KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava1. 11. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/214/2010 z 1. 11. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. novembra 2011, sp. zn. 2S/214/2010, ECLI:SK:KSBA:2011:1010200927.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/214/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200927
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200927.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov
senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: I.. I.
Q., Q. XXXXX/XX, Q., zastúpený: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Záhradnícka 60/2, Bratislava,
proti žalovanému: Slovenská informačná služba, P.O.Box 69, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.p. PK-1-12/2010 zo dňa 26.02.2010, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.04.2010 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia riaditeľa Slovenskej informačnej služby (ďalej len SIS) č.p.: PK-1-12/2010 zo dňa
26.02.2010, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobkyne a bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa SIS
č. 680 zo dňa 28.12.2009 o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka SIS podľa § 192
ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.). Podkladom pre prepustenie žalobkyne zo
služobného pomeru bolo jej služobné hodnotenie, podľa ktorého je žalobkyňa nespôsobilá vykonávať
akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný vydal dňa 24.09.2009 rozhodnutie, ktorým zrušil žalobkyni
platnosť dovtedy platného osvedčenia 25/12-V-1402-47/2004 PB zo dňa 19.10.2004 o oprávnení
na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň Dôverné a zároveň konštatoval, že
žalobkyňa nespĺňa predpoklad na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami
so stupňom utajenia Prísne tajné podľa § 10 ods. 1 písm. g/ zákona č. 215/2004 Z.z.. o ochrane
utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 215/2004 Z.z.). Žalobkyňa uviedla, že proti tomuto rozhodnutiu podala žalobu na jeho
preskúmanie Najvyšším súdom SR, kde je táto vec vedená pod sp. zn. 2Sž/6/2009. Následne bolo
vydané služobné hodnotenie riaditeľom sekcie Z SIS zo dňa 21.10.2009 so záverom, že je nespôsobilá
vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobkyne
potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.12.2009. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa
žalobu na Krajskom súde v Bratislave, kde je táto vec vedená pod sp. zn. 3 S 84/10.

Žalobkyňa v žalobe namietala, že služobné hodnotenie bolo na ňu spracované výlučne z dôvodu
zrušenia platnosti dovtedy platného osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.
Žalovaný odmietol vyčkať na záver súdneho preskúmania rozhodnutia o zrušení osvedčenia a preto



je samotné služobné hodnotenie podľa názoru žalobkyne nesprávne a predčasne vydané. Na základe
služobného hodnotenia potom riaditeľ SIS rozhodol o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru,
pričom taktiež nevyčkal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým môže byť rozhodnutie o zrušení
osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zrušené pre jeho nezákonnosť. Aj
personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru bol teda podľa názoru žalobkyne vydaný
predčasne.

Žalobkyňa namietala nedostatočnosť odôvodnenia personálneho rozkazu o prepustení a mala zato, že
len strohé konštatovanie nesplnenia predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami,
ktoré sa podľa žalovaného musí posudzovať ako skutočnosť, na základe ktorej príslušník SIS nedáva
záruku riadneho výkonu štátnej služby, je bez ďalšieho podrobnejšieho odôvodnenia nedostatočné.
Takéto konštatovanie podľa žalobkyne automaticky prejudikuje, že v SIS nemôže pracovať žiadny
zamestnanec bez bezpečnostnej previerky. Absencia uvedenia konkrétnych rizík, ktoré by mohlo
predstavovať pôsobenie žalobkyne v SIS, diskvalifikuje podľa jej názoru personálny rozkaz ako
nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Uvedenými skutočnosťami sa cítila žalobkyňa ukrátená
na svojich právach a poukázala tiež na nesprávnosť v údaji o jej mene v napadnutom rozhodnutí, kde
je namiesto I. uvedené V..

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že § 192 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998
Z.z., podľa ktorého bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru, je ustanovením kogentným
a preto služobný orgán nebol oprávnený uplatniť správnu úvahu a samostatne rozhodnúť o tom, či
žalobkyňu prepustí zo služobného pomeru alebo bude postupovať iným spôsobom. Bol povinný dodržať
postup stanovený zákonom, teda obligatórne ukončiť služobný pomer žalobkyne prepustením. Žalovaný
preto nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že by bol personálny rozkaz predčasne vydaný. Žalovaný
ďalej poukázal nato, že absencia splnenia predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa
s utajovanými skutočnosťami podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. je takou okolnosťou, ktorá
sa v podmienkach výkonu služby v služobnom pomere v SIS musí posudzovať tak, že príslušník
nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. Mal zato, že pri úvahe o tom, čo môže byť skutočnosťou
odôvodňujúcou vyhodnotenie osoby podľa § 14 ods. 3 písm. c/ uvedeného zákona ako nespoľahlivej,
služobný orgán nebol zákonom nijako obmedzený a zákonodarca umožnil správnemu orgánu pri
posudzovaní bezpečnostnej spoľahlivosti aplikovať správnu úvahu, ktorú súd preskúmava iba v
medziach stanovených § 245 ods. 2 O.s.p.. Na základe zániku oprávnenia žalobkyne oboznamovať sa
s utajovanými skutočnosťami a v jeho dôsledku bolo vykonané služobné hodnotenie, ktoré bol v zmysle
§ 27 ods. 6 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. služobný úrad povinný vykonať, nakoľko vyhodnotenie
príslušníka ako osoby bezpečnostne nespoľahlivej je nepochybne závažnou zmenou v jeho spôsobilosti
na výkon funkcie. Na základe záverov služobného hodnotenia bol riaditeľ SIS povinný rozhodnúť o
prepustení žalobkyne zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 2 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z..

