Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/192/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201467 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201467.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Twin City a.s., Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 872 217, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Nám. slobody č. 6, P.O.Box 100, 810 05 Bratislava, za účasti účastníka správneho konania: spoločnosť Q. P. s.r.o., Y. XX, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 114/2010 zo dňa 12.07.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.08.2010 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 114/2010 zo dňa 12.07.2010, v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štátny dopravný úrad č.j. 05733 2010/ŠDÚ zo dňa 26.04.2010. V žalobe žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby autobusovej stanice na ul. Mlynské Nivy v Bratislave, súp. č. 4637 nachádzajúcej sa v okrese Bratislava 2, obec Bratislava, MČ Ružinov, katastrálne územie M. na pozemku s parc. č. XXXX o výmere XX.XXX mX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané na C. č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky (ďalej len J. L.). Na základe návrhu obchodnej spoločnosti Q. P. s.r.o. Q. vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štátny dopravný úrad dňa 26.04.2010 rozhodnutie, ktorým zmenilo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 04.11.2008, ktorým bola udelená dopravná licencia na vykonávanie medzinárodnej pravidelnej verejnej autobusovej dopravy medzi členskými štátny EÚ v úseku Bratislava - Viedeň, vydané dopravcovi Q. P. s.r.o. Q. tak, že trasa podľa ods. c/ bola zmenená nasledovne: Bratislava letisko - Bratislava autobusová stanica - Bratislava Nový most - Bratislava Petržalka - Flughafen Schwechat. Zmena rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 04.11.2008 vykonaná rozhodnutím žalovaného správneho orgánu zo dňa 26.04.2010 spočívala v zmene hlavnej trasy dopravy medzinárodnej pravidelnej verejnej autobusovej dopravy medzi členskými štátmi EÚ v úseku Bratislava - Viedeň, prevádzkovanej dopravcom Q. P. s.r.o. Q., a to konkrétne v pridaní autobusovej zastávky Q. - J. L.. Ostatné náležitosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 04.11.2008 zostali nezmenené. Minister dopravy pôšt a telekomunikácií SR svojim rozhodnutím č. 114/2010 zo dňa 12.07.2010 potvrdil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 26.04.2010 a zamietol rozklad podaný obchodnou spoločnosťou Slovak Lines a.s. Bratislava proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26.04.2010. Žalobca v žalobe poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ust. § 16 ods. 1 a 3 cestného zákona vznikla žalobcovi na základe rozhodnutia žalovaného z 26.04.2010 v spojení s rozhodnutím ministra ex lege povinnosť umožniť dopravcovi Q. P. s.r.o. Q. používanie J. L. a povinnosť poskytnúť predmetnému dopravcovi svoje služby, keďže dopravca Q. P. s.r.o. bude mať v zmysle vykonanej zmeny dopravnej licencie zastávku aj na J. L.. Dopravca Q. P. s.r.o. bude teda plniť svoju povinnosť zabezpečiť starostlivosť o svojich cestujúcich nachádzajúcich sa na J. L. vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej doprave práve prostredníctvom služieb poskytovaných vlastníkom J. L., t.j. žalobcom. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že v dôsledku nesprávneho posúdenia právneho postavenia žalobcu v konaní o zmene dopravnej licencie správnymi orgánmi mu tieto svojim postupom protiprávne odňali možnosť uplatniť v konaní o zmene dopravnej licencie jeho procesné práva, a to najmä právo na poskytnutie príležitosti, aby žalobca mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, právo oznámiť správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu vyplývajúce z § 10 Správneho poriadku, právo byť upovedomený o začatí konania o zmene dopravnej licencie, právo zúčastniť sa ústneho pojednávania ohliadky ako aj právo uplatňovať pripomienky a námietky vyplývajúce z § 21 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, právo na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia ako aj právo podať proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu rozklad. Žalobou podanou dňa 09.08.2010 na tunajší súd sa žalobca okrem preskúmania postupu a zákonnosti predmetného rozhodnutia domáhal voči žalovanému aj aby súd uložil žalovanému správnemu orgánu doručiť žalobcovi predmetné rozhodnutie. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 192/2010-46 zo dňa 08.09.2010 Krajský súd v Bratislave uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štátny dopravný úrad zo dňa 06.04.2010 č. 05733/2010/ŠDÚ a rozhodnutie Ministra dopravy pôšt a telekomunikácií SR č. 114/2010 zo dňa 12.07.2010 v lehote do 30 dní od doručenia predmetného uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2010. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré tunajšiemu súdu doručil dňa 07.09.2010 navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho právneho názoru žalobca nie účastníkom konania, pričom poukazuje na rozsudok NSS ČR a vychádza z právneho názoru tam prezentovaného, že prevádzkovateľ rovnakej linky nie je účastníkom konania, lebo nie je vo svojich právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý. Z tohto právneho názoru vychádza aj žalovaný, keď uvádza, že vlastník zastávky nemôže byť účastníkom konania, keďže nie je na svojich právach dotknutý vôbec. Prevádzkovanie autobusovej stanice je predmetom podnikania žalobcu, pričom jeho predmetom podnikania je plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, ktoré si musí plniť v každom prípade, pričom diskriminačná korekcia dopravcov z dôvodov zlepšenia konkurenčného prostredia pre svojho obchodného partnera je podľa názoru žalovaného nepoužiteľný argument. Tvrdenie žalobcu, že vlastník každej zastávky by mal byť účastníkom konania by rozhodne nebolo v invenciách zákona. Spoločnosť Q. P. s.r.o. Q. splnila všetky podmienky na udelenie licencie stanovené v nariadení rady a tiež všetky podmienky podľa vnútroštátneho právneho poriadku. Až po udelení licencie vzniká spoločnosti Q. P. s.r.o. Q. povinnosť uzavrieť nájomné zmluvy s vlastníkmi autobusových zastávok. V žiadnom z doterajších konaní, v ktorých sa udeľovala, menila alebo predlžovala licencia nebol účastník konania žiaden vlastník žiadnej autobusovej stanice, pričom žiaden z nich to nikdy ani nenamietal. Žalovaný je presvedčený, že okruh subjektov, s ktorými koná ako s účastníkmi dotknutých subjektov je dostatočný na zistenie relevantných skutočností a presahuje rámec predpokladaný nariadením rady. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca v žiadnom prípade nie je účastníkom konania a jeho tvrdenie, že vlastníka autobusovej stanice obmedzuje prevádzkovanie autobusovej dopravy, považuje žalovaný, vzhľadom na predmet jeho podnikania za nelogický. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 244 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že konanie vo veci je potrebné zastaviť. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy (druhá hlava - rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konania konať malo. Podľa § 250b ods. 2, prvá a druhá veta O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 114/2010 zo dňa 12.07.2010, ktorým ako orgán príslušný na konanie podľa ust. § 61 ods. 2 zákona o správnom konaní, podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štátny dopravný úrad č. 05733/2010/ŠDÚ zo dňa 26.04.2010, ktorým ministerstvo podľa § 8 zák. č. 575/2001 Z.z. v spojení s § 25 ods. 2 a § 40 zák. č. 168/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodlo o zmene rozhodnutia ministerstva č. 1197090/2008-2320-ŠDÚ zo dňa 04.11.2008 a vyhovelo žiadosti spoločnosti Q. P. s.r.o., Y. XX, Q. o zmenu dopravnej licencie napadnuté rozkladom účastníka konania spoločnosti Slovak Lines a.s. Bratislava, ktorý bol doručený ministerstvu dňa 31.05.2010 zamietol. Rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 26.04.2010, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako príslušný prvostupňový správny orgán zmenilo rozhodnutie ministerstva č. 1197090/2008-2320-ŠDÚ zo dňa 04.11.2008 vydaného dopravcovi Q. P. s.r.o. Q., ktorým bola udelená dopravná licencia na vykonávanie medzinárodnej pravidelnej verejnej autobusovej dopravy medzi členskými štátmi EÚ v úseku Bratislava - Wien tak, že trasa podľa ods. c/ je nasledovná: Bratislava letisko - Bratislava AS - Bratislava Nový most - Bratislava Petržalka - Flughafen Schwechat. Proti tomuto rozhodnutiu podal rozklad účastník správneho konania spoločnosť Slovak Lines a.s., Rožňavská 2, Bratislava. Ako hlavné dôvody podania rozkladu účastník konania uviedol vady cestovného poriadku, opomenutie účastníkov konania, napadol tiež vadu výroku a vady konania ako aj absenciu zákonných náležitostí rozhodnutia. Osobitná komisia zriadená podľa § 61 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. preskúmala napadnuté rozhodnutie ministerstva v celom rozsahu, podaný rozklad proti nemu ako aj predložený spisový materiál a navrhla rozhodnutie ministerstva potvrdiť a rozklad zamietnuť. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného k namietaným vadám cestovného poriadku, že podľa názoru žalovaného je nepochybné, ktorej linky sa týka, nedostatok neuvedenia jednej zastávky v rozhodnutí a dopravnej licencii nemôže mať podľa názoru žalovaného za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože rozhodujúcou listinou je schválený cestovný poriadok, ktorý je v súlade s rozhodnutím a dopravnou licenciou a rovnako, že rozhodnutím sa len pridala zastávka Bratislava autobusová stanica, ostatná časť trasy zostala nezmenená. K námietke opomenutia účastníkov konania žalovaný uviedol, že účastník je len členom združenia, ktoré je držiteľom licencie, pričom ministerstvo malo konať priamo zo združením. Ministerstvo požiadalo v konaní o stanovisko spolkové ministerstvo, ktoré vyslovilo súhlas so zmenou licencie, aj napriek nesúhlasnému stanovisku združenia, ktorého je účastník konania členom. Spolkové ministerstvo dospelo k záveru, že neboli naplnené dôvody zamietnutia žiadosti podľa čl. 7 ods. 4 Nariadenia rady. K námietke vady výroku a vady konania žalovaný uviedol, že výrok rozhodnutia sa týka zmeny licencie v časti trasy, ktorá je náležite určená. Až vzhľadom k obsahu menenej licencie je zrejmé, čoho sa výrok týka. Formálne nedostatky, ako napríklad chyby v písaní, nijako podľa názoru žalovaného nemôžu ovplyvniť výrok rozhodnutia a nemôže to byť ani dôvodom na jeho zrušenie. K námietke účastníka konania, že v rozhodnutí chýbajú zákonné náležitosti rozhodnutia žalovaný udáva, že tvrdenia účastníka konania nie sú ničím podložené. Argumentácia ohľadom pripravovanej prestavba autobusovej stanice Mlynské Nivy sa týka všetkých dopravcov a nemôže byť dôvodom nepovolenia zmeny licencie len pre jedného z nich. V opačnom prípade by išlo o diskriminačné konanie voči spoločnosti Q. P. s.r.o. Žalovaný, ako vyplynulo z jeho rozhodnutia, sa nestotožnil ani s námietkou účastníka konania, týkajúcej sa absencie súhlasu Útvaru policajného zboru podľa § 40 ods. 1 zák. č. 168/1996 Zb., a to vzhľadom na ods. 4 citovaného ustanovenia sa ustanovenie o súhlase Útvaru policajného zboru pri zmene licencie použije primerane. V danom prípade nebol potrebný súhlas Útvaru policajného zboru, nakoľko pridaná zastávka AS je v súčasnosti využívaná viacerými dopravcami, a preto podľa názoru žalovaného nejde o zriadenie novej zastávky, ani nedošlo k zmene dopravných pomerov. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalovaný rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie ministerstva potvrdil a podaný rozklad zamietol. V preskúmavanej veci ako je nesporné, súd uznesením č.k. 1S 192/2010-46 zo dňa 08.09.2010 uložil Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR doručiť žalobcovi rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií, štátny dopravný úrad, zo dňa 24.06.2010 č. 05733/2010/ŠDÚ (prvostupňové rozhodnutie) ako aj rozhodnutie Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 114/2010 zo dňa 12.07.2010 (druhostupňové rozhodnutie) do 30 od doručenia uznesenia súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2010. Ako nesporne vyplývalo z oznámenia žalovaného, obe rozhodnutia žalovaného správneho orgánu boli žalobcovi doručené dňa 14.03.2011. Doručenie oboch rozhodnutí potvrdil právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení adresovanom žalovanému správnemu orgánu zo dňa 05.05.2011. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. môže sa súd zaoberať podanou žalobou a vec meritórne prejednať len na základe žaloby podanej oprávnenou osobou. Aktívne procesne legitimovanou osobou na podanie žaloby je podľa vyššie citovaných ustanovení fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Ide o osobitnú procesnú podmienku v správnom súdnictve, ktorá vyplýva z ust. § 250 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 247 ods. 1 O.s.p. Procesné podmienky sú predpoklady, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Podmienky konania sa skúmajú v každom štádiu súdneho konania a pokiaľ nie sú splnené, tak sa konanie musí zastaviť (§ 103 O.s.p.). V preskúmavanej veci súd konštatoval, že žalobca v žalobe, ktorú súdu doručil dňa 09.08.2010 okrem skutočností, že žalovaný správny orgán s ním nekonal v správnom konaní ako s účastníkom konania, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, v čom bol na svojich právach ukrátený, resp. v čom boli jeho práva postupom správneho orgánu porušené. Obe rozhodnutia v dôsledku rozhodnutia uznesenia tunajšieho súdu boli žalovaným správnym orgánom doručené dňa 04.03.2011. Žalobca mal podľa názoru súdu, podľa ust. § 250b v spojení s ust. § 250h O.s.p. buď podať na súde novú žalobu, resp. žalobu, ktorú tunajšiemu súdu doručil dňa 09.08.2010 v lehote 2 mesiacov doplniť o konkrétne dôvody, pre ktoré bola táto žaloba podaná, to znamená, mal označiť postup správneho orgánu, ktorý napáda, vyjadriť sa, v akom rozsahu toto rozhodnutie a postup napáda a hlavne uviesť dôvody, v ktorých žalobca vidí nezákonnosť predmetného rozhodnutia, resp. postupu správneho orgánu a v čom konkrétne bol ukrátený na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch, teda mal konkretizovať žalobné dôvody, vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu. Žalobca v tomto ohľade zostal nečinný. Preto jeho žalobu zo dňa 09.08.2010 považoval súd za predčasne podanú. Krajský súd v Bratislave preto podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. konanie vo veci zastavil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9, zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.