Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/244/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201767 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Puchelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201767.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Modra, Dukelská 38, Modra, IČO: 003 04 956, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Beracka, Zemplínska 17, Senec proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 126-P/09-2010 zo dňa 16.9.2010, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 126-P/09-2010 zo dňa 16.9.2010, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 26SK-6000/4/2010 zo dňa 13.7.2010. Úrad pre verejné obstarávanie svojim prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 39.904,47 EUR podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní") za to, že vyhlásil dva podprahové postupy zadávania zákaziek na predmet zákazky „Odkanalizovanie Súkenníckej ulice v Modre" a „Modra - Verejná kanalizácia na Moyzesovej ulici", čím rozdelil predmet zákazky a vyhol sa použitiu postupu zadávania podlimitnej zákazky.
Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného vydané v rámci konania o rozklade potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie, ktoré podľa žalobcu trpí vadou a tou je nesúlad výrokovej časti s odôvodnením rozhodnutia. Žalobca uviedol, že skutok, za ktorý prvostupňový správny orgán uložil pokutu, sa stal v januári 2009 a je potrebné ho posudzovať podľa zákona, ktorý bol platný a účinný v čase jeho spáchania. K tomuto podľa žalobcu správny orgán nepristúpil, nakoľko vo svojej výrokovej časti ukladá pokutu vo výške 39 904,47 EUR podľa § 149 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní s tým, že dátum vydania rozhodnutia (13.07.2010) určuje zároveň obsah vyššie citovanej právnej normy. Podľa žalobcu neobstojí ani argument, že citované ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní je totožné s tým, ktoré bolo platné a účinné v čase spáchania správneho deliktu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný opomenul určiť, aký právny predpis použil. Bez takéhoto určenia podľa žalobcu je nutné pristúpiť k záveru, že pokuta sa ukladá podľa zákona účinného v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu a v dôsledku toho je v rozpore s odôvodnením. Takýto postup je podľa žalobcu zmätočný, nejasný a v rozpore so zákonom.
V časti V. „procesné pochybenie žalovaného" žaloby uviedol žalobca, že podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní po začatí správneho konania. Keďže sa konanie začalo 2.júna 2010, žalovaný má zákonom a kogentnou normou stanovený termín pre vydanie rozhodnutia, ktorý by uplynul 2. júla 2010, ak by nastala iná skutočnosť, ktorá preruší plynutie tejto lehoty. Žalovaný na návrh žalobcu prerušil prvostupňové konanie svojim rozhodnutím (číslo: 26 SK/6000/3/2010) dňa 24.júna 2010. Žalobca poukázal, že žalovaný sa však vôbec nevysporiadal s dvojitou úpravou prerušenia konania, ktorá je uvedená v § 29 ods. 1 resp. v § 29 ods. 2 správneho poriadku. Podľa žalobcu, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán mal pristúpiť k prerušeniu konania podľa § 29 ods. 2 správneho poriadku a to vrátane nevyhnutnej náležitosti takéhoto prerušenia, ktorou je stanovenie lehoty prerušenia, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní. Ďalej uviedol, že aj keď sa v tomto prípade jedná o rozhodnutie upravujúce vedenie konania, musí spĺňať náležitosti podľa správneho poriadku a zároveň musí byť jednoznačné vo svojej výrokovej časti. Podľa žalobcu prerušenie konania trvalo od 24.júna 2010 do 2.júla 2010, kedy žalovaný obdržal písomné vyjadrenie žalobcu k predmetu právneho konania. Následne prišlo k už spomínanému rozhodnutiu o uložení pokuty v rámci prvostupňového konania z 13. júla 2010. Ďalej sa v žalobe uvádza, že podľa § 29 ods. 5 správneho poriadku, ak je konanie prerušené, lehoty podľa správneho poriadku neplynú. To platí aj o povinnosti, ktorú má úrad uloženú v § 49 ods. 2 správneho poriadku. Uvedená tridsaťdňová lehota podľa žalobcu začala opätovne plynúť 3. júla 2010 a žalovaný bol povinný vydať rozhodnutie do 10. júla 2010, čo sa nestalo. Žalobca je toho názoru, že správny orgán nedodržal zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie, čím vydal rozhodnutie v správnom konaní za súčasného porušenia kogentných noriem, ktoré určujú základný rámec konania každého správneho orgánu. