Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/315/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201866 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201866.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Soni Langovej a členiek senátu, JUDr. Judity Kokolevskej a. JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava II, Kvetná 13, 820 05 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, Šíravská 7, 821 07 Bratislava zastúpeného advokátom, JUDr. Pavlom Šrobárom, Laurinská č. 12, 811 01 Bratislava s pribratým účastníkom konania: BOD, s.r.o., Ipeľská 4, Bratislava, IČO: 31 361 480 zastúpený advokátkou, JUDr. Danielou Hudekovou, Heyrovského 1, 841 03 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SP/2285/2008/27/JF-66 zo dňa 19.12.2008 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 330,98 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalovaného. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2010 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SP/2285/2008/27/JF-66 zo dňa 19.12.2008, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na stavbu BOD, s.r.o., Administratívno - prevádzkový objekt v prospech stavebníka, BOD, s.r.o., Bratislava. Žalobca predmetné rozhodnutie preskúmal a dospel k záveru, že jeho vydaním došlo k porušeniu zákona. V dôsledku tohto zistenia podal podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre) protest prokurátora. Uviedol v ňom najmä okolnosť, že vydané rozhodnutie nevychádzalo z územného rozhodnutia č. 77 zo dňa 10.4.2008 a nesprávne určil okruh účastníkov konania. V žalobe poukázal na ust. § 39, § 39a ods. 1, 59 ods. 1, §139 ods. 2 písm. d), § 60 ods. 1, § 61 ods. 1, § 62 ods. 1 písm. a) a b), § 62 ods. 2, § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), ktorými sa žalovaný dôsledne neriadil. Poukázal na rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu a nesúlad rozmerov stavby v ňom uvedeným s rozmermi uvedenými v projektovej dokumentácii predloženej v stavebnom konaní, ktoré neboli v súlade. Žalovaný v stavebnom konaní nevychádzal z podmienok určených územným rozhodnutím, teda v ňom určených rozmerov stavby ani z urbanistických a architektonických podmienok, čím porušil ust. § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Pri určení okruhu účastníkov konania žalovaný nepostupoval podľa § 59 ods. 1 a 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, za účastníkov označil len vlastníkov susediacich pozemkov, nebral do úvahy aj vlastníkov pozemkov a susedných stavieb, ktorí nemajú spoločnú hranicu pozemku s pozemkami na ktorých má byť umiestnený objekt ale ktorých práva môžu byť stavebným povolením dotknuté. Jedná sa o vlastníkov pozemkov parc. č. 2901, 2900, 2903/3, 2903/2, 2903/1, 2932, 2931, 2933, 2934, 2952, 2953, 2977, 2978 za písaných v katastrálnom území O.. Napadnuté rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Naviac nie je zrejmé z akého dôvodu boli prijatí do konania vlastníci pozemkov č. 3155/6, 3155/9, 3155/5, 3155/4. V závere žaloby žalobca poukázal na nesprávne znenie poučenia v napadnutom rozhodnutí. Stavebný úrad nemienil vyhovieť protestu prokurátora, po postúpení spisu nadriadenému Krajskému stavebnému úradu, tento vydal dňa 3.8.2010 rozhodnutie č. A-2010/1829-MIK, ktorým nevyhovel protestu prokurátora. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že Krajská stavebný úrad v Bratislave svojim rozhodnutím č. A-2010/1829-MIK zo dňa 3.8.2010 (právoplatné 31.8.2010) nevyhovel protestu prokurátora v predmetnej veci. Podaná žaloba nie je dôvodná, pretože v poslednom stupni rozhodol Krajský stavebný úrad a podľa § 250 ods. 4 O.s.p. je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Pribratý účastník konania doručil tunajšiemu súdu na vedomie podanie zo dňa 23.11.2010 adresované žalovanému, v ktorom okrem iného poukázal aj na žiadosť stavebníka o zmenu stavby pred dokončením a v priebehu tohto konania došlo k podaniu protestu prokurátora. Žiadal o vstup do súdneho konania. Krátko pred konaním nariadeného pojednávania, poveril žalovaný advokáta zastupovaním vo veci. Podaním doručeným súdu dňa 6.12.2011 sa právny zástupca žalovaného vyjadril vo veci. Okrem popisu priebehu konania uviedol, že ku dnešnému dňu prebieha konanie o povolenie zmeny stavby pred dokončením, boli vykonané stavebné práce, ktorých rozsah sa odlišuje od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, v dôsledku čoho zrušenie napadnutého rozhodnutia v tomto štádiu stratilo opodstatnenosť aj z dôvodu nemožnosti zmeny pôvodne vydaného územného rozhodnutia. Žalovaný namietal oprávnenosť podania žaloby žalobcom z dôvodu absencie tvrdenia o tom, z akých dôvodov verejný záujem vyžaduje preskúmanie rozhodnutia žalovaného s poukazom na práva stavebníka nadobudnuté v dobrej viere. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal vec na nariadenom súdnom pojednávaní podľa ust. § 250g ods. 1 O.s.p. a dospel k rozhodnutiu jednohlasne odsúhlasenému všetkými členmi senátu. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V intenciách tohto ustanovenia súd preskúmava, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Podľa ust. § 27 ods. 1 písm. b), c), e) a ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami: b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest, c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania. Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa ust. § 69 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad). Podľa ust. § 250b ods. 5 O.s.p., prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. V danom prípade bola žaloba podaná v zákonom určenej lehote. Podľa § 35 ods. 1, písm. b) O.s.p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone., Jedna z podmienok je zakotvená aj v ust. § 249 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Ak teda žalobu podáva prokurátor, náležitosťou žaloby je aj tvrdenie, že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo najmenej dotknuté. Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je potrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. Vzhľadom na okolnosť, že zákon neobmedzuje lehotu na podanie žaloby prokurátorom právoplatnosťou správneho rozhodnutia, ktorým sú menené práva a povinností fyzických a právnických osôb ale len právoplatnosťou rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, je zrejmé, že môže nastať značný časový aj skutkový posun a v dôsledku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, môžu účastníci správneho konania nadobudnúť rôzne práva, či už vlastnícke, nájomné a pod. V záujme zachovania proporcionality verejných práv, ktorých ochrancom je aj žalobca a práv jednotlivcov (teda aj účastníkov správneho konania, stavebníka), zákonodarca určil, aby prokurátor pri podávaní žaloby mal preverené, aké práva v dôsledku napadnutého rozhodnutia správneho orgánu medzičasom stavebník v dobrej viere nadobudol, a aby po preverení reálneho stavu mohol tvrdiť, že tieto práva budú v prípade vyhovenia jeho žaloby čo najmenej dotknuté. V danom prípade z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v čase konania o proteste prokurátora je stavba v štádiu rozostavanosti, t.j. stavebník sa stal vlastníkom rozostavanej nehnuteľnosti, prebieha dodatočné stavebné konanie, ktoré by stratilo zrušením stavebného povolenia význam. Súd nemal zo strany žalobcu preukázané, že práva stavebníka nadobudnuté dobromyseľne na základe stavebného povolenia (t.j. vlastnícke práva k rozostavanej stavbe realizovanej v súlade s právoplatným stavebným povolením) by boli vyhovením žaloby čo najmenej dotknuté a žalobca neposudzoval danú vec s prihliadnutím na uvedenú zákonnú podmienku. Z obsahu spisu je nepochybné, že v čase podania žaloby boli na základe napadnutého rozhodnutia vykonané stavebné práce. Účelom vyššieuvedenej právnej úpravy je zámer, aby rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere bol čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným žalobou v dôsledku čoho je nutné posúdiť, či v prípade úspechu prokurátora v konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovaniu práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania. Tvrdenie prokurátora, že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo najmenej dotknuté, je podmienkou predstavujúcou osobitnú náležitosť žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. sp. zn. 8 Sžo 440/2009). Naviac, z obsahu žaloby súdu nie je zrejmé, ako žalobca dospel k záveru, že v stavebnom konaní boli opomenuté subjekty, ktoré mali byť účastníkmi stavebného konania. Podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z uvedeného vyplýva, že pre status účastníka stavebného konania nepostačuje len existencia vlastníctva susednej nehnuteľnosti (pozemku alebo stavby) ale súčasne aj možnosť, že by stavbou mohli byť dotknuté ich práva. Žalobca popri konštatovaní porušenia procesných práv vlastníkov susedných stavieb na pozemkoch ktoré nehraničia s pozemkom stavebníka na ktorom sa realizuje stavba (uvedené v žalobe) nekonkretizoval, akým spôsobom by stavbou mohli byť dotknuté práva vlastníkov susedných stavieb a či takáto možnosť a aká, vôbec existuje. Na základe tohto dôvodu teda nemožno usúdiť, na základe akých dôvodov žalobca dospel k inému určeniu okruhu účastníkov konania ako správny orgán. Jeho tvrdenie v tomto smere bolo len zovšeobecňujúce, bez konkretizácie porušeného práva. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v dôsledku absencie náležitosti žaloby podanej prokurátorom podľa § 249 ods. 3 O.s.p. v spojitosti s ust. § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Žalovanému, ktorý mal úspech v konaní, súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania spočívajúcich v nákladoch právneho zastúpenia advokátom podľa vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za tri úkony právnej pomoci vykonané v roku 2011 podľa § 11 ods. 4 (prvá veta) vyhlášky, 2 x vo výške 1/6 z vymeriavacieho základu po 123,50 eúr (prevzatie veci, písomné podanie na súd vo veci samej) podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky, 1 x polovica základnej sadzby, t.j. 61,75 eur (účasť na pojednávaní), podľa § 14 ods. 3 písm. d) vyhlášky, paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky náležiacej k vykonaným úkonom 3 x 7,41 eúr, spolu 330,98 eúr, ktoré žalobca uhradí na účet právneho zástupcu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v M. M. F..M.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.