Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/226/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201636 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201636.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: EX TRANS, s.r.o., Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, IČO: 36 569 143, právne zastúpený advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, ul. Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Nám. slobody č. 6, 815 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19286/2009/SCDPK-52869 zo dňa 05.03.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 19286/2009/SCDPK-52869 zo dňa 05.03.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského úradu pre cestnú a pozemnú komunikáciu v Košiciach č. 2009/01250-07 zo dňa 28.08.2009 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Alexandra Milka trovy konania vo výške 745,51 Eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Košiciach, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S 8664/2010-9 zo dňa 12.07.2010 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 19286/2009/SCDPK-52869 zo dňa 05.03.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 2009/01250-07 zo dňa 28.08.2009. V žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach zo dňa 28.08.2009, ktorým bol žalobcovi dodatočne vybratý zvýšený správny poplatok za vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia vo výške trojnásobku prislúchajúceho poplatku, t.j. 2287,50 Eur. Obe rozhodnutia považuje žalobca za nezákonné a vydané na základe nesprávneho postupu správneho orgánu a jednostranného hodnotenia dôkazov v neprospech žalobcu. Má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza zo zistenia skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisov a že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, ako aj je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej žalobca v žalobe namieta, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá príslušným zákonným rozhodnutiam v správnom konaní. Ďalej namieta, že odvolací orgán sa nedostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s námietkami a dôkazmi, ktoré žalobca v správnom konaní navrhoval vykonať, a ktoré sám zabezpečil na preukázanie toho, že sa nedopustil ako dopravca protiprávneho konania tak, ako to ustálil správny orgán. Podľa názoru žalobcu nie je odôvodnené a správne zistenie správneho orgánu, že žalobcu pred uskutočnením prepravy sa spoliehal na to, že ho nechytia, nezvážia, ide o to, že žalobca pred uskutočnením prepravy absolvoval v lome Trebejov, kde bola navážená celková hmotnosť celej súpravy vo výške 38.440 kg, čo je hmotnosť prípustná na prepravu. Ako dôkaz žalobca predložil vážny lístok z tohto váženia. Z uvedeného je zrejmé, že pred vykonaním prepravy nemal dôvod požiadať správny orgán, v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o povolenie na zvláštne užívanie pozemnej komunikácie. Žalobca nemal vedomosť pred uskutočnením prepravy, vzhľadom na vykonané váženie v lome Trebejov, že sa jedná o nadmernú prepravu. Naopak, bol presvedčený o správnosti váženia, pretože v lome Trebejov bol vážený na váhach, ktoré sú riadne ciachované a vážia celú súpravu naraz. Nie je preto potom zrejmé z rozhodnutia správneho orgánu, ako sa tento vysporiadal vo svojom rozhodnutí s týmto objektívnym dôkazom a z akého dôvodu na tento dôkaz pri hodnotení dôkazov ako celok správny orgán neprihliadal. Dňa 14.07.2009 bolo na ceste 3/5472 v obci Družstevná pri Hornáde vykonané úradné meranie celkovej hmotnosti a nápravových zaťažení nákladného motorového vozidla - ťahač návesu EČV: RV123BB a prípojného vozidla - návesu EČV: RV890YA, ktoré je vo vlastníctve žalobcu. Podľa tohto váženia bolo zistené prekročenie celkovej hmotnosti jazdnej súpravy o 5955 kg. Proti oznámeniu o zistení nadmernej prepravy podal žalobca, ako dopravca sťažnosť. Na túto reagovala Správa ciest Košice tým, že oznámila žalobcovi spoločnosti EX TRANS, s.r.o. Rožňava, že jeho sťažnosť k procesu a výsledku merania považuje za neopodstatnenú. Žalobca k svojej sťažnosti pripojil vážne lístky z lomu Trebejov, pretože podľa jeho zistení bola jeho súprava vážená ako posledná, keďže cestný správny orgán mal poruchu medzi váhou a počítačom, a preto aj ďalšie merania boli zrušené. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že sa domáha nového opakovaného premerania súpravy, avšak kvôli poruche mu to cestným správnym orgánom umožnené nebolo. Podľa názoru žalobcu, cestný správny orgán mu mal umožniť nové kontrolné preváženie, pretože žalobca nesúhlasil s výsledkami váženia cestným správnym orgánom, keďže vozidlo, podľa jeho názoru, nebolo preťažené. Nič nebránilo cestnému správnemu orgánu, vzhľadom na poruchu ich váhy, aby na požiadanie išiel do lomu Trebejov na druhé váženie, kvôli objektívnemu posúdeniu správnosti merania. Žalobca mal za to, že v danej veci žalovaný správny orgán nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav, keď nevykonal žalobcom navrhované dôkazy v správnom konaní, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 04.11.2010 uviedol, že žalovaný, ako odvolací orgán, námietky žalobcu uvedené v odvolaní vyhodnotil ako neopodstatnené. Po opätovnom prešetrení skutočného stavu veci odvolacím orgánom konštatoval, že v tomto prípade došlo k prekročeniu prípustným hmotností na trojnápravu návesu, aj prekročenie celkovej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy, čo je v plnom rozsahu v súlade s vyššie uvedeným vysvetlením a podrobným zdôvodnením cestného správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí, a preto považuje vznesené námietky dopravcu v závere odvolania s návrhom na zastavenie konania a nevyrubenia zvýšenia správneho poplatku za neprijateľné a neakceptovateľné a dodatočné vyrubenie správneho poplatku v plnom rozsahu za opodstatnené. Podľa názoru žalovaného, žalobca vôbec neuviedol, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia, jednostrannosť hodnotenia dôkazov v jeho neprospech, či nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Protiprávnosť konania žalobcu, ktorý preťažil jazdnú súpravu takmer o 6 ton bez povolenia cestného správneho orgánu a bez zaplatenia správneho poplatku, je jednoznačne preukázaná a žalobca tým, okrem iného, ohrozil aj bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky s nepredstaviteľnými následkami pri prípadnej dopravnej nehode. Navrhovaný dôkaz opakovaného preváženia jazdnej súpravy žalovaný nevykonal z dôvodu, že vážiace zariadenie v lome Trebejov nie je certifikovaným zariadením s odborne spôsobilou obsluhou. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu verejného záujmu a s poukazom na pretrvávajúci a vzrastajúci trend preťažovania cestných motorových vozidiel bez prislúchajúceho povolenia cestného správneho orgánu, s následkami poškodzovania a ničenia verejných ciest, navrhuje žalovaný, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p., súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.03.2010 č. 19286/2009/SCDPK-52869, ktorým Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie podľa ust. § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 písm. o/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách preskúmalo odvolanie žalobcu spoločnosti EX TRANS, s.r.o. Rožňava a odvolanie dopravcu (žalobcu) zamietlo a rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach zo dňa 28.08.2009 č. 2009/01250-07 potvrdilo. Z administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán vydal vo veci rozhodnutie o dodatočnom vybratí zvýšeného správneho poplatku vo výške 2287,50 Eur pre dopravcu EX TRANS, s.r.o. Rožňava (žalobcu) za vykonanie nadmernej prepravy motorovým vozidlom SCANIA R124 LA/4x2/ NA EČV: RV123BB a prívesom nákladný schwarzmuller 3A-3S HKS-E HKS3/E EČV: NO744YA dňa 14.07.2009 bez povolenia cestného správneho orgánu. Správa ciest Košického samosprávneho kraja ako správca cesty III/5472 v regióne Košice-okolie oznámila listom zo dňa 17.07.2009 zistenie nadmernej prepravy č. 9/2009 z miesta merania Družstevná pri Hornáde príslušnému cestnému správnemu orgánu, ktorý podnet obdržal dňa 23.07.2009. Pri úradnom meraní podľa protokolu o kontrolnom vážení a vážneho lístka č. 16/2009 bolo zistené prekročenie najväčšej pripadajúcej na trojnápravu návesu o 5725 t, čím došlo k jej prekročeniu o 23,09 % oproti hodne 24 t stanovenej v ods. 3 písm. e/ bod 2 prílohy č. 1 NV SR č. 349/2009. Zároveň bola nameraná celková hmotnosť jazdnej súpravy 45,955 t oproti prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy 40 t stanovenej v ods. 2 písm. i/ NV SR č. 349/2009, čím došlo k jej prekročeniu o 5,955 t, t.j. o 14,09 %. Žalovaný správny orgán mal za to, že dopravca svojím konaním porušil ust. § 4 a 6 NV SR č. 349/2009, nakoľko v danom prípade sa jednalo o nadmernú prepravu, a preto bol dopravca pred jej uskutočnením povinný požiadať príslušný cestný správny orgán o povolenie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb. a