Žalovaný ďalej uviedol, že v SIS nie sú žiadne tabuľkové miesta, na ktoré by sa nepredpokladala
existencia oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, to znamená všetci príslušníci
SIS musia byť oprávnenými osobami v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. Poukázal na to, že podkladom pre
vydanie personálneho rozkazu o prepustení bolo právoplatné a vykonateľné služobné hodnotenie a nie
skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu tohto hodnotenia a rovnako nie skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k vydaniu rozhodnutia o zrušení oprávnenia žalobkyne oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami.
Nakoľko ide o samostatné konania, ktoré boli ukončené vydaním samostatných administratívnoprávnych
aktov a priebeh ktorých je upravený samostatnými právnymi normami, nemožno informácie, na ktoré
bolo v týchto konaniach prihliadané, hodnotiť vo vzájomných súvislostiach.

K namietanej nesprávnosti v mene žalobkyne uvedenej v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol,
že ide o tzv. zrejmú nesprávnosť (chybu v písaní) pri písomnom vyhotovovaní rozhodnutia, ktorá
sama nespôsobuje vadu konania, nakoľko z ostatných identifikačných údajov je zrejmé, komu bolo
rozhodnutie adresované a kto bol účastníkom konania. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§



249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že personálnym rozkazom č. 680
zo dňa 28.12.2009 riaditeľ SIS prepustil žalobkyňu, zaradenú v zálohe pre prechodne nezaradených
príslušníkov v personálnej a materiálnej starostlivosti Sekcie Z SIS Bratislava, zo služobného pomeru
príslušníka SIS podľa § 192 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. z dôvodu, že na žalobkyňu
bolo spracované služobné hodnotenie (č.p. 83/51-415/2009) so záverom - nespôsobilá vykonávať
akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Proti služobnému hodnoteniu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré
riaditeľ SIS rozhodnutím č.p. PK-23-6/2009 zo dňa 10.12.2009 zamietol a služobné hodnotenie potvrdil.
V odôvodnení personálneho rozkazu sa uvádza, že napriek tomu, že v hodnotiacej časti služobného
hodnotenia bola služobná činnosť žalobkyne hodnotená kladne, je žalobkyňa nespôsobilá vykonávať
akúkoľvek funkciu v štátnej službe, pretože z písomného oznámenia Sekcie E SIS o výsledku
bezpečnostnej previerky č.p. 77/37-V-44-43/2009 zo dňa 24.09.2009 vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa
predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia
Prísne tajné podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. a zároveň jej bola zrušená platnosť dovtedy
platného osvedčenia č. p. 25/12-V-1402-47/2004-Pb zo dňa 19.10.2004 pre stupeň utajenia Dôverné.
Preto jej bolo vydané rozhodnutie podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. a podľa § 29 tohto
zákona jej bolo zrušené oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. S poukazom na §
14 ods. 1, 3 písm. c/, ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. žalovaný konštatoval, že za spoľahlivého sa na
účely uvedeného zákona nepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností zistených aj počas trvania
služobného pomeru príslušníka jeho bezpečnostnou previerkou, nedáva záruku riadneho výkonu štátnej
služby. Vzhľadom na uvedené nesplnenie predpokladu na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s
utajovanými skutočnosťami podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. je takou skutočnosťou, ktorá sa
musí posudzovať ako skutočnosť, podľa ktorej príslušník nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby,
čo potvrdzuje fakt, že v podmienkach SIS sa každý príslušník oboznamuje s utajovanými skutočnosťami.
Preto riaditeľ SIS uzavrel, že žalobkyňa nespĺňa podmienku spoľahlivosti, čo bolo v súlade s § 27 ods.
4 zákona č. 73/1998 Z.z. premietnuté do záverov služobného hodnotenia, podľa ktorých je žalobkyňa
nespôsobilá vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote rozklad, ktorý riaditeľ SIS na základ
odporúčania ustanovenej poradnej komisie rozhodnutím č.p. PK-1-12/2010 zo dňa 26.02.2010 zamietol
a napadnutý personálny rozkaz potvrdil, z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného k
žalobe.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže vzniknúť, ak
tento zákon neustanovuje inak, iba navrhovanej osobe, ktorá

a) je občanom Slovenskej republiky,

b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c) dovŕšila ustanovený vek,

d) súhlasí, aby bola oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a s vykonaním
bezpečnostnej previerky,



e) je bezúhonná,

f) svojím správaním zaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností,

g) je bezpečnostne spoľahlivá,

h) má platné osvedčenie úradu, podľa ktorého sa môže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami
stupňa Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné,

i) je na to určená,

j) podpíše vyhlásenie o mlčanlivosti.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. navrhovaná osoba musí spĺňať predpoklady na vznik
oprávnenia podľa odseku 1 po celú dobu platnosti osvedčenia podľa § 28 alebo určenia podľa § 31.

Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná osoba
nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie.

Podľa § 29 zákona č. 215/2004 Z.z. úrad je na základe zistenia nových skutočností povinný počas
platnosti osvedčenia preveriť, či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 a v
prípade zistenia, že nespĺňa tieto predpoklady, zrušiť platnosť osvedčenia. Na také zrušenie platnosti
osvedčenia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 24 až 26.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie
vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený.
Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

a) najmenej raz za päť rokov,

b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.

Podľa § 192 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak bol pri
služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Podľa
ods. 5 o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do
dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo
dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že príslušníkom SIS môže byť len bezpečnostne spoľahlivá
osoba, pričom podmienku bezpečnostnej spoľahlivosti musí spĺňať po celý čas trvania služobného
pomeru v SIS. Za bezpečnostne spoľahlivú sa nepovažuje osoba, u ktorej bolo zistené bezpečnostné
riziko. Naplnenie pojmov bezpečnostnej spoľahlivosti a bezpečnostného rizika záleží na správnom
uvážení služobného orgánu, pričom pokiaľ je zachovaná konzistentnosť a logická presvedčivosť
správnej úvahy, podlieha táto súdnej preskúmavacej právomoci v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len do tej
miery, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

Otázkou bezpečnostnej spoľahlivosti žalobkyne sa žalovaný zaoberal v osobitnom konaní, v ktorom
rozhodnutím č. 77/37-69-14/2009, zn. 77/37-1158-67/2009-BS zo dňa 24.09.2009 na základe § 26
ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. vyslovil, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia Prísne tajné podľa § 10 ods.
1 písm. g/ uvedeného zákona a zároveň zrušil platnosť osvedčenia č. p. 25/12-V-1402-47/2004-
Pb zo dňa 19.10.2004 pre stupeň utajenia Dôverné. Žalovaný na základe vykonanej bezpečnostnej
previerky nepovažoval žalobkyňu za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretože u nej bolo identifikované
bezpečnostné riziko. Právoplatné rozhodnutie v uvedenej veci žalobkyňa napadla žalobou na
Najvyššom súde SR, ktorý rozsudkom č.k. 2Sž 6/2009-48 zo dňa 16.02.2011 žalobu ako nedôvodnú
zamietol.



Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nesplnenie predpokladov pre vznik oprávnenia na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. je
takou skutočnosťou, ktorá sa v podmienkach výkonu služby v služobnom pomere v SIS celkom
prirodzene musí vyhodnotiť tak, že dotknutý príslušník nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby,
pretože prostredie spravodajskej služby je s osobou neoprávnenou oboznamovať sa s utajovanými
skutočnosťami jednoducho nezlučiteľné. Zánik oprávnenia žalobkyne oboznamovať sa s utajovanými
skutočnosťami je nepochybne závažnou zmenou v jej spôsobilosti na výkon funkcie v SIS. Ak v priebehu
štátnej služby príslušníka SIS takáto zmena nastane, je služobný úrad povinný vykonať jeho služobné
hodnotenie. Preto postupoval žalovaný v súlade so zákonom, keď služobné hodnotenie žalobkyne
vykonal a za daných okolností dospel k záveru, že žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať akúkoľvek
funkciu v štátnej službe.

Keďže služobné hodnotenie žalobkyne rozhodnutím odvolacieho služobného orgánu nadobudlo
právoplatnosť, bol riaditeľ SIS povinný obligatórne ukončiť služobný pomer žalobkyne prepustením
podľa § 192 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko prepustenie zo služobného pomeru
musí nasledovať vždy, ak bol príslušník v služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý
vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, bez možnosti akýchkoľvek alternatív k tomuto postupu.
Právoplatnosťou rozhodnutia vo veci služobného hodnotenia žalobkyne začala v zmysle § 192 ods.
5 zákona č. 73/1998 Z.z. plynúť služobnému orgánu zákonná dvojmesačná lehota na rozhodnutie o
prepustení žalobkyne zo služobného pomeru. Rozhodnutie o prepustení žalobkyne preto s ohľadom
na viazanosť zákonnými lehotami nemožno považovať za predčasné, pretože služobný orgán bol
právoplatnosťou služobného hodnotenia žalobkyne viazaný a nemohol čakať na výsledok súdneho
preskúmania ani rozhodnutia žalovaného vo veci zániku oprávnenia žalobkyne oboznamovať sa s
utajovanými skutočnosťami, ani vo veci jej služobného hodnotenia.

Z vyššie opísaných dôvodov považoval súd rozhodnutie žalovaného vo veci zániku oprávnenia
žalobkyne na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami za základ pre posúdenie zákonnosti
rozhodnutí a postupu žalovaného a tak vo veci služobného hodnotenia žalobkyne, ako aj vo veci jej
prepustenia zo služobného pomeru príslušníka SIS.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie i postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobkyne neodôvodňovali
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal
žalobkyni právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.