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2010 uviedol, že s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a uvádza, že prvostupňový správny orgán aplikoval v rámci prvostupňového rozhodnutia správny právny stav zákona o verejnom obstarávaní. Podľa žalovaného žalobca vo svojej argumentácii absolútne opomína existenciu prechodných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní upravujúcich intertemporalitu, ako jednu zo základných kategórií časovej pôsobnosti právnych noriem, ktorá upravuje režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho normatívneho právneho aktu. Prvostupňový správny orgán v úvodnej časti rozhodnutia o uložení pokuty uviedol cit.: „Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad") ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgán príslušný podľa § 109, § 112 písm. b) a c), § 137 ods. 2 písm. d), § 149 v spojení s § 153, § 155b a § 155d ods. 4 zákona". Žalovaný poukázal, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí teda jednoznačne a jasne uviedol, že rozhodnutie o uložení pokuty vydáva aj v spojitosti s aplikáciou prechodných ustanovení zákona o verejnom obstarávam upravujúcich intertemporalitu. Žalovaný ďalej poukázal, že podľa § 155d ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného v čase vydania rozhodnutia, v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začal úrad do 31. decembra 2009, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2009 a ďalej podľa § 155d ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po 31. decembri 2009 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie vyhlásené alebo preukázateľne začaté do 31. decembra 2009, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2009. Z vyššie uvedenej normatívnej úpravy prechodných ustanovení v zákone o verejnom obstarávaní v znení platnom a účinnom v čase vydania rozhodnutia je podľa žalovaného zrejmé, že normatívna úprava intertemporality stanovovala prvostupňovému správnemu orgánu aplikovať v správnom konaní o uložení pokuty na vymedzený skutkový stav zákon o verejnom obstarávaní v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2009. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí v jeho úvodnej časti jednoznačne a jasne uviedol, že rozhodnutie vydáva v spojitosti a zároveň v plnom súlade s normatívnou úpravou ním citovaných prechodných ustanovení zákona o verejnom obstarávam, čím deklaroval aplikáciu znenia zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného do 31. 12. 2009.
K časti V. „procesné pochybenie žalovaného" žaloby uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení, že prvým úkonom prvostupňového správneho orgánu voči žalobcovi v rámci správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo oznámenie o začatí správneho konania č. 26 SK 26/6000/1/2010 zo dňa 02. 06. 2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04. 06. 2010. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že správne konanie v zmysle zásady oficiality je začaté dňom, keď príslušný správny orgán urobil ex offo, t. j. z úradnej povinnosti voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa žalovaného za takýto úkon treba považovať
oznámenie resp. doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania, ktorej obsahovou náležitosťou je upovedomenie o začatí správneho konania. V intenciách uvedených skutočností má žalovaný za to, že predmetné správne konanie vo veci uloženia pokuty sa začalo dňom doručenia oznámenia o začatí správneho konania žalobcovi t. j. dňom 04. 06. 2010. Žalovaný ďalej uviedol, že postup prvostupňového správneho orgánu v súvislosti s vydaním rozhodnutia o prerušení konania č. 26SK/6000/3/2010 zo dňa 24. 06. 2010 bol v súlade s § 29 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého prvostupňový správny orgán predmetné rozhodnutie vydal. Procesný postup prvostupňového správneho orgánu týkajúci sa vydania predmetného rozhodnutia o prerušení konania a taktiež samotná forma vyhotovenia predmetného rozhodnutia podľa žalovaného nevykazujú znaky porušenia § 29 správneho poriadku resp. iného ustanovenia správneho poriadku. Žalovaný uviedol, že rozhodnutia o prerušení konania nie sú podľa § 29 ods. 3 správneho poriadku napadnuteľné odvolaním a podľa § 248 a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Osp") ako rozhodnutia procesnej povahy nie sú predmetnom súdneho prieskumu na základe správnych žalôb proti rozhodnutiam správnych orgánov. Žalovaný ďalej uviedol, že rovnako ako procesné účinky začatia správneho konania sú naviazané na oznámenia začatia správneho konania účastníkovi konania, tak aj procesné účinky prerušenia konania sa viažu na oznámenie prerušenia konania účastníkom konania resp. účastníkovi konania. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 26SK/6000/3/2010 zo dňa 24. 06. 2010 bolo žalobcovi doručené dňa 28. 06. 