Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/223/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200977 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200977.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., IČO 35 815 329, Toplianska 5, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, Krížna 47, Bratislava, proti žalovanému: Štátna energetická inšpekcia, Hurbanova 59, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: 908/2000/2010 zo dňa 05.05.2010, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.j.: 908/2000/2010 zo dňa 05.05.2010 a rozhodnutie Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava č.j. 178/1400/2008 zo dňa 15.03.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 526,39 € na účet právnej zástupkyne žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.05.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 908/2000/2010 zo dňa 05.05.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava č.j.: 178/1400/2008 zo dňa 15.03.2010 o uložení pokuty žalobcovi v zmysle § 65 ods. 8 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 656/2004 Z.z.) v spojení s § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 657/2004 Z.z.) vo výške 50.000,- Sk za porušenie povinnosti žalobcu ako odberateľa tepla, ktorý dodané teplo využíva pre vlastnú potrebu alebo na rozvod tepla alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa a to tým, že trvale nezabezpečuje dodržiavanie určenej teploty teplej úžitkovej vody na výtoku u končeného spotrebiteľa v bytovom dome Čiližská 28, Bratislava od 45 °C do 55 °C v zmysle § 16 ods. 1, 2 zákona č. 656/2004 Z.z., čím zároveň neplní ustanovenie § 25 ods. 3 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z., to všetko v kontrolovanom období od 01.04.2008 do 30.04.2008. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť uloženú pokutu v celkovej výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk) v stanovenej lehote na určený účet Štátnej pokladnici Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že v rovnakej právnej veci o uloženie pokuty žalobcovi na identickom skutkovom základe Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 09.02.2010 sp. zn. 3S 178/2008 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1432/2000/2008 zo dňa 23.07.2008 a rozhodnutie Štátnej energetickej inšpekcie - Ústredný inšpektorát Bratislava č. 347/1400/08 zo dňa 16.06.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní vydal rozhodnutie Krajský inšpektorát Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava, ktorý podľa názoru žalobcu nebol oprávnený vo veci rozhodnúť, pretože vo veci mal rozhodnúť žalovaný. Krajský inšpektorát Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava teda podľa mienky žalobcu konal v rozpore s vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom. Žalobca ďalej namietal, že v čase vykonávania kontroly konajúci inšpektori nepreukázali oprávnenie na výkon kontroly, jeho existencia bola podľa žalobcu spomenutá až v dôsledku konania na Krajskom súde v Bratislave. Podľa žalobcu bolo z administratívneho spisu preukázané, že kontrolu v bytovom dome na Čiližskej 28 v Bratislave vykonali inšpektori Ing. K. O. a D.. D. K., pričom poverenia na vykonanie kontroly im udelil riaditeľ Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava dňa 13.03.2008. Udelenie tohto poverenia je podľa názoru žalobcu v rozpore so zákonom č. 656/2004 Z.z. (§ 65 ods. 7 písm. d/ tohto zákona), podľa ktorého žalovaný poveruje kompetenciami uvedenými v § 65 ods. 1 uvedeného zákona inšpektorát aj mimo jeho územnej pôsobnosti, nie však inšpektora. Žalobca ďalej tvrdil, že ako odberateľ v zmysle § 2 písm. e/ zákona č. 657/2004 Z.z. nezodpovedá za kvalitu tepla rozpočítaného konečnému spotrebiteľovi, ale len za množstvo dodaného tepla. Nakoľko vyhláška č. 152/2005 Z.z. stanovuje povinnosti dodávky teplej vody v určenom čase a určenej kvalite len pre dodávateľa, nie pre odberateľa - žalobcu, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, necítil sa žalobca pasívne