Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sp/30/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201055 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201055.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou,PhD., v právnej veci navrhovateľky: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, N., zastúpená advokátom JUDr. Miroslavom Ištokom, so sídlom AK, Francisciho 11, Bratislava, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Senci, Hurbanova 21, Senec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 13. mája 2010, č.j. X/ XXXX/ L.-XXX/XXXX, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 13. mája 2010, č.j. X/XXXX/ L.-XXX/XXXX podľa § 250q ods.2 O.s.p. v spojitosti s ust. § 250j ods.2 písm. e/ O.s.p. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 13. mája 2010, č.j. X/XXXX/ L.-XXX/ XXXX, ktorým tento reštitučný nárok navrhovateľky uplatnený u neho dňa 18.01.2010 vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. T. a vedeným v PK vl.č. XXX ako parc.č. 2060, jarok o výmere 216 m2 a parc.č. 2062, roľa o výmere 14.214 m2 podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov zamietol s odôvodnením, že podanie navrhovateľky nespĺňa zákonom stanovenú lehotu na podanie podľa § 13 zákona. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade o pôvodnom reštitučnom nároku navrhovateľky k predmetným pozemkom podľa tohto zákona bolo rozhodnuté dvomi schválenými dohodami, a to dohodou zo dňa 07.09.1993 schválenou rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu Bratislava - vidiek, č.j. XXXX/XX/I dňa 18.05.1994, právoplatnou dňa 09.06.1994 a druhou dohodou zo dňa 14.10.1994 schválenou rozhodnutím č.j. XXXX-X/XX/I zo dňa 31.10.1994, právoplatnou dňa 25.11.1994, vydaním ktorých týchto rozhodnutí bolo reštitučné konanie o ňou uplatnenom nároku zo dňa 10.09.1992 právoplatne ukončené. Na uvedenom podľa jeho názoru nič nemení ani zmena skutkových okolností, ktoré vo veci nastali po právoplatnosti rozsudku vydanom Okresným súdom T. č.k. XC XX/XXXX-XXX, ktorým právoplatne za vlastníka parcely č. 5258/25 (vedený v CK-N) boli určení dedičia po R.Á. E. T. W. E. Ivan , ale týmito rozsudkami vydané reštitučné rozhodnutia zrušené neboli. Potom konajúci správny orgán dospel k záveru, že ani s ohľadom na túto vecnú zmenu pomerov v pôvodnom konaní začatom na základe skorších žiadostí navrhovateľky z rokov 1992 a 1993 nemožno pokračovať, keďže toto konanie už bolo právoplatne ukončené, rozhodnutia boli riadne vykonané tým, že vlastníctvo k pozemkom bolo zapísané v prospech navrhovateľky na LV č. XXXX. Preto odporca túto ostatnú žiadosť navrhovateľky zo dňa 18.01.2010 potom posudzoval ako žiadosť na samostatné konanie, a preto s poukazom na uplynutú lehotu na uplatnenie si nároku na navrátenie vlastníctva podľa zákona o pôde, ktorá je ustanovením §13 ods. 1 zákona ohraničená dňom 31.12.1992 mal za to, že navrhovateľka túto podmienku, t.j. včasnosť uplatnenia nároku nesplnila. Navrhovateľka svoj opravný prostriedok dôvodila nesprávnosťou právneho názoru odporcu, pokiaľ tento žiadosť navrhovateľky z dôvodu nezrušenia pôvodných reštitučných rozhodnutí s poukazom na právoplatný a vykonateľný rozsudok OS T. č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 17.09.2009 posúdil ako podanie po uplynutí hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona pôde, keď podľa jej názoru mal posudzovať už i vzhľadom na citovaný rozsudok a právnu zásadu, že v správnom práve neoplatí striktne „zásada veci rozhodnutej (res iudicata)“ ako uplatnenie v štádiu uplatneného reštitučného nároku a mal potom rozhodnúť v súlade s jej návrhom, tu poukazujúc na analógiu u príkladu zmeny územného rozhodnutia (§ 41 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb.), keď predmetný rozsudok v konaní o určení vlastníckeho práva fakticky spôsobil zrušenie vydaných reštitučných rozhodnutí, tieto sa v jeho dôsledku stali neúčinnými a nevykonateľnými, pretože ako právny titul o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti stratili