zaplatiť správny poplatok. Výšku správneho poplatku žalovaný vypočítal podľa údajov z vážneho lístku podľa bodu 2.2 položka 80 písm. a/ Sadzobníka správnych poplatkov. V tomto prípade príslušný cestný správny orgán na základe úradného merania predmetného vozidla spolu s obdržaným podnetom o zistení nadmernej prepravy začal vo veci konať podľa ust. § 18 ods. 1 Správneho poriadku. Listom č. 2009/01250-03 zo dňa 03.08.2009 oznámil dopravcovi (žalobcovi) začatie správneho konania vo veci porušenia zákona č. 135/1961 Zb. spojeného s dodatočným vybratím zvýšeného správneho poplatku podľa § 8 ods.5 zákona č. 135/1961 Zb. za uskutočnenie nadmernej prepravy bez prislúchajúceho povolenia cestného správneho orgánu. Žalobca sa v stanovenej 8-dňovej lehote pred vydaním samotného prvostupňového rozhodnutia k začatiu správneho konania vyjadril listom zo dňa 26.08.2009 s tým, že podal sťažnosť na správu ciest Košice, pričom v dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že podľa jeho zistení bola súprava vážená ako posledná, pretože Mýtna polícia mala poruchu medzi váhou a počítačom, a preto ďalšie merania boli zrušené. Dopravca ďalej poukazoval na to, že sa domáhal kontrolného preváženia súpravy, avšak z dôvodu poruchy mu to nebolo Mýtnou políciou umožnené. Následne Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach, rozhodnutím zo dňa 28.8.2009 č. 2009/01250-07, dodatočne vybral od žalobcu - dopravcu zvýšený správny poplatok za vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia vo výške trojnásobku prislúchajúceho poplatku, t.j. vo výške 2.287,50 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 05.03.2010. Z predmetného rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného, že žalovaný správny orgán sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom cestného správneho orgánu prvého stupňa, ktorý podľa jeho názoru vykonal dokazovanie na základe spoľahlivo zisteného stavu veci, vec správne posúdil, s vykonaným dokazovaním zdôvodnil a rozhodol vo veci z podkladových písomných materiálov. Žalovaný považoval vznesené námietky žalobcu v odvolaní za neprijateľné s ohľadom na objasnenie skutočného stavu veci, pričom v tomto prípade jednoznačne konštatoval, že dopravca vo výnimočných prípadoch pred uskutočnením nadmernej prepravy je povinný požiadať príslušný cestný správny orgán o povolenie na zvláštne užívanie pozemnej komunikácie a podvoliť sa režimu zvláštneho užívania cesty so zaplatením správneho poplatku, inak sa vystavuje riziku na základe kontrolného merania a oznámenia správcu cesty vybratia až trojnásobku správneho poplatku, čo je aj tento prípad. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomito a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že v § 3 zákona o správnom konaní sú zakotvené základné zásady správneho konania, ktoré majú rozhodujúci význam pri aplikácií jednotlivých ustanovení správneho poriadku. Hlavne ide o zásadu materiálnej pravdy, ktorá je upravená v ust. § 3 ods. 3 a 4 Správneho poriadku. Podľa nej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav prejednávanej veci. Na tento účel si musí správny orgán obstarať dôkazy o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach bez ohľadu na to, v prospech koho svedčia. Správny orgán hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je nesporné, že žalovaný správny orgán sa touto zásadou dôsledne neriadil. V preskúmavanej veci žalobca, tak v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ako aj v žalobe, namietal skutočnosť, že žalovaný správny orgán vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže žalovaný správny orgán odmietol vykonať kontrolné váženie. V tomto prípade žalobca opakovane upozorňoval na skutočnosť, že pred uskutočnením prepravy absolvoval v lome Trebejov váženie, kde bola navážená celková hmotnosť súpravy vo výške 38.440 kg, čo je hmotnosť prípustná na prepravu, a preto nemal pred vykonaním prepravy, podľa jeho názoru, dôvod požiadať správny orgán v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o povolenie na zvláštne užívanie pozemnej komunikácie, nakoľko pred uskutočnením prepravy nemal vedomosť, vzhľadom na vykonané váženie v lome Trebejov, že sa jedná o nadmernú prepravu. Túto skutočnosť preukazoval vážnym lístkom a žiadal o vykonanie kontrolného váženia, ktoré však žalovaný správny orgán bezdôvodne odmietol zrealizovať a vážny lístok predložený žalobcom odmietol akceptovať. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmý názor žalovaného, že lom Trebejov nie je certifikovanou váhou, a preto nebude akceptovať ním namerané údaje. Žalobca v konaní predložil certifikát o overení, ktorý bol vydaný Slovenskou Legálnou Metrológiou, n.o., metrologické pracovisko Košice, oddelenie technických veličín, dňa 10.02.2009, z ktorého vyplýva, že meradlo: váhy s neautomatickou činnosťou triedy, presnosť 3 od výrobcu TENZONA Bratislava, s.r.o., prevádzka CARMEUSE Slovakia, s.r.o., prevádzka Trebejov, zodpovedá certifikovanému typu a požiadavkám uvedených v STN EN45501 pre triedu presnosti 3 pri dodržaní § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. v znení zákona č. 431/2004 Z.z. Uvedený certifikát o overení je platný do 10.02.2011. Z vyššie uvedeného nesporne vyplýva, že argument žalovaného správneho orgánu o tom, že váha s prevádzkou v lome Trebejov nie je certifikovanou, neobstojí. Prvostupňové ako aj odvolacie správne konanie tvorí jeden celok. Podľa názoru súdu preto odvolací orgán postupoval v rozpore so zákonom, ak v rámci odvolacieho konania neodstránil vady, ktorých sa dopustil prvostupňový správny orgán. Z dikcie ust. § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní je nesporné, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia čo do rozsahu prieskumnej činnosti. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak, zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. V tomto prípade žalobca v odvolacom konaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom kontrolného váženia, ktoré prvostupňový žalovaný správny orgán odmietol zrealizovať. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 59 ods. 1, 2 zákona o správnom konaní, vyplýva povinnosť odvolacieho orgánu zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie. Tiež z neho vyplýva povinnosť odvolaciemu orgánu, v prípade ak zistí nedostatočne zistený skutkový stav veci, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V preskúmavanej veci, na základe obsahu administratívneho spisu, je možné konštatovať, že žalovaný ako odvolací orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia, nakoľko v ňom nereagoval na návrhy uvedené v námietkach žalobcu. Pre posúdenie dôvodnosti námietok, bolo potrebné doplniť dokazovania za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci, pretože doterajšie zistenia sú pre rozhodnutie podľa názoru Krajského súdu v Bratislave nedostačujúce. Súd má za to, že v rámci správneho konania nebola dostatočne objasnená otázka týkajúca sa preskúmavania rozhodných skutočností na posúdenie žalobcových argumentov, a to najmä námietka ohľadom realizovania kontrolného váženia. Žalobca k svojmu odvolaniu pripojil vážne lístky z lomu Trebejov. Pretože podľa jeho zistení, bola jeho súprava vážená ako posledná, keďže cestný správny orgán mal poruchu medzi váhou a počítačom, a preto aj ďalšie merania boli zrušené. Žalobca sa v priebehu celého správneho konania domáhal nového opakovaného preváženia súpravy, avšak kvôli poruche mu to cestným správnym orgánom nebolo umožnené. Podľa názoru súdu došlo k pochybeniu na strane žalovaného správneho orgánu, keď cestný správny orgán mal umožniť žalobcovi nové kontrolné preváženie, keďže žalobca nesúhlasil s výsledkami váženia cestným správnym orgánom, nakoľko vozidlo, podľa jeho názoru, nebolo preťažené. Táto skutočnosť vyplynula aj z vážneho lístka z lomu Trebejov č. 16/2009. Vzhľadom k tomu, že správny orgán odmietol vykonať opakované váženie súpravy, žalobca, ako vyplynulo z administratívneho spisu, pre správnosť a objektívnosť merania absolvoval cestu späť do lomu Trebejov a znovu si dal celú súpravu zvážiť. Výsledok váženia pri opakovanom vážení bola hmotnosť 38.420 kg. Táto skutočnosť bola žalovanému správnemu orgánu v konaní preukázaná, tento sa však týmto dôkazom nijakým spôsobom nevysporiadal. Argumentácia žalovaného správneho orgánu, že mal poruchu na meracom zariadení, nemôže byť v neprospech žalobcu. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj postupu správneho orgánu, dospel súd k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci nie je dostačujúce, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s výsledkom konania podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- Eur, z náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci, z náhrady cestovného na pojednávanie do Bratislavy motorovým vozidlom NISAN MURANO ako aj náhradu za stratu času 20 polhodín, spolu trovy konania predstavujú 745,51 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.