legitimovaným v predmetnom správnom konaní, v ktorom bola uložená pokuta, nakoľko za splnenie uvedených povinností ako odberateľ nezodpovedá. Žalobca v žalobe uviedol, že v kontrolovanom byte č. 23 na 7.poschodí bytového domu na Čiližskej 28 v Bratislave nie je rozvod teplej úžitkovej vody (TÚV) hydronicky vyregulovaný a to v dôsledku absencie súčinnosti zo strany vlastníka. Správnym orgánom vytýkal, že v mieste kontroly nepreverili skutočný technický stav rozvodu teplej vody v dome a v rozhodnutiach sa odvolávajú na neexistenciu cirkulačného potrubia TÚV, hoci cirkulačné potrubie sa v dome nachádza od jeho kolaudácie. Argumentácia žalovaného, že žalobca ako správca porušil svoje povinnosti tým, že nezabezpečil hydronické vyregulovanie systému, je podľa žalobcu pre technické riešenie výroby a dodávky tepla v objekte spotreby technicky irelevantné. Mal zato, že pre existujúce technické riešenie dodávky teplej vody nie je potrebné sústavu hydronicky vyregulovať, ale je potrebné zabezpečiť dostatočnú cirkuláciu teplej vody cirkulačným čerpadlom. Argumenty správnych orgánov, že hydronické vyregulovanie domových rozvodov TÚV a absencia cirkulačného potrubia TÚV boli príčinou nekvalitnej dodávky teplej vody v byte, sú podľa názoru žalobcu nesprávne. Žalobca mal zato, že pravdepodobnou príčinou nekvalitnej dodávky teplej vody v byte boli neodborné a neoprávnené zásahy do zariadenia na prípravu teplej vody (domovej OST - bojlerovne, ktorá sa nachádza v bytovom dome) vlastníkmi a užívateľmi bytov v bytovom dome. Uviedol, že je správcom bytového domu na Čiližskej 28 v Bratislave, hydronickú reguláciu TÚV môže však vykonať výlučne na základe predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože vykonanie úprav a modernizácie spočívajúcich v hydronickej regulácii TÚV je ako významná investícia viazaná na takýto predchádzajúci súhlas. Uviedol tiež, že až do vykonania kontroly mali vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prístup k bojlerovni, po vykonaní kontroly žalobca navrhol vlastníkom opatrenia smerujúce k odstráneniu faktorov, ktoré by mohli mať negatívny dopad na kvalitu TÚV vrátane obmedzenia prístupu k bojlerovni. Vlastník bytu č. 7 v predmetnom bytovom dome sa podľa žalobcu obrátil priamo na Krajský inšpektorát Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava, predtým však nepožiadal žalobcu o preverenie dodávok tepla a TÚV. Správny orgán mal podľa názoru žalobcu po vykonaní kontroly v prípade preukázania rozporu s právnymi predpismi verifikovať príčinnú súvislosť, dôsledkom ktorej je porušenie povinností a z uvedeného vyvodiť, kto za porušenie povinnosti skutočne zodpovedá. Nakoniec žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške 50.000,- Sk, čo znamená, že ide o rozhodnutie nevykonateľné z dôvodu, že vo výroku je uvedená neplatná mena, nakoľko od 01.01.2009 zanikla slovenská koruna a na území Slovenskej republiky je výlučné zákonné platidlo euro. Rozhodnutiu žalovaného, ktorým sa snažil konvalidovať nesprávne uvedenie meny, malo podľa žalobcu predchádzať opravné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré však vydané nebolo. Žalobca tiež vytýkal žalovanému, že v napadnutom rozhodnutí neskúmal argumentáciu žalobcu a s touto sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal, výlučne len zopakoval skutočnosti a dôvody uvedené v skoršom rozhodnutí z roku 2008. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 178/2008-35 zo dňa 09.02.2010 boli zrušené rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a preto v zmysle Správneho poriadku mal nové rozhodnutie vydať prvostupňový správny orgán a nie žalovaný, ako sa mylne domnieva žalobca. Žalovaný ďalej uviedol, že kontrolu plnenia ustanovení § 19 ods. 1, 2 písm. a/ až l/ a § 25 ods. 3 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. v kontrolovanom období od 01.04.2008 do 30.04.2008 u žalobcu ako odberateľa tepla vykonali na základe plnomocenstva vedúceho služobného úradu zo dňa 31.07.2007 inšpektori Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Trnava