2010. To znamená podľa žalovaného, že týmto dňom prestali podľa § 29 ods. 5 správneho poriadku plynúť lehoty podľa správneho poriadku. Prerušenie prvostupňového konania trvalo do 02.07.2010, kedy bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu k podkladom správneho konania. Z uvedeného je zrejmé, že od 05.06.2010 do 28.06.2010 uplynulo 23 dní z lehoty na vydanie rozhodnutia. Neuplynutá časť tridsaťdňovej lehoty (t.j. 7 dní) na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, začala opätovne plynúť dňa 03.07.2010. Tridsaťdňová lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku uplynula dňa 09.07.2010. Ku skutočnosti, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 13.07.2010, t.j. po uplynutí tridsaťdňovej lehoty v zmysle § 49 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že lehoty upravené v ustanovení § 49 správneho poriadku majú výlučne poriadkový charakter a ich nedodržanie nemá vplyv na práva účastníkov konania. Účelom uvedených procesných lehôt je zabezpečiť aby správny orgán vybavil vec, ktorá je predmetom správneho konania bez zbytočných prieťahov. Podľa žalovaného vydanie rozhodnutia štyri dni (z toho dva dni boli dni pracovného pokoja) po uplynutí tridsaťdňovej lehoty podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, ktorá má výlučne poriadkový charakter nemožno považovať za vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia vo veci, resp. predstavovať zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Sž 153/99 v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR konštatoval cit.: „Lehoty vymedzené v ustanovení § 49 správneho poriadku sú lehoty poriadkové a ich nedodržanie nemá vplyv na práva účastníkov konania. Ide o procesné lehoty, ich účelom je zabezpečiť, aby správny orgán vybavil vec, ktorá je predmetom konania včas a bez zbytočných prieťahov".
Žalovaný na záver uviedol, že zistenia prvostupňového správneho orgánu týkajúce sa vecných dôvodov uloženia pokuty majú podľa žalovaného jednoznačný skutkový a právny základ, t.j. skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu jednoznačne a jasne preukazujú, že žalobca vyhlásil dve podprahové verejné obstarávania na predmet zákazky „Odkanalizovanie Súkenníckej ulice v Modre" a „Modra-Verejná kanalizácia na Moyzesovej ulici", čim rozdelil predmet zákazky a vyhol sa použitiu postupu zadávania podlimitnej zákazky. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.
Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje
právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 126-P/09-2010 zo dňa 16.9.2010, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 26SK-6000/4/2010 zo dňa 13.7.2010, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 39.904,47 EUR podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že vyhlásil dva podprahové postupy zadávania zákaziek na predmet zákazky „Odkanalizovanie Súkenníckej ulice v Modre" a „Modra - Verejná kanalizácia na Moyzesovej ulici", čím rozdelil predmet zákazky a vyhol sa použitiu postupu zadávania podlimitnej zákazky.
Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že v januári 2009 žalobca vyhlásil dva podprahové postupy zadávania zákaziek na predmet zákazky „Odkanalizovanie Súkenníckej ulice v Modre" a „Modra - Verejná kanalizácia na Moyzesovej ulici". Žalovaný následne ex offo začal správne konanie vo veci uloženia pokuty voči žalobcovi, ktoré sa začalo dňom 4.6.2010, t.j. dňom doručenia oznámenia o začatí správneho konania žalobcovi. Predmetné konanie bolo prerušené rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 26SK/6000/3/2010 zo dňa 24.06.2010 z dôvodu žiadosti žalobcu o prerušenie správneho konania za účelom doplnenia dokazovania. Prerušenie konania trvalo do 2.7.2010, kedy bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený list žalobcu „vyjadrenie k podkladom správneho konania“. Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 26SK-6000/4/2010 zo dňa 13.7.2010 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 39.904,47 EUR podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že vyhlásil dva podprahové postupy zadávania zákaziek na predmet zákazky „Odkanalizovanie Súkenníckej ulice v Modre" a „Modra - Verejná kanalizácia na Moyzesovej ulici", čím rozdelil predmet zákazky a vyhol sa použitiu postupu zadávania podlimitnej zákazky. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca listom zo dňa 27.7.2010 rozklad. Predseda Úradu pre verejné obstarávanie ako druhostupňový správny orgán na návrh osobitnej komisie rozhodnutím č. 126-P/09-2010 zo dňa 16.9.2010 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 26SK-6000/4/2010 zo dňa 13.7.2010 potvrdil.
Podľa § 153 zákona o verejnom obstarávaní, všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 116 ods. 9 a 11, § 123 ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 132 ods. 3, § 134 ods. 2, § 146d a § 149.
Podľa § 155d ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začal úrad do 31. decembra 2009, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2009.
Podľa § 155d ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po 31. decembri 2009 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie vyhlásené alebo preukázateľne začaté do 31. decembra 2009, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2009.
