Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/261/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201316 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201316.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: For Develop, s.r.o., Pod Lipovým 46, Bratislava, IČO 36 682 730, zastúpený: R.. Peter Šrobár, advokát, Laurinská 12, Bratislava, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/5384-44580/2010/990036-r zo dňa 27.04.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.07.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/5384-44580/2010/990036-r zo dňa 27.04.2010, ktorým bol na odvolanie žalobcu potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV (ďalej len správca dane) č. 603/230/5240/2010/Karf zo dňa 26.01.2010 o určení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) žalobcovi za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 v sume 153,13 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 03.03.2008 uzavrel ako objednávateľ (v tom čase neplatiteľ DPH) zmluvu o dielo so zhotoviteľom - živnostníkom Jozefom Kubalom, ktorej predmetom bola výstavba rodinného domu „A, B, C, D“. Výstavba bola rozdelená na tri etapy, pričom k jednotlivým etapám boli vypracované a odsúhlasené rozpočty, ktoré tvorili podklad pre cenu vyhotoveného diela, s tým, že faktúra zhotoviteľa mala byť vyhotovená po dokončení každej etapy. Dňa 29.07.2008 žalobca ako predávajúci predal časť rozostavanej stavby, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, na pozemku parc. č. XXXX/X v H. W. U., kúpnou zmluvou kupujúcemu F. Y. a Y. Y., pričom predávajúci sa zaviazal, že predmet kúpy odovzdá kupujúcemu ku dňu podpisu zmluvy, teda k 29.07.2008. V ten istý deň žalobca predal časť rozostavanej stavby na pozemku parc. č. XXXX/X kúpnou zmluvou kupujúcemu C. T. a A. T. a rovnako sa zaviazal odovzdať predmet kúpy kupujúcemu ku dňu podpisu zmluvy. Dňa 30.07.2008 podal žalobca žiadosť o registráciu za platiteľa DPH podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. ako dobrovoľne sa registrujúci daňovník. Daňový úrad žalobcu zaregistroval za platiteľa DPH od 15.08.2008. Žalobca ďalej uviedol, že zhotoviteľ diela uskutočnil dodanie a ukončenie prác k rozostavanej stavbe „A“ dňa 18.08.2008, pričom dodávky vyfakturoval faktúrou č. 2008/14 v celkovej sume 4.841.000,- Sk, z toho DPH 19% v sume 638.789,70 Sk. Dodanie a ukončenie prác k rozostavanej stavbe „B“ zhotoviteľ uskutočnil dňa 01.09.2008 a dodávky vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 2008/17 v celkovej čiastke 2.333.554,- Sk, vrátane DPH 19% v sume 372.584,30 Sk. Žalobca si v riadnom daňovom priznaní za 3. štvrťrok 2008 dňa 27.10.2008 uplatnil odpočet dane z prijatých plnení, spolu v sume 1.011.374,- Sk. Uvedenú sumu správca dane dodatočným platobným výmerom vylúčil z nároku na odpočet DPH z dôvodu porušenia § 51 v nadväznosti na § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) tým, že si odpočítal z dane, ktorú bol povinný platiť, dane z tovarov a služieb, ktoré nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalovaný napadnutým rozhodnutím uvedený dodatočný platobný výmer ako vecne správne potvrdil. Žalobca v žalobe namietal, že všetky zákonné podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., za ktorých môže platiteľ odpočítať DPH, splnil a tvrdil, že daný prípad nemožno subsumovať pod negatívnu enumeráciu zákonných dôvodov podľa § 49 ods. 3, 7 uvedeného zákona, kedy platiteľ nemôže odpočítať DPH. Odkaz na deň, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, ktorej predmetom bola rozostavaná stavba (29.07.2008) ako argument žalovaného nemá podľa žalobcu oporu v zákone, pretože jediným rozhodujúcim právne významným dňom pre posúdenie veci je deň registrácie žalobcu ako platiteľa DPH, od ktorého bol povinný prijímať faktúry - daňové doklady len z vyčíslenou DPH, ako aj vystavovať daňové doklady len z vyčíslenou DPH. Uviedol ďalej, že od platiteľa prijal plnenie v čase, keď bol sám platiteľom DPH, pričom v čase uplatnenia nároku na odpočet disponoval faktúrou od platiteľa, ktorý žalobcovi dodal stavebné práce na základe jedného zmluvného vzťahu výstavby rodinných domov „A, B, C, D“. Tvrdil, že prijaté plnenia použije v prípade ich predaja na svoje zdaniteľné plnenia, nakoľko stavebná činnosť žalobcu ako predmet podnikania nie je oslobodená od dane podobne ako ďalšie činnosti žalobcu. Mal zato, že celé konanie bolo významne poznačené nesprávnym právnym posúdením veci zo strany daňových orgánov a tvrdil, že žalovaný ani správca dane nie sú oprávnený svojvoľne pridávať ďalšie podmienky na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Žalobca tiež namietal, že daňové orgány vyhodnotili jeho námietky týkajúce sa nedostatku dôvodov na zníženie nadmerného odpočtu DPH len frázovito, náležite sa s nimi nevysporiadal a zákonným spôsobom ich v odôvodnení rozhodnutia nevyvrátil. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žalobca prijal službu - stavebné práce na domoch „A“ a „B“ od iného platiteľa, nakoľko sa však táto služba viazala k nehnuteľnostiam, ktorých predaj bol realizovaný v čase, kedy žalobca nebol platiteľom dane (29.07.2008), nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane z prijatej služby a to z dôvodu, že žalobca prijatú službu nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Zo strany žalobcu teda podľa žalovaného nebola splnená zákonná podmienka pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a to, že žalobca prijatú službu (stavebné práce na dome „A“ a „B“), z ktorej si uplatňoval odpočítanie dane, použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Keďže predmetné domy, ktorých sa prijaté stavebné práce týkali, boli už predané, a to v čase, keď žalobca nebol platiteľom dane, nemôže ich opätovne predať ešte raz, už ako platiteľ dane, nakoľko už ich nevlastní. Odpočítanie dane je podľa žalovaného založené na vecnom priraďovaní dane na vstupe k výstupom (zdaniteľným transakciám) platiteľa, podľa toho, na aký účel je tovar alebo služba prijatá. Nakoľko v danom prípade prijatou službou boli stavebné práce na rodinných domoch „A“ a „B“, rozhodnou skutočnosťou pre priznanie práva na odpočítanie dane z tejto služby bolo zistenie, či prijatú službu žalobca použil na svoje podnikateľské aktivity ako platiteľ dane. Vykonaným dokazovaním bolo podľa mienky žalovaného zistené, že tomu tak nebolo. K námietkam žalobcu o nedostatkoch vydaných rozhodnutí žalovaný uviedol, že tieto obsahujú všetky zákonné náležitosti podľa § 30 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko daňové orgány vec právne i skutkovo posúdili a vyhodnotili, teda subsumovali zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie právneho predpisu. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 12.10.2011. Z obsahu pripojených administratívnych spisov daňových orgánov súd zistil, že daňovou kontrolou zameranou na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 zistil správca dane skutkový stav tak, ako je opísaný v druhom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. Na základe výsledkov kontroly vydal správca dane dňa 26.01.2010 dodatočný platobný výmer č. 603/230/5240/2010/Karf, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. určil žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie 3. kalendárny štvrťrok 2008 v sume 153.013 eur ako rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní v sume 1.015.987,- Sk a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane v sume 4.613,-Sk. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. I/222/5383-44580/2010/990036-r zo dňa 27.04.2010 dodatočný platobný výmer správcu dane potvrdil. Argumentácia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zhoduje s vyššie opísaným vyjadrením k žalobe. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či daňové orgány zistený skutkový stav správne právne posúdili a či sa vysporiadali s námietkami žalobcu uplatnenými v priebehu daňového konania. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a vydanými rozhodnutiami súd konštatoval, že daňové orgány vo veci dostatočne zistili skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdili, pričom žalovaný svoje závery náležite odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že splnil všetky zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočítanie DPH, keď ako platiteľ dane prijal službu od iného platiteľa, prijatú službu použije na svoje zdaniteľné plnenia a disponuje faktúrou od platiteľa, považoval súd za nesprávne. Súd je toho názoru, že žalobca síce prijal od iného platiteľa službu - stavebné práce na nehnuteľnostiach - domoch „A“ a „B“ už ako platiteľ DPH (18.08.2008, 01.09.2008), keďže ho správca tejto dane zaregistroval za platiteľa od 15.08.2008, avšak domy „A“ a „B“, ktorých sa prijatá služba fakturovaná iným platiteľom týkala, žalobca predal v čase, kedy ešte sám nebol platiteľom DPH (27.09.2008). Stavebné práce fakturované zhotoviteľom R. V. dňa 18.08.2008 (faktúra č. 2008/14 v sume 4.000.841,- Sk, z toho DPH 638.789,70 Sk) a dňa 01.09.2008 (faktúra č. 2008/17 v sume 2.333.554,- Sk, z toho DPH vo výške 372.584,30 Sk) teda žalobca použil na svoje podnikanie - dodanie tovaru (predaj domov A a B) dňa 29.07.2008, kedy ešte nebol platiteľom DPH. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že odpočítanie dane je založené na vecnom priraďovaní dane na vstupe k výstupom (k zdaniteľným transakciám) platiteľa podľa toho, na aký účel je tovar alebo služba prijatá. Nakoľko daňové orgány zistili, že žalobca prijatú službu (stavebné práce) nepoužil na svoje podnikanie ako platiteľ dane, posúdili vec po právnej stránke správne, keď uzavreli, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z prijatej služby a vzhľadom na tieto zistenia určili žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie 3. kalendárneho štvrťroka 2008 v sume 153.013 eur postupom podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkami v napadnutom rozhodnutí, pretože v odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný v dostatočnom rozsahu zdôvodnil postup daňových orgánov, zistený skutkový stav zrozumiteľne právne posúdil, svoje úvahy logicky odôvodnil a dal odpovede na všetky žalobcom uplatnené námietky. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i postup boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal žalobcovi právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.