D.. K. O. a D.. D. L., pričom v plnomocenstve je jednoznačne uvedená zodpovedná osoba za vykonanú prácu. Kontrola teda bola podľa žalovaného vykonaná oprávnenými osobami. Ku konaniu vedenému na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 S 178/08 boli podľa žalovaného nedopatrením nesprávne doložené splnomocnenia pre inšpektorov Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Nitra, ktorí však boli výkonom štátneho dozoru pre Krajský inšpektorát Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava splnomocnení až dňom 01.07.2008. K námietkam žalobcu o neúplne zistenom skutkovom stave žalovaný uviedol, že neplnenie vyššie uvedených ustanovení zákona č. 657/2004 Z.z. bolo zistené kontrolou inšpektorov v zmysle § 65 ods. 8 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z.z. a výsledkom kontrolnej činnosti bol v zmysle § 32 zákona č. 657/2004 Z.z. protokol o výsledku kontroly zo dňa 16.05.2008, o ktorom bola informovaná splnomocnenkyňa žalobcu Ing. T. E. dňa 25.5.2008, ktorá protokol prevzala bez pripomienok. K tvrdeniu žalobcu o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v správnom konaní žalovaný uviedol, že podľa zmluvy o dodávke tepla, ktorú uzavrel žalobca dňa 20.06.2006 ako odberateľ so spoločnosťou Termming a.s. Bratislava ako dodávateľom tepla, nezodpovedá dodávateľ tepla za nedostatky v dodávke TÚV spôsobené technickým stavom objektu alebo odberného zariadenia v majetku alebo v správe odberateľa, odberateľ zodpovedá za hydraulické vyregulovanie a stabilitu sústavy tepelných zariadení za odberným miestom vo svojom objekte spotreby. Dodávateľ sa zaviazal zabezpečiť dodávku TÚV tak, aby mala na výtoku u konečného spotrebiteľa teplotu minimálne 45 °C max. 55 °C, pričom táto podmienka sa považuje za splnenú, ak nedostatočná kvalita TÚV na výtoku u niektorých konečných spotrebiteľov v objekte odberateľa je spôsobená poruchami, hydronicky nevyregulovanými rozvodmi TÚV alebo chýbajúcim cirkulačným potrubím v objekte. Za hydronické vyregulovanie a stabilitu sústavy tepelných zariadení v objekte podľa zmluvy zodpovedal odberateľ (žalobca). Z uvedeného je podľa názoru žalovaného jednoznačne preukázaná zodpovednosť žalobcu za nekvalitu dodávky tepla a TÚV. Žalovaný vyjadril názor, že jednou z príčin, prečo v predmetnom byte nebola dostatočná teplota TÚV, sú aj hydronicky nevyregulované rozvody TÚV v objekte, pričom v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o dodávke tepla je za tento nedostatok zodpovedný žalobca. Ten podľa názoru žalovaného nevyvinul potrebné kroky pre dosiahnutie kvality TÚV u konečného spotrebiteľa, hoci o nekvalite dodávky tepla na TÚV v tomto bytovom dome vedel a tým si nesplnil povinnosť v zmysle § 25 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z.z.. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú z nižšie uvedených dôvodov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov súd zistil, že na základe podnetu Milana F., bytom Čiližská 28, Bratislava zo dňa 21.02.2008 bola u žalobcu začatá kontrola plnenia zákona č. 657/2004 Z.z., o ktorej začatí bol žalobca upovedomený listom Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava zo dňa 13.03.2008. Vykonaním kontroly v bytovom dome na Čiližskej 28, Bratislava boli riaditeľom Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie v Bratislave poverený D.. K. O. (vedúci kontrolnej skupiny) a D.. D. L. - inšpektori Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Trnava, ktorí boli vedúcim služobného úradu žalovaného na dobu od 01.02.2007 do 30.06.2008 splnomocnení výkonom štátneho dozoru - kontrolnou činnosťou pre územnú pôsobnosť Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava. O výsledku kontroly bol spísaný protokol č. 4/009/2008 dňa 16.05.2008, v ktorom sú zachytené kontrolou zistené nedostatky a ku ktorému boli pripojené výsledky merania TÚV v byte u podávateľa podnetu. Na základe výsledkov kontroly bolo začaté správne konanie voči žalobcovi vo veci uloženia pokuty za neplnenie povinností ustanovených zákonom č. 657/2004 