnenia podľa odseku 1 po celú dobu platnosti osvedčenia podľa § 28 alebo určenia podľa § 31. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie. Podľa § 29 zákona č. 215/2004 Z.z. úrad je na základe zistenia nových skutočností povinný počas platnosti osvedčenia preveriť, či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 a v prípade zistenia, že nespĺňa tieto predpoklady, zrušiť platnosť osvedčenia. Na také zrušenie platnosti osvedčenia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 24 až 26. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Podľa § 192 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Podľa ods. 5 o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že príslušníkom SIS môže byť len bezpečnostne spoľahlivá osoba, pričom podmienku bezpečnostnej spoľahlivosti musí spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru v SIS. Za bezpečnostne spoľahlivú sa nepovažuje osoba, u ktorej bolo zistené bezpečnostné riziko. Naplnenie pojmov bezpečnostnej spoľahlivosti a bezpečnostného rizika záleží na správnom uvážení služobného orgánu, pričom pokiaľ je zachovaná konzistentnosť a logická presvedčivosť správnej úvahy, podlieha táto súdnej preskúmavacej právomoci v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len do tej miery, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Otázkou bezpečnostnej spoľahlivosti žalobkyne sa žalovaný zaoberal v osobitnom konaní, v ktorom rozhodnutím č. 77/37-69-14/2009, zn. 77/37-1158-67/2009-BS zo dňa 24.09.2009 na základe § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. vyslovil, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia Prísne tajné podľa § 10 ods. 1 písm. g/ uvedeného zákona a zároveň zrušil platnosť osvedčenia č. p. 25/12-V-1402-47/2004- Pb zo dňa 19.10.2004 pre stupeň utajenia Dôverné. Žalovaný na základe vykonanej bezpečnostnej previerky nepovažoval žalobkyňu za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretože u nej bolo identifikované bezpečnostné riziko. Právoplatné rozhodnutie v uvedenej veci žalobkyňa napadla žalobou na Najvyššom súde SR, ktorý rozsudkom č.k. 2Sž 6/2009-48 zo dňa 16.02.2011 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nesplnenie predpokladov pre vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. je takou skutočnosťou, ktorá sa v podmienkach výkonu služby v služobnom pomere v SIS celkom prirodzene musí vyhodnotiť tak, že dotknutý príslušník nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby, pretože prostredie spravodajskej služby je s osobou neoprávnenou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami jednoducho nezlučiteľné. Zánik oprávnenia žalobkyne oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami je nepochybne závažnou zmenou v jej spôsobilosti na výkon funkcie v SIS. Ak v priebehu štátnej služby príslušníka SIS takáto zmena nastane, je služobný úrad povinný vykonať jeho služobné hodnotenie. Preto postupoval žalovaný v súlade so zákonom, keď služobné hodnotenie žalobkyne vykonal a za daných okolností dospel k záveru, že žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Keďže služobné hodnotenie žalobkyne rozhodnutím odvolacieho služobného orgánu nadobudlo právoplatnosť, bol riaditeľ SIS povinný obligatórne ukončiť služobný pomer žalobkyne prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko prepustenie zo služobného pomeru musí nasledovať vždy, ak bol príslušník v služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, bez možnosti akýchkoľvek alternatív k tomuto postupu. Právoplatnosťou rozhodnutia vo veci služobného hodnotenia žalobkyne začala v zmysle § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. plynúť služobnému orgánu zákonná dvojmesačná lehota na rozhodnutie o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru. Rozhodnutie o prepustení žalobkyne preto s ohľadom na viazanosť zákonnými lehotami nemožno považovať za predčasné, pretože služobný orgán bol právoplatnosťou služobného hodnotenia žalobkyne viazaný a nemohol čakať na výsledok súdneho preskúmania ani rozhodnutia žalovaného vo veci zániku oprávnenia žalobkyne oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ani vo veci jej služobného hodnotenia. Z vyššie opísaných dôvodov považoval súd rozhodnutie žalovaného vo veci zániku oprávnenia žalobkyne na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami za základ pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného a tak vo veci služobného hodnotenia žalobkyne, ako aj vo veci jej prepustenia zo služobného pomeru príslušníka SIS. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.