Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/223/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201213 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201213.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: UNI CONSULTING, s.r.o., Jána Bottu 3, Banská Bystrica, IČO: 36649317, právne zastúpený: JUDr. Martin Kováčik, advokát, Komenského 3, Banská Bystrica proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 07201/2010-OP zo dňa 19.3.2010, ako aj Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, sp.zn. OLP/7435/2009 zo dňa 11.11.2009, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou (pôvodne Krajskému súdu v Banskej Bystrici) dňa 13.5.2010 sa žalobca domáhal preskúmania postupu žalovaného ako aj jeho rozhodnutia č. 07201/2010-OP zo dňa 19.3.2010, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie č. OPL/7435/2009 zo dňa 11.11.2009, ktorým žalobcovi uložil pokutu podľa § 39 ods. 11 písm. b) zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 126/2006 Z.z.) vo výške 300.000,- Sk t.j. 9.958,18 €, bolo potvrdené. Žalobca predovšetkým namietal, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach z dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Taktiež namietal, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje riadny výrok, z ktorého by vyplývalo, z akého konkrétneho konania je žalobca postihnutý, popis skutku a uvedenie miesta času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. V tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade išlo o súbeh viacerých správnych deliktov (viac činný súbeh), použil pri ukladaní pokuty tzv. absorpčnú zásadu t.j., že za viaceré delikty konajúci správny orgán uložil sankciu podľa ustanovenia vzťahujúcu sa na najprísnejšie postihnuteľný delikt. V súvislosti s námietkou čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti výšky pokuty považoval za dôležité upozorniť, že správne orgány v napadnutom rozhodnutí konštatujú 5 na sebe nezávislých porušení povinností stanovených zákonom č. 126/2006 Z.z. a správny orgán v dôvodoch rozhodnutia podľa neho nevyjadril výšku sankcie za každé z nich, preto tvrdí, že sa jedná o takú vadu rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 27/1996. Ďalej žalobca namietal, že správne konanie voči nemu do dňa podania žaloby nezačalo riadne, a preto sú rozhodnutia vydané správnymi orgánmi predčasné. Odvolával sa na ustanovenia zákona o správnom konaní, § 3 ods. 1 prvá veta, § 18 ods. 1,3, 2 a 1, § 32 ods. 1, § 46 a 47 ods. 3 správneho poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov žiada napadnuté rozhodnutia zrušiť ako aj zrušiť rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva SR, Bratislava, sp.zn. RÚVZ/51-18 869/2007 zo dňa 17.12.2007 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a žiada zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe zaslanom súdu dňa 9.8.2010 zotrval v celom rozsahu na svojich doterajších rozhodnutiach, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s námietkami žalobcu. Poukázal na to, že nedostatky výroku rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto so sídlom v Bratislave č. RÚVZ/51-18 869/2007 zo dňa 17.12.2007 už riešila Krajská prokuratúra Bratislava podaným protestom prokurátora dňa 30.9.2009 pod č. Kd 267/09-9. V citovanom proteste prokurátor konštatoval nedostatočné náležitosti samotného výroku o uložení pokuty, ktoré následne Úrad verejného zdravotníctva SR v napadnutej časti vo svojom rozhodnutí č. OLP/ 7435/2009 zo dňa 11.11.2009 zmenil tak, že upravil výrok citovaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nesúhlasil s takýmto postupom správneho orgánu, podal proti nemu odvolanie listom zo dňa 23.11.2009, avšak v tomto odvolaní nenapadol formálne nedostatky výrokovej časti rozhodnutia č. OLP/ 7435/2009 zo dňa 11.11.2009, ale namietal iba jeho nepreskúmateľnosť, a to iba vecnou stránkou svojho pochybenia a výškou uloženej pokuty. Pri určovaní výšky pokuty žalovaný uviedol, že v danom prípade išlo o súbeh viacerých správnych deliktov, a preto použil pri ukladaní pokuty tzv. absorpčnú zásadu, čiže za viaceré delikty konajúci správny orgán uložil sankciu podľa ustanovenia vzťahujúcu sa na najprísnejšie postihnuteľný delikt. Z uvedeného mal za to, že splnil podmienky stanovené v § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní pri uvádzaní