na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu právnu relevanciu a navrhovateľka ako skôr úspešná reštituentka potom prestala byť vlastníčkou pôvodne vydanej nehnuteľnosti, keď vzhľadom na záväznosť rozsudku pre účastníkov a pre všetky orgány je síce naďalej oprávnenou osobou, ale právne relevantným spôsobom jej vydaný pozemok nebol a v súčasnosti ani nie je rozhodnuté o poskytnutí náhrady. Zároveň navrhovateľka namietala nedostatočne zistený skutkový stav veci, keď konajúci správny orgán na základe skoršej reštitučnej žiadosti nevykonal dokazovanie celkom do presnosti a plnosti zistení, keď napríklad sa tu vôbec nevysporiadaval s otázkou prídelovej listiny č. F.-XX.XXX/XX-K. zo dňa 17.10.1947, ktorou boli predmetné pozemky pridelené do vlastníctva právnych predchodcov terajších vlastníkov R. E. L.. a Amálií E., rod. E.. Vzhľadom na vyššie uvedené potom navrhovateľka žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a v tomto ďalšom pokračujúcom reštitučnom konaní aby odporca v zmysle jej reštitučnej žiadosti rozhodol. Odporca vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku navrhovateľky zo dňa 09.07.2010 zotrval na svojom právnom názore poukazujúc na uplynutie lehoty na uplatnenie si reštitučného nároku v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. opätovne vyslovil, že žiadosť navrhovateľky zo dňa 18.01.2010 nemožno považovať za včas podanú a ani vzhľadom na právoplatné rozhodnutie v skoršie začatom reštitučnom konaní pokračovať v pôvodnom konaní, a to ani napriek výsledku súdneho konania vo veci vedenom na Okresnom súde T. sp.zn. XC XX/XXXX-XXX. Z uvedeného dôvodu potom odporca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie po jeho preskúmaní ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a jeho postup vydaniu rozhodnutia predchádzajúci, pričom dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky je potrebné priznať úspech, i keď z iného dôvodu ako namietala navrhovateľka. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods.1 O.s.p.). Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa potupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Predmetom preskúmania v danej posudzovanej veci je rozhodnutie odporcu zo dňa 13.05.2010, č.j.: X/ XXXX/Sv-XXX/XXXX, ktorým tento nárok navrhovateľky uplatnený u neho dňa 18.01.2010 vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. T. a vedeným v PK vl.č. XXX ako parc.č. 2060, jarok o výmere 216 m2 a parc.č. 2062, roľa o výmere 14.214 m2 podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov zamietol s odôvodnením, že podanie navrhovateľky nespĺňa zákonom stanovenú lehotu na podanie podľa § 13 zákona, a to v kontexte námietky navrhovateľky, či konajúci správny orgán dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď žiadosť navrhovateľky zo dňa 18.01.2010 vyhodnotil ako novú žiadosť a podanú po uplynutí zákonom určenej lehoty na jej podanie (do 31.12.1992) a nepokračoval v pôvodnom reštitučnom konaní, v ktorom síce boli už skôr vydané rozhodnutia, avšak tieto s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu T., č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 17.09.2009, právoplatný dňa 21.10.2009, ktorým za vlastníka predmetného pozemku, parc.č. 5258/2005 o výmere 14.322 m2 boli určení v riešení duplicitného vlastníctva navrhovateľky a právnych dedičov pridelencov T. W. a K. E., ktorým predchodcom R. a E. E. pozemky boli prídelovou listinou č. F.-XX.XXX/XX-K. zo dňa 17.10.1947 pridelené a tiež, že odporca v konaní pred vydaním skorších rozhodnutí ani celkom dostatočne nezistil skutkový stav veci, keď sa práve predmetnou prídelovou listinou dôkazmi nezaoberal. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 229/1991 Zb., zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, 1) a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, 2) (ďalej len "pôda"), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20. Podľa § 6 ods. 1 písm. m/ zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení oprávneným osobám budú vydané nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu , pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, pre ktorý bola vyvlastnená. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní. Na konanie, v ktorom podľa § 9 ods.2 zákona č. 229/1991 Zb. pozemkový úrad rozhoduje o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti, na vydanie ktorej si uplatnili nárok, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok). Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v reštitučných konaniach zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu - pozemkového úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo priznaní práva na náhradu za pozemok a v tomto konaní povinnosť aplikovať všeobecné predpisy o správnom konaní. Povinnosťou príslušného pozemkového úradu pri rozhodovaní o reštitučných nárokov je postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a pri ich aplikácií vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou legality (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní pri rozhodovaní ako zachovať procesné predpisy, tak aj predpisy hmotnoprávne a postupovať tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250j ods.2 písm. e/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu a jeho postupu vydaniu rozhodnutia predchádzajúcemu súd mal za to, že ak odporca o žiadosti navrhovateľky zo dňa 18.01.2010 rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že tento jej ostatný nárok zamietol s poukazom na nesplnenie zákonom stanovenej lehoty na podanie podľa § 13 zákona č. 229/1991 Zb., ktorá bola časovo ohraničená dňom 31.12.1992, že tento postup odporcu tomuto korešpondujúci a právny názor vyjadrený v napadnutom rozhodnutí nebol vecne správny. V danom prípade súd má za to, že vzhľadom na zmenu skutkových a právnych okolností vzniknutú po právoplatnosti rozsudku č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 17.09.2009, právoplatne dňa 21.10.2009, ktorým rozsudkom za vlastníka predmetných pozemkov t.č. vedených v C-KN ako parc.č. 5258/25 sa stali dedičia prídelencov T.na W. a K. E. v nadväznosti na ktorý rozsudok navrhovateľka dňa 18.01.2010 o pokračovanie v skôr začatom a už aj skôr právoplatne ukončenom reštitučnom konaní požiadala, tak súd sa domnieva, že vecne správne bolo túto žiadosť posúdiť ako návrh na obnovu konania, čo inak pôvodne odporca listom zo dňa 02.02.2010, č. X/XXXX/Sv-XX aj právnemu zástupcovi navrhovateľky oznámil. Právny názor odporcu, ktorý potom vyslovil v napadnutom rozhodnutí súd nepovažuje za vecne správny a potom má za to, že odporca mal vo veci rozhodovať nie meritórne vo vzťahu k žiadosti navrhovateľky zo dňa 18.01.2010 v spojitosti s posudzovaním včasnosti uplatnenia reštitučného nároku ako nového vo vzťahu k ustanoveniu § 13 ods. 1 zákona o pôde, ale, že tento mal posudzovať ako žiadosť v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to obnove konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku. Ak tak odporca neučinil, potom podľa názoru súdu v jeho postupe je treba vidieť vadu, ktorá mohla mať za následok nezákonné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu potom súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 13.05.2010, č.j.: X/XXXX/ L.- XXX/XXXX podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bude povinnosťou odporcu po vrátení veci, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250r O.s.p. viazaný, aby v ďalšom konaní vo veci v smere vyššie uvedenom konal, t.j. posúdil žiadosť navrhovateľky zo dňa 18.01.2010 vo vzťahu k pôvodnému reštitučnému konaniu ako návrh na obnovu konania podľa ust. § 62 a nasl. Správneho poriadku, a aby v tejto súvislosti vyhodnotil jednak včasnosť podania návrhu z hľadiska subjektívnej a prípadne objektívnej lehoty a potom aj dôvodnosť podaného návrhu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. a v konaní plne úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, keďže táto si ju neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v merite veci odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.