Z.z. v kontrolovanom období od 01.04. do 30.04.2008, o ktorom bol žalobca upovedomený listom zo dňa 26.05.2008. Po vyjadrení žalobcu k začatému konaniu vydal Krajský inšpektorát Štátnej energetickej inšpekcie v Bratislave rozhodnutie č. j.: 347/1400/08, ktorým uložil žalobcovi v zmysle § 65 ods. 8 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z. v spojení s § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z.. pokutu vo výške 50.000,- Sk za porušenie vyššie opísaných povinností ustanovených zákonom č. 657/2004 Z.z.. Odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu žalovaný zamietol a rozhodnutie potvrdil svojim rozhodnutím č.j.: 1432/2000/2008 zo dňa 23.07.2008. Na základe podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S 178/2008-35 zo dňa 09.02.2010 rozhodnutie žalovaného č.j.: 1432/2000/2008 zo dňa 23.07.2008, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.j. 347/1400/08 zo dňa 16.06.2008 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutí bola skutočnosť, že konajúci súd z administratívneho spisu nevedel zistiť, či bola kontrola vykonaná miestne príslušnými inšpektormi krajského inšpektorátu. V ďalšom konaní vydal Krajský inšpektorát Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava dňa 15.03.2010 rozhodnutie č.j.: 178/1400/2010, ktorým žalobcovi uložil za porušenie povinností podľa § 16 ods. 1, 2 a § 25 ods. 3 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. v kontrolovanom období od 01.04.2008 do 30.04.2008 pokutu vo výške 50.000,- Sk. Odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č.j.: 908/2000/2010 zo dňa 05.05.2010 zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil z dôvodov, ktoré sú uvedené v písomnom vyjadrení žalovaného k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 65 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z. Štátna energetická inšpekcia a) riadi výkon štátneho dozoru a činnosť inšpektorátov, b) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov s platnosťou presahujúcou územnú pôsobnosť jedného inšpektorátu, c) ukladá pokuty podľa § 66, d) poveruje kompetenciami uvedenými v odseku 1 inšpektorát aj mimo jeho územnej pôsobnosti, e) rozhoduje ako odvolací orgán proti rozhodnutiam vydaným inšpektorátmi, f) vydáva rozhodnutia a predbežné opatrenia v správnom konaní, g) vykonáva skúšky inšpektorov inšpekcie a inšpektorátov, vedie evidenciu inšpektorov a vydaných preukazov. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, je povinný zabezpečiť dodávku tepla v určenom čase, v určenej kvalite a za schválenú alebo určenú cenu. Podľa ods. 2 určený čas a určenú kvalitu dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa § 25 ods. 3 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, a odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, sú povinní trvale zabezpečovať určenú kvalitu dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa podľa § 16 ods. 2. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či napadnuté rozhodnutie vydal orgán príslušný vo veci konať a rozhodnúť, či bola kontrola vykonaná oprávnenými osobami, ďalej či správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tento vo vzťahu k žalobcovi správne právne posúdil a či svoje závery náležite odôvodnil, vrátane vysporiadania sa s argumentáciou žalobcu uplatnenou v správnom konaní. Pokiaľ ide o otázku právomoci a príslušnosti konajúcich orgánov rozhodovať v predmetnej veci, je súd toho názoru, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.07.2008 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 16.06.2008 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 178/2008-35 zo dňa 09.02.2010 bol z hľadiska vecnej príslušnosti povinný vo veci konať a rozhodnúť správny orgán prvého stupňa (Krajský inšpektorát Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava), nakoľko po rozhodnutí súdu sa vec dostala do štádia konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaný preto postupoval správne, keď po vrátení veci súdom odstúpil vec Krajskému inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava, ktorý vo veci vydal nové rozhodnutie dňa 15.03.2010. Námietka žalobcu, že po zrušení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov rozsudkom krajského súdu mal nanovo vo veci rozhodnúť žalovaný, je preto neopodstatnená, nakoľko žalovanému pripadlo rozhodovať až v odvolacom konaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie v Bratislave. Za nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatku oprávnenia inšpektorov D.. K. O. a Ing. D. L. vykonať kontrolu v predmetnom bytovom dome, nakoľko obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že obaja menovaní boli vedúcim služobného úradu žalovaného v relevantnom čase splnomocnení vykonávaním kontroly pre potreby Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Bratislava, ktorý ich riadne poveril vykonaním kontroly. Nakoľko žalovaný podľa zákona riadi výkon štátneho dozoru a činnosť jednotlivých inšpektorátov a môže poveriť výkonom svojich kompetencií aj inšpektorát mimo jeho územnej pôsobnosti, nekonal podľa názoru súdu nad rámec zákona, keď výkonom kontrolných právomocí pre potreby Krajského inšpektorátu Bratislava poveril určených inšpektorov Krajského inšpektorátu Trnava, ktorí v danom prípade vykonali kontrolu plnenia povinností vyplývajúcich žalobcovi zo zákona č. 657/2004 Z.z. v predmetnom bytovom dome. Žalobca sa takisto mýli, keď tvrdí, že právnu povinnosť realizovať dodávky teplej vody v určenom čase a v určenej kvalite, ktorú ustanovuje vykonávací predpis (vyhláška č. 152/2005 Z.z.), má len dodávateľ tepla, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi. Z ustanovenia § 25 ods.3 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. totiž jednoznačne vyplýva, že povinnosť trvale zabezpečovať určenú kvalitu dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa podľa parametrov stanovených vykonávacím predpisom zákon stanovuje tak dodávateľovi, ako aj odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi. Žalobca ako odberateľ tepla preto nezodpovedá len za kvantitu dodaného tepla rozpočítaného konečnému spotrebiteľovi, ale aj za jeho kvalitu, teda aj za zabezpečenie dodržiavania určenej teploty TÚV na výtoku konečného spotrebiteľa a to od 45°C do 55 °C. Nemožno preto konštatovať, že by žalobca v správnom konaní o uloženie pokuty pre nesplnenie vyššie uvedených povinností odberateľa tepla nebol pasívne legitimovaný a teda že by nebol nositeľom povinností, ktorých porušenie viedlo k začatiu správneho konania. Pre stanovenie jednoznačnej zodpovednosti za správny delikt spočívajúci v porušení povinností vyplývajúcich z § 16 ods. 1 a § 25 ods. 3 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. je podľa názoru súdu potrebné poznať skutočnú príčinu, pre ktorú teplota TÚV na výtoku u konečného spotrebiteľa v bytovom dome na Čiližskej 28 v Bratislave v kontrolovanom období nedosahovala požadované tepelné parametre. Žalovaný v konaní len vyslovil názor, že jednou z príčin prečo v kontrolovanom byte nebola dostatočná teplota TÚV, sú pravdepodobne hydronicky nevyregulované rozvody TÚV v objekte. Jednoznačnú príčinu tohto stavu neurčil, odvolal sa len na zmluvu o dodávke tepla, ktorú uzavrel žalobca s dodávateľom tepla - spoločnosťou Termming, a.s., v zmysle ktorej za hydronické vyregulovanie a stabilitu sústavy tepelných zariadení v objekte zodpovedá žalobca. Žalobca už v správnom konaní tvrdil, že problém s nedostatočnou teplotou TÚV je spôsobený absenciou hydronického vyregulovania vnútorných rozvodov teplej vody, čo v dome spôsobuje jej nerovnomernú cirkuláciu a tiež to, že obyvatelia domu svojvoľne zasahujú do regulácie a ohrevu tepla prestavovaním regulačných nastavení bojlera, a to napriek upozorneniam zo strany žalobcu. Žalobca tiež tvrdí, že ako správca bytového domu na Čiližskej 28 v Bratislave nie je výlučným vlastníkom spoločných častí a zariadení bytového domu a preto na akýkoľvek zásah väčšieho rozsahu vrátane hydronickej regulácie TÚV potrebuje predchádzajúci súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, bez súčinnosti ktorých vykonanie takejto úpravy nie je možné. Súd je toho názoru, že tak žalobca, ako ani ktorýkoľvek iný odberateľ tepla, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, nemôže niesť výlučnú zodpovednosť vyplývajúcu z porušenia vyššie uvedených povinností stanovených zákonom č. 657/2004 Z.z., pokiaľ tento nežiaduci stav nemôže sám ovplyvniť. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s uvedenou argumentáciou žalobcu o ním tvrdených príčinách nedostatočnej teploty TÚV. V odôvodnení rozhodnutia sa nezaoberal tým, že ak je naozaj príčinou zistených nedostatkov hydronické nevyregulovanie systému, ako mal zabezpečiť tieto úpravy na rozvodoch, keď ich sám nevlastní a je odkázaný na súčinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, bez ktorej takáto úprava nie je možná. Úlohou žalovaného nie je podľa názoru súdu len vykonať kontrolné merania teploty TÚV u konečného spotrebiteľa, ale aj určiť príčinu zistených nedostatkov a vyhodnotiť, ako sa tieto príčiny premietli do zisteného následku spočívajúceho v nedodržaní tepelných parametrov TÚV. Žalovaný analyzoval rozdelenie zodpovednosti za nedostatky v parametroch TÚV spôsobené technickým stavom objektu alebo odberného zariadenia v správe žalobcu a posudzoval zodpovednosť za hydronické vyregulovanie a stabilitu sústavy tepelných zariadení v mieste spotreby len medzi žalobcom ako odberateľom tepla a spoločnosťou Termming, a.s. ako dodávateľom zo zmluvy o dodávke a odbere tepla. Nevyhodnotil však skutočné možnosti žalobcu realizovať potrebné opatrenia v sústave tepelných zariadení v objekte, ktorý spravuje. Žalovaný nevzal do úvahy, že objekt, vrátane sústavy tepelných zariadení, nie je vo vlastníctve žalobcu a preto žalobca bez súčinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nemôže vykonať opatrenia, na ktoré potrebuje ich súhlas. Nakoľko s uvedenými skutočnosťami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, považoval súd jeho rozhodnutie v tomto smere za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Za dôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu, že správny orgán prvého stupňa ho zaviazal zaplatením pokuty v neexistujúcej mene - v slovenských korunách, nakoľko od 01.01.2009 je jediným oficiálnym platidlom na území Slovenskej republiky mena euro. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, postupoval v rozpore so zákonom, keď zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť uloženú pokutu v celkovej výške 1.659,70 eur vo výroku druhostupňového rozhodnutia. Pokiaľ zistil, že výrok prvostupňového rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pokutu v slovenských korunách je v rozpore so zákonom, mal pred vydaním rozhodnutia o odvolaní zabezpečiť opravu prvostupňového rozhodnutia alebo výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zmeniť a nahradiť ho vlastným rozhodnutím. Spôsob, akým sa žalovaný snažil tento nedostatok odstrániť, má za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, pretože popri potvrdení prvostupňového rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť pokutu v neexistujúcej mene uložil žalobcovi novú povinnosť zaplatiť pokutu v mene euro. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú z vyššie opísaných dôvodov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 66 € a nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby v roku 2010 po 120,23 € (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd), 2x 7,21 € režijný paušál, k tomu 19% DPH v sume 48,42 € a za jeden úkon v roku 2011 v sume 123,50 € za účasť na pojednávaní konanom dňa 07.12.2011, režijný paušál 1x 7,41 €, 20% DPH 26,18 € (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) Súd nepriznal žalobcovi odmenu za jeden úkon právnej služby, uplatnený za návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože bol tento úkon bol vykonaný pred začatím konania vo veci - podaním žaloby na súd. Celkovo náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 526,39 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.