výroku rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že postupoval podľa § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní, keď začal správne konanie voči účastníkovi konania a s poukazom na ods. 2 uvedeného ustanovenia uviedol, že pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Má za to, že tieto požiadavky splnil, keď žalobcovi doručil oznámenie o začatí konania listom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, hlavné mesto SR so sídlom v Bratislave dňa 7.8.2007 pod zn. RÚVZ/51-12 313/2007, ktoré žalobca prevzal dňa 20.8.2007. Na základe týchto skutočností žalovaný má za to, že nie je dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Predmetom preskúmania boli rozhodnutia správnych orgánov vydané pod č. OPL/7435/2009 zo dňa 11.11.2009 ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 07201/2010-OP zo dňa 19.3.2010. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil nasledovné skutočnosti. Z obsahu záznamu vykonaného Štátnym zdravotníckym dozorom podľa nariadenia vlády SR č. 253/2006 Z.z. o požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci vyplýva, že títo zamestnanci vykonali dňa 25.7.2007 v čase od 13.45 hod. do 14,15 hod. kontrolu žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že vykonávanie búracích prác na stavbe pri asanácii Nákupného strediska Jadran na Nevädzovej ulici, súpisné číslo 445, parcelné číslo 1553/20 k.ú. Ružinov v Bratislave. Tieto búracie práce vykonával žalobca na základe zmluvy s investorom firmou CENTAUREA a.s., Bratislava. Žalovaný uviedol vo svojom protokole, že práce boli vykonané v rozpore so stanoviskom RÚVZ Bratislava, č. 51-4837/2007 zo dňa 19.4.2007 k projektovej dokumentácii (PD) Polyfunkčný objekt RETRO na Nevädzovej ulici v Bratislave Ružinov, ktorým bolo povolené odstránenie predmetnej stavby s podmienkami odstránenie azbesto-cementového (AZC) materiálu a to oprávnenou firmou, pred uvedením dočasných pracovných priestorov skontrolovaným pásom počas demontáže a likvidácie AZC materiálu do prevádzky požiadať orgán na ochranu zdravia ľudí o ich posúdenie ako aj, že po ukončení demontáže je tento subjekt povinný preukázať hygienicky vyhovujúci spôsob likvidácie nebezpečného odpadu, a to stavebného materiálu obsahujúceho azbest. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava dňa 9.11.2007 doručil žalobcovi výzvu, aby sa do 10 dní tento vyjadril k podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty prípadne predložil v zmysle ust. § 34 ods. 3 správneho poriadku ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení. V uvedenej výzve bol podrobne popísaný skutkový stav pri zistených nedostatkoch, ktorých sa žalobca mal dopustiť. Žalovaný v uvedenej výzve okrem iného uviedol, že žalobca vykonal neodbornú likvidáciu časti azbesto-cementového materiálu z objektu Nákupného strediska Jadran na Nevädzovej ulici v Bratislave, tak postupoval v rozpore s platnou legislatívou a v dôsledku tejto skutočnosti malo dôjsť k ohrozeniu zdravia pracovníkov žalobcu, ako aj ďalších firiem a i k ohrozeniu súvisiaceho životného prostredia z tých dôvodov, že prach z azbestu je dokázaným karcinogénom a pri jeho odstraňovaní nebolo preukázané splnenie ním uvádzaných ochranných opatrení, ktoré sú uložené nariadením vlády SR č. 253/2006 Z.z. a v zákone Národnej rady SR č. 126/2006 Z.z. Na základe týchto skutočností žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 39 ods. 1 písm. a), f), j) a ods. 2 písm. a), c), d), h) zákona č. 126/2006 Z.z. Do uvedenej výzvy správny orgán uviedol, že toto konanie bolo začaté na podnet správneho orgánu v súlade s § 18 ods. 2 správneho poriadku, pričom už v predmetnej veci trikrát nariadil ústne pojednávanie, ktorého sa účastník konania bez ospravedlnenia svojej neúčasti nezúčastnil, hoci bolo preukázané riadne doručenie predvolania. Túto skutočnosť mal súd z administratívneho spisu aj zo založených poštových doručeniek nachádzajúcich sa v spise preukázanú. Ďalej žalovaný v uvedenej výzve uviedol, že za tieto vymenované delikty bude účastníkovi konania uložená pokuta podľa § 39 ods. 11 písm. a), b) zákona č. 126/2006 Z.z. vo výške 300.000,- Sk za správny delikt podľa § 39 ods. 1 písm. a), f), j) a ods. 2 písm. a), c), d), h), citovaného zákona. Následne bolo vydané rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave so sídlom v Bratislave