Podľa § 18 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa § 248 a) Osp, súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán
nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
K námietke žalobcu týkajúcej sa opomenutia určenia, podľa akého právneho predpisu žalovaný rozhodol vo svojom rozhodnutí, resp. ktoré znenie zákona o verejnom obstarávaní žalovaný aplikoval v rámci prvostupňového rozhodnutia, súd zastáva stanovisko, že uvedenie prechodných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní v úvodnej časti daného rozhodnutia je postačujúce na posúdenie, ktoré znenie predmetného zákona žalovaný aplikoval v rozhodnutí. Intertemporalitou sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva v tom zmysle, že sa dočasne, na riešenie (doriešenie) konkrétnych situácií, v stanovenom rozsahu používajú skoršie právne normy, hoci platnosť a účinnosť právneho aktu, v ktorom sú dosiahnuté, už zanikla a dočasne sa nepoužívajú nové, už platné a účinné právne normy. Prechodné ustanovenia neskoršej normy môžu však určiť aj režim, keď vzťahy, ktoré vznikli za pôsobnosti skoršieho právneho predpisu, sa budú spravovať ustanoveniami nového, neskoršieho právneho predpisu. V danom prípade žalovaný aplikoval prechodné ustanovenia zákona platného a účinného v čase vydania rozhodnutia, vzťahujúce sa na skoršiu právnu úpravu zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorej prvostupňový správny orgán posudzoval porušenia uvedeného zákona a uložil pokutu.
Rovnako je možné súhlasiť s právnou argumentáciou žalovaného, že procesné účinky začatia správneho konania z úradnej povinnosti nastávajú až dňom, keď správny orgán o začatí správneho konania účastníka konania vyrozumie, resp. mu túto skutočnosť oznámi. Čas začatia správneho konania je potrebné určiť preto, lebo začatím konania vznikajú procesné práva a povinnosti. Konanie, ktoré sa začína na podnet správneho orgánu, je začaté dňom, keď správny orgán urobil prvý úkon voči účastníkovi. Za takýto úkon sa považuje okamih, keď účastníkovi bola predpísaným spôsobom (§ 24 až § 26 správneho poriadku) doručená prvá písomnosť (napr. predvolanie) alebo iná písomnosť obsahujúca súčasne upovedomenie o začatí konania. V tomto prípade sa správne konanie ex offo začalo dňa 04.06.2010, keď bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania. Rovnako procesné účinky prerušenia konania sa viažu na oznámenie prerušenia konania účastníkom konania, t.j. za okamih prerušenia plynutia lehôt podľa správneho poriadku je potrebné považovať deň, keď sa rozhodnutie o prerušení doručilo účastníkovi konania.
Rozhodnutie žalovaného o prerušení konania považuje súd za rozhodnutie procesnoprávnej povahy týkajúce sa vedenia konania, ktoré je podľa ustanovenia § 248 ods. 1 písm. a/ O.s.p. vylúčené zo súdneho preskúmavania. Ide o rozhodnutie, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým nebolo žalobcom trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv, t.j. že predmetné rozhodnutie je rozhodnutím dočasnej povahy a nie je rozhodnutím konečným.
Pri námietke žalobcu, že žalovaný bol povinný rozhodnúť v tridsaťdňovej lehote podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, súd vyjadruje právny názor, že lehoty pre vydanie rozhodnutia majú poriadkový charakter. Ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania. Potvrdzuje to aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Sž 153/99, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR konštatoval: „Lehoty vymedzené v ustanovení § 49 správneho poriadku sú lehoty poriadkové a ich nedodržanie nemá vplyv na práva účastníkov konania. Ide o procesné lehoty, ich účelom je zabezpečiť, aby správny orgán vybavil vec, ktorá je predmetom konania včas a bez zbytočných prieťahov". To znamená, že vydanie rozhodnutia po uplynutí tridsaťdňovej procesnej lehoty v zmysle § 49 ods. 2 správneho poriadku nespôsobuje vadu takého charakteru, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri dlhšej trvajúcej nečinnosti správneho orgánu prichádzajú do úvahy pre účastníka konania opatrenia proti nečinnosti, prípadne, ak účastníkovi vznikne majetková ujma, aj náhrada škody podľa osobitných predpisov.
Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že súd mal za to, že zo strany žalovaného pri jeho postupe a rozhodnutí nedošlo k porušeniu zákona, resp. jeho postup a rozhodnutie boli v rozsahu žaloby v súlade so zákonom a žalobu preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 OSP.
Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.