č. RÚVZ/51-18 869/2007 zo dňa 17.12.2007, ktorým bola žalobcovi podľa § 39 ods. 11 písm. a) a b) zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložená pokuta vo výške 300.000,- Sk. Toto rozhodnutie bolo protestom prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 267/09-9 zo dňa 30.9.2009 napadnuté ako nezákonné a to z dôvodu, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt neobsahoval popis skutku a uvedenie miesta a času a spôsobu jeho spáchania resp. ďalšie skutočnosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený, teda neboli splnené podmienky upravené ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. Následne citovaným rozhodnutím prvostupňového správneho úradu bol tento nedostatok odstránený, pričom výroková časť napadnutá protestom prokurátora bola zmenená v zmysle protestu prokurátora, teda boli presne definované správne delikty, ktorých sa mal žalobca dopustiť, taktiež boli presne definované sankcie za jednotlivé vymenované delikty a bola uvedená výška pokuty, ktorá sa mala uhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom zo dňa 17.12.2007 bolo na základe podnetu žalobcu preskúmané mimo odvolacieho konania Úradom verejného zdravotníctva SR, ktorý vo svojom stanovisku č. OLP/6624/2008 zo dňa 11.11.2008 po preskúmaní posúdil ako bezdôvodné, a preto nebolo pristúpené k jeho zrušeniu. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo dňa 11.11.2009 žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal predovšetkým neprimerane vysokú pokutu, a takisto spochybňoval porušenie svojich povinností, najmä v bode 1 odvolania vytýkal, že pracovníci žalovaného vykonali dohľad nenáležitým spôsobom, pretože žiadnemu zamestnancovi neoznámili, že túto kontrolu vykonajú. V bode 2 žalobca uviedol, že vykonávanie likvidácie všetkých nenosných konštrukcií, odstrojenie budovy, resp. demontáž azbestových prvkov mali vykonať zazmluvnení subdodávatelia, pričom uviedli, že sami zistili, že pri výkone prác, ktoré subdodávateľ na stavbe realizoval pri likvidácii azbestov nepostupoval v súlade s predpismi. Okrem iného ďalej namietal výšku uloženej pokuty, ktorú mal za neprimerane vysokú a rozhodnutie v tejto časti pokladá za nepreskúmateľné. Následne potom žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Podľa § 39 ods. 2 písm. a), c), d), h) zákona č. 126/2006 Z.z. správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak nevykonala opatrenia na kontrolu a znižovanie zdravotných rizík na pracovisku, zamestnáva osobu, ktorá nebola zdravotne alebo odborne spôsobilá na určený druh práce, nezabezpečila pre svojich zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a nezabezpečila opatrenie na zníženie expozície zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým a biologickým faktorom na úroveň limitov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Podľa § 39 ods. 11 písm. a) a b) príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 5.000,- Sk do 500.000,- Sk za správne delikty podľa odseku 1, 2, 3, 8 a 9 zákona č. 26/2006 Z.z. Z doloženého obsahu administratívneho spisu súdu bolo preukázané, že žalobca uvedené povinnosti pri prácach s azbestovo-cementovým materiálom nesplnil. Zo spísaného protokolu vyplývalo, že vystavil svojich zamestnancov ako aj zamestnancov dodávateľských organizácií pracujúcich na uvedenej stavbe a rovnako aj obyvateľov okolia stavby nežiadúcim vplyvom, ktoré vznikali pri neodborne vykonávaných búracích prácach s AZC materiálom. Svoje deliktuózne konanie žalobca nevyvrátil žiadnym dôkazom. Podľa § 39 ods. 11 písm. a) a b) príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 5.000,- Sk do 500.000,- Sk za správne delikty podľa odsekov 1, 2, 3, 8 a 9 zákona č. 126/2006. K námietke žalobcu súvisiacej s otázkou absencie výroku napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového správneho rozhodnutia, súd poukazuje na rozhodnutie správneho orgánu z 11.11.2009, ktoré bolo v zmysle protestu prokurátora napravené tak, že nezákonný výrok bol zmenený a to tak, že boli presne vymenované citáciou príslušných paragrafov jednotlivé delikty, ktorých sa žalobca dopustil, konkrétne - podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 126/2006 Z.z. za nepredloženie na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrhu podľa § 10 ods. 4 a 7 citovaného zákona, - podľa § 39 ods. 2 písm. a) zákona za nevykonanie opatrení na kontrolu a znižovanie zdravotných rizík na pracovisku - podľa § 39 ods. 2 písm. c) zákona za zamestnávanie osôb, ktoré neboli zdravotne alebo odborne spôsobilé na určitý druh práce, - § 39 ods. 2 písm. d) za nezabezpečenie lekárskych preventívnych prehliadok pre svojich zamestnancov vo vzťahu k práci - podľa § 39 ods. 2 písm. h) zákona za nezabezpečenie opatrení na zníženie expozície zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým a biologickým faktorom na úroveň limitov podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Následne potom uviedol, že podľa § 39 ods. 11 písm. a) citovaného zákona sa za správny delikt podľa odseku 1 ukladá pokuta od 5.000,- Sk do 100.000,- Sk a podľa § 39 ods. 11 písm. b) citovaného zákona, sa za spra ávny delikt podľa odseku 2, 3, 8 a 9 ukladá pokuta od 50.000,- Sk do 500.000,- Sk (a nie 100.000,- Sk, ako to nesprávne uviedol žalovaný). V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 250i ods. 3 OSP, v zmysle uvedenej právnej vety, dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Keďže výrok prvostupňového správneho rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti vyžadované § 46 resp. § 47 zákona o správnom konaní, nebol dôvod námietky žalobcu v tejto časti uznať za dôvodné. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, že správne konanie voči nemu do dnešného dňa nezačalo, a preto napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú z tohto pohľadu predčasné, je treba konštatovať, tak ako už bolo zistené z obsahu administratívneho spisu, že žalovaný začatie konania uskutočnil samotnou výzvou žalobcu zo dňa 7.8.2007 pod sp.zn. RÚVZ/51-12 313/2007, kde bol žalobca predvolaný na rokovanie, výzva mu bola doručená dňa 20.8.2007. Zároveň na túto výzvu resp. na určený termín rokovania vo veci hygienické nedostatky pri likvidácii azbestového materiálu na stavbe žalobca reagoval a žiadal o vytýčenie termínu a to po 28.8.2007. Opakovane bol predvolávaný dňa 22.8.2007, táto zásielka mu však doručená nebola, pretože v uvedenom čase nebol zastihnutý, následne potom mu bolo doručované ďalšie predvolanie na rokovanie 3.10.2007, zásielku prevzal 18.10.2007 a riadne oznámenie o začatí konania sa dá v zásade datovať od 6.11.2007, kedy pod zn. RÚVZ/10-51-12, 936.2/2007, kedy mu bol oznámený doterajší priebeh v správnom konaní počnúc vykonávanou kontrolou končiac oznámením o začatí správneho konania vo veci. Túto výzvu žalobca prevzal 9.11.2007, preto túto námietku žalobcu súd akceptovať nemohol, keďže bola bez právneho titulu, a teda nebola opodstatnená. Pokiaľ ide o poslednú námietku žalobcu súvisiacu s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia v časti odôvodnenia výšky pokuty, súd konštatuje, že v priebehu celého správneho konania žalovaný uvádzal závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, tieto okolnosti boli žalobcovi preukazované a identifikované v dostatočnom rozsahu. Dôvody uloženia pokuty boli tiež preukázané, bolo vysvetlené na základe čoho správny orgán rozhodol o uložení úhrnnej výšky, čiže v tejto časti bolo rozhodnutie podľa názoru súdu preskúmateľné. Súd k návrhu žalobcu o zrušenie rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Bratislava, hl. mesto sp.zn. RÚVZ/51- 18 869/2007 zo dňa 17.12.2007 neprihliadol, keďže toto rozhodnutie bolo protestom prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 267/09-9 zo dňa 30.9.2009 napadnuté ako nezákonné a to z dôvodu, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt neobsahoval popis skutku a uvedenie miesta a času a spôsobu jeho spáchania, resp. ďalšie skutočnosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený, teda bolo už zrušené preto, že neboli splnené podmienky upravené ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. Krajský súd nezistil dôvody, pre ktoré by v medziach žaloby bolo napadnuté druhostupňové správne rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré bolo čiastočne zmenené, ale nie čo do skutkového základu veci, nezákonné. Súčasne preskúmaním v medziach žaloby nezistil, že by postup oboch správnych orgánov nebol v súlade so zákonom ako i právnymi predpismi citovanými v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